Animátori strávili spoločný víkend

Tretí júnový víkend mal v oratku prívlastok animátorský. Akcií bolo hneď niekoľko, no všetky ich spájala práve prítomnosť týchto dôležitých osôb.
Najskôr sa v piatok po svätej omši konali záverečné skúšky našich prípravkárov, ktoré úspešne zvládli a rozšírili tak rady animátorov. Tí starší im už v tom čase pripravovali prekvapenie v podobe uvítacieho ceremoniálu na chate v Kvetnici, resp. v lesoch nad ňou.
V sobotu sme už ako jedna partia trávili čas zábavným a formačným programom. Spoločne sme si dobre zašportovali, ale aj odovzdali skúsenosti a zážitky počas animátorských ciest každého z nás.
Nedeľa zas patrila duchovnej obnove. Kazateľom bol vzácny, magister novicov Martin Kačmáry. Spoločne sme teda načerpali pred blížiacim sa letom, ktoré je okrem iného spojené aj s animátorskou službou počas táborov.

Ukončenie oratkovského roka 2021/22

Je za nami ďalší školský, aj oratkovský rok. Jeho slávnostný záver bude mať v našom oratku dve časti.

Deti a mladí z našich stretiek budú mať záver stretiek v piatok 24. júna o 15:30.

Potom v nedeľu 26. júna pozývame deti, mladých, odchovancov, rodičov a celú saleziánsku rodinu okolo popradského saleziánskeho strediska (z Veľkej aj z Oratka) nielen ukončiť oratoriánsky rok, ale aj osláviť “meniny don Bosca”. Okrem toho sa s nami rozlúči náš spolubrat don Pavol Nizner, ktorý od prázdnin odchádza na nové pôsobisko do Novej Dubnice.

Stretnutie začne v Oratóriu na Juhu o 15:30. Program bude vonku na ihrisku, v prípade nepriaznivého počasia dnu v oratku.

Chystá sa chutné občerstvenie, guľáš, aj niečo “od smädu”. ;) A áno, dá sa priniesť aj koláčik… :) Tešíme sa na spoločné stretnutie. :)

Môžem? ďakujem, prepáč.

Môžem? Ďakujem. Prepáč.

  • 7. téma prípravy na X. svetové stretnutie rodín v Ríme

Pred nami je posledná z prípravných tém na Svetové stretnutie rodín v Ríme, ktoré sa uskutoční už na budúci týždeň od 22. – 26. júna. Mottom celosvetového stretnutia je „Rodinná láska: povolanie a cesta svätosti“. Aj touto poslednou témou, prítomnou v prípravných katechézach chceme prispieť k tomu, aby sa láska v našich manželstvách a rodinách prežívala v duchu celoživotného povolania, t. j. v duchu kráčania a napredovania na ceste svätosti. Obsahom dnešného zamyslenia sa sú tri „čarovné slová“ – môžem?, ďakujem, prepáč – vďaka ktorým sa udržujú, budujú a upevňujú vzťahy v našich rodinách a to aj napriek ich krehkosti.

Vzali sa pred 40. rokmi – úradník Jack Smith s jedným mladým dievčaťom. K prvej hádke došlo po sobášnych obradoch. Keď mali podpísať zápisnicu, Jack siahol na pero ako prvý, a ona si myslela, že prvá sa má podpísať žena. Keď prišli domov pohádali sa druhý krát, totiž o tom, kto ten spor začal. Ako hádka vrcholila, zvolala novomanželka: „Ty vždycky začínaš, to si s tebou užijem!“ Manžela to zamrzelo, ale ovládol sa a s jemným úsmevom povedal: „Dobre, dnes sa už nebudeme hádať.“ Dohodli sa, že si založia zošit a budú si zapisovať každú hádku a spolu s ňou jej príčinu. A tak to na koniec urobili. Pohádali sa, niekedy dokonca tiekli slzy a padali tvrdé slová, ale koniec koncov sa mali stále radi, tak sa vždy uzmierili a urobili zápis o ukončení sporu. Vydržali to celých 40 rokov a za tú dobu im žiadna hádka nedokázala zbúrať rodinné šťastie. Po tých rokoch sa v jedných miestnych novinách objavil podivuhodný register manželských hádok: Za 40 rokov sme sa pohádali 6110 krát:

1879 krát preto, lebo jedlo nebolo včas hotové alebo nebolo chutné;

1430 krát preto, lebo ona chcela peniaze alebo im chýbali v domácom rozpočte;

687 krát preto, lebo ona príliš rozmaznávala deti;

611 krát preto, lebo on príliš rozmaznával deti;

564 krát preto, lebo on bol škodoradostný;

499 krát preto, lebo jeden alebo druhý zabudol večer zhasiť svetlo;

300 krát preto, lebo on prišiel neskoro z roboty;

88 krát preto, že veľa fajčil;

51 krát preto, lebo ona sa začala bezdôvodne hádať;

50 krát sa pohádali kvôli príbuzným atď…

Táto štatistika nie je len kuriózna, ale ukazuje, ako to reálne vyzerá v nejednom šťastnom manželstve. Obaja robili chyby, ale zostali spolu, pretože si ich obaja dokázali priznať, odpustiť a začať odznova.

Zo skúsenosti vieme, že život každej rodiny sa nevyznačuje len krásnymi a svetlými chvíľami. Ťažkosti, rôzne skúšky a okolnosti prinášajú neraz do životov rodín zložité a náročné chvíle. Niekedy je to preto, že spolužitie v rodine nie je jednoduché, alebo vo vzťahoch chýba pokoj, inokedy preto, že vzťah manželov prechádza chvíľami stagnácie, rezignácie a frustrácie.

Cieľ, ktorým je žiť spoločenstvo lásky medzi manželmi a kráčať cestou svätosti a to aj napriek neľahkým skutočnostiam, si vyžaduje pomalé, postupné, často namáhavé napredovanie. Sv. Ján Pavol II. v Liste rodinám napísal, že láska je náročná. „Ale práve v tom je jej krása: v skutočnosti, že je náročná, lebo len týmto tvorí pre človeka pravé dobro a rozširuje ho na iných“ (LR 14). Je to ako výstup na vysoký vrh. Výstup, ktorý si vyžaduje neustále dopĺňanie síl a motivácie nevzdať to a pokračovať ďalej.

