Prišiel september a s ním okrem školských povinností aj čas stretiek a pravidelných akcií v oratku. V piatok 4.9. sme sa stretli animátori, deti aj rodičia, aby sme odštartovali všetko, čo nás čaká.
Spoločnými silami pri plnení aktivít sa deťom podarilo poskladať animátorské dvojice a trojice, ktoré budú viesť jednotlivé stretká a stráviť s nimi prvé spoločné chvíle po prázdninovej pauze.
Čas smiechu a zábavy sme vystriedali svätou omšou. Počas nej sa nám predstavili štyria novici, ktorí s nami v Poprade strávia tento rok. Zároveň po kázni bolo už tradičné vyslanie animátorov – moment, kedy sa animátori spojili v modlitbe za otvorené srdce a vytrvalosť v službe.
Po omši nastal čas na rozhovory, hry, jedlo a všetko to, čo patrí k piatkovej atmosfére v oratku, ktorú budeme, verím, zažívať aj mnoho nasledujúcich týždňov.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2026/09/WhatsApp-Image-2026-09-04-at-22.15.12.jpeg1535866Miška Plšíkováhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMiška Plšíková2026-09-04 22:26:312026-09-04 22:28:06Otvorenie roka v oratku
Od 20. do 24.7. sa oratko a jeho okolie naplnilo smiechom a detskou radosťou. Stretli sme sa na prímesťáku. Do akého sveta naše kroky viedli tentoraz? Čítajte ďalej!
Tam, medzi vysokými betónovými skalami, uprostred trávnatého ostrova, presne na mieste kde sa v lete ozýva najväčší detský krik sa začal náš prímesťák. V pondelkové ráno nás vikingovia v Berku prijali do ich najslávnejších rodov. Rod Forel, Hoyden, Kuberg, Askim, Larvik, Sladen, Borgen, Nesbru, Fiolin a rod Elske.
Žiaden z týchto rodov netušil, čo môže trápiť túto síce malú ale silnú dedinu. No potom prišli škodce – draci. Ukradli ovce a zapálili všetko, čo videli. Obrana dediny, na čele s Astrid, išla vikingom ukážkovo. Potom sa ukázal Štikút. Najneschopnejší viking, ktorý všetkým prekážal. Pomohli sme mu postaviť kušu, ktorou zostrelil nočného besa – najobávanejšieho a najhroznejšieho draka v celom okolí Berku. No nikto z vikingov to nevidel. Obrana skončia zle.
Poobede zvolal hlavný náčelník Chladnobrv (Štikútov otec) zástupcov z každého rodu na snem. Spolu vyriešili problém s drakmi.
Potom sme so Štikútom sme vystopovali draka. Štikút hnaný túžbou po sláve bol pripravený zasadiť smrtiacu ranu zviazanému drakovi. No nedokázal to. Namiesto toho ho oslobodil.
V utorok sa začal dračí tréning. Súboje s drakmi boli pre nás hračka. Poznatky, ktoré sme sa o drakoch dozvedeli, sme zapísali do dračieho lexikónu. Dozvedeli sme sa, že drak bez chvosta je mŕtvy drak. Štikút si spomenul, že nočný bes nemal chvost. A tak sme sa dali do práce a vyrobili sme chvost z kože. Spolu so Štikútom sme ho pripevnili nočnému besovi. Štikút mu dal meno Bezzubý. Potom sa Štikút odhodlal na prvý let.
Streda priniesla finále dračieho tréningu. Štikút vyhral, čo znamenalo, že bude musieť zabiť draka. Jeho víťazstvom si znepriatelil Astrid. Chladnobrv bol na Štikúta hrdý. Ale Štikút nebol veľmi nadšený. Pred nami bola otázka: ,,Zabiť našich priateľov drakov, alebo nie a znepriateliť si celú dedinu?” V tomto rozhodovaní sme Štikútovi pomohli. V skupinkách sme pomáhali okoloidúcim a hľadali riešenie na Štikútovu situáciu.
Štikút sa rozhodol ujsť. Spolu s Astrid sme ho špehovali. Našli sme ho pri kine Tatran. Astrid objavila jeho priateľstvo s Bezzubým. Štikút jej ukázal, že draci nie sú zlí a spolu našli dračie hniezdo. Zistili sme, že Alfa drak ovláda ostatných drakov a robí ich zlými. Vrátili sme sa späť do dediny. Oznámili sme ostatným, že sme našli dračie hniezdo a draci sami o sebe nie sú zlí. Ovláda ich Alfa drak.
Vo štvrtok sme sa vybrali s Chladnobrvom na výpravu za dračím hniezdom. Splavovanie Dunajca bolo zábavné a miestami veľmi mokré. Úspešne sme sa doplavili do cieľa. Niektorý mokrí, niektorí trochi suchší. Severské počasie sa dá len ťažko predpokladať a tak začalo pršať. Keďže by sme boli v nevýhode proti drakom, vrátili sme sa do Oratka.
Piatok nám otvoril Štikút. Pomohol svojim kamarátom skrotiť si drakov. Nasledovali dielničky. Nič nie je účinnejšie, ako dômyselná príprava na veľký boj s Alfa drakom. Tak sme sa plní síl vybrali na pomoc Chladnobrvovi. Statočne sme sa bili do posledných síl. Štikút s Bezzubým vyleteli do výšin a skolili Alfa samca. Veľký boj nevyhrali len vikingovia. Vyhralo ho statočné srdce vikinga a duša silného draka. V Berku nastalo mnoho zmien. Vikingovia boli vďační jednonohému Štikútovi a začali žiť s drakmi. Astrid odpustila Štikútovi sa stali sa z nich priatelia. Všetci sme odchádzali z Berkského ihriska veselí a tešíme sa na ďalší prímesťák.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2026/10/File-_-2026-07-22T20_26_1318-scaled.jpg19202560Miška Plšíkováhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMiška Plšíková2026-07-27 19:16:042026-10-11 19:24:39Prímesťák v oratku 2026
Trávite letné prázdniny doma s menšími deťmi? Tábor MATELKO je príležitosťou stráviť niekoľko dní v príjemnom prostredí, ktoré ponúka spoločný program pre deti aj ich rodičov.
Počas troch dní sú pripravené hry, tvorivé aktivity, čas na oddych aj duchovný program. Myslí sa aj na najmenších účastníkov, ktorí môžu počas dňa oddychovať podľa svojich potrieb.
Ako spomínajú účastníci z minulých ročníkov: „Deti aj ich rodičia sa počas trojdňového tábora vyšantili pri rôznych hrách. Najmenšie bábätká často využívali tábor na doobedný oddych. Domov sme odchádzali naplnení Božím pokojom a s úsmevom na tvári.“
Ak chcete túto atmosféru zažiť aj vy, pozývame vás od 5. do 7. augusta do nášho oratória na tábor MATELKO, nie je potrebné sa prihlásiť vopred. Viac informácií nájdete na plagáte nižšie.
Ako sa dá dostať do Narnie? Počas chatovačky sa nám to podarilo cez prstene a spolu s Lucy cez šatník. Tentokrát nás do nej dopravil autobus.
Žiaľ, ocitli sme sa v dobe panovania kráľa Miraza – násilného a a krutého muža, ktorý sa na trón dostal neprávom a pôvodných obyvateľov sa snažil vyhubiť.
Keďže na udržanie svojej vlády potreboval silnú armádu, neváhal ani chvíľu a chlapcov podrobil skúškam, po ktorých ich rozdelil do oddielov. V nich dostali príležitosť zoznámiť sa a vytvoriť si svoje symboly. Tiež ich prinútil podpísať listinu o nenávisti k starej Narnii.
Dievčatá sa zatiaľ na kráľovskom dvore ubytovali a taktiež trávili čas spoznávaním sa.
Večer sme spoznali ďalšie dve dôležité osoby žijúce na kráľovskom dvore – princa Kaspiána (synovca kráľa Miraza) a jeho učiteľa Kornélia.
Chlapci sa pridali ku Kaspiánovi na vyučovaní. Spoločne trénovali šerm, jazdu na koni ale aj dejiny a zemepis. Kornéliovi sa podarilo prezradiť aj niečo o starých Narnijčanoch a ukázať, že vôbec nie sú zlí.
Dievčatá zatiaľ požiadal o pomoc s triedením spisov. Podarilo sa im zistiť, že mnoho informácií je prekrútených a sú plné lží. Spoločnými silami odhalili, aké sú skutočné dejiny a čo je iba Mirazova snaha o ukrytie pravdy.
Pondelok 6.7.
Ráno sme sa zobudili na krik. Mirazovi sa narodil syn! A to pre Kaspiána znamená ohrozenie života. Spoločne s ním sme sa rozhodli utiecť z hradu.
Zbalili sme najdôležitejšie veci, Kaspián zobral so sebou vzácny historický roh a s využitím všetkých schopností sme sa preplazili pomedzi stráže a všetky nástrahy až do bezpečia lesa.
Dievčat sa ujalo pár ochotných lesných bytostí. Rozdelili ich na skupinky, v ktorých sa budú pohybovať jednoduchšie ako všetky spolu. Vymysleli si pokriky, o niečo bližšie sa spoznali a napokon sa aj s chlapcami a Kaspiánom stretli v tábore uprostred hôr.
Tu sa pridali aj všetky ďalšie tvory, ktoré Miraz prinútil ukrývať sa. bolo ich nespočetné množstvo – fauny, dryády, kentauri, minