Prišiel september a s ním okrem školských povinností aj čas stretiek a pravidelných akcií v oratku. V piatok 4.9. sme sa stretli animátori, deti aj rodičia, aby sme odštartovali všetko, čo nás čaká.
Spoločnými silami pri plnení aktivít sa deťom podarilo poskladať animátorské dvojice a trojice, ktoré budú viesť jednotlivé stretká a stráviť s nimi prvé spoločné chvíle po prázdninovej pauze.
Čas smiechu a zábavy sme vystriedali svätou omšou. Počas nej sa nám predstavili štyria novici, ktorí s nami v Poprade strávia tento rok. Zároveň po kázni bolo už tradičné vyslanie animátorov – moment, kedy sa animátori spojili v modlitbe za otvorené srdce a vytrvalosť v službe.
Po omši nastal čas na rozhovory, hry, jedlo a všetko to, čo patrí k piatkovej atmosfére v oratku, ktorú budeme, verím, zažívať aj mnoho nasledujúcich týždňov.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2026/09/WhatsApp-Image-2026-09-04-at-22.15.12.jpeg1535866Miška Plšíkováhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMiška Plšíková2026-09-04 22:26:312026-09-04 22:28:06Otvorenie roka v oratku
Od 20. do 24.7. sa oratko a jeho okolie naplnilo smiechom a detskou radosťou. Stretli sme sa na prímesťáku. Do akého sveta naše kroky viedli tentoraz? Čítajte ďalej!
Tam, medzi vysokými betónovými skalami, uprostred trávnatého ostrova, presne na mieste kde sa v lete ozýva najväčší detský krik sa začal náš prímesťák. V pondelkové ráno nás vikingovia v Berku prijali do ich najslávnejších rodov. Rod Forel, Hoyden, Kuberg, Askim, Larvik, Sladen, Borgen, Nesbru, Fiolin a rod Elske.
Žiaden z týchto rodov netušil, čo môže trápiť túto síce malú ale silnú dedinu. No potom prišli škodce – draci. Ukradli ovce a zapálili všetko, čo videli. Obrana dediny, na čele s Astrid, išla vikingom ukážkovo. Potom sa ukázal Štikút. Najneschopnejší viking, ktorý všetkým prekážal. Pomohli sme mu postaviť kušu, ktorou zostrelil nočného besa – najobávanejšieho a najhroznejšieho draka v celom okolí Berku. No nikto z vikingov to nevidel. Obrana skončia zle.
Poobede zvolal hlavný náčelník Chladnobrv (Štikútov otec) zástupcov z každého rodu na snem. Spolu vyriešili problém s drakmi.
Potom sme so Štikútom sme vystopovali draka. Štikút hnaný túžbou po sláve bol pripravený zasadiť smrtiacu ranu zviazanému drakovi. No nedokázal to. Namiesto toho ho oslobodil.
V utorok sa začal dračí tréning. Súboje s drakmi boli pre nás hračka. Poznatky, ktoré sme sa o drakoch dozvedeli, sme zapísali do dračieho lexikónu. Dozvedeli sme sa, že drak bez chvosta je mŕtvy drak. Štikút si spomenul, že nočný bes nemal chvost. A tak sme sa dali do práce a vyrobili sme chvost z kože. Spolu so Štikútom sme ho pripevnili nočnému besovi. Štikút mu dal meno Bezzubý. Potom sa Štikút odhodlal na prvý let.
Streda priniesla finále dračieho tréningu. Štikút vyhral, čo znamenalo, že bude musieť zabiť draka. Jeho víťazstvom si znepriatelil Astrid. Chladnobrv bol na Štikúta hrdý. Ale Štikút nebol veľmi nadšený. Pred nami bola otázka: ,,Zabiť našich priateľov drakov, alebo nie a znepriateliť si celú dedinu?” V tomto rozhodovaní sme Štikútovi pomohli. V skupinkách sme pomáhali okoloidúcim a hľadali riešenie na Štikútovu situáciu.