Sir Edmund Hillary sa niekoľko krát neúspešne pokúšal o zdolanie Mount Everestu, až sa mu to nakoniec podarilo. Po jednom z tých neúspešných pokusov sa postavil na úpätí mohutného vrchu a pohrozil mu päsťou: „Raz ťa predsa porazím, lebo ty už vyšší nebudeš – ale, ja stále rastiem.“ Hillary veľa krát neuspel. Ale zakaždým keď neuspel, niečo sa naučil. A zakaždým, keď sa niečo naučil, podrástol a skúšal to znova. Až nakoniec sa mu to podarilo. Asi tak je to aj s manželskými a rodinnými vzťahmi.

Svätosť, pre ktorú sú manželia stvorení a ku ktorej sú povolaní, to je cesta rastu, rastu v láske, na ktorej je potrebné každý deň pokorne a vytrvalo spolupracovať s Kristovou milosťou. Je tomu tak, ako tomu bolo na svadbe v Káne Galilejskej. Manželom sa neraz minie prvotné víno lásky, tak romantickej, takej krásnej, vášnivej a plnej nádejí. Našťastie je v ich manželskom sviatostnom zväzku prítomný Ježiš i Mária, matka Cirkvi, ktorá im hovorí: „Počúvajte ho. Načúvajte jeho slovu a urobte všetko, čo vám povie“ (porov. Jn 2, 5).

Nech by sa kresťanskí manželia nachádzali v akejkoľvek zložitej situácii je zrejmé, že Ježiš imide „v ústrety sviatosťou manželstva a naďalej zostáva s nimi“ (GS 48). A robí to preto, aby darom svojej milosti mohol každý deň ich vzájomnú lásku uzdravovať, zdokonaľovať a zušľachťovať (porov. GS 49). Takto túto krehkú lásku premieňa na čoraz kvalitnejšie a zrelšie víno. Manželia sú teda pozvaní, aby sa vo viere otvárali tejto milosti a spolupracovali s ňou. Len s pomocou Kristovej milosti sú schopní milovať napriek vlastným chybám a slabostiam. Len s jeho milosťou sú schopní zriekať sa neustálych požiadaviek na toho druhého, odmietnuť ambíciu mať všetko pod kontrolou, bojovať proti vlastnému egoizmu, vzdať sa túžby ovládať a vlastniť životy iných. Ježišova milosť má moc zmeniť srdce človeka a učiniť „muža a ženu schopnými milovať sa tak, ako nás miloval Kristus“ (FC 13). Ak manželia uveria moci Ježišovej lásky, ktorá ich vykúpila a vo viere sa otvoria jej pôsobeniu, naplnia sa v ich životoch slová apoštola Pavla: „láska všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží“ (1Kor 13, 7).

Paul Tournier, švajčiarsky lekár a pastoračný poradca sa zamýšľa: „Ak je môj blížny silnejší ako ja, bojím sa ho. Ak je slabší, pohŕdam nim. Ak sme rovnako silní, uchýlim sa k ľsti. Zvykli sme si deliť ľudí na slabých a silných. Je však toto rozdelenie správne? V skutočnosti je to oveľa zložitejšie. V podstate sú všetci ľudia slabí. Všetci sa boja, že po nich bude niekto šliapať. Všetci sa boja, že sa ukáže ich slabosť. Preto najlepšie svedectvo silných nie je v tom, že ukazujú svoju silu, ale vo víťazstve nad sebou samým, keď sa stanú pokornými, tolerantnými a jemnými, keď dokážu dvíhať, nie ubíjať.“ Inak zostanú sami. A samota, opustenosť, to je peklo.

Sme totiž stvorení na Boží obraz, na obraz Najsvätejšej Trojice. Sme stvorení z plnosti vzťahov pre vzťahy. Sme stvorení z L(l)ásky a pre L(l)ásku. Toto povolanie a zároveň vlastnú identitu rozpoznal už Adam na počiatku v raji. Bolo to vo chvíli, keď sa zo spánku samoty prebudil a tvárou v tvár Eve rozpoznal seba v nej – „Toto je kosť z mojich kostí“ (Gn 2, 23) – a skrze ňu aj vlastné povolanie – opustiť otca i matku a darujúc sa jej stať sa jedným telom (porov. Gn 2, 24). Či túto skúsenosť nezakusujú, a to veľmi intenzívne, „Adamovia“ a „Evy“, všetkých čias až po dnes? Keď sa láska ako nezrelé semienko zakorení v srdci zaľúbeného muža a ženy, vtedy spoznávajú seba novým spôsobom. Vtedy je vnímajú, že ich život sa obohatil o toho druhého a zároveň vedia, že len s tým druhým má život zmysel. Práve táto skúsenosť a návrat na počiatok ich vzťahu sú dôležité, keď sa neskôr ako manželia dostanú do krízy a ťažkostí. Aby neupadli do samoty pekla sú pozvaní vrátiť sa na počiatok ich vzťahu. Dôvodom návratu nie je prežiť tú istú „romantiku“, to nie je v náročných chvíľach možné a oni to dobre vedia. Dôvodom ich návratu je znovu rozpoznanie daru a povolania: môj manžel, moja manželka je darom a našim spoločným povolaním je ochrániť dar, ochrániť spoločenstvo lásky medzi nami a tak zároveň ochrániť poklad, ktorým je naša rodina.

Akú dôležitú úlohu v tomto zohrávajú príbuzní, priatelia či spoločenstvo farnosti! Veď či práve oni neboli prítomní v pri uzatváraní manželstva, ktoré sa teraz borí s ťažkosťami? Či práve oni neboli svedkami toho, ako si títo manželia, plní nádeje a odhodlania sľubovali, že sa budú milovať a ctiť po všetky dni života? Či práve oni spolu s nimi neoslavovali ich celoživotný zväzok lásky? No žiaľ, často chýbajú pri nich práve vtedy, keď prežívajú ťažké chvíle. Ba dokonca, neraz sa stane, že tí najbližší im ako „najlepšiu cestu“ a jediné riešenie ponúknu cestu rozvodu. Pápež František nás však pozýva: „Ochrana … zväzku muža a ženy, i keď sú hriešni a zranení, zmätení a pokorení, nedôverujúci a neistí, je pre nás veriacich zaväzujúcim povolaním uprostred podmienok dneška. Manželstvá musíme uzdravovať a chrániť, nie zavrhovať. To je aj prístup Boha k mužovi a žene po prvotnom hriechu. «Pán, Boh, urobil mužovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich» (Gn 3, 21). Je to obraz nežnosti voči tejto hriešnej dvojici. Boh sám sa naďalej stará a chráni svoje veľdielo (pp. František, Generálna audiencia). Nebojme sa byť slabým a krehkým manželským párom nablízku. A páry, ktoré prežívajú ťažkosti nech sa neboja prosiť o pomoc tak Pána Boha ako aj svojich blížnych.

