V stredu 13. mája sa v našom kostole uskutočnil ruženec spojený s adoráciou a zasvätením detí a mládeže Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Táto modlitbová akcia pred večernou svätou omšou bola súčasťou 5. ročníka Modlitbového dňa detí a mládeže za mier a pokoj vo svete.
Cez víkend 12. – 15. sme sa ako animátorský tím vydali do Spišských Tomášoviec hľadať „poklad“. Čakal nás krásny a obohacujúci program, počas ktorého sme sa pripravovali na nadchádzajúci prímestský tábor a ďalšie akcie. Popritom sme mali priestor lepšie sa spoznať, zdieľať sa a budovať naše spoločenstvo. Ako sa píše v Biblii: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ Aj tento víkend nám pripomenul, že tým najväčším pokladom je práve spoločenstvo, ktoré spolu tvoríme.
V sobotu 11. apríla sa miništranti z farnosti Poprad – Veľká vydali na spoločnú púť z Popradu do Žakoviec. Odchod bol v ranných hodinách a už počas cesty sa zapojili do modlitby krížovej cesty, čím dali celej púti hlboký duchovný rozmer a pripravili svoje srdcia na to, čo ich čakalo.
Vrcholom púte bol príchod do Žakoviec a slávenie svätej omše, počas ktorej zaznela pútavá a povzbudzujúca kázeň Otca Mariána. Silná atmosféra tohto miesta, spojená s konkrétnym svedectvom služby a pomoci druhým, zanechala v miništrantoch hlboký dojem.
Po duchovnej časti nasledoval spoločný program, ktorý priniesol radosť, oddych a upevnenie vzťahov. Miništranti strávili čas v záhrade pri opekaní, mali možnosť povoziť sa na koňoch, vyskúšať jazdu na motorkách a spoznať areál prostredníctvom prehliadky. Nechýbal ani futbal, ktorý spojil všetkých v radosti a spoločnom zážitku.
Púť sa niesla v duchu spoločenstva a vďačnosti za spoločné chvíle, ktoré majú často najväčšiu hodnotu.
Ďakujeme dp. Marošovi Kuffovi a pracovníkom Inštitútu Krista Veľkňaza za srdečné prijatie, za ich príklad života, ktorý bol pre všetkých povzbudením.
Ďakujeme dobrodincom a farníkom z farnosti Poprad – Veľká, ktorí sa zapojili do zbierky a prispeli finančným darom na podporu tohto diela.
Ďakujeme miništrantom a všetkým, ktorí počas Veľkej noci vhadzovali do truhlice „malé diamanty“ – ako znak obety, modlitby a solidarity na úmysel diela v Žakovciach.
Ďakujeme všetkým darcom, ktorí prispeli materiálnou pomocou a podporili túto púť.
Ďakujeme rodinám miništrantov za ich aktívny prístup, pomoc pri organizácii, za jedlo a občerstvenie pre chlapcov a za podporu spoločných aktivít.
A osobitne ďakujeme aj pánovi farárovi za jeho podporu a požehnanie.
Púť do Žakoviec nebola len výletom. Bola to skúsenosť, v ktorej chlapci mohli vidieť, ako Boh koná cez konkrétnych ľudí a koľko dobra sa dá vykonať, keď sa človek otvorí. Odnášajú si z nej nielen spomienky, ale aj povzbudenie, že život sa dá nasmerovať správnym smerom vždy, keď sa pre to rozhodneme.
Milý animátorský denníček!
Prvé teplé lúče aprílového slnka sme aj my využili naplno. Z každodennej reality sme utiekli na miesto, kde je možné prebúdzajúcu sa jarnú prírodu pozorovať najlepšie. Na Tepličku.
Naše malé dobrodružstvo začalo v piatok. Prvá skupinka odišla už skôr poobede a my, ktorí sme mali stretká, sme prišli už do vyhriatej chaty. Prvým bodom programu bolo rozdelenie izieb, postelí a rýchla večera. Čo s načatým večerom? Samozrejme, že sme odhlasovali aktivity vonku, tak sme rýchlo z batohov vytiahli teplé oblečenie a vyšli pred chatu. Asi každého z nás dosť mrzelo zistenie, že je nov a nevidíme ani na krok. Mne ale, milý denníček, vyčarili úsmev na tvári hviezdy, ktoré bolo v tejto tme veľmi pekne viditeľné.
