Duchovná obnova birmovancov

/v , /od
…V čase 4.-5. 10.2024 sme zažili dotyk Božieho Slova a Božej prítomnosti, príbehov a prednášok duchovných otcov Pavla a Františka, vnímali sme miesto na východe, kde “nič nie je”, ako premieňa Božia láska, ochotné ruky pracovať a srdcia, ktoré sa zdieľajú s milosťami a pôsobením blahoslavenej Anky Kolesárovej…

Čas sa blíži, sme v blízkej príprave na prijatie sviatosti birmovania. Znamená to, že je potrebné urobiť si súhrn cesty, ktorou sme prešli: oživiť si vedomosti a prax z nich, ktoré potrebujeme pre budúcnosť – na ďalšiu etapu života. Potrebujeme si naladiť srdce tak, aby nehralo na dve strany: proti a pre Boha.

Na tú poslednú úlohu je potrebné stíšenie, modlitba, Božie slovo a sviatosti – najmä Eucharistia a sviatosť zmierenia.  Veľkou pomocou je stíšiť sa a putovať na posvätné miesto. 

Podarilo sa to 44 birmovancom z 52 a 6 animátorom, ktorí sychravému počasiu odolali a bez prechladnutia nastúpili do autobusu. Vydali sa na krátku-krásnu púť a obnovu do Vysokej nad Uhom. Toto miesto sme si vybrali kvôli hrdinskému príkladu bl. Anky Kolesárovej a kvôli komunite bratov a sestier, ktorí darovali svoj čas, sily pre budovanie miesta prijatia pre pútnikov a mladých, ktorí túžia po obnovení a premene svojho srdca na krásne a čisté. Iba takého je vhodné pre krásny život a dary, ktoré nám cez sviatosti Duch Svätý prináša.

Vnímali sme srdečné prijatie spoločenstva kňazov a komunity – teda zažili sme aspoň trochu – či chvíľku, čo to znamená žiť pre Krista a pre iných. Slávili sme spolu Eucharistiu 2x a niektorí aj sviatosť zmierenia….

Vypočuli sme si príhovor o. Pavla Hudáka o tom, že život sa stavia podobne ako dom. Najdôležitejšie sú základy, ktoré občas skontrolujeme na duchovnej obnove, či sme takí, akých nás chce mať Pán. Ide vlastne o srdce, ktoré si treba chrániť, aby sme ho mali  múdre, čisté a milujúce. Poobede sa nám venoval otec František Petruška, ktorý s nami prešiel silu a krásu sviatosti zmierenia, aby sme sa spovedali dobre, jednoducho a pravdivo, lebo len tak nám sviatosť zmierenia osoží a pomôže pri náprave základov života. Veru, niektorým sa podarilo dobre vyspovedať a niektorí sa rozhodli ešte povenovať príprave, aby to stálo za to a boli na sviatosť birmovania veľmi dobre pripravení 😊. Večer – na záver, bola krásna svätá omša aj vďaka našim hudobníkom a speváčkam, no hlavne, kvôli čistým srdciam. Na konci o. František Petruška požehnal prstene a krížiky tým, ktorí si ich zaobstarali a boli ochotní zaviazať sa malým, ale silným sľubom s pomocou bl. Anky Kolesárovej. Pomodlili sme sa tri Zdravasy, chvíľu sme prosili o pomoc pri relikvii bl. Anky a šli sme na miesto, kde je pochovaná.

S nosením prsteňa, alebo krížika sú spojené tieto záväzky:

  • Rozhodnutie pre vnútornú slobodu a čisté vzťahy.
  • Denná modlitba troch Zdravasov za dar múdreho, čistého a milujúceho srdca.
  • Sviatostný život.

Aký je nádherný život, ktorý sa žije v nevinnosti a láske. A aký veľkodušný je Pán v tom, že ak to nešlo doteraz, možno to rozvíjať po dobrej svätej spovedi odteraz.

Niektorým sa podarilo zachytiť, že svätosť Anky a jej hrdinské rozhodnutie nebolo iba vecou momentálneho impulzu, ale výsledkom života v láske k Ježišovi a jej horlivého sviatostného života a usilovnej služby druhým.

A toto je niečo, čo nás čaká aj po sviatosti birmovania – presne to, čo sme si povedali na poslednom stretku. Čaká nás život, ktorý sa nám podarí, ak budem pokračovať v živote učeníka, ktorého Pán pozýva a posiela k iným.

A tu je päť užitočných alebo základných zásad učeníka (ako rozvíjať dary a žiť naplno):

  1. Rozvíjať túžbu, aby si sa chcel stať veľkým. To znamená zamerať život tak, aby som sa stal/la svätým/svätou. (veľkým/ou v Božích očiach).
  2. Modliť sa veľa. To znamená, počúvať Boží hlas v Jeho slove a vo svedomí. Preto je veľmi vhodné čítať liturgické čítania dňa, počúvať v kostole príhovor kňaza a v modlitbe si strážiť tieto spôsoby („AKVA“): adorácia, kajúcnosť, vzdávanie vďaky, akútna úpenlivá prosba – suplikácia).
  3. Žiť život v spoločenstve. To znamená, že nesmiem zostať sám/a mimo spoločenstva viery, sám/a sa nedostanem do neba. Pán mi dal preto rodičov, krstných, birmovného rodiča, a tiež sa potrebujem obklopiť priateľmi, ktorí rozvíjajú dar viery.
  4. Naplno využívať dar sviatostí. To znamená, že potrebujem často chodievať na sv. omšu, minimálne v nedeľu a prikázané sviatky (pozor na minimalizmus – dôležité je žiť naplno a to s minimom Božej pomoci a lásky nedá), po každom páde vstať, preto je potrebná pravidelná sviatosť zmierenia a po ťažkom hriechu čím skôr.
  5. Žiť misijný život. Je to povinnosť – kresťanská povinnosť. Na konci omše v latinčine zaznieva: Ite misa est – si poslaný/á! Je to poslanie, ktoré dostávaš naplno s darmi v birmovke, aby si prinášal/la Božiu lásku, Jeho život, slovo, príklad, spôsob života tam, kde Ťa Pán pozýva – posiela.

Prajem Ti nádherný život a ďakujem všetkým za spoluprácu.