Ako si osvojiť konkrétne postoje, ktoré môžu prispieť k ochrane manželstiev a rodín? Pápež František často ponúka jednoduchú pomôcku v podobe troch slov. Sú to „čarovné slová“: „Môžem?“, „Ďakujem.“, „Prepáč“. „Tieto slová otvárajú cestu pre dobrý život v rodine, pre život v pokoji. Sú to jednoduché slová, no nie až také jednoduché pri ich uskutočňovaní! Ukrývajú v sebe mohutnú silu: silu na ochranu domu aj cez tisícoraké ťažkosti a skúšky; zatiaľ čo ich neprítomnosť pozvoľna utvorí trhliny, ktoré môžu spôsobiť, že sa dokonca aj zrúti. Tieto výrazy považujeme bežne za slová patriace k «dobrej výchove». … Áno, dobre vychovaný človek žiada o dovolenie, poďakuje sa alebo sa ospravedlní, ak pochybí. Dobrá výchova je teda veľmi dôležitá“ … a ako zvykol hovorievať svätý František Saleský, «dobrá výchova je už polovica svätosti»“ (pp. František, Generálna audiencia).

Pozrime sa na prvé slovo: „Môžem?“ Je to slovo, ktoré vyjadruje našu dôveru a úctu. Je prejavom citlivosti a istého druhu nežnosti voči manželskému partnerovi i voči ostatným členom rodiny. Pápež radí manželom: „Predtým, ako urobíte nejaké rozhodnutie, skutok v rodine spýtajme sa: «Môžem to urobiť? Bude sa ti páčiť, ak to urobím takto?»“ (pp. František, Generálna audiencia). Spomeňme si na známu biblickú udalosť, keď sa Boh prihovára Mojžišovi z horiaceho kra. Keď sa k nemu Mojžiš chce priblížiť Pán Boh mu povie: „Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá“ (Ex 3, 5)! Slovo „môžem“ je takýmto vyzúvaním si obuvi pred svätou zemou, ktorou je druhá osoba. Aké je dôležité, aby manželia vnímali, že ten druhý je pre mňa niekto veľký, niekto posvätný. Mať a udržiavať bázeň pred tajomstvom osoby je jedným z dôležitých krokov k tomu, aby vzťah manželov nezovšednej a neochladol. Sv. Pavol nás vyzýva: „V bázni pred Kristom podriaďujte sa jedni druhým“ (Ef 5, 21) a „v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho“ (Flp 2, 3). „Vstupovanie do života toho druhého si vyžaduje jemný takt nenásilného postoja, ktorý obnovuje dôveru a úctu. Dôvernosť ako taká neoprávňuje pokladať všetko za samozrejmosť. A čím viac je láska dôverná a hlboká, tým väčšmi si vyžaduje rešpektovanie slobody a schopnosť vyčkať, aby ten druhý otvoril dvere svojho srdca. V tejto súvislosti si pripomeňme Ježišovo slovo zo Zjavenia svätého apoštola Jána: «Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.» (Zjv 3, 20). Aj Pán žiada o dovolenie vstúpiť“ (pp. František, Generálna audiencia).

Je dôležité sa manželia učili a zároveň si vyprosovali od Ducha Svätého dar v podobe čnosti posvätnej bázne – donum pietatis. Tento rešpekt voči daru osoby patrí v konečnom dôsledku samotnému Darcovi všetkých darov, patrí Bohu.

Druhým slovom, ktoré chráni naše manželstvá a rodiny je slovo „ďakujem“. Je to jedno z prvých slov, ktoré nás rodičia naučili. Prejavenie vďačnosti je znakom toho, že sme rozpoznali dar, ktorý v podobe služby, slova, prejavu lásky vstúpil do nášho života cez ruky druhého. „Vďačnosť“ pripomína pápež František „je pre veriaceho človeka zakotvená v samotnom srdci viery: kresťan, ktorý sa nevie poďakovať, je človek, ktorý zabudol jazyk Boha. A to nie je pekné! Spomeňme si na Ježišovu otázku, keď uzdravil desať malomocných a iba jeden z nich sa vrátil poďakovať (porov. Lk 17, 18)“ (pp. František, Generálna audiencia). „Ďakujem za navarený obed. Ďakujem, že si upratal. Ďakujem ti za opravené dvere. Ďakujem, že si bola na nákup. Ďakujem za pokosený trávnik, za umytý riad… alebo niekedy len jednoducho: „Ďakujem ti môj drahý, moja drahá za to, že si! Za to, že existuješ. Aké je krásne, že si!“ Či takýto druh vďačnosti nechráni a zároveň nebuduje manželský zväzok a nevytvára v rodine atmosféru lásky? Vďačnosť nás učí nebrať veci a nepokladať osoby za samozrejmosť. Dnes sa „na jemné správanie a schopnosť poďakovať sa hľadí ako na prejav slabosti. Proti tejto tendencii sa dá bojovať v samotnom lone rodiny.“ Vychovávať k vďačnosti je základom, na ktorom sa buduje „ľudská dôstojnosť, ako aj sociálna spravodlivosť… Ak sa v rodinnom živote zanedbá tento štýl, vytratí sa aj zo spoločenského života“ (pp. František, Generálna audiencia).

Napokon tretie slovo je slovo, „prepáč“. „Náročné slovo, isteže, ale také prepotrebné. (…) Mnoho citových rán, mnohé rozkoly v rodinách sa začínajú stratou tohto vzácneho slova: «Prepáč mi»“ (pp. František, Generálna audiencia). Myslieť si, že milovať znamená nikdy nemusieť povedať „ľutujem“ je preto omylom. Francúzka novinárka a matka troch detí Christine Ponsardová v knihe Víra v rodině píše, že „manželstvo je bezpochyby miesto, kde človek dáva a prijíma najviac odpustenia.“ Moc lásky sa najviac zjavuje vo chvíľach, keď sa človek zmilúva a odpúšťa (porov. Rímsky misál, modlitba dňa, 26. nedeľa v cezročnom období). Človek, na rozdiel od iných živočíchov svojim konaním nielen reaguje na niečo, ale, stvorený na Boží obraz je schopný tvoriť niečo nové. Maliar vytvorí krásny obraz. Murár postaví dom. Hudobník vytvorí krásnu symfóniu… Práve v schopnosti tvoriť spočíva veľkosť človeka. Aj odpustenie je prejavom tejto schopnosti. Odpustením človek tvorí niečo nové. Čo? Tvorí „nového človeka“. Ten, komu je odpustené už prestáva byť tým, kým bol pred odpustením. Ak napr. odpustím zlodejovi, že mi ukradol bicykel, odpustením mu komunikujem: „Už nie si pre mňa zlodejom, pretože som ti odpustil.“ Každé odpustenie je reakciou na minulosť v konkrétnej prítomnosti, aby sa prostredníctvom neho vytvorila nová budúcnosť. Odpustenie je darom „pre“ (tal. per-dono). Keďže je darom, človek si ho nemôže vynútiť, ale môže oň žiadať.Odpúšťajúca láska je láskou prijímajúcou a zároveň dvíhajúcou. Prijíma toho kto sa previnil a prosí o odpustenie, a odpúšťajúc mu ho znovu dvíha. Takto sa k nám správa aj náš Boh. Odpúšťajúc nám, robí z nás nových ľudí. Nie je náhodou, že v modlitbe „Otče náš“, ktorú nás naučil Ježiš nachádzame aj prosbu: „A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“ (Mt 6, 12).

