V sobotu 11.5. 2024 sme sa s rodinami našej farnosti zúčastnili misijnej púte, ktorá sa v našej diecéze konala na Levočskej hore.

Hlavnými účastníkmi od nás sú rodiny s deťmi, ktoré sa pripravujú na 1. sv. prijímanie. Bola nás celkom pekná skupina 75 – účastníkov.

Tohto roku sme objavovali 7 radostí Panny Márie. Pokojným tempom sme vystúpili na horu, pričom sme sa 7x zastavili, aby sme si pripomenuli, alebo vylúštili akých 7 radostí má naša Nebeská mama. Deti so 7 animátorkami to skvele zvládli a tak si ich môžeme zapamätať: 1.) je to radosť zo zvestovania, že si ju Pán Boh vyvolil za Matku svojho Syna, 2.) radosť z narodenia Ježiška, 3.) Radosť z toho, že prišli Traja králi, ktorí vzdali Ježišovi úctu a poklonu ako Kráľovi kráľov a Bohu, 4.) Určite mala radosť, že po troch dňoch našli 12 ročného Ježiša v chráme, 5.) že vstal zmŕtvych, čím porazil hriech a smrť, 6.) veľmi sa tešila pri zoslaní Ducha Svätého a potom 7.), ako ju Ježiš vzal do neba s telom i dušou a korunoval ako najkrajšieho a najdokonalejšieho človeka v nebi. A my sa tešíme, že sme ju dostali za našu Nebeskú mamu. Darovala nám nielen svojho Syna, ale nám pomáha, aby sme ho spoznávali a milovali.

Keď sme sa dostali na horu, tak sme vstúpili do krásneho chrámu – baziliky minor, ktorá je zasvätená udalosti stretnutia Márie s jej tetou Alžbetou.

Otec biskup František nám pripomenul, aby sme sa aj my tešili z toho, že môžeme prinášať radosť iným ako Panna Mária a máme ju priniesť aj domov, objať svojich rodičov a poďakovať im za najväčší dar, ktorý nám Pán Boh dal cez nich a to je život.

Medzi tým sme ešte stihli urobiť skúšku srdca našich prvoprijímajúcich, ktorí o týždeň (19.5.) budú mať krásnu slávnosť – prvý krát príjmu Pána Ježiša v Eucharistii. Naše animátorky spolu s don Dominikom na 7 stanovištiach položili otázky zo 7 tém a do lístočkov im zapísali potvrdenie o tom, ako im to šlo. Našťastie nikto nemal strach, lebo mohli pomáhať aj rodičia. Uvedomili sme si aj to, že 1. sväté prijímanie nie je posledné a že nás Pán Ježiš má veľmi rád a chce, aby sme sa naučili vnímať Jeho lásku a zápasiť o to, aby sme ju nielen nestratili, ale naučili sme sa v priateľstve s Ním rásť. či ho máme radi skutočne, to sa ukazuje podľa toho, či máme pre neho čas, či ho spoznávame, a počúvame, či sa s Ním rozprávame v modlitbe. Tiež to vidieť na sv. omši, pri modlitbe, či vieme prekonávať pokušenia a šíriť dobro a radosť.

Dozvedeli sme sa, že Duch Svätý je ten, ktorý nás povzbudzuje k priateľstvu s Ježišom a napĺňa radosťou, že ho máme. Ak túto radosť strácame, už vieme, že sa niečo deje, čo ubližuje nášmu priateľstvu s Ježišom. Našťastie sme sa na Mariánskej hore všetci cítili prijatí a dobre. Veď tam boli aj hry, súťaže, stanoviská, modlili sme sa ruženec a slávili svätú omšu… Bolo tam super.

Nech sa nám táto radosť rozvíja a príde aj do sŕdc tých, ktorí sa dočítali až sem :-)

Myslite na nás, na deti i rodiny, v modlitbe, aby priateľstvo s Ježišom u každého rástlo a nikdy sa nestratilo… A nik nezostal v našej farnosti sám.

Ďakujeme organizátorom púte, našim začínajúcim animátorkám, skvelým ockom a mamám, ktoré deti pripravili a budú ich sprevádzať na ceste viery aj ďalej.

Ďakujeme za krásne počasie Nebeskému Ockovi a aj tým, čo zostali doma a boli na celodennej adorácii, kde sa modlili za nás, celú farnosť a diecézu.

A ešte jedno, niečo pre nás píše aj Svätý Otec: Posolstvo Svätého Otca Františka k Svetovému dňu detí

V sobotu 4. mája organizovalo Rádio LUMEN svoju 17. rozhlasovú púť do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove. Do areálu sanktuária prišlo viac ako 13-tisíc pútnikov.