DVsdb

PS:

Tu nájdeš info o tom, kde sme boli: https://annakolesarova.sk/ a https://centrum.domcek.org

Anna Kolesárová – mučeníčka čistoty

a o tom, čo sme si v príprave okrem táborov a duchovných obnov prešli:

Sviatosť birmovania

A tu sú fotky: https://www.rajce.idnes.cz/spolocenstvovb/album/duchovna-obnova-vo-vysokej-nad-uhom

…. Otázky a materiály na skúšku sú pripravené :-) Tak poď do toho! ;-)

Matelko = stretko mamiečiek na materskej

/v , , /od

Do Vianoc máme naplánovaných 7 stretnutí mamičiek na materskej. Srdečne pozývame nové i stále členky. Príďte si oddýchnuť, načerpať, jednoducho príjemne stráviť čas spolu s nami!

Birmovanecký tábor v Jakubovanoch

/v , /od

Bol v štýle duchovnej obnovy spojenej s aktivitami pobytového tábora.

38 birmovancov tohto roku sa odvážne rozhodlo počúvnuť a opustiť lákavé prázdninové ponuky, komfort svojho domova a na 5 dní odišlo do prírody pod Západnými Tatrami do Jakubovian (Provida Camp) so saleziánmi a animátormi z Veľkej. Veľmi pekne tento tím doplnili ockovia a mamy, ktorí sa postarali o to, aby bola zabezpečená kuchyňa a vôňa domova aj uprostred lesa.

14 birmovancov sa rozhodlo pre náročnejšiu náhradu spoločného programu, prajeme im, aby ju zvládli. Ťažšia je kvôli tomu, lebo je individuálna – teda mimo spoločenstva, v ktorom sa príprava na birmovku rozvíja. Viera nie je súkromnou záležitosťou, ale darom, ktorý sa rozvíja v spoločenstve Božej rodiny.

Tábor sa niesol v príbehu Cesta pútnika, ktorý sme mali na tábore už minulý rok. Po úvodnom zopakovaní a spomienke, že Christian – pútnik už dorazil do Nebeského mesta a poslal odkaz svojej rodine, sme vstúpili do príbehu jeho rodiny, ktorá opúšťa mesto materiálnych istôt (názov mesta bolo Skaza), aby si zachránili životy pre večnosť – teda aby mohli žiť tam, kde je býva Nebeský Otec.

Skvelé herecké výkony animátorov pomohli účastníkom preniesť sa do príbehu, aby našli čosi spoločné so svojim životom a motiváciu do aktivít, ktoré pomáhali objaviť krásu Božích ponúk, prekonávanie toho, čo je síce lákavé, ale dočasné a krásu spoločenstva Božej rodiny. Jej základom je Ježiš, ktorý bol uprostred nás v kaplnke, vo vzťahoch, ale aj v srdciach tých, ktorí si zamilovali a chránili Jeho prítomnosť.

Priebeh jednotlivých dní.

Úvodný deň bol cestovný a putovný, zoznamovací v tíme, ubytovací a pripomínajúci naše korene vo večernej súťažnej hre Milujem Slovensko na štýl rovnomennej televíznej šou, no o trochu v lepšom táborovom prevedení. Skutočne krásny záver dňa, ktorý technicky a obsahovo pripravili animátori s Jurajom – animátorom z Dubnice nad Váhom.

Druhý deň sme začali rannou modlitbou – duchovnými raňajkami, ktorých dobrým základom bolo Božie slovo a rozhovor s Bohom, od ktorého začína všetko dobré. Modlitba a Božie slovo sú základom kresťanského života, preto nechýbali ani počas tábora. Podobne sme si strážili čas na svätú omšu, v prípade potreby aj na sviatosť zmierenia a návštevu kaplnky, v ktorej bol Ježiš v Eucharistii – čakajúci na našu ochotu darovať mu trochu času.  Tento základ bol každý deň spolu s večernou modlitbou a príbehom Mateja na pokračovanie (tu je) – o tom, čo nás čaká v živote i vo večnosti a čo s tým. Pripomenuli sme si, že večer je príprava na posledné chvíle – nielen dňa, života, ale aj na celú večnosť. Preto je potrebné poďakovať, spomenúť si na všetku dobrotu a lásku, ktorú sme prijali a tiež je časom na zmierenie s Nebeským Otcom a ľuďmi – pokým je teda čas a dýchame.

Náplňou druhého dňa bola cesta putovania cez bludisko a prekonávanie hôr, ktoré mali názvy ľudských slabostí. Nemožno žiť v slobode a láske, ak sa rozhodneme zle, alebo neprekonáme pokušenia.

V treťom dni sme šli k vode (Liptovská Mara), ktorá je symbolom života, ale aj smrti. Potrebujeme sa rozhodnúť nežiť pre seba, ale v spoločenstve Božej rodiny. Na tejto ceste objavujeme ľudí, s ktorými sa potrebujeme naučiť nadväzovať dialóg a spoluprácu. Večer trávili v kruhu spoločenstva zvlášť chlapci a zvlášť dievčatá, aby si mohli povedať niečo, čo je iba pre ich uši.

Štvrtý deň bol duchovnou obnovou. Každý človek má dušu, ktorá má svoje schopnosti a túžby. Pripomenuli sme si, že sami tieto túžby nedosiahneme, preto potrebujeme rodinu a spoločenstvo, v ktorom rozvíjame porozumenie a spoluprácu. Nemôžem teda žiť pre seba, ako ponúka nám tento svet. Poobede sme odhalili skutočnosť, že síce môžeme život na zemi naplniť snahou uskutočnenie týchto túžob, ale smrť či iné okolnosti ich môžu zničiť, ak uprostred našich rozhodnutí a vzťahov neprebýva Boh, ktorý premieňa dočasné na večné.

Mnohí birmovanci využili čas aj sviatosť zmierenia a vytvorenie si plánu, ako žiť život ďalej, aby ho nezlomili ponuky, ktoré nás môžu vzdialiť od Nebeského Otca a od spoločenstva Jeho rodiny. Vlastne o túto vec ide, ak chceme žiť vieru ako dospelí kresťania  s pomocou sviatosti birmovania.