Pápež František upozorňuje na to, že keď v manželskom a rodinnom živote chýba odpustenie, „malé trhliny sa zväčšujú – aj bez toho, žeby sme to chceli – až sa stávajú hlbokými priekopami. … Uznanie pochybenia a túžba prinavráť to, o čo sme toho druhého pripravili – úctu, úprimnosť, lásku – nás robí hodnými odpustenia. A takto sa zastavuje infekcia. Ak nie sme schopní ospravedlniť sa, znamená to, že nedokážeme ani odpustiť. V dome, v ktorom sa neprosí o odpustenie, začína chýbať vzduch, vody sa stávajú stojatými“ (pp. František, Generálna audiencia).

Preto dáva sv. otec manželom veľmi krásnu a praktickú radu: Keď v manželskom živote „dochádza k škriepkam… a aj «taniere lietajú» … (predsa len) nikdy neskončite deň bez udobrenia. Počúvajte dobre: Pohádali ste sa, manžel a manželka? Deti s rodičmi? Veľmi ste sa poškriepili? No, nie je to dobré. Avšak problém nie je v tomto. Problém je vtedy, keď toto citové rozpoloženie zostáva aj v nasledujúci deň. Preto, keď ste sa pohádali, nikdy neukončite deň bez nastolenia pokoja v rodine. A ako sa mám pomeriť? Mám sa hodiť na kolená? – Nie! Stačí malé gesto, nepatrný prejav nežnosti, dotyk. Bez slov. A rodinná harmónia sa vráti“ (pp. František, Generálna audiencia)! Práve dotyk zbližuje, pretože „ak jeden druhému neumožníme navzájom sa dotknúť, tých niekoľko krokov, ktoré sú medzi nami, sa zmení na obrovskú priepasť nenávisti. Odpustenie sa dokazuje podanou rukou, stiskom partnerovej ruky, po­hladením či objatím. Jedným z najlepších spôsobov ako predísť výbuchom hnevu je, že v momente, keď manželia cítia rastúce napätie, sa jeden druhého do­tknú. Tak môžu predísť vzájomnému oddeleniu. Je takmer nemožné nenávidieť toho, koho držíme za ruku“ (B. a M. Yagel, Manželské rozhovory).

Skutočne spôsobov na uzmierenie je veľa, môžeme si vybrať, ktoré nám najviac vyhovujú, no najdôležitejšie je nikdy neskončiť deň v rodine bez uzmierenia sa. Nie je to ľahké, ale je potrebné to vždy urobiť.

Tri „čarovné slová“ (môžem, ďakujem, prepáč) sú jednoduché, ale niekedy tak náročné na ich realizáciu. No ak na ne v našich rodinách budeme zabúdať potom sa náš život stane smutným, plným napätia a bojov.

                      V jednom príbehu, tak trocha vtipnom, ale zároveň hodnom zamyslenia sa hovorí: V tichej uličke, v jednej z lepších častí Londýna, sa prechádza muž. Pred vchodom do jedného z domov vidí, ako nejaký druhý muž ťahá do domu koňa. Zastane a po chvíli mu ten druhý muž hovorí: „Viete, ak máte čas mohli by ste mi trochu pomôcť.“ „Veľmi rád,“ povie prvý muž. A tak spoločne ťahajú koňa hore schodmi. Keď už sú na prvom poschodí, prvý muž sa chce rozlúčiť a odísť. „Ale nie“, hovorí ten druhý, „prosím nehnevajte sa, ale musím toho koňa dostať ešte do vane.“ Uplynula ďalšia polhodinka a títo dvaja dostali koňa až do vane. Keď sa prvý muž lúči, zdvorilo sa ešte opýta: „Prepáčte, nechcem byť indiskrétny, ale môžete mi prezradiť, prečo musí byť ten kôň vo vani?“ „Ale samozrejme,“ povie druhý muž. „Viete ja mám manželku a tá má taký zvyk, že na všetko reaguje výrazom: «No a?!» Keď jej darujem lístky do divadla, povie: «No a?!» Keď jej darujem dovolenku pri mori, povie: «No a ?!» Keď jej darujem briliantový prsteň, povie: «No a?!» „To je v poriadku, ale čo s tým má spoločné tento kôň vo vani?“, hovorí prvý muž. A druhý mu odpovedá: „Za hodinu príde moja manželka domov a hneď pôjde do kúpeľne, aby si umyla ruky. A keď za mnou šokovaná príde a povie: «Pre pána Jána, vo vani je kôň!» Ja jej len poviem: «No a?!».“

Neberme dary a osoby, ktoré nám Pán Boh daroval ako samozrejmosť. Naučme sa na ne hľadieť ako na poklady, ktorými nás on sám obohacuje a ktoré si máme vážiť, chrániť a ďakovať za mu za ne. Tri spomínané slová sú iste dobrým návodom. Ak sa naše úsilie stretne a spojí s Božou milosťou manželská a rodinná láska sa bude prežívať ako povolanie a cesta svätosti.

Na záver vyprosujeme všetkým manželom, aby prežívali to, čo vyjadril Roy Croft vo svojej básni o manželstve:

„Milujem ťa, nielen preto, čím si, ale preto, čím som ja, keď som s tebou.

Milujem ťa, nielen preto, že si sa zmenil, ale aj preto, že meníš mňa.

Milujem ťa preto, čo vo mne rozvíjaš.

Milujem ťa preto, že kladieš ruku na moje ustarostené srdce a povznášaš sa nad všetky hlúpe slabosti, ktoré sa nedajú nevidieť,

a za to, že vynášaš na svetlo všetky tie krásne poklady, ktoré ešte nikto nehľadal, lebo sú hlboko skryté.