Štikút sa rozhodol ujsť. Spolu s Astrid sme ho špehovali. Našli sme ho pri kine Tatran. Astrid objavila jeho priateľstvo s Bezzubým. Štikút jej ukázal, že draci nie sú zlí a spolu našli dračie hniezdo. Zistili sme, že Alfa drak ovláda ostatných drakov a robí ich zlými. Vrátili sme sa späť do dediny. Oznámili sme ostatným, že sme našli dračie hniezdo a draci sami o sebe nie sú zlí. Ovláda ich Alfa drak.
Vo štvrtok sme sa vybrali s Chladnobrvom na výpravu za dračím hniezdom. Splavovanie Dunajca bolo zábavné a miestami veľmi mokré. Úspešne sme sa doplavili do cieľa. Niektorý mokrí, niektorí trochi suchší. Severské počasie sa dá len ťažko predpokladať a tak začalo pršať. Keďže by sme boli v nevýhode proti drakom, vrátili sme sa do Oratka.
Piatok nám otvoril Štikút. Pomohol svojim kamarátom skrotiť si drakov. Nasledovali dielničky. Nič nie je účinnejšie, ako dômyselná príprava na veľký boj s Alfa drakom. Tak sme sa plní síl vybrali na pomoc Chladnobrvovi. Statočne sme sa bili do posledných síl. Štikút s Bezzubým vyleteli do výšin a skolili Alfa samca. Veľký boj nevyhrali len vikingovia. Vyhralo ho statočné srdce vikinga a duša silného draka. V Berku nastalo mnoho zmien. Vikingovia boli vďační jednonohému Štikútovi a začali žiť s drakmi. Astrid odpustila Štikútovi sa stali sa z nich priatelia. Všetci sme odchádzali z Berkského ihriska veselí a tešíme sa na ďalší prímesťák.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2026/10/File-_-2026-07-22T20_26_1318-scaled.jpg19202560Miška Plšíkováhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMiška Plšíková2026-07-27 19:16:042026-10-11 19:24:39Prímesťák v oratku 2026
Trávite letné prázdniny doma s menšími deťmi? Tábor MATELKO je príležitosťou stráviť niekoľko dní v príjemnom prostredí, ktoré ponúka spoločný program pre deti aj ich rodičov.
Počas troch dní sú pripravené hry, tvorivé aktivity, čas na oddych aj duchovný program. Myslí sa aj na najmenších účastníkov, ktorí môžu počas dňa oddychovať podľa svojich potrieb.
Ako spomínajú účastníci z minulých ročníkov: „Deti aj ich rodičia sa počas trojdňového tábora vyšantili pri rôznych hrách. Najmenšie bábätká často využívali tábor na doobedný oddych. Domov sme odchádzali naplnení Božím pokojom a s úsmevom na tvári.“
Ak chcete túto atmosféru zažiť aj vy, pozývame vás od 5. do 7. augusta do nášho oratória na tábor MATELKO, nie je potrebné sa prihlásiť vopred. Viac informácií nájdete na plagáte nižšie.
Ako sa dá dostať do Narnie? Počas chatovačky sa nám to podarilo cez prstene a spolu s Lucy cez šatník. Tentokrát nás do nej dopravil autobus.
Žiaľ, ocitli sme sa v dobe panovania kráľa Miraza – násilného a a krutého muža, ktorý sa na trón dostal neprávom a pôvodných obyvateľov sa snažil vyhubiť.
Keďže na udržanie svojej vlády potreboval silnú armádu, neváhal ani chvíľu a chlapcov podrobil skúškam, po ktorých ich rozdelil do oddielov. V nich dostali príležitosť zoznámiť sa a vytvoriť si svoje symboly. Tiež ich prinútil podpísať listinu o nenávisti k starej Narnii.
Dievčatá sa zatiaľ na kráľovskom dvore ubytovali a taktiež trávili čas spoznávaním sa.
Večer sme spoznali ďalšie dve dôležité osoby žijúce na kráľovskom dvore – princa Kaspiána (synovca kráľa Miraza) a jeho učiteľa Kornélia.