Krásny záver tábora s upratovaním a lúčením nás posunul do záverečnej časti prípravy na sviatosť birmovania. Nech sa každému podarí prežiť život naplno a byť šťastným uprostred skúšok tu na zemi a potom v plnej radosti v nebi 😊

Výzva: Si ochotný- ochotná prejsť z úrovne života, kde zbieraš iba pominuteľné šťastie, na level, kde ti ide o lásku k ľuďom a k Bohu? Čo konkrétne pre to urobíš?

Tu si môžete pozrieť fotky z tábora.

Výlet rodín z farnosti

/v , /od

Malá inšpirácia pre rodiny vo farnosti. Aj táto aktivita môže prispieť k tomu, aby sme boli spolu, aby sme sa lepšie poznali a učili sa rozvíjať Božiu rodinu, do ktorej si nás Pán pozval.

Na 11.8. 2024 pripadol pekný slnečný deň a spriatelené rodiny z farnosti Poprad-Veľká sme si zorganizovali celodenný výlet na Muránsky hrad. Počasie nám prialo, výstup bol nenáročný a nálada výborná. Zvlášť prekvapili aj naši vekovo najmladší farníci, ktorí sa ukázali ako skvelá partia. Pod hradom dobre padlo malé občerstvenie v tieni bufetu turistickej útulne :)

Samotný hrad je zrúcanina, v súčasnosti na ňom prebieha rekonštrukcia niekoľkých objektov (rukami dobrovoľníkov?), ako je napr. dom veliteľa, či čistenie studne jaskyniarmi a dobrovoľníkmi zo Speleoklubu Muránska planina. Pre zaujímavosť, pôvodná hĺbka studne predstavuje 76 m, speleológom sa ju podarilo vyčistiť do hĺbky 39 m.

Z hradu je úchvatný výhľad na celé okolie, pri prehliadke však treba dbať na zvýšenú opatrnosť, nakoľko hradby hradu sú strmé a zabezpečené iba provizórne. Na SV a JZ strane hradu sú vybudované vyhliadkové plošiny, z ktorých sú najkrajšie výhľady.

Na ceste naspäť sme využili možnosť navštíviť Sysľovisko Muránska planina. Pre deti bol zážitok vidieť sysle úplne zblízka, v ojedinelých prípadoch aj s možnosťou nakŕmiť ich priamo z ruky. Obľubujú najmä mrkvu, slnečnicové semená, suchý chlieb, či piškóty. 

Pri návšteve Muráňa sme, samozrejme, nezabudli ochutnať vynikajúce muránske buchty. Po túre padnú vhod. 

IMG_2579
IMG_2602

Takýto celodenný výlet utužil priateľstvo v našom farskom spoločenstve, preto sme sa rozhodli podnikať takéto výlety častejšie. Budeme radi, ak sa v budúcnosti pridajú ďalší, na 24.8. plánujeme navštíviť Zádielsku tiesňavu a Turniansky hrad. 

Srdečne pozývame!

MG

P.S.: Kto sa chce pridať, stačí sa v nedeľu po sv. omšiach spýtať :-)

POSLEDNÁ ŠANCA prihlásiť sa – TEENAGERÁK

/v , , , /od

Ešte stále váhaš? Teenagerský tábor je jedinečná príležitosť pre mladých zažiť DOBROdružstvo.

„Teenageráky boli v našom stredisku tradíciou, ku ktorej by sme sa radi navrátil.” komentujú organizátori.

Teenagerský táborw má svoju myšlienku, ktorú sprevádza aj konkrétny príbeh – teda téma.

„Je dôležité, aby si mladí uvedomili, že teenagerák je pre nich. Je to miesto, kde sa môžu zabaviť, môžu načerpať a zažiť si animovaný program. Aktivity sú šité na vek, takže sa nemusia báť, že by niečo nebolo cool. Ak by som espĺňala vekovú kategóriu, hneď by som išla.”

Teenagerský tábor 2024 bude 25.8. – 28.8. pre mladých od ukončeného 9. ročníka ZŠ až po ukončený 3. ročník SŠ, dievčatá i chlapcov, mladých z Popradu a aj takých, ktorí doteraz nikdy o oratku nepočuli.

„Na teenageráku sme zažili všeličo, strihanie vlasov, zásnuby, únosy, adrenalín, tancovačky, zábavu.” vyjadrili sa pre nás bývalí účastníci.

Prihlásiť sa môžete vyplnením formulára TU

Spoiler: Tob 5,3

Prímestský tábor vo Veľkej – Ján Pavol II.

/v , /od

v štýle kroniky jednotlivých dní.

15.7.2024 – pondelok

Myšlienka dňa “Nebojte sa rásť”

80 detí a skupina animátorov začínajúcich i pokračujúcich, zodpovednejších i zodpovedných spolu so saleziánmi z Veľkej (spolu 45).

Prvý deň tábora začal príchodom detí. (Jasné animátori sa predtým pripravili :-) ) Hneď po registrácii nasledovala krátka scénka, ktorá deti uviedla do témy tohtoročného tábora – Ján Pavol II. Animátori sa obliekli do dobových kostýmov a prostredníctvom vtipných dialógov sa snažili deťom priblížiť situáciu v dobe počas komunistov (tak trochu tragikomickú). Po scénke začala netradične veľká hra. Deti boli rozdelené do troch skupín: robotníci, obchodníci a tajná služba. Každá skupina mala svoje špecifické úlohy a možnosti. Robotníci mohli navštíviť rôzne stanoviská a plniť úlohy, obchodníci obchodovali s rôznymi predmetmi a tajná služba mala za úlohu zničiť diktátora. Deti si hru veľmi užívali, vzájomne spolupracovali a učili sa novým zručnostiam. Po skončení veľkej hry nasledovalo rozdelenie do malých skupiniek, kde mali deti možnosť sa navzájom lepšie spoznať.. Potom sme sa všetci presunuli do kostola, kde sa konala omša. Bola to krásna príležitosť zastaviť sa, poďakovať za tento deň, spoločne sa pomodliť a stráviť čas s Bohom. Po omši nasledoval chutný obed, ktorý všetkým dodal energiu na ďalšie aktivity. Po obede sa deti opäť rozdelili do malých skupiniek, kde pokračovali v spoznávaní sa a tvorení. Každá skupinka si vytvorila vlastný erb a vymyslela svoj vlastný pokrik, ktorý reprezentoval ich tímového ducha a kreativitu. Po týchto aktivitách nasledovala ďalšia scénka, ktorá opäť zaujala deti a pridala nový rozmer k téme tábora. Animátori sa opäť predviedli v skvelých rolách a deti boli nadšené. Následne sa všetci zapojili do malej hry, ktorej úlohou bolo vyriešiť šifru. Na záver dňa sme si všetci spoločne zaspievali táborovú hymnu, ktorá umocnila pocit jednoty a spolupatričnosti. Po hymne nasledovalo vyhodnotenie celého dňa. Deti odchádzali domov s úsmevom na tvári, plné radosti a očakávania, čo im prinesie ďalší deň v tábore.