Milujem ťa, lebo z trosiek môjho života pomáhaš postaviť nie krčmu ale chrám,  

zo skutkov všedného dňa nie výčitky, ale pieseň.“

Otázky na zamyslenie:

  1. Používate vo svojom manželstve, rodine slová: Môžem? – Ďakujem! – Prepáč.? Kedy ste  naposledy požiadal o dovolenie, poďakovali si navzájom či prosili o odpustenie? Ktoré z týchto slov používate najmenej a ktoré sa vám najťažšie vyslovuje?
  2. Snažíte sa spory ukončiť čím skôr, ešte v ten deň keď sa vyskytli, alebo prenášate svoj hnev na nasledujúce dni, poprípade sa niekoľko dní nerozprávate?
  3. Dokážeme v krízach vidieť príležitosť pre spoločný rast nášho vzťahu a možnosť rásť vo svätosti?
  4. V čom vidíte dôvod toho, že mnoho mladých ľudí žije spolu bez sviatostného zväzku a že množstvo kresťanských manželstiev končí rozvodom? Akú knihu o manželstve môžu naše deti čítať, keď sa pozerajú na náš život. Je to kniha atraktívna, podnetná a pekná, alebo kniha, ktorá odrádza vstúpiť do manželstva a založiť si rodinu?
  5. Vnímate svoje manželstvo ako dar, posilu, ako niečo o čom ste vždy snívali, alebo ako záťaž?

Ak by ste mali záujem o predchádzajúce témy na modlitbu, obnovu, či uvažovanie, tak sú tu:

  1. Povolanie a rodina
  2. Povolanie k svätosti
  3. Urobiť lásku normálnou
  4. Všetci sme deti a všetci sme bratia
  5. Otcovia a matky
  6. Starí rodičia
  7. posledná téma je “Môžem?, ďakujem, prepáč.”

Zaujímavosť mladosti

Iba dva pohľady na mladosť… zastaviť sa nad nimi oplatí.

Jeden je z našej záhrady a druhý z nedávnej minulosti, pre ktorý sa oplatí žiť :-)

Prvý je TU: jarné mačiatka z našej záhrady :-)

Druhý je tu: “„Pokiaľ budú nové generácie schopné povedať Bohu ,hľa, tu som′, pre svet bude existovať budúcnosť.“ (autorom je Svätý otec pp. František)

Je zaujímavé sa započúvať do príhovoru sv. Otca k mladým z pred troch rokov. Je pre mladých, ale nielen pre nich:

A toto nás čaká onedlho: T22

Možno niektorí poznáte dokument zo Synody o mladých – Christus vivit (Ježiš žije). Oplatí sa čítať a uvažovať o ňom, aby prešiel až do srdca.

Stretnutie po 1. sv. prijímaní

Spoločnú oslavu sme si naplánovali na 12.6..

Začali sme (vlastne pokračujeme po tomto) spoločným stretnutím v kostole o 15:00 a pomodlili sme sa korunku Božieho milosrdenstva, ako poďakovanie za dar Eucharistie, ale aj za tých, čo trpia a nepoznajú krásu a silu tohto daru. Tiež sme mysleli aj na nových prvoprijímajúcich, ktorí sa budú pripravovať na budúci rok.

Prvoprijímajúci dostali na pamiatku peknú knižku, ktorá ich bude sprevádzať v spoznávaní lásky Nebeského Otca a v dialógu s Ním. Od tejto chvíle sa nám začína cesta ku sviatosti birmovania. Pre rodičov platí stále pozvánka na pokračovanie objavovania daru rodičovstva a manželstva. Ako na to – cestu i spôsob nájdeme. Dôležité je ozvať sa, prejaviť záujem.

Po úvode sme prešli do farskej záhrady, kde usilovní ockovia a mamy pripravili plné stoly pochúťok. Ujo Milan pripravil chutne opečené špekáčky a slaninku a animátori pozvali deti do hier a pohybu.

Rodičia si posedeli v tieni farskej moruše a tešili sa z rozhovorov, peknej nedele i svojich ratolestí.

Na záver sme si pozreli kaplnku v noviciáte, ktorá je vymaľovaná krásnymi ikonami, aby tí, ktorí do nej vojdú objavili miesto, kde sa k nim prihovára láskavý Boh.

Akosi sa nám nepodarilo urobiť fotografiu zo spoločnej radosti, škoda… (nemáte náhodou niekto niečo :-) ?)

Našťastie máme aspoň link na fotografie z 1. sv. prijímania. Nech sa páči TU JE

Po prvom svätom prijímaní sa otvára cesta pre rodičov i pre deti, aby nezostali sami v úlohách a životoch. Veď majú dar spolupracovať na raste svojho povolania manželov, rodičov a Božích synov a dcér – tých, ktorých Nebeský Otec obdaril tak, aby Jeho rodina rástla.

Tešíme sa na najbližšie stretnutie 16.6. o 17:30 pri svätej omši na Slávnosti Božieho Tela a Krvi.

K čomu nás Pán volá na budúci školský rok? Ako si pomáhať navzájom rásť v priateľstve s Bohom a medzi sebou?

Poprad vyhral Malú Kamu

V sobotu 11. júna saleziánske stredisko v Prešove organizovalo východnú divíziu futbalového turnaja KAMA. V kategórii U15 sa na ňom zúčastnil aj tím z Popradu.

Zastúpenie mali chlapci z Veľkej – vrátane dvoch „ukrajinských legionárov“, ktorí teraz bývajú v popradskom saleziánskom dome – aj z Oratka.

Do Prešova sme cestovali dvomi 9 miestnymi mikrobusmi. Týmto hneď ďakujeme p. Pintekovi, ktorý nás obetavo ráno 6:25 odviezol svojím autom a následne šiel do práce…

Po príchode do Prešova nasledovala prezentácia, úvodné informácie a pridelenie šatní. Potom sa chlapci šli rozcvičiť. Tréneri neveriaco hľadeli na rozcvičkové výkony svojich zverencov… :)

Prvý zápas sa hral s tímom Bardejov – Poštárka. Vyhrali sme 3:0. Nasledoval súboj s Prešovom – B. Po prvom polčase sme vyhrávali 4:0. A tak to aj zostalo. Získali sme ďalšie 3 body, čím sme si zaistili postup zo skupiny.

V poslednom zápase našej skupiny nás v nervy drásajúcom derby zdolal Bardejov 2:1. Postúpili sme teda z druhého miesta.