Medzi pútnikmi sme boli aj my z farnosti Poprad-Veľká. Mali sme skvelú organizátorku s mladíckym elánom. Pani Šelengová už tradične organizuje túto púť s veľkou láskou. Objednala poschodový autobus (pre viac ako 55 účastníkov), zabezpečila prihlasovanie, poistenie pútnikov, rozdala informácie, rozdelila úlohy v tíme a išlo sa :-) Napriek tomu, že sme vyštartovali už o 4:00, atmosféra spoločenstva bola veselá i zbožná.

Cieľom púte je načerpať Božie milosti a milosrdenstvo… Stihli sme si pozrieť areál Sanktuária Božieho milosrdenstva, ale aj neďaleké Sanktuárium Jána Pavla II.. Tento svätý pápež – veľmi blízky slovenskému ľudu nás povzbudzuje svojim životom i slovom k dôvere v Božie milosrdenstvo i v blízku a účinnú pomoc Panny Márie.

Na púti sme mohli vnímať silu spoločenstva, ktoré sa spolu modlí, vzýva Božie milosrdenstvo i pomoc Panny Márie, prináša úmysly svojej farnosti i vlastné pred Pána a v pokojnej atmosfére delenia sa o radosť i pochúťky z domácej kuchyne, buduje rodinu. Dúfame, že sme dobre využili čas na modlitbu i obetovanie námah (pokánie), aby Pán mohol konať čoraz viac v nás i cez nás.

Slávnostnú sv. omšu s kázňou mal diecézny biskup Spišskej diecézy Mons. František Trstenský. V homílii veriacich vyzval, aby správne prežili rok modlitby, ktorý predchádza jubilejnému roku 2025. Vhodným môže byť predsavzatie čítať denne Sväté písmo. „Ježiš nám chce povedať, keď prídu ťažkosti, keď prídu chvíle skúšky, pokušenia. Keď hovoríme: Pane, čo mám robiť? Pane, pomôž mi! Veď mi nejako poraď! Ježiš nám poradil, vezmi písmo. Ty sa spoľahni na Božie slovo! Ty sa vtedy spoľahni na Pána Boha. Nehľadaj iné veci. Spoľahni sa na Božiu prítomnosť. A prečo to mám robiť? Veď ja som to urobil. Keď som bol vystavený pokúšaniu diabla, citoval som, zobral som Božie slovo. To bolo mojou zbraňou.“

Otec biskup nás pútnikov povzbudil, aby sme ako emauzskí učeníci, po návrate domov (do nášho Jeruzalema) povedali, že sme stretli Ježiša – živého – v slove, v Eucharistii a v spoločenstve… Ježiš je skutočne prítomný medzi nami – ako Zmrtvýchvstalý – víťaz nad každou zlobou a hriechom.

Úvod

Všetci vieme, čo je to amnestia. Po voľbe prezidenta alebo pri mimoriadnych slávnostných udalostiach sa zvykne vyhlásiť v krajine amnestia. Nastáva vtedy veľký rozruch u ľudí, ktorých sa tá amnestia môže týkať. Hľadajú sa oznámenia, presné informácie, vyzváňajú telefóny, píšu sa listy. Ľudia sa pýtajú, čo treba urobiť, koho sa amnestia týka, od koľko rokov. Lebo skutočne mnoho ľudí sa vyhne trestu. Prezident alebo kráľ urobil veľké gesto, amnestia bola požehnaním pre mnohých. Vďaka nej sa stali znovu plnoprávnymi obyvateľmi krajiny.

1.    Amnestia pre Ninive.

Amnestia však nieje vynálezom našich čias. Nevynašli ju ani staroveký faraóni, či cisári, nevynašli ju stredoveký králi. Amnestia je výmyslom samého Boha. Sväté Písmo to hovorí na viacerých miestach, ale typickým príkladom Božej amnestia je mesto Ninive. V tomto veľkom meste žijú veriaci v Boha, ale ich život je veľmi ďaleko od Božích prikázaní. Ako epidémia sa rozšírili hriechy. Rozmnožilo sa tam zlo a neprávosť. Podľa spravodlivosti ich má Boh potrestať, ale On posiela vyvoleného muža – Jonáša, ktorý v jeho mene ohlasuje veľkú amnestiu: „Ak priznáte svoje viny a zmeníte svoje konanie, Boh sa zmiluje nad vami a odpustí vám všetko. Ale ak sa neobrátite, ešte 40 dní a mesto Ninive bude zničené… “ Ľudia z Ninive uverili Jonášovi, priznali vinu a kajali sa od najmladších po najstarších. Sám kráľ vydal k tomu nariadenia a išiel príkladom. A Boh im odpustil vinu – nepotrestal ich.

2.   Amnestia v čase misii

V čase misií posiela nám Boh zvláštnych vyslancov – misionárov, aby tu v jeho mene ohlásili amnestiu. Z evanjelia vieme, že k Bohu možno prísť dvomi cestami:

1. Cestou nevinnosti – takto išla Božia Matka, sv. Jozef, sv. Ján, sv. Terezka, a mnoho iných.
2. Cestou pokánia – tak išiel sv. Peter, sv. Mária Magdaléna, Zachej, lotor ukrižovaný s Ježišom – vpravo, sv. Augustín, obyvatelia Ninive a mnoho iných.