(Sophi M.)

Tu je link – fotoalbum z pondelka (Vanesa H.)

16.7. Utorok

Myšlienka dňa: “Nebojte sa byť tvoriví”

Druhý deň v tábore sa začal rannou modlitbou, ktorá bola zameraná na myšlienku dňa a to “Nebojte sa byť tvoriví”. V každej skupinke deti dostali kmeň od stromu a každé z nich prispelo jedným konárikom, ktorý predstavoval ich dar alebo talent. Tento symbolický akt mal prispieť k uvedomeniu si svojich jedinečných schopností, ktoré nám daroval Pán Boh. Hneď po modlitbe nasledovali turnaje, ktoré priniesli veľa zábavy a súťaživého ducha. Deti sa zúčastnili turnajov s názvami Roverino, Šatkové rugby a Hory a údolia. Každá hra mala svoje špecifické pravidlá a výzvy, ktoré deti museli prekonať, pričom si zlepšovali svoje športové zručnosti a učili sa spolupráci. Po skončení turnajov sa všetci presunuli do kostola na svätú omšu. Po omši nasledovala siesta, čas na oddych a regeneráciu síl, počas ktorej si deti mohli oddýchnuť a pripraviť sa na ďalšie aktivity. Popoludnie patrilo tvorivým dielňam, kde mali deti možnosť vybrať si z rôznych aktivít podľa svojich záujmov. Medzi ponúkané dielne patrili vyrábanie náramkov, henna tetovanie, pečenie, príprava limonád, výroba sviečok, maľovanie na kameň a mnoho ďalších. Deti sa s nadšením pustili do tvorby, využívali svoje talenty a učili sa novým zručnostiam. Každý si našiel niečo, čo ho bavilo, a výsledky ich práce boli naozaj úžasné. Druhý deň v tábore bol plný kreativity, súťaží a nových zážitkov.

(S. M.)

Tu je link – fotoalbum z utorka (V.H.)

17.7. streda

Myšlienka dňa: Nebojte sa tu byť pre druhých

Streda. Pre väčšinu našich animátorov to bol krízový deň, veľmi vhodný na to, aby sne si potrénovali, že na tábore sme hlavne pre druhých – práve vtedy vznikajú krásne chvíle a pekné priateľstvá. A keďže v dnešnom pláne bolo doobednejšie dohrávanie turnajov, únavu a silné emócie bolo vidno aj na deťoch – teda animátori mali mnoho príležitostí preukázať trpezlivosť a nezištnú dobrotu. Ráno, ako vždy, sme začali rannou modlitbou nielen nás, animátorov, ale aj detí v skupinkách. Pokračovali sme nástupom, scénkou zo života Jána Pavla II., hymnou a pokrikmi. Potom sme pokračovali už spomínanými turnajmi, pri ktorých sa deti zabavili a mnohí naplno prežívali nasedenie v zápasoch, vo výhrach i prehrách. Po nich, sme sa presunuli na svätú omšu a po nej nás čakal výborný obed. (Bola hrachová polievka a buchty s lekvárom, ak by si niekto chcel spraviť chuť…☺️) A čo bolo po obede? Nechýbala obľúbená siesta, ktorú majú deti veľmi radi. Tancovali sa bansy, písala pošta animátorom, hrali sa hry, kalčeto ale aj pingpong. Po sieste sme sa presunuli na popoludňajší program. Začala sa pokladovka, ktorú deti zvládli na jedničku. Plnili sa stanovištia, ale aj šifra, ktorú dostali za splnenie pokladovky. Po nich sa všetci tešili na olovrant a na oddych, pretože na ďalší deň sme mali naplánovaný hutný program… Viac vám už prezradia deti osobne :-)

(Vivien)

Tu je link – fotoalbum zo stredy (V.H.)

18.7. štvrtok

Myšlienka dňa: “Nebojte sa ísť”

Vo štvrtok si deti museli privstať trochu skôr, pretože nás čakal výlet. Začali sme nástupom, pokrikmi a scénkou, ktorá znázorňovala príchod Jána Pavla II. na Slovensko. A tak sme sa vybrali na miesto, ktoré navštívil aj on – na Mariánsku horu v Levoči. Autobus nás doviezol do Levoče, kde sme začali rannou modlitbou v skupinkách. S deťmi sme sa rozprávali o tom, ako nám Boh pomáha prekonávať strach. Výstup na horu bol spestrený stanovišťami. Každé jedno reprezentovalo krajinu, ktorú navštívil Ján Pavol II. Deti plnili jednoduché úlohy – napr. povedať čo najviac nárečových slov, vylúštiť vety z egyptského či majského písma a ďalšie. Po zdolaní nášho výstupu sme si poriadne oddýchli a splnili poslednú úlohu – modlitba jedného desiatku ruženca v skupinkách. Nasledovala sv. omša, po nej chutný obed a siesta. No to nebol koniec – čakala nás veľká hra pripravená na spôsob turnajov. Hrali sa 3 hry – Cornhole, Capture the flag a Chyť loptu do siete. Deti sa poriadne zabavili, no už na nás všetkých prišla únava. Výlet sme teda zakončili scénkou o odchode Jána Pavla II. zo Slovenska a autobus nás doviezol späť domov. Tento dlhý deň sme ukončili spoločnou záverečnou modlitbou, v ktorej bolo za čo ďakovať :-)

(Evka L.)

Tu je link na fotoalbum zo štvrtka (V.H.)

19.7. piatok

Myšlienka dňa “Nebojte sa mať radi ľudí okolo seba.”