Chlapci sa pridali ku Kaspiánovi na vyučovaní. Spoločne trénovali šerm, jazdu na koni ale aj dejiny a zemepis. Kornéliovi sa podarilo prezradiť aj niečo o starých Narnijčanoch a ukázať, že vôbec nie sú zlí.
Dievčatá zatiaľ požiadal o pomoc s triedením spisov. Podarilo sa im zistiť, že mnoho informácií je prekrútených a sú plné lží. Spoločnými silami odhalili, aké sú skutočné dejiny a čo je iba Mirazova snaha o ukrytie pravdy.
Pondelok 6.7.
Ráno sme sa zobudili na krik. Mirazovi sa narodil syn! A to pre Kaspiána znamená ohrozenie života. Spoločne s ním sme sa rozhodli utiecť z hradu.
Zbalili sme najdôležitejšie veci, Kaspián zobral so sebou vzácny historický roh a s využitím všetkých schopností sme sa preplazili pomedzi stráže a všetky nástrahy až do bezpečia lesa.
Dievčat sa ujalo pár ochotných lesných bytostí. Rozdelili ich na skupinky, v ktorých sa budú pohybovať jednoduchšie ako všetky spolu. Vymysleli si pokriky, o niečo bližšie sa spoznali a napokon sa aj s chlapcami a Kaspiánom stretli v tábore uprostred hôr.
Tu sa pridali aj všetky ďalšie tvory, ktoré Miraz prinútil ukrývať sa. bolo ich nespočetné množstvo – fauny, dryády, kentauri, minotauri, trpaslíci a obri,… Nedôverovali nám a my sme sa ich trochu báli. Aj napriek tomu sme sa rozhodli, že sa o sebe navzájom chceme dozvedieť viac. Každý tvor nám dal úlohy, v ktorých nám prezradil niečo o tom, kto je a ako žije a dozvedel sa aj niečo o nás, našich schopnostiach a talentoch. Nakoniec sme sa dohodli na spolupráci.
Po zotmení nás čakala prvá spoločná misia. Prieskum. Dozvedeli sme sa, kto Miraz a jeho Telmarčania sú a čo sa deje. Zistené správy nás znepokojili a tak sme zorganizovali bojovú poradu. Jej výsledkom bolo, že ráno sa presunieme na Aslanov kopec, kde budeme proti Mirazovej armáde bojovať.
Utorok 7.7.
Zistili sme, že boj nebude taký jednoduchý a neporadíme si. Dievčatá strategicky obchodovali, vymieňali a získavali suroviny, aby sme na boj nešli bez zbraní. Chlapci rýchlo posielali správy do ďalekých kútov zeme, aby nám bez váhania prišli posily.
Takto pripravení sme sa pustili do boja. Žiaľ, nestačilo to. Mirazova armáda nás po dlhom a náročnom boji prinútila utiecť.
V tejto zúfalej situácii sa nám zišiel roh, ktorý Kaspián zobral z hradu. Vraj dokáže privolať starých kráľov a kráľovné Narnie. Vyskúšali sme to. Kaspián zatrúbil a… nič sa nestalo!
Rozhodli sme sa zistiť, či sa náhodou predsalen nedostali do Narnie, ale do inej časti. Pod vedením trpaslíka Trubkina sme sa podujali na túto výpravu.
Oddiel chlapcov sa vydal jedným smerom, no po krátkom čase sa dostali do telmarského zajatia. Dlhé hodiny strávili pokusom o útek z väzenia, no neúspešne. Vo chvíli, keď to už chceli vzdať ich zachránili práve hľadaní králi Edmund a Peter.
Oddiel dievčat tiež nemal šťastie. Natrafili na ďalšiu zo skupín Telmarských vojakov a tí ich v lese zviazali. Na pomoc im prišli kráľovné Lucy a Susan, a tak sa živé a zdravé stretli s chlapcami.
Spoločné stretnutie bolo dojímavé a šťastné. A v tom sa niesol aj celý večer. Chlapci pomáhali nájsť dlho stratené meče, štíty a brnenia kráľov a dievčatá si scénkami a rozprávaním príbehov pripomínali, ako vyzeral život v Narnii, keď v nej štvorica súrodencov vládla.