Semifinále sme hrali s Humenným. Bol to veľmi ťažký, vyrovnaný zápas. Skončil 3:2. Pre Poprad!

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou: dostali sme sa do finále!

Čakal nás tam domáci tím Prešov – A. Ktorý na turnaji doteraz neprehral a s ktorým sme mali v uplynulých ročníkoch turnaja, jemne povedané, veľmi nepriaznivú výsledkovú bilanciu… Povedané po lopate, nik si nepamätal, že by sme s nimi vyhrali…

Naši chlapci nastúpili na ihrisko s obrovským nasadením a veľkou chuťou vyhrať. Ale mali aj rešpekt pred ťažkým súperom, ktorý vo svojej skupine všetkých porazil…

A tak to prišlo. Vyhrali sme 7:1. Víťazom Malej Kamy 2022 sa stal tím z Popradu!!!

Pri odovzdávaní cien bol vyhlásený za najlepšieho strelca turnaja náš hráč Nazar Shpit.

Trofej za najužitočnejšieho hráča si odniesol tiež futbalista z nášho strediska Francesco Briscoli.

Blahoželáme chlapcom, ale aj trénerom. Terajším, aj tým, čo sa chlapcom venovali dávnejšie.

Záznam finálového zápasu je TU. Prikladáme ešte výsledkové tabuľky. Foto z turnaja budú čoskoro v našej galérii.

X. svetové stretnutie rodín

(Príprava/priebeh/ponuky v Ríme i na Slovensku)

Rada KBS pre rodinu & TV LUX pozýva rodiny všetkých farností k bezprostrednej príprave na 10. svetové stretnutie rodín v Ríme i v slovenských diecézach.

☝️ V týždni od 13. – 19. júna 2022

⌚️ o 12.15 v TV LUX a o 12.30 na našom FB

👉zverejníme jednu zo 7 video-katechéz

🖖v podaní 7 slovenských kňazov z rôznych diecéz Slovenska.

Pozrite si upútavku (klikni TU) a pozvánka k príprave pre každú rodinu farnosti, nech je stretnutie rodín skutočne svetové. 😉

____

Tu je hymna na stretnutie v slovenskom znení

  • Program svetového stretnutia v Ríme

odporúčame všetkým, ktorí by chceli objavovať svoje povolanie, alebo rásť vo svojom povolaní manželov či rodičov, vrelo odporúčame Pastoračný kongres s praktickými témami v podaní manželov činných v pastorácii rodín. Celý program kongresu bude streamovaný  s prekladom do svetových jazykov.

  • Od 22. – 26. júna budú na Facebooku Rady pre rodinu pri KBS slovenskí delegáti SSR prinášať pravidelné reporty priamo z Ríma. 
  • Pár slov o oficiálnych patrónoch stretnutia: bl. manželia Quattrochiovci.

sa nesie v duchu motta X. Svetového stretnutia rodín a vyvrcholí nedeľným slávením Eucharistie, pri ktorom si manželia obnovia svoje manželské sľuby. Srdečne ste všetci pozvaní.

30. ročník Festivalu Lumen

V prvý júnový víkend sa vybrala partia z oratka a Veľkej do Trnavy, aby po dvoch rokoch zažili atmosféru Festivalu Lumen! Bola ozvláštnená o to, že sa uskutočnil už tridsiaty krát pod záštitou Domky.

Festival odštartoval poobedňajšou omšou. Mladí si užili poobedie a večer plný koncertov. Nechýbala Sima Magušinová alebo S hudbou vesmírnou. V tichosti mohli stráviť aj moderovanú adoráciu.
Sobotné dopoludnie sa nieslo v znamení workshopov. Niektorí si vyskúšali, aké je to byť moderátorom a niektorí počúvali rôzne rozhovory a zaujímavé prednášky. Väčšina z nich sa konala na Trnavskej univerzite. O zábavu sa postaralo aj zábavné zoskupenie Baštrng. Večer v nás rozprúdila krv austrálska skupina Planetshakers, anglický raper Guvna B alebo veľmi známa skupina Godzone.
Celý festival sa zakončil omšou o jedenástej večer. Po nej nasledovala after party.
Tohtoročnou témou Festivalu bolo nahlas (Out Loud) ohlasovať evanjelium vo svete po dvoch rokoch. Vyjsť z bublín, na ktoré sme boli zvyknutí a nebáť sa.

Foto z podujatia sú TU.

Synoda pre každého

Najbližšie stretnutie je 7.6. (utorok) po sv. omši. Kde? v Orlovni.

10. téma: rozlišovanie a rozhodovanie (posledná téma z10).

Všetkých 10 tém nájdete (TU).

O čo ide? Potrebujeme sa stretávať, aby sme hľadali spoločnú reč… Tieto témy nám pomáhajú uvedomiť si, že Duch Svätý buduje spoločenstvo Cirkvi cez každého. Cez každého chce vyjadriť spoluúčasť, spolupatričnosť, … každého chce zapojiť do komunikácie, do budovania spoločenstva Cirkvi – do spoločného kráčania ( čo je vlastne synodalita).

10. téma: rozlišovanie a rozhodovanie (bude v nedeľu 5.6. po pobožnosti, ktorá býva o 14:00 a končí cca o 14:30, stretnutie bude v orlovni, druhý termín je v utorok 7.6. po večernej sv. omši)

Video k 10. téme (TU)

Text k 10. téme (TU)

9. téma: rozlišovanie a rozhodovanie

Video k 9. téme (TU)

Text k 9. téme (TU)

Zhrnutie podnetov (TU)

8. téma: Autorita a spoluúčasť

Video k 8, téme (TU)

Text k 8. téme (TU)

Zhrnutie podnetov (TU)

7. téma: Ekumenizmus (1.5.)

Video k 7. téme (TU)

Text k 7. téme (TU)

Zhrnutie podnetov (TU)

6. téma: Dialóg v Cirkvi a spoločnosti (1.5.2022)

Video k 6. téme (TU cca 8:51 min)

Text k 6. téme (TU)

Zhrnutie podnetov (TU)

5. téma: Zdieľanie zodpovednosti za našu spoločnú misiu. (13.3.2022)

Všetkých Vás povzbudzujeme k zamysleniu sa nad touto témou v atmosfére modlitby a duchovného rozlišovania.

Video k 5. téme (TU cca 8 min.)

Textový materiál je (TU)

Svoje postrehy a odpovede (na tieto) na otázky môžete poslať na mailovú adresu farnosti: fara.poprad-velka@saleziani.sk

Tu budú naše odpovede. (ešte nie sú…)

4. téma: Slávenie

Táto téma bude na stretnutí farníkov 1.3. (utorok) po večernej sv. omši v kostole. Druhé stretnutie bude v 1. pôstnu nedeľu (6.3.) po krížovej ceste.