Posledný deň tábora začal vzrušujúcou pokladovou hrou. Deti sa vydali na dobrodružnú cestu po Veľkej, kde museli plniť rôzne úlohy na stanovištiach. S nadšením riešili hádanky. Deti spolupracovali a všetci si hru veľmi užívali. Po pokladovej hre nasledovala svätá omša, ktorá bola príležitosťou poďakovať za všetky prežité chvíle v tábore. Po omši bol chutný obed, ktorý všetkým dodal energiu na ďalšie aktivity. Nasledovala siesta, počas ktorej mali deti možnosť si oddýchnuť a zvoliť si, čo chcú robiť. Niektorí si hádzali ringo alebo loptu, iní písali poštu svojim animátorom alebo sa zapojili do tancovania bansov. Bolo to uvoľnené a radostné popoludnie plné smiechu a priateľstva. Po sieste prišiel na rad program, na ktorý sa všetci tešili celý tábor. Deti hrali proti animátorom v rôznych súťažiach, presťahovanie lanom, biela a čierna… Hneď potom nasledovala očakávaná oblievačka, kde sa nešetrilo vodou. Všetci, od detí po animátorov, boli poriadne pooblievaní a vládla neopísateľná atmosféra radosti a osvieženia. Na vyhodnotenie tábora prišli aj rodičia s koláčikmi, aby sa pozreli na výsledky a úspechy svojich detí. Po vyhodnotení a odovzdaní cien bol otvorený program, kde sa tancovalo, bavilo a všetci si užívali posledné chvíle v tábore. Hudba, smiech a tanec naplnili tábor a vytvorili krásne spomienky, ktoré si deti ponesú so sebou. Posledný deň v tábore bol plný radosti, priateľstva a zážitkov, ktoré zostanú v srdciach detí i animátorov ešte dlho po jeho skončení. Tento tábor bol nezabudnuteľným dobrodružstvom a všetci sa už teraz tešia na ďalší rok.

Tešíme sa aj na deň farnosti, ktorý býva 1.9.. Dúfame, že sa podarí naštartovať stretká a krúžky, aby deti mohli rásť ďalej v priateľstve navzájom i s Pánom, ktorý nás pozýva rozvíjať vzťahy v Jeho rodine.

A na záver aspoň jedna z myšlienok sv. Jána Pavla II.: Sloboda nie je to, že robím, čo sa mi chce, ale to, čo robiť mám…

Prajeme všetkým krásny zvyšok prázdnin, krásne zážitky a dobroty Nebeského Otca.

(S.M.)

Tu je link na fotoalbum z piatka (V.H.)

Prímestský tábor (PRIEBEŽNE AKTUALIZOVANÉ)

/v , , /od

15.07.2024 PONDELOK

„Nič nie je náhoda“

Budík na 6:30 a ide sa. Ráno vstanem a trielim na animátorské modlitby. Som tu, samozrejme, skôr ako saleziáni. S ranným zamyslením v mysli a po modlitbách za zverené deti, nás samých i všetky tábory, sme sa vybrali medzi prichádzajúci ľud.

Prvé naháňačky mohli začať – Kde je Po? Kde sú mikrofóny? Kde je foťák? Už snáď overená pondelková muzika.

Rýchlo sme sa však preniesli do deja tohto tábora, a teda do srdca Číny, v ktorej sa nášmu Poovi už hneď zrána sníva sen o nebojácnych bojovníkoch – o Veľkej Päťke.

Po krátkej lekcii sme sa roztriedili do skupiniek, v ktorých sme následne strávili spoločný čas. Do reality nás vrátila scénka, v ktorej sa Po dozvedel, že v Nefritovom paláci sa dnes bude vyberať legendárny Dračí Bojovník. To sme nemohli nechať len tak. Vybrali sme sa tam spolu s Poom, a hoc nám zatvorili dvere rovno pred očami, nenechali sme sa odradiť. Pomocou veľkej hry sme získali materiál potrebný na postavenie rakety, vďaka ktorej sme Poa dostali dnu. A na veľké prekvapenie všetkých – PO JE NOVÝ DRAČÍ BOJOVNÍK!

16.07.2024 UTOROK

„Včerajšok je minulosť, zajtrajšok nám nie je známy, ale dnešok je dar. Tak si ten dar náležite váž.”

Vstávanie bolo dnes o trošku ťažšie než včera. Našla som silu a energiu do tohto dňa a uspešne som sa dostavila do nášho ,,pracoviska”. Pojem ,,pracovisko” som hneď zamenila po rannej motlidbe. Malé obavy a stresy odbúral úryvok z evanjelia, kde bolo jasne napísané ,, nebuďte ustarostení”.

A tak sa mohol začať tento deň! S Božou dôverou som vykročila do diania, rozdala pozdravy ,, dobré ránko” a s čínskou zvučkou vybehla na ihrisko. Po nenáročnom rozkopaní našich súperov na tréningu sa otvoril náš príbeh.

Po je Dračí bojovník. Šifu v ňom nevidí najväčšieho bojovníka všetkých čias, skôr ho vníma ako najväčšie nemehlo všetkých čias. Hrejivé prijatie neprijal ani od Veľkej Päťky, najmä od Tigrice. Vníma, že v Nefritovom paláci nemá miesto. Po po usmernení majstrom Ugvejom, zistil, že sa príliš zaoberá tým čo bolo a tým čo bude. Dnešok je dar. Tak si ho náležite váž. Spolu s Poom sme pracovali na sebe pod vedením Veľkej Päťky a naučili sme sa ich techniky. Po sa snažil vylepšiť vzťahy s Veľkou Pätkou, tým že ich naučí variť rezancovú polievku. Taktiež sme sa chceli niečomu priučiť a nasledovali sme zoznam s dielničkami a spoznávali sme nové nápady, výrobky a recepty.

17.07.2024 STREDA

„Potrebuješ iba veriť!”

Vstávam už skoro automaticky po večernom rock-n-rolle bleskov. Ráno sa pýtam detí, skoro nikto búrku nepočul. Tak si vravím, nebol to len sen?

Dali sme sa do práce. Streda bola pre nás animátorov makačka. Celý tábor sme rozdelili do dvoch skupín. Mladší a starší. Obidve skupiny mali paralelne svoj vlastný program. 

Starší strávili doobedie výcvikom s Poom, zatiaľ čo sa mladší vydali do Čorgomskej väznice s poslom posilnisť stráže. Po dobrom obede sme pokračovali. Mladší trénovali, zatiaľ čo starší odišli získavať vplyv medzi strážnikmi vo väznici prostredníctvom veľkej strategickej hry – RISK. Väznicu sme však ovládnuť nedokázali. Tai Lung nás porazil a unikol zo svojho väzenia.