Streda 8.7.
Ráno sme sa vydali na cestu späť ku Kaspiánovi a armáde Narnijčanov. Cestou Lucy povedala, že vidí Aslana. Bola jediná a priznávam, neverili sme jej. Po dlhých hodinách chodenia sme sa presvedčili, že to bola chyba. Ušetrili by sme si mnoho času a námahy, ak by sme sa rozhodli dôverovať jej. Ale na druhej strane, príroda, ktorou sme kráčali bola nádherná.
Po návrate ku Kaspiánovi sme všetci, chlapci aj dievčatá, dostali priestor zamyslieť sa, ako dôverujeme druhým a ,,Aslanovi” na našich životných cestách. Bol to priestor spomaliť a pouvažovať, ako budujeme naše vzťahy.
Nadišiel čas hľadať spôsob, akým porazíme Miraza. Kým sme hľadali riešenie, chlapcom sa podarilo získať ďalšie zbrane, tentokrát priamo od Telmarčanov. Tak, že si to vôbec nevšimli.
Na scéne sa zrazu objavila Jádis. Čarodejnica, ktorá znepríjemňovala život štvorici kráľov a kráľovien v čase, keď boli v Narnii prvýkrát. Teraz opäť prišla s lákavou ponukou, že pomôže, ale za akú cenu?
V nočnej samote sa jej musel postaviť každý sám. Zaplatiť cenu ktorú žiada alebo riskovať prehru? Ktorá cesta je tá správna? Rozhodnutie iných neviem, to vám musí povedať každý za seba. Jedno ale viem. Kaspián sa rozhodol nevyhovieť.
Štvrtok 9.7.
Padlo rozhodnutie. Kaspián sa postaví Mirazovi sám v súboji. Podarilo sa nám zostaviť správu a napriek všetkým hliadkam ju bez zranení doručiť až priamo kráľovi. Ten s naším nápadom súhlasil.
Turnaj bol presne podľa plánu. Bol dlhý a náročný, no napokon Kaspián zvíťazil a Miraz zomrel. Telmarčania nás však obvinili zo zrady a zaútočili, čo nás prinútilo ustúpiť. V tomto bode sme sa rozdelili.
Chlapci ostali v neďalekých lesoch. Spoločnými silami sa učili, ako v nich prežiť. Rozložiť oheň, uvariť čaj, upiecť jednoduché jedlo, postaviť prístrešok.
Neskôr sa vydali na lov a pomocou plnenia úloh sa im podarilo chytiť zver, aby sme mali zásoby jedla do boja.
Dievčatá sa vydali za Aslanom. Spolu s ním prebudili v životu aj ďalšie tvory, ktoré ešte stále ostávali ukryté pred útlakom Telmarčanov. A tiež sa pri tom čo-to naučili o prežití v lese. Večer to poriadne oslávili parádnym jedlom, veď životom prekvitajúca Narnia je skutočne dôvodom na oslavu!
Piatok 10.7.
Tentokrát už skutočne pripravení sa chlapci vrhli do boja. Bránili svoju základňu, ničili tú Telmarskú a plánovali dôsledne každý svoj krok.
Dievčatá zatiaľ plnili poslednú úlohu – oslobodili vodnými turnajmi riečneho boha a tvory s ním uväznené. Po tomto úspechu tiež vstúpili na bojisko. Po hodinách námahy, plánov, bojov a stratégii sa to podarilo. Telmarčania boli porazení a Narnia sa opäť stala slobodnou!
Čerešničkou na torte bola korunovácia Kaspiána za nového kráľa.
A potom ten ťažký záver. Vyhodnotenie a prechod cez portál. Z tejto zeme zázrakov do reality bežných dní.
