19. mája 2024 – na Sviatok zoslania Ducha Svätého bola v našej farnosti slávnosť prvého svätého prijímania. Záverečnú bezprostrednú prípravu sme odštartovali púťou do Levoče (11.5.), kde sme si prosili o Božiu ochranu a sprevádzanie Panny Márie, Ježišovej a našej Nebeskej mamy. Aj my chceme mať účasť na radostiach našej Mamy a jednou z jej najväčších je, že máme otvorené a pripravené srdce pre Ježiša a chceme odpovedať na Jeho lásku svojim životom.

Zo slávnosti prinášame pár momentiek:

Na slávnosť sa deti i rodičia pekne pripravili. Vyzdobili kostol, skrášlili okolie, uplietli veniec – ktorý vyjadruje vzájomnú jednotu spoločenstva Cirkvi – ľudí s Bohom. Nech sa táto jednota rozvíja naďalej. Každý objavil, že môže rásť v poznaní Božej lásky cez modlitbu, sv. omše, Božie slovo, dobré skutky, spoznávanie spoločenstva i učenia Cirkvi… Je toho tak veľa, čo nám Pán pripravil a ešte len pripraví :-)

Link, kde bude možné fotografie zo slávnosti nájsť pošleme akonáhle bude k dispozícii.

Niečo nás ešte čaká.

Čaká nás slávnosť Božieho Tela a Krvi (30.5. o 17:30 – o hodinu skôr ako bývajú sv.omša bežne). Bude aj malá procesia s oltárikmi.

Tiež nás čaká aj mystagógia. Rodičov povzbudzujeme, aby sa podarilo prísť na každé stretnutie od 1.-7.6.. Nech sa upevní naše priateľstvo s Ježišom i poznanie daru, na ktorom máme účasť. Tento rok sme ju nemohli zaradiť hneď po slávnosti prvého svätého prijímania, lebo nám do toho vošla škola s programom školy v prírode. Škoda. Učíme sa však komunikovať a včas si urovnať hierarchiu hodnôt. Čo je viac ako Ježiš? Asi to nie je ešte také jednoduché preniesť do praxe. Preto si opakujeme, Ježišu tichý a pokorný srdcom, sprav naše srdce, podľa svojho srdca.

Ježiš chce byť uprostred všetkého čo prežívame a máme… aby sa nič dobré z nášho života nestratilo a všetko, čo máme, aby sa premenilo na to, čo zostane pre nebo…

Na spoločnej fotke na záver je obrázok na tabuli napravo… Biely štvorček v strede je Ježiš… ostatné – tie farebné sú potrebné a dôležité veci pre život. Bez neho sa minú, s Ním sa stanú užitočnými pre večnosť.

V sobotu 11.5. 2024 sme sa s rodinami našej farnosti zúčastnili misijnej púte, ktorá sa v našej diecéze konala na Levočskej hore.

Hlavnými účastníkmi od nás sú rodiny s deťmi, ktoré sa pripravujú na 1. sv. prijímanie. Bola nás celkom pekná skupina 75 – účastníkov.

Tohto roku sme objavovali 7 radostí Panny Márie. Pokojným tempom sme vystúpili na horu, pričom sme sa 7x zastavili, aby sme si pripomenuli, alebo vylúštili akých 7 radostí má naša Nebeská mama. Deti so 7 animátorkami to skvele zvládli a tak si ich môžeme zapamätať: 1.) je to radosť zo zvestovania, že si ju Pán Boh vyvolil za Matku svojho Syna, 2.) radosť z narodenia Ježiška, 3.) Radosť z toho, že prišli Traja králi, ktorí vzdali Ježišovi úctu a poklonu ako Kráľovi kráľov a Bohu, 4.) Určite mala radosť, že po troch dňoch našli 12 ročného Ježiša v chráme, 5.) že vstal zmŕtvych, čím porazil hriech a smrť, 6.) veľmi sa tešila pri zoslaní Ducha Svätého a potom 7.), ako ju Ježiš vzal do neba s telom i dušou a korunoval ako najkrajšieho a najdokonalejšieho človeka v nebi. A my sa tešíme, že sme ju dostali za našu Nebeskú mamu. Darovala nám nielen svojho Syna, ale nám pomáha, aby sme ho spoznávali a milovali.