18.7. 2024 ŠTVRTOK

„Cnosťou každého veľkého bojovníka je pokora.”

No a dnes to bude o inom. Výlet, milión scenárov, čo môže vyjsť zle, ale v podvedomí viem, že to zvládneme. A zvládli sme to! Nebolo to len o prisnej organizácií, ale naozaj sme využili tento výlet naplno!

Šifu našiel na Poa taktiku. Kľúčom je jedlo. Presunuli sme sa do rodiska kung fu, kde prebiehal výcvik pomocou rôznych úloh. Po pomahali začína stavať na základoch. Veľká Päťka zlyhala v svojej skúške – zastaviť Tai Lunga. Všetka nádej sa teraz obracia na Poa, dračieho bojovníka. Je pripravený?

19.7. 2024 PIATOK

„Žiadna tajná ingrediencia nie je, si len TY!”

Posledný deň, posledná šanca osoliť zvereným deťom život. A tým osoliť mám na mysli, dodať im príchuť bytia a vniesť svetlo do toho, čím teraz každé z nich žije.

Po rannom nástupe sme sa dozvedeli ťažké správy. Majster Šifu sa rozhodol poslať Poa domov, Veľkú Päťku evakuuovať údolie, zatiaľ čo on sám sa chcel stretnúť s Tai Lungom. Táto správa nás veľmi zasiahla, no museli sme konať. Rýchlo sme sa presunuli do údolia, ktoré sme začali evakuuovať. Sťažovali nám to zbojníci v zbojníckom kaňone a prekážková dráha. Keď sa nám podarilo zachrániť čo najviac surovín, museli sme sa vrátiť po našich animátorov.

Medzitým Po konečne zistil tajomstvo rodinnej polievky – žiadna tajná ingrediencia NIE JE. Všetko mu to došlo a tak sa rýchlosťou nemotornej pandy vydal do Nefritového Paláca zastaviť Tai Lunga. S ním sme sa stretli vo VEĽKOM BOJI. Bolo to náročné a Tai Lungova armáda nám to nerobila ľahšie. Po úpenlivom boji sa nám to ale úspešne podarilo a Po nakoniec porazil Tai Lunga!

Keď sme na záverečnej svätej omši začali viachlasne spievať BOH JE LÁSKA (ako sme sa to počas tohto týždňa spolu naučili), mala som zimomriavky na rukách a slzy na krajíčku. Ďakujeme Bohu za tak úžasné deti, ktoré ste nám opäť zverili pod ochranné krídla.

Záver školského – pastoračného roka

/v , /od

Predposledná júnová nedeľa (23.6.2024) je časom, v ktorom sa tradične niečo končí a niečo začína. Známky na vysvedčenia sú už uzatvorené, pravidelné stretká a krúžky už skončili, prichádza pár dní na upratovanie doma, v škole, odovzdávanie kníh… očakávanie na vysvedčenia a doladenie prázdninových plánov. V tomto čase je veľmi správne zastaviť sa a poďakovať Pánovi za požehnanie a sprevádzanie v uplynulom školskom roku a poprosenie si o potrebné milosti na regeneráciu a ochranu duše i tela pre tým, čo by bolo opakom.

Pri svätých omšiach sme zaspievali Te Deum a pripomenuli sme si, ako nás Pán sprevádza a po čom najviac túži – teda, aby sme spoznali jeho veľkú lásku a plán, ktorý má s našim životom.

Popoludnie patrilo stretnutiu rodín, mladých i farníkov, ktorí mali trochu času a cenia si, že môžeme vytvárať Božiu rodinu aj neformálnym spôsobom. Pomaly býva zvykom, že nám Pán daruje na toto pekné stretnutie pekný čas a saleziáni chatu s pekným okolím na Kvetnici.

Dospeláci so saleziánmi pripravili miesta na sedenie, grily na opekanie a prístrešky, ktoré ochránili pred silným letným slnkom. O 14:00 sa postupne ľudia začali schádzať a spoločenstvo pri rozhovoroch a pokojnej atmosfére prežívať dar vzájomnej prítomnosti

Začínajúci animátori spolu so staršími pripravili stanoviská pre deti, aby si zasúťažili a zaskákali, alebo vyskúšali adrenalínovú lanovku.

Radosť zo stretnutia bola veľká, lebo namiesto do plánovaného času 17:00-18:00 mnohí zostali až do večera, keď sa pomaly začalo zmrákať.

Ďakujeme Pánovi i všetkým, ktorí robia malé kroky zo svojho sveta k tomu spoločnému :-) Bolo veľmi pekné, že sa osmelili aj rodiny prvoprijímajúcich a birmovancov a prišli :-) Učme sa byť darom jeden pre druhého.

Vysviacka a primície Andreja Dominika

/v , /od

Tu si môžete pozrieť primície cez YouTube.

15. a 16.jún 2024 sú dva dátumy, ktoré priniesli radosť a povzbudenie v rozmeroch, ktoré nebývajú ani všedné a ani pravidelné.

Rodák z Veľkej – Andrej Dominik – po 6-tich rokoch štúdia a prípravy v seminári na Spišskej kapitule, prijal posvätný rád presbyterátu 2. stupňa, ľudovo – kňazskú vysviacku, z rúk diecézneho biskupa Mons. Františka Trstenského.

V sobotu ho sprevádzali Veličania na Kapitule, kde sa okrem iného dozvedel aj miesto svojho prvého kňazského pôsobenia – v Oravskej farnosti Zákamenné. V nedeľu vyvrcholila slávnostná chvíľa vo Veľkej dlho predtým pripravovanými primíciami. Zbor – v ktorom dali dokopy sily starší i mladí nacvičil repertoár spevov podľa priania primicianta. Šuňavčania (odkiaľ pochádza časť rodiny primicianta) prišli v krojoch a vo veci ho sprevádzali z rodeného domu, kde bolo požehnanie liturgického odevu a kalicha a rodičia dali primiciantovi svoje rodičovské požehnanie. Počas sprievodu do kostola z oblohy padalo požehnanie vo forme jemného dažďa. Do kostola sa zmestili hostia a zopár asertívnych veriacich. Vonku však boli pripravené veľkoplošné obrazovky a lavičky z Klubu Veličanov, takže zídení veriaci mali dostatok miesta, aby mohli počuť, vidieť a do slávnosti sa plnohodnotne zapojiť.