Tábor organizovali saleziáni a Domka – Združenie saleziánskej mládeže, stredisko Poprad
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2026/10/7V7A3877-scaled.jpg25601707Miška Plšíkováhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMiška Plšíková2026-07-12 20:17:352026-10-16 18:46:21Na týždeň v Narnii (pobyťák 2026)
V stredu 13. mája sa v našom kostole uskutočnil ruženec spojený s adoráciou a zasvätením detí a mládeže Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Táto modlitbová akcia pred večernou svätou omšou bola súčasťou 5. ročníka Modlitbového dňa detí a mládeže za mier a pokoj vo svete.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2026/05/IMG_5792.jpg14501933Ondrej Pitoňákhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngOndrej Pitoňák2026-05-19 10:30:082026-05-19 10:30:14Modlitbový deň detí a mládeže za mier a pokoj vo svete
Cez víkend 12. – 15. sme sa ako animátorský tím vydali do Spišských Tomášoviec hľadať „poklad“. Čakal nás krásny a obohacujúci program, počas ktorého sme sa pripravovali na nadchádzajúci prímestský tábor a ďalšie akcie. Popritom sme mali priestor lepšie sa spoznať, zdieľať sa a budovať naše spoločenstvo. Ako sa píše v Biblii: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ Aj tento víkend nám pripomenul, že tým najväčším pokladom je práve spoločenstvo, ktoré spolu tvoríme.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2026/05/vykendovka26-88.png14082048Ondrej Pitoňákhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngOndrej Pitoňák2026-05-05 13:31:502026-05-05 13:33:37Víkendovka v Spišských Tomášovciach
V sobotu 11. apríla sa miništranti z farnosti Poprad – Veľká vydali na spoločnú púť z Popradu do Žakoviec. Odchod bol v ranných hodinách a už počas cesty sa zapojili do modlitby krížovej cesty, čím dali celej púti hlboký duchovný rozmer a pripravili svoje srdcia na to, čo ich čakalo.
Vrcholom púte bol príchod do Žakoviec a slávenie svätej omše, počas ktorej zaznela pútavá a povzbudzujúca kázeň Otca Mariána. Silná atmosféra tohto miesta, spojená s konkrétnym svedectvom služby a pomoci druhým, zanechala v miništrantoch hlboký dojem.
Po duchovnej časti nasledoval spoločný program, ktorý priniesol radosť, oddych a upevnenie vzťahov. Miništranti strávili čas v záhrade pri opekaní, mali možnosť povoziť sa na koňoch, vyskúšať jazdu na motorkách a spoznať areál prostredníctvom prehliadky. Nechýbal ani futbal, ktorý spojil všetkých v radosti a spoločnom zážitku.
Púť sa niesla v duchu spoločenstva a vďačnosti za spoločné chvíle, ktoré majú často najväčšiu hodnotu.
Ďakujeme dp. Marošovi Kuffovi a pracovníkom Inštitútu Krista Veľkňaza za srdečné prijatie, za ich príklad života, ktorý bol pre všetkých povzbudením.
Ďakujeme dobrodincom a farníkom z farnosti Poprad – Veľká, ktorí sa zapojili do zbierky a prispeli finančným darom na podporu tohto diela.
Ďakujeme miništrantom a všetkým, ktorí počas Veľkej noci vhadzovali do truhlice „malé diamanty“ – ako znak obety, modlitby a solidarity na úmysel diela v Žakovciach.
Ďakujeme všetkým darcom, ktorí prispeli materiálnou pomocou a podporili túto púť.
Ďakujeme rodinám miništrantov za ich aktívny prístup, pomoc pri organizácii, za jedlo a občerstvenie pre chlapcov a za podporu spoločných aktivít.
A osobitne ďakujeme aj pánovi farárovi za jeho podporu a požehnanie.
Púť do Žakoviec nebola len výletom. Bola to skúsenosť, v ktorej chlapci mohli vidieť, ako Boh koná cez konkrétnych ľudí a koľko dobra sa dá vykonať, keď sa človek otvorí. Odnášajú si z nej nielen spomienky, ale aj povzbudenie, že život sa dá nasmerovať správnym smerom vždy, keď sa pre to rozhodneme.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2026/05/IMG_4966-scaled.jpeg19202560Ondrej Pitoňákhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngOndrej Pitoňák2026-05-05 13:23:172026-05-05 13:23:22Púť miništrantov do Žakoviec
Prvé teplé lúče aprílového slnka sme aj my využili naplno. Z každodennej reality sme utiekli na miesto, kde je možné prebúdzajúcu sa jarnú prírodu pozorovať najlepšie. Na Tepličku.