Tu si môžete pozrieť texty. Alebo si vypočujte a pozrite sprievodné video.

3. téma: Vyjadrenie názoru

25.1.2022 uverejnené a doplnené o spracovania tém 1., 2. a 3. (nájdete ich cez linky v jednotlivých častiach)

Online stretnutie bude 25.1.2022 o 20:00 (ak nemáte ešte link na online stretnutie, pošlite požiadavku na fara.poprad-velka@saleziani.sk )

Podklady k 3. téme synodálnych konzultácií, ktorá má názov „Vyjadrenie názoru“, spracoval o. Ľuboš Laškoty, člen Diecézneho synodálneho tímu Spišskej diecézy. Videospracovanie si môžete pozrieť tu
A tu je text, ktorý môžete použiť pri zamýšľaní sa nad touto témou.

Povzbudzujeme všetkých k hľadaniu odpovedí v atmosfére modlitby, v ktorej očakávajme svetlo práve od Božieho Ducha, ktorého vanutie túžime pocítiť v Cirkvi dnes. Ďakujeme všetkým jednotlivcom, ktorí nám už zaslali podnety k predchádzajúcim dvom témam a povzbudzujeme aj ostatných, ktorí sú zapojení v tomto procese ako jednotlivci, aby tak urobili po každej téme. Veľmi nám to uľahčí prácu pri spracovávaní tém. (mail: fara.poprad-velka@saleziani.sk )

Tu sú odpovede na otázky z 3. témy – môžete nám poslať ešte pripomienky a spresnenie

_________

2.téma Synody o synodalite: Počúvanie (Cez koho počúvam-e Boha? Môže hovoriť aj cezo mňa?)

Sprievodné video

Vďaka všetkým, ktorí sa zapojili do 1. témy. Stále je možnosť zapojiť sa a poslať mail s odpoveďami na 4 otázky z 1. stretnutia (sú v závere prezentácie). Ak by bolo potrebné ich dovysvetľovať, stačí sa ozvať :-) Po spracovaní odpovedí výsledky (návrhy) zašleme diecéznemu koordinátorovi.

Tu sú odpovede na otázky z 2. témy – môžete nám poslať ešte pripomienky a spresnenie

________

1.téma Synody o synodalite: Spoločníci na ceste (S kým kráčam-e spoločne?)

Prezentácia z 1. stretnutia

Ďakujeme všetkým, ktorí vyjadrili, že patria do našej farnosti a zapojili sa.

Tu je video k prvej téme

Tu sú odpovede na otázky z 1. témy – môžete nám poslať ešte pripomienky a spresnenie

________

Uverejnené 30.11. 2021:

Pokračujeme v objavovaní. Tu si môžeme vypočuť a uvažovať o pozvaní do synody – aby sme si osvojili o čo v nej ide

Uverejnené 18.11. 2021

Postupne zverejňujeme materiály o synode, ktorá sa venuje synodalite Cirkvi. Týka sa to každého z nás, ktorí do Cirkvi patríme.

  1. V prvom rade sme pozvaní modliť sa, aby sme neprepadli klaňaniu sa svojim predstavám, ale sme sa otvorili pre vzájomné počúvanie i pre impulzy Ducha Svätého. Teda začíname.

Pre začiatok si stačí preštudovať i premodliť dokument Vademecum spolu s Prípravným dokumentom.

Diecézny koordinátor dp. Patrik Taraj a prípravný tím z našej diecézy nám ponúka aj prezentáciu o tom, čo synoda je a čo nie je, čo je jej cieľom a aké kroky sú pred nami.

Buďme kreatívni, aby sa zapojilo čo najviac ľudí z našej farnosti, alebo z nášho okolia. Prosme si o dar ohľaduplnej vnímavosti a tvorivosti, odvahy i počúvania, aby sme zachytili, čo nám chce Duch Svätý povedať, cez týchto ľudí – na čo upriamiť našu pozornosť. Pokúsme sa podnety zachytiť a spracovať do výstupov (záverov). Hľadajme teda múdrosť medzi starými, novosť medzi mladými, ale aj potreby a bolesť medzi zranenými a núdznymi.

Spôsob našich stretnutí resp. komunikácie bude závisieť od súčasných pandemických obmedzení. V tomto čase nám zostáva mailová forma komunikácie: fara.poprad-velka@saleziani.sk

Časom pridáme ďalšie informácie

1. sväté prijímanie

Prehľad týždňa od slávnosti 29.5.2022 – do Nedele zoslania Ducha Svätého (5.6.)

Príprava na prvé sväté prijímanie vo farnosti Poprad Veľká vyvrcholila slávnosťou v nedeľu 29.5. 2022.

Zúčastnilo sa jej 27 detí spolu so svojimi najbližšími.

Záverečná príprava slávnosti bola v piatok (27.5.) o 16:00. Prespievali sme si piesne, rozdelili úlohy a pomohli sme s upratovaním.

Vyzdobovanie kostola pokračovalo v sobotu doobeda s malým opakovaním nácviku obradu. Pred obedom deti pristúpili už k 2. svätej spovedi, čo bolo vnímať aj na pokojnom priebehu a možno povedať, že aj na príbuzných, ktorí tiež prijali pozvanie k pokániu a svätej spovedi.

V nedeľu sme spolu prežili slávnosť v naplnenom kostole.

Ako bolo, sčasti možno vidieť na online záberoch (TU)

A tu je link s fotografiami

Po 1. svätom prijímaní nasleduje MYSTAGÓGIA (vovádzanie do prežívania sviatosti, ktorú sme prijali)

Ak by ste potrebovali niečo pre vaše rodinné rozhovory, tu je materiál od pápeža Františka

PONDELOK 30.5. (Úkon kajúcnosti – pokánie – krst)

Akým krstom sme boli pokrstení a čo je to úkon kajúcnosti? (Jn 16, 29-33)

Pokračujeme vo výchove srdca, ktoré Ježiša prijalo a postupne sa učí blízkemu priateľstvu, počúvaniu, pokoju, radosti a múdrosti, aby Ježišova láska usmernila všetku živelnosť, ktoré srdce skrýva.

Milí rodičia, po svätej omši – večer je veľmi dobré, aby ste sa s veľkou láskou a trpezlivosťou rozprávali s deťmi o tom, čo a ako vnímali a vložili všetko do modlitby. Toto je vaša posvätná chvíľa, kde Ježiš chce s vami a cez vás pracovať na kráse a múdrosti srdca Vášho syna/dcéry.

V tento deň sme sa venovali úvodu svätej omši – úkonu kajúcnosti, ktorý slúži na očistenie srdca od zbytočností a hriechov (pri ťažkých je potrebná aj svätá spoveď), aby sme boli pripravení sláviť s veľkou pozornosťou a láskou Eucharistiu. Tu si uvedomujeme, bez Ježiša sme krehkí – preto potrebujeme jeho blízkosť a pomoc a posilu, ktorú nám dáva v Jeho slove a Chlebe.

Ak sme blízko pri Ježišovi, sme ako pri dobrom svetle, ktoré nám ukáže, čo nepatrí do nášho vzťahu a života. Niekedy si to všimnú aj naši blízki, ktorí nás majú radi a sú tam s nami. Pri úkone kajúcnosti vyjadrujeme ľútosť nad svojim hriechmi a túžbu naplniť srdce láskou k Ježišovi. To je dobrý začiatok, aby sa nášho srdca mohla dotknúť liečivá moc Pána Ježiša a pripraviť ho pre Jeho Slovo a Život.

TU je krátke video, ktoré nám pripomenie, čo je v našom srdci, a ako rozlíšiť, kedy je najvyšší čas ísť na svätú spoveď.(Video je z projektu katechézok “Ego sum”. TU je ich prehľad”)

UTOROK 31.5. (Božie slovo)

Milovať Krista vo Svätom Písme… Prijímať Jeho lásku v Jeho slove

Dnes nám o. Martin (ďalší salezián v našej farnosti) pripomenul, že keď vzdávame úctu Svätému Písmu, tak dávame úctu Ježišovi. Môžme si ho uctiť pozorným čítaním, alebo môžme knihu Svätého Písma aj pobozkať. Je to znak, že milujeme každé slovo, ktoré nám hovorí Boh.

Pri svätej omši Ježiš hovorí ústami tých, ktorí Božie slovo čítajú a cez kňaza, ktorý ho vysvetľuje. Preto potrebujeme mať srdce pripravené a pozorné, aby sme mohli Ježiša prijať aj v Jeho slove a darovať ho tým, ktorých potom stretneme. Najprv príkladom a ak bude treba aj slovom, ktoré pochádza od Ježiša.

Povzbudil nás aj k tomu, aby sme mali sväté Písmo doma a pravidelne si z neho čítali ako rodina.

Čo tak si popriať tento darček, ako ho doma nemáme?

STREDA 1.6. (obetovanie – obetný dar)

Iba to, čo daruješ z lásky k Ježišovi, Ježiš môže očistiť a premeniť. Čo nedarujeme, nakoniec stratíme….

(Pripomienka je vo videu od 4 minúty: “Prežívaj sv. omšu“)

ŠTVRTOK 2.6. (premenenie – Eucharistia)

Chlieb na Telo Pána Ježiša a víno na Krv Pána Ježiša… aby sme ho prijímali a stávali sa mu podobnejšími…

Je to najväčší dar, pri ktorom sa sprítomňuje krvavá obeta Ježiša Krista na kríži… Rozum je pri tejto udalosti slabý – nevie veci vysvetliť, ale neprotirečí… lebo tu hovorí Niekto väčší.

PIATOK 3.6. (prvý piatok a prisľúbenia Ježiša – Božského srdca)

Úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu

Božské srdce Ježišovo, sprav moje srdce, podľa svojho srdca.

Mesiac jún je zasvätený úcte k Božskému Srdcu Ježišovmu.  Božia prozreteľnosť na rozšírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu použila svätú Margitu Máriu Alacoque (+ 1690). Ľudstvu odovzdala rôzne mystické zážitky a videnia. Ježiš dal 12 veľkých prisľúbení tým, ktorí si vykonajú pobožnosť deviatich prvých piatkov (TU sú). Teda deväť mesiacov po sebe pôjdu na sv. prijímanie na prvý piatok v mesiaci. Najväčším prisľúbením je, že v hodine smrti bude Ježiš pri tom, kto si aspoň raz v živote pobožnosť dobre vykoná.

Podmienky sú:

  1. Ísť na prvý piatok na sv. prijímanie a obetovať ho na odčinenie hriechov, ktoré zraňujú Božské srdce Ježišovo.
  2. Ísť na sv. spoveď v niektorý deň pred prvým piatkom (alebo priamo na prvý piatok) a obetovať ju na odčinenie hriechov, ktoré zraňujú Božské srdce Ježišovo.
  3. Pomodliť sa na prvý piatok na úmysel Svätého Otca.
  4. Celý deň sa snažiť vyhnúť hriechu aj všednému (ľahkému).
  5. Vo všetkom mať úmysel obetovať celý svoj deň na odčinenie hriechov, ktoré zraňujú Božské srdce Ježišovo.

SOBOTA 4.6. (Slávnosť Ducha Svätého a úcta k Panne Márii)

Duch Svätý spája ľudí do spoločenstva s Nebeským Otcom i navzájom – aby žili v láske ako bratia a sestry.

Don Bosco mal raz sen o Cirkvi, kde pochopil, že najväčší dar pre Cirkev je Ježiš, ktorý sa nám dáva v Eucharistii a Panna Mária, ktorá je neustále pri Ježišovi a povzbudzuje nás, aby sme spoznali Jeho dar.

A tu si môžete prečítať celý sen

NEDEĹA 5.6. (deň Pána, patrí Bohu… čo znamená patriť Bohu?… a ostatné dni?)

Dnes je slávnosť Zoslania Ducha Svätého.

Ducha Svätého sme prvý krát prijali v krste…. celú Svätú Trojicu. Stali sme sa Božími synmi a dcérami.

Pozvaní sme žiť v Božom Duchu, ktorý nám dáva potrebnú silu i lásku, aby sme prekonávali ponuky ducha tohto sveta.

Po prvom svätom prijímaní začína obdobie, v ktorom prijímame Ježiša v Eucharistii, spoznávame lásku Nebeského Otca a pripravujeme sa na prijatie darov Ducha Svätého, aby sme sa stali dospelými kresťanmi, ktorí spolupracujú s Nebeským Otcom na rozvíjaní Božieho kráľovstva.

Nezabúdajme sa zapájať do každej svätej omše, na ktorej môžeme byť, aby nám nechýbala potrebná sila a láska v každodennom živote. Pouvažujme, akým spôsobom by sme v našej farnosti mohli spolu pokračovať na našej začatej ceste.

Najbližšie stretnutie bude 12.6. o 15:00. Poďakovanie a malá spoločná oslava.