Nastal čas na plán Bé. Keď sme nemohli ísť do lesa, presunuli sme sa do mesta vrahov, teroristov ale aj zaľúbencov Rómea a Júlie. Už asi tušíš, že tým myslím Palermo. A môžem ťa ubezpečiť, že všetko dobre dopadlo a vrahom sa ani raz nepodarilo zvíťaziť.
Sobotné ráno sme privítali v tichu. Som si, denníček, istá, že si už pochopil, čo to znamená. Programom najbližších hodín bola duchovná obnova. Začali sme prednáškou a po nej nasledoval čas v tichu. Práve počas neho sme mnohí využili možnosť ísť do prírody – prejsť sa, zavesiť si hamaku a obdivovať všetkú tú krásu. Tento čas sme spoločne ukončili svätou omšou a obedom.
Chvíle po obede sme strávili prácou. Tí, ktorí nemali službu v kuchyni pomáhali vonku – rozbíjali ľad, ktorý sa ešte neroztopil a nosili drevo.
Od fyzickej námahy sme sa opäť vrátili k duchovnej obnove. Tentokrát v podobe zdieľania. Druhá skupinka využila dobré počasie a my zase výhody kuchyne – inak povedané výborný koláč. Drahý denníček, také dlhé zdieľanie som ešte nezažila, ale bol to obohacujúci čas, ktorý sa nám nechcelo ukončiť.
Do večere každý robil to, na čo mal práve náladu. Niektorí pokračovali v diskusii a pomáhali pri tom s varením, iní opäť vybehli von.
Od momentu, keď sme sa stretli pri stole sme trávili čas spoločne. Najprv sme mali ďalšiu z chvíľ, počas ktorých namiesto úst hovoria srdcia. Tentokrát v podobe adorácie.
Po nej sme, denníček, mali hodiny plné smiechu a zábavy. Najprv sme simulovali historické udalosti (rada by som ti povedala viac, ale nechcem riskovať, že si to prečítajú moji rodičia), hrali sme upíra a hlboko do noci sme ako trpaslíci hľadali zlato v kartovej hre Sabotér.
Nedeľné ráno začalo najneskôr v histórii saleziánskych akcií. Budíček bol len chvíľu pred deviatou, čo nám všetkým úplne vyhovovalo. Celé dopoludnie sa nieslo v kľudnej atmosfére – okrem modlitieb, raňajok a svätej omše sme nepotrebovali stihnúť nič.
Po tomto čase nás čakal už len obed, upratovanie a návrat do sveta novodobých vynálezov, ako je kanalizácia a signál.
Milý denníček, verím, že ti moje rozprávanie aspoň trochu priblížilo atmosféru nášho víkendu a že už netrpezlivo čakáš na ďalšie. Tak zatiaľ ahoooj!
Tohtoročný Karneval sa konal 15.2. opäť v priestoroch telocvične ZŠ, ktorú nádherne vyzdobili naši animátori krepovým papierom, no najkrajšou ozdobou boli aj tak vysmiate tváre detí, ktoré začali prichádzať o 15:00.
Karneval bol plný tanca, balónov a bubliniek a zaujímavých kostýmov. Deti boli plné očakávaní, najmä počas tomboly a myslím si, že všetky museli dobre popremýšľať ako predstavia svoju masku, na ktorej niektorí dlho pracovali aj s pomocou rodičov.
Karneval sme si všetci užili naplno a už teraz tešíme sa na ďaľšie spoločné stretnutie!
Ďakujeme animátorom,saleziánom a rodičom za ich čas venovaný deťom.
Sviatok dona Bosca sme u nás, tak ako každý rok, oslávili na doskách, ktoré znamenajú svet. Na dosky pódia v Dome kultúry sa spoločne postavili mladí z oratka a z Veľkej, aby si aj takto pripomenuli zakladateľa saleziánov a predstavili divákom heslo saleziánskej rodiny na tento rok.
Kána, rok 30
Romantická prechádzka a žiadosť o ruku pri západe slnka. Snúbencom zostáva k šťastnej budúcnosti už len jedno – naplánovať svadbu.
Najznámejšia židovská svadobná agentúra vyzerá ako najlepšie riešenie, až kým sa to nezvrtne na zavreté dvere so zákazom opätovného kontaktovania. Kto teraz dokáže zorganizovať svadbu snov?