Viem, že v tejto farnosti sú ľudia, ktorý môžu povedať s mládencom: „Pane, prikázania zachovávam od svojej mladosti“. Ale sú tiež ľudia, ktorí potrebujú prísť k Bohu cestou pokánia. Títo potrebujú Božiu amnestiu, lebo čosi ich oddeľuje od Boha. A niet hriechu, niet priestupku, ktorý by Pán Boh nechcel odpustiť. On nie je ako my ľudia, lebo my často nedokážeme zabudnúť, zmieriť sa. Vieme, ako nábožný Noe preklial svojho Syna Cháma. Často rodičia preklínajú svoje vlastné deti: „Keby si sa radšej nebol narodil. Ber sa z domu, nechcem ťa viac vidieť v dome!“

Boh chce zabudnúť na všetko. Na to, čo sme vyparatili v hneve, akoby v nepríčetnom stave, ale aj v pomste, i vo chvíli slabosti, ľahkomyseľnosti alebo pri návale pokušenia.

3. Využime čas

Zakorenil sa medzi veriacimi zlý zvyk: Kým je človek mladý, nech sa vyblázni a potom v starobe nech slúži Bohu. Teraz niet času na Božie veci, potom keď zostarnem budem chodiť do kostola a odmodlím všetko zanedbané. Bohu chceš obetovať zostatky lásky, ktorú svet už neprijíma? Možno stretnúť človeka, tiež „veriaceho“, ktorý nemá čas na sv. omšu, ani na misie nepríde a blízkym tvrdí: Nechajte ma, keď ochoriem, zavolám kňaza a dám sa zaopatriť“. Nerobme to.

Keď nám Boh cez blížiace sa misie ponúka amnestiu, prijmime ju. Nevieme, či nám ju ponúkne vo chvíli smrti. Veľa ľudí, čo sa večer uložili na odpočinok, ráno už nevstali. Pamätáme, ako Ježiš plakal nad obyvateľmi Jeruzalema, lebo „nepoznali čas svojho navštívenia“. Obyvatelia Sodomy i obyvatelia Jeruzalema zotrvávali na svojom, že nepotrebujú pokánie, a to bola ich záhuba.

Vyplnili sa na nich slová Písma, kde sa hovorí o Múdrosti: „Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal…aj ja sa budem z vašej záhuby smiať“ (Prísl l, 24 – 26).

Nebola to Božia pomsta. Bohu je cudzie pomstiť sa. Boh je Láska. A ľuďom sa vtedy zle vodí, keď ich Boh opustí, keď zadrží svoje požehnanie. Je preto nebezpečné nechávať pokánie na chvíľu smrti.

Skúsený, múdry učiteľ často hovoril svojim deťom i vnukom: „Nenechávajte veci Božie na starobu. Nie je to jednoduché. V starobe sa nechce vstať, bolia nohy, trápi reuma, vynecháva srdce. Rozvíjajte vieru, kým ste mladí a na starosť, akoby ste ju našli. „

Sú takí, ktorí by radi využili misie, počúvali náuky, prišli do kostola, ale choroba im nedovolí. Preto každý, kto len môže, nech využije tento mimoriadny čas milosti. Misie – to je čas premodlený. Misionári, ktorých Boh pošle, sú pre túto prácu špeciálne pripravovaní a Cirkvou vyslaní. Sú to rehoľníci, redemptoristi, ktorých rehoľa už tretie storočie koná misie podľa vzoru zakladateľa sv. Alfonza. U nás neboli misie 14 rokov (kedysi boli priamo nariadené pre farnosť každých 10 rokov). Potreba obnovy nás všetkých je naliehavá.

Keď pri Damasku pochopil Šavol, že poblúdil a koná zle, zvolal: „Pane, čo mám robiť?“ Vtedy počul hlas: „Vstaň a choď do mesta, tam ti povedia, čo máš robiť“. (Sk 9,6). Čo mám robiť? – pýta sa dnes človek, ktorý poblúdil a koná zlo. Píše listy do novín, hľadá odpoveď v rádiu, v televízii. Boh ti ponúka ďalšiu príležitosť: Misie, ktoré v našej farnosti začnú  ….. a budú trvať 8 dní. Neplánujte v týchto dňoch žiadne výlety, zábavy, či iné podujatia. Je to jedinečná príležitosť zastaviť sa a počuť odpoveď na otázku: „Pane, čo mám robiť?“ Veď misie – to je skoro 30 príhovorov o podstatných otázkach života a viery, to sú piesne, slávnosti a mimoriadna blízkosť Boha. Amen.