Na slávnosti koncelebrovalo niečo viac ako dvadsať kňazov. Slávnostnú kázeň mal don Marián Zachar v ktorej spomenul Andrejovu cestu za povolaním a daroval mu pár povzbudení, ktoré povzbudili aj nás. Boli tri – spomenie si niekto?

  • Obeta – Abrahám je pozvaný obetovať vytúženého syna… Prečo Pán žiada od nás veci, ktoré sa nám zdajú nemožné? … Ako to skončilo? … Pán chce dať niečo nové… Ak Pán niečo žiada, chce dať niečo viac, niečo čo potrebujeme, ale to sami to nevieme získať… Preto sa potrebujeme učiť obetovať. Iba kňaz môže pochopiť, čo znamená byť kňazom… ( hovoriť s Kristom: Toto je moje Telo, ktoré sa obetuje za vás…”)
  • Modlitba. Ide o vzťah medzi Otcom a Synom…, ktorý nás spája s Otcom. Stretnutie s Ježišom a cez neho s Otcom… Náš život sa má stať modlitbou, aby ľudia mohli v nás stretať Ježiša. (Silné chvíle modlitby osobné, v Eucharistii, v adorácii).
  • Ľudskosť. Práve ľudskú prirodzenosť si Pán vyvolil, aby prejavil svoju Božskosť. Byť normálnym človekom znamená byť svätým. V našej ľudskosti sa malá ľudská láska stretá s Božou… Zostať ľudským a Božím – nie superhrdinom, nie spĺňať predstavy iných, ale Božie o človeku… o spoločenstve, o priateľstve, našej ceste.

Treba pripomenúť, že celú oslavu farníci mladí i starší sprevádzali nielen modlitbou a záujmom, ale aj prípravou. Na farskom – saleziánskom dvore postavili 4 veľké stany s posedením, kde sa mohlo občerstvi asi 500 návštevníkov. Pozvaní hostia s rodinou mali obed v reštaurácii Prestige (bývalý Cin-Cin). Pri organizovaní bolo vnímať radosť a štedrosť Andrejovej rodiny ale aj všetkých zúčastnených.

Nech Pán napĺňa všetkých odhodlaním  kráčať spolu napriek mnohým odlišnostiam a predstavám, ktoré máme, veď jednota nie je produktom ľudského snaženia, ale ovocím pôsobenia Božieho Ducha v otvorených srdcia skrze dary, ku ktorým nás Pán volá.

Pred dvanástimi rokmi bol Andrej na vysviacke Mariána, … kto bude nasledovať kroky Andreja?

Nech Pán požehná túto farnosť na krásny manželstvách, rodinách i duchovných povolaniach – do zasväteného života i do kňazstva. Žatva je veľká, ale robotníkov je mál… Preto proste Pána žatvy…

DV

Tu by sa zišlo zopár fotiek :-)

Od mamy Carla Acutisa pre rodičov

/v , /od

Matka budúceho svätého Carla Acutisa ponúka cenné rady pre katolíckych rodičov

·        Carlo bol na strednej škole otvorene veriaci. Napriek tomu ho spolužiaci nezavrhli. Ako to?

Niektorí ľudia si myslia, že byť veriaci je niečo, čo vám berie, ale v skutočnosti je to niečo, čo vám dáva. Problémom je neistota, ktorú má dnes väčšina mladých ľudí. Je to neistota, ktorá je aj dôsledkom ich vzdelania. Myslia si, že musia mať najnovší smartfón, značkové oblečenie, inak upadnú do depresie. Alebo si myslia, že musia podstúpiť plastickú operáciu, pretože sa im nepáči ich nos alebo telo. Podľa môjho názoru je veľa krásnych dievčat a ničia sa tým, že si nechávajú robiť plastické operácie. 

Ak je vaša sebaistota len na základe týchto skutočností a nevediete duchovný život, potom nemáte pochopenie pre večný život. Žijete, akoby ste boli len telom a mali len svojich päť zmyslov. Určite to vytvára veľkú neistotu. 

Keď žijeme eucharistickým životom, dosiahneme naplnenie lásky. Je to život úspešný, ako by povedal Carlo, pretože sme na prvé miesto postavili Boha. Môžete získať Nobelovu cenu, ale bez dosiahnutia tohto cieľa ste zlyhali.

·        Čo sa stane, ak budeme žiť bez duchovného života?

Z dlhodobého hľadiska takýto život spôsobuje veľké problémy. Prečo vidíme medzi mladými ľuďmi toľko depresií? Pretože sa nevenujú hodnotám a nemajú duchovný pohľad. Nekladú si žiadne otázky, chcú sa len zabávať a žijú len pre márne potešenie. Takto sa problémy utlmujú, ale keď sa stane niečo vážne, je to katastrofa. Nie sú na nič pripravení, nedokážu nájsť odpovede, ktoré by mali nejaký zmysel.

Odpovede, ktoré majú zmysel, vám môže dať len Kristus. On jediný zomrel a bol vzkriesený. Ako povedal svätý Pavol: “Ak by nebolo vzkriesenia, potom je naša viera márna.” (1 Kor 15, 13-14).

·        Aký vplyv má podľa vás nadmerné používanie smartfónov a technológií na ľudí?

Čoraz častejšie vidím deti, ktoré nemajú v očiach žiadne svetlo. Možno je to preto, že trávia toľko času s videohrami a smartfónmi. Zdá sa, že sú bez života. Carlo si to všimol u niekoľkých detí, ktoré poznal a ktoré sa neustále venovali hrám.

Nedávno sa môj manžel prechádzal v Assisi pred veľkým hradom. Narazil na skupinu tínedžerov, bolo ich asi 60, ktorí sedeli v úplnom tichu. Nikto sa medzi sebou nerozprával. Všetci pozerali do svojich telefónov. Manžel urobil fotografiu a poslal mi ju, bolo to naozaj znepokojujúce.