Žiadosť o pomoc dostáva slávny moderátor Filipos, ktorý hneď necháva všetko tak a hľadá ľudí, s ktorými by sa do toho pustil. Najlepším riešením sa zdá zavolať niekdajšie víťazky jeho show. Krásnu Talianku Olíviu zachráni pozvanie na svadbu pred problémami po pokuse objednať si ananásovú pizzu a Nemku Hildu vytiahne zo sveta perfekcionizmu a rutiny. Posledná z trojice, Egypťanka Amira, zase musí prekonať veľké množstvo prekážok pri cestovaní loďou so slovanskou výpravou.
Vďaka Hilde a jej organizačným schopnostiam je všetko načas pripravené a svadba je v plnom prúde. Až kým… minulo sa víno!!!
Ženám nik nepomôže viac, ako iná žena a tak sa obracajú na matku istého rabbiho, ktorý sa tiež na svadbe nachádza. Po jej slovách – urobte všetko, čo vám povie – napĺňajú nádoby vodou a keď sa opäť pozrú, sú plné vína. Obdiv a radosť sa zračí na tvári každej z nich.
Upratať, rozlúčiť sa a vrátiť sa do vlasti. Ako pamiatku si berú práve tieto slová matky, s cieľom aplikovať ich vo svojich životoch.
Amire sa vďaka nim podarí zachrániť život nepozornej slúžke na veľkej egyptskej dražbe, Olívia sa zase snaží nájsť ich význam vo svete stvorení, ktoré všetko berú doslovne. Hilda hovorí iba vo výrokoch, ktoré použil rabbi. Až kým vďaka dcére nepochopí, že má zmeniť postoj srdca, nie slovník.
o 19 storočí neskôr
Don Boscove 80. narodeniny sa blížia ale oslava ešte nie je vymyslená. Chlapci z oratória prichádzajú so žiadosťou o pomoc. A to je skvelá príležitosť pre potomkov štvorice – moderátora a jeho troch víťaziek – z Kány, aby sa zišli a niečo zorganizovali. S mladými, rehoľnou sestrou – speváčkou a trochu šialenými hudobníkmi sa im podarí pripraviť skvelú párty a osláviť don Boscove narodeniny.
Ten svoju oslavu zakončuje svojím typickým večerným slovkom. Učí svojich zverencov, že majú dôverovať Panne Márii a uvidia, čo sú to zázraky. Tak, ako na svadbe v Káne.
A aké pohostenie pripravili na oslavu? To sa musíte opýtať tých, čo sa po predstavení zastavili v oratku, kde ich čakalo parádne občerstvenie a koláčiky.
Rezerváciu miest na podujatie realizujte prosím zodpovedne s uvedením skutočného počtu divákov. V prípade, ak vo vašej rezervácii nastanú zmeny, bez zbytočného odkladu nám to prosím oznámte na mailovej adrese mail2tono@gmail.com
Ďakujeme !Milý animátorský denníček!
Už určite vieš, že pravidelnou súčasťou nášho života v oratku sú duchovné obnovy. Okrem nich sa mnohí z nás raz ročne zúčastňujú aj duchovných cvičení.
Ty nevieš čo to je? Ja ti to teda vysvetlím a zároveň ti porozprávam, ako sme ich prežili.
Štvordňové jesenné prázdniny nám poskytli presne toľko času, koľko na duchovné cvičenia potrebujeme. A tak sme vo štvrtok ráno vyrazili preč od nášho každodenného života – školu a domov sme vymenili za chatu uprostred jeseňou sfarbenej prírody neďaleko Žiliny a bežné problémy a povinnosti sme zatvorili do najhlbších útrob našich myslí.
Posledné chvíle pred tým, ako na chate zavládlo ticho, sme využili na spoznávanie krás tohto kraja – urobili sme si malý výlet do neďalekých Rajeckých Teplíc, ktoré nás privítali tichými, no nádhernými ulicami, architektúrou a prírodou.
Po návrate nastal čas oficiálne začať. To, drahý denníček, znamená, že sme z batohov vytiahli zápisníky, perá a Sväté písmo a stretli sa na prvej z konferencií (alebo prednášok či katechéz), ktoré nás čakali.