Keď sme sa dostali na horu, tak sme vstúpili do krásneho chrámu – baziliky minor, ktorá je zasvätená udalosti stretnutia Márie s jej tetou Alžbetou.

Otec biskup František nám pripomenul, aby sme sa aj my tešili z toho, že môžeme prinášať radosť iným ako Panna Mária a máme ju priniesť aj domov, objať svojich rodičov a poďakovať im za najväčší dar, ktorý nám Pán Boh dal cez nich a to je život.

Medzi tým sme ešte stihli urobiť skúšku srdca našich prvoprijímajúcich, ktorí o týždeň (19.5.) budú mať krásnu slávnosť – prvý krát príjmu Pána Ježiša v Eucharistii. Naše animátorky spolu s don Dominikom na 7 stanovištiach položili otázky zo 7 tém a do lístočkov im zapísali potvrdenie o tom, ako im to šlo. Našťastie nikto nemal strach, lebo mohli pomáhať aj rodičia. Uvedomili sme si aj to, že 1. sväté prijímanie nie je posledné a že nás Pán Ježiš má veľmi rád a chce, aby sme sa naučili vnímať Jeho lásku a zápasiť o to, aby sme ju nielen nestratili, ale naučili sme sa v priateľstve s Ním rásť. či ho máme radi skutočne, to sa ukazuje podľa toho, či máme pre neho čas, či ho spoznávame, a počúvame, či sa s Ním rozprávame v modlitbe. Tiež to vidieť na sv. omši, pri modlitbe, či vieme prekonávať pokušenia a šíriť dobro a radosť.

Dozvedeli sme sa, že Duch Svätý je ten, ktorý nás povzbudzuje k priateľstvu s Ježišom a napĺňa radosťou, že ho máme. Ak túto radosť strácame, už vieme, že sa niečo deje, čo ubližuje nášmu priateľstvu s Ježišom. Našťastie sme sa na Mariánskej hore všetci cítili prijatí a dobre. Veď tam boli aj hry, súťaže, stanoviská, modlili sme sa ruženec a slávili svätú omšu… Bolo tam super.

Nech sa nám táto radosť rozvíja a príde aj do sŕdc tých, ktorí sa dočítali až sem :-)

Myslite na nás, na deti i rodiny, v modlitbe, aby priateľstvo s Ježišom u každého rástlo a nikdy sa nestratilo… A nik nezostal v našej farnosti sám.

Ďakujeme organizátorom púte, našim začínajúcim animátorkám, skvelým ockom a mamám, ktoré deti pripravili a budú ich sprevádzať na ceste viery aj ďalej.

Ďakujeme za krásne počasie Nebeskému Ockovi a aj tým, čo zostali doma a boli na celodennej adorácii, kde sa modlili za nás, celú farnosť a diecézu.

A ešte jedno, niečo pre nás píše aj Svätý Otec: Posolstvo Svätého Otca Františka k Svetovému dňu detí

Zo „Života mladíka Dominika Savia“, ktorý napísal svätý Ján Bosco, kňaz

(Opere edite, XI, Rím 1976, 187 s., passim)

Radšej zomrieť, ako zhrešiť

Často sa stáva, že človek v mladom veku mení svoje rozhodnutie o tom, čo chce urobiť. V prípade nášho Dominika to tak nebolo. Všetky čnosti v ňom spoločne rástli podivuhodným spôsobom bez toho, aby jedna zatienila druhú.

Keď Dominik prišiel do oratória, jeho pohľad sa hneď zastavil pri nápise, ktorý visel na stene: „Da mihi animas, cetera tolle!“ Chvíľu o ňom uvažoval a potom dodal: „Pochopil som, že tu sa neobchoduje s peniazmi, ale s dušami. Už chápem! Dúfam, že aj moja duša sa stane súčasťou tohto obchodu.“ Tu má svoj počiatok jeho príkladný spôsob života, tá dôslednosť pri plnení si povinností, nad rámec čoho už veľmi ťažko možno ísť.

Večer 8. decembra 1854, v deň vyhlásenia dogmy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, Dominik predstúpil pred oltár Panny Márie, obnovil svoje prísľuby, ktoré si dal pri prvom svätom prijímaní, a potom viac ráz povedal presne tieto slová: „Panna Mária, darujem vám svoje srdce. Ježiš a Mária, vždy buďte mojimi priateľmi. Prosím vás, pričiňte sa o to, aby som radšej zomrel, ako by sa mi malo stať nešťastie spáchať čo len jediný hriech.“

Dominik Savio bol už šesť mesiacov v oratóriu, keď som mal kázeň o tom, ako sa možno stať svätým. Táto kázeň bola ako iskra, v jeho srdci zapálila lásku k Bohu. Povedal: „Cítim v sebe túžbu a potrebu stať sa svätým… Teraz, keď som pochopil, že sa môžem stať svätým a súčasne byť veselý, bezpodmienečne chcem a potrebujem stať sa svätým. Pán Boh chce, aby som bol svätý, a ja sa ním musím stať. Chcem sa stať svätým a nebudem šťastný, kým sa ním nestanem!“

Vonkajšie prejavy jeho správania boli také prirodzené, že by sa dalo povedať, že takým ho stvoril Boh. No mnohí, ktorí ho poznali zblízka alebo sa podieľali na jeho výchove, môžu dosvedčiť, že za pomoci Božej milosti vynaložil veľké ľudské úsilie.

Dominik si začal hľadať spovedníka, ku ktorému potom chodieval pravidelne na spoveď. Príkladne a nábožne sa pripravoval na prijatie Eucharistie. Pri ďakovaní nepozeral na čas. Pán Boh ho obdaril viacerými darmi, predovšetkým však horlivou modlitbou. Viackrát pôsobil, akoby nebol pri zmysloch. Keď sme sa ho na to pýtali, odpovedal: „Zdá sa mi, že vidím mnoho krásnych vecí. Mám stály dojem, že nad mojou hlavou sa otvára nebo.“

Aby sa mohol stať svätým, dostal radu, aby sa v prvom rade usiloval získať duše pre Boha. Táto myšlienka sa stala trvalým dychom jeho života. Veľmi rád čítal životopisy svätých, ktorí sa osobitným spôsobom zamerali na záchranu duší; často hovoril aj o misionároch. Často bolo počuť, ako hovorí: „Aký by som bol šťastný, keby som mohol všetkých svojich kamarátov získať pre Boha! Tieto duše čakajú na našu pomoc!“ Myšlienka získať duše ho sprevádzala na každom kroku. Keď zomrel, na jeho tvári sa odrážalo nebo.

Pre deti – video

Dominik Sávio pomáha z neba.

Je patrón miništrantov

Modlitba:

Svätý Dominik Savio,

pomôž nám spoznať Božiu lásku,

aby sme našli silu žiť úplne pre Ježiša

a zanechať hriech. Daj, aby sme sa

s pomocou Panny Márie naučili

plniť si svoje povinnosti, trpezlivo

zušľachťovať svoju povahu

a odvážne sa angažovať pre dobro

druhých. Nech takto objavíme spolu

s tebou pravú radosť a staneme sa

šťastnými tu i vo večnosti. Amen.

Je patrónom pre neplodné, tehotné ženy a bojujúce matky

Dominik Savio je nielen patrónom miništrantov, ale aj mocným orodovníkom bezdetných, neplodných manželstiev, pomocníkom v rizikovom tehotenstve, či pri komplikovaných a ťažkých pôrodoch. V neposlednom rade ho poznáme ako ochrancu všetkých matiek a detí v kolískach.

Stužka Dominika Sávia.

Sv. Dominik je vzorom detí a ochraňuje ich už od prvých chvíľ. Z lásky k deťom tento svätec požehnáva aj rodičov pri plnení náročného poslania. Aby dosiahli ochranu Dominika Savia, okrem nosenia jeho stužky sa rodičia zaväzujú dodržiavať isté „predsavzatia“ (prísľuby), čo znamená zaviazať sa k plneniu nových povinností. Nejde o nič iné ako o pripomenutie základných povinností kresťanskej výchovy.