Naše malé dobrodružstvo začalo v piatok. Prvá skupinka odišla už skôr poobede a my, ktorí sme mali stretká, sme prišli už do vyhriatej chaty. Prvým bodom programu bolo rozdelenie izieb, postelí a rýchla večera. Čo s načatým večerom? Samozrejme, že sme odhlasovali aktivity vonku, tak sme rýchlo z batohov vytiahli teplé oblečenie a vyšli pred chatu. Asi každého z nás dosť mrzelo zistenie, že je nov a nevidíme ani na krok. Mne ale, milý denníček, vyčarili úsmev na tvári hviezdy, ktoré bolo v tejto tme veľmi pekne viditeľné.
Nastal čas na plán Bé. Keď sme nemohli ísť do lesa, presunuli sme sa do mesta vrahov, teroristov ale aj zaľúbencov Rómea a Júlie. Už asi tušíš, že tým myslím Palermo. A môžem ťa ubezpečiť, že všetko dobre dopadlo a vrahom sa ani raz nepodarilo zvíťaziť.
Sobotné ráno sme privítali v tichu. Som si, denníček, istá, že si už pochopil, čo to znamená. Programom najbližších hodín bola duchovná obnova. Začali sme prednáškou a po nej nasledoval čas v tichu. Práve počas neho sme mnohí využili možnosť ísť do prírody – prejsť sa, zavesiť si hamaku a obdivovať všetkú tú krásu. Tento čas sme spoločne ukončili svätou omšou a obedom.
Chvíle po obede sme strávili prácou. Tí, ktorí nemali službu v kuchyni pomáhali vonku – rozbíjali ľad, ktorý sa ešte neroztopil a nosili drevo.
Od fyzickej námahy sme sa opäť vrátili k duchovnej obnove. Tentokrát v podobe zdieľania. Druhá skupinka využila dobré počasie a my zase výhody kuchyne – inak povedané výborný koláč. Drahý denníček, také dlhé zdieľanie som ešte nezažila, ale bol to obohacujúci čas, ktorý sa nám nechcelo ukončiť.
Do večere každý robil to, na čo mal práve náladu. Niektorí pokračovali v diskusii a pomáhali pri tom s varením, iní opäť vybehli von.
Od momentu, keď sme sa stretli pri stole sme trávili čas spoločne. Najprv sme mali ďalšiu z chvíľ, počas ktorých namiesto úst hovoria srdcia. Tentokrát v podobe adorácie.
Po nej sme, denníček, mali hodiny plné smiechu a zábavy. Najprv sme simulovali historické udalosti (rada by som ti povedala viac, ale nechcem riskovať, že si to prečítajú moji rodičia), hrali sme upíra a hlboko do noci sme ako trpaslíci hľadali zlato v kartovej hre Sabotér.
Nedeľné ráno začalo najneskôr v histórii saleziánskych akcií. Budíček bol len chvíľu pred deviatou, čo nám všetkým úplne vyhovovalo. Celé dopoludnie sa nieslo v kľudnej atmosfére – okrem modlitieb, raňajok a svätej omše sme nepotrebovali stihnúť nič.
Po tomto čase nás čakal už len obed, upratovanie a návrat do sveta novodobých vynálezov, ako je kanalizácia a signál.
Milý denníček, verím, že ti moje rozprávanie aspoň trochu priblížilo atmosféru nášho víkendu a že už netrpezlivo čakáš na ďalšie. Tak zatiaľ ahoooj!
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2026/04/IMG_9838-scaled.jpg19202560Miška Plšíkováhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMiška Plšíková2026-04-21 19:46:172026-04-21 19:50:33Duchovná obnova animátorov na Tepličke
Tohtoročný Karneval sa konal 15.2. opäť v priestoroch telocvične ZŠ, ktorú nádherne vyzdobili naši animátori krepovým papierom, no najkrajšou ozdobou boli aj tak vysmiate tváre detí, ktoré začali prichádzať o 15:00.
Karneval bol plný tanca, balónov a bubliniek a zaujímavých kostýmov. Deti boli plné očakávaní, najmä počas tomboly a myslím si, že všetky museli dobre popremýšľať ako predstavia svoju masku, na ktorej niektorí dlho pracovali aj s pomocou rodičov.
Karneval sme si všetci užili naplno a už teraz tešíme sa na ďaľšie spoločné stretnutie!
Ďakujeme animátorom,saleziánom a rodičom za ich čas venovaný deťom.
Sviatok dona Bosca sme u nás, tak ako každý rok, oslávili na doskách, ktoré znamenajú svet. Na dosky pódia v Dome kultúry sa spoločne postavili mladí z oratka a z Veľkej, aby si aj takto pripomenuli zakladateľa saleziánov a predstavili divákom heslo saleziánskej rodiny na tento rok.
Kána, rok 30
Romantická prechádzka a žiadosť o ruku pri západe slnka. Snúbencom zostáva k šťastnej budúcnosti už len jedno – naplánovať svadbu.
Najznámejšia židovská svadobná agentúra vyzerá ako najlepšie riešenie, až kým sa to nezvrtne na zavreté dvere so zákazom opätovného kontaktovania. Kto teraz dokáže zorganizovať svadbu snov?
Žiadosť o pomoc dostáva slávny moderátor Filipos, ktorý hneď necháva všetko tak a hľadá ľudí, s ktorými by sa do toho pustil. Najlepším riešením sa zdá zavolať niekdajšie víťazky jeho show. Krásnu Talianku Olíviu zachráni pozvanie na svadbu pred problémami po pokuse objednať si ananásovú pizzu a Nemku Hildu vytiahne zo sveta perfekcionizmu a rutiny. Posledná z trojice, Egypťanka Amira, zase musí prekonať veľké množstvo prekážok pri cestovaní loďou so slovanskou výpravou.
Vďaka Hilde a jej organizačným schopnostiam je všetko načas pripravené a svadba je v plnom prúde. Až kým… minulo sa víno!!!
Ženám nik nepomôže viac, ako iná žena a tak sa obracajú na matku istého rabbiho, ktorý sa tiež na svadbe nachádza. Po jej slovách – urobte všetko, čo vám povie – napĺňajú nádoby vodou a keď sa opäť pozrú, sú plné vína. Obdiv a radosť sa zračí na tvári každej z nich.
Upratať, rozlúčiť sa a vrátiť sa do vlasti. Ako pamiatku si berú práve tieto slová matky, s cieľom aplikovať ich vo svojich životoch.
Amire sa vďaka nim podarí zachrániť život nepozornej slúžke na veľkej egyptskej dražbe, Olívia sa zase snaží nájsť ich význam vo svete stvorení, ktoré všetko berú doslovne. Hilda hovorí iba vo výrokoch, ktoré použil rabbi. Až kým vďaka dcére nepochopí, že má zmeniť postoj srdca, nie slovník.
o 19 storočí neskôr
Don Boscove 80. narodeniny sa blížia ale oslava ešte nie je vymyslená. Chlapci z oratória prichádzajú so žiadosťou o pomoc. A to je skvelá príležitosť pre potomkov štvorice – moderátora a jeho troch víťaziek – z Kány, aby sa zišli a niečo zorganizovali. S mladými, rehoľnou sestrou – speváčkou a trochu šialenými hudobníkmi sa im podarí pripraviť skvelú párty a osláviť don Boscove narodeniny.
Ten svoju oslavu zakončuje svojím typickým večerným slovkom. Učí svojich zverencov, že majú dôverovať Panne Márii a uvidia, čo sú to zázraky. Tak, ako na svadbe v Káne.
A aké pohostenie pripravili na oslavu? To sa musíte opýtať tých, čo sa po predstavení zastavili v oratku, kde ich čakalo parádne občerstvenie a koláčiky.