Vďaka tomu chápeme, že tieto nástroje nám berú aj krásu vzťahu. Nezabúdajme, že Trojica je vzťah: Otec, Syn a Duch Svätý. Sme stvorení na to, aby sme boli vo vzájomnom vzťahu. Keď nám to technológia berie, je to proti našej prirodzenosti. Niet divu, že to spôsobuje problémy, dokonca aj tie psychické. 

·        Myslíte si, že všetky technológie, ktoré dnes máme, odvádzajú pozornosť od modlitby, čo spôsobuje aj fakt, že sa ľudia menej modlia?

Carlo hovorieval, že čas sa nesmie strácať na veci, ktoré Boh nechce. Každá minúta, ktorá uplynie, je o minútu menej pre naše osobné posvätenie. Preto maximalizujme svoj čas pre večnosť.

·        Ako Carlo používal svoj mobilný telefón?

Keď Carlo žil, nemali sme smartfóny, ale mali sme Messenger (on si Messenger vypínal). Skutočnosť je taká, že bol nesmierne zaneprázdnený všetkými svojimi aktivitami, výstavami a prácou katechétu, kedy nemal času nazvyš. Svoj mobilný telefón teda používal minimálne. 

·        Čo si Carlo myslel o videohrách?

Carlo dostal PlayStation, keď mal 8 rokov. Čítal o deťoch v USA, ktoré skončili na klinikách na „detoxikácii“, pretože ich závislosť od videohier dosiahla krajnú hranicu. U niektorých sa objavili problémy s epilepsiou. Preto sa veľmi skoro rozhodol, že sa bude hrať len jednu hodinu týždenne. Vynútil si to a vždy to dodržiaval. To svedčí o cnosti striedmosti, ktorá je jednou zo siedmich cností, podľa ktorých Cirkev vyhlasuje niekoho za svätého. Cnosť striedmosti nám hovorí, aby sme správne využívali tieto dobré veci. Takže aj PlayStation, Xbox, Gameboy ak nie sú príliš násilné (pretože existujú hry, ktoré sú podľa mňa satanské) môžu byť aj pozitívne. 

Carlo by však povedal: „Nemôžeme sa nechať zotročiť týmito technológiami. Musíme ich mať pod kontrolou.”

Keďže sme inteligentní a stvorení na Boží obraz, musíme technológie ovládať. Ak vám tieto veci berú slobodu, stávajú sa nástrojmi diabla. Mládež si potom nevytvára vzťahy s inými ľuďmi a nemajú ani sekundu na to, aby sa modlili alebo premýšľali.

·        Čo poviete rodičom, ktorých deti opustili vieru?

Svätý Ján Bosco hovorieval, že keď máte malú rastlinku a vidíte, že rastie krivo, musíte ju narovnať malými drevenými paličkami. Je to oveľa ťažšie urobiť, keď rastlinka vyrástla. Potrebujete zvláštnu milosť. 

Chybou mnohých rodičov je, že sa denne nemodlia so svojimi deťmi, keď sú malé, a to ráno a večer, pred jedlom, alebo sa s deťmi nemodlia ruženec. Rodičia musia byť prvými katechétmi. Mali by čítať biblické príbehy a príbehy svätých. Musia hovoriť o schválených zjaveniach Cirkvi, ako sú Fatima, Lurdy a Pontmain.

A posledná vec: Nevzdávajte sa. Keď rodičia krstia svoje deti, prisahajú pred Bohom, že ich budú vychovávať v kresťanskej viere. 

Minule som v kostole videla pani, ktorá ma zastavila, aby mi povedala, že jej dcéry vo veku 16 a 14 rokov už nechcú chodiť do kostola a kňaz jej povedal, aby ich nenútila. To je chyba. Tento kňaz totiž zrejme neverí, že aj keď tínedžeri chodia na omšu v zlej nálade a bez toho, aby chceli, náš Pán vždy koná vo sviatostiach. Predovšetkým, kým naše deti nedovŕšia 18 rokov, musíme nad nimi uplatňovať určitú autoritu. Keď dovŕšia 18 rokov, môžu sa rozhodnúť, čo budú robiť, dovtedy ich však priveďte na svätú omšu. Táto pani úplne rezignovala, akoby už neostávalo nič iné a to nie je správne.

·        Akým ďalším chybám by sa mali rodičia vyhnúť?

Rodičia sa musia naučiť povedať „nie“. Stále hovoriť „áno“ je chyba. Je vedecky dokázané, že dospievajúci ešte nie sú úplne vyvinutí. Ich mozog je stále vo fáze vývoja so synapsiami, ktoré ešte nie sú úplne prepojené. 

Ďalším problémom je, keď sa tínedžeri zapájajú do randenia príliš skoro. Našou úlohou je vychovávať a viesť naše deti. 

Smartfóny, internet a televízia nemôžu byť opatrovateľkami detí. Mať deti znamená prinášať obete. To málo času, ktoré mám, im musím venovať a tráviť s nimi kvalitný čas. Možno nie je dôležitá kvantita času, ale kvalita.

Rodičia nechávajú svoje deti na internete už od šiestich rokoch. Chápete, že vzhľadom na pornografiu, ktorá existuje na internete, je to deštruktívne. V Taliansku urobili štúdiu, podľa ktorej sa na ňu pozerajú deti od 6 a 7 rokov až do 16 rokov: 80 % z nich sa pozerá na pornografické stránky. Premýšľajte o tom, ako ich to ničí.

Rodičia sa musia naučiť, ako obmedziť internet pomocou systémov, ktoré kontrolujú stránky, na ktoré naše deti chodia. Rodičia sa musia prebudiť, pretože sa zdá, že mnohí sú ako „Šípková Ruženka“ v lese. Toľko rodičov nie je schopných čeliť tejto technológii, kedy mnohých zastihli nepripravených. V právnom systéme existuje príslovie: „Nevedomosť nie je ospravedlnením“. To isté platí aj pre vzdelávanie našich detí. 

Rodičia musia byť pozornejší, stratili sme schopnosť používať rozum. Rodičia sú prvými vychovávateľmi. Nemôžete len tak poslať svoje deti na faru a myslieť si, že tam sa vyrieši každý problém.

Zdroj: Mother of Soon-to-Be-Saint Carlo Acutis Offers Tips for Catholic Parents| National Catholic Register (ncregister.com)

Z angl. originálu preložila: Jesika Senderáková

prevzaté: slovenskydohovorzarodinu.sk