Celé duchovné cvičenia nás sprevádzala téma svätej omše. Postupne sme si prechádzali jej jednotlivé časti a odkrývali symboly za zdanlivo nezaujímavými momentmi. A to nie iba spoločne, no najmä vo chvíľach, ktoré sme strávili osamote – v modlitbe a pri čítaní Písma.
Počasie nám prialo a my sme to využili naplno – spolu sme si pri modlitbe ruženca vychutnávali krásu okolia, navštívili sme neďaleký cintorín alebo sme sa len tak išli večer prejsť a trochu si usporiadať myšlienky.
Môžeš mi veriť, nebolo to stále iba ľahké. Boj s ospalosťou sme nie vždy vyhrali a otvoriť srdce pre Pánov hlas tiež nepatrí medzi tie jednoduché záležitosti. No aj napriek tomu to bol krásny a požehnaný čas, počas ktorého sme mali možnosť načerpať veľa síl do ďalších dní. Každý z nás odchádzal domov trochu zmenený – o niečo viac radostný, naplnený a odhodlaný ďalej rásť vo viere.
A ak by si sa, denníček, pýtal, prečo je nás na fotkách tak málo, neboj sa. Počas školského roka budú ešte ďalšie termíny duchovných cvičení o ktorých ti určite radi povedia tí, ktorí sa ich zúčastnia…
Tohtoročný TEENEGERÁK sa niesol v trochu inom duchu než po minulé roky. Účastníkmi boli totiž samotní mladší animátori, ktorí si týždeň v Spišských Tomášovciach naplno užili – spoznávaním, hrami, túrami, varením a predovšetkým snahou zažiť neustálu láskavú prítomnosť nášho Pána.
V pondelok sme sa vybrali na Tomášovský výhľad a večer patril spoločenským hrám. Utorok sa niesol v znamení túry, zatiaľ čo v stredu a vo štvrtok sme doobedie strávili na bicykloch. Večery sme si spríjemnili kartami, alebo volejbalom. Samozrejme, nechýbala ani opekačka. V piatok sme sa už rozlúčili s táborom a vrátili sa späť do Popradu.
Z tábora sme si odniesli nové priateľstvá, množstvo krásnych spomienok a hlavne hlbší vzťah s Bohom.
V dňoch 14. – 18. júla sa v našej farnosti uskutočnil prímestský tábor. Tento rok k nám zavítali sv. František z Assisi a sv. Klára. Mottom celého týždňa bola výzva, ktorá zmenila Sv. Františkovi život: „Choď a postav môj dom.“
Príkaz“choď“ nám evokoval hlavné poslanie Jubilejného roka, ktorý práve prežívame – putovať k Bohu s otvoreným srdcom. Stali sme sa preto malými pútnikmi – každý deň sme kráčali po stopách sv. Františka a sv. Kláry, objavovali ich život, radosť i odvahu milovať Krista v chudobe a službe.
Deti spoznávali Františkov a Klárin príbeh prostredníctvom scénok, na ktoré nadväzovali zábavné aktivity. Nechýbali turnaje, tvorivé dielne, kde vznikli krásne výrobky, ani obľúbená hľadacia hra „pokladovka“. Na záver nás čakala mokrá bodka, na ktorej sme sa do sýtosti nasmiali.
Tak ako sv. František a Klára objavili, že skutočná radosť pramení v Bohu a darovaní sa druhým, aj my veríme, že tento tábor deťom priniesol nielen nezabudnuteľné zážitky a nové priateľstvá, ale aj prehĺbenie vzťahu s naším Pánom. Nech sa semienka, ktoré sme počas týchto dní zasiali, zakorenia a rastú do výšky.
Ďalšie fotky k tejto akcii nájdete na týchto linkoch:
https://www.rajce.idnes.cz/spolocenstvovb/album/tabor-2025-frantisek-z-assisi-pondelok
https://www.rajce.idnes.cz/spolocenstvovb/album/tabor-2025-frantisek-z-assisi-utorok
https://www.rajce.idnes.cz/spolocenstvovb/album/tabor-2025-frantisek-z-assisi-streda
https://www.rajce.idnes.cz/spolocenstvovb/album/tabor-2025-frantisek-z-assisi-stvrtok
https://www.rajce.idnes.cz/spolocenstvovb/album/tabor-2025-frantisek-z-assisi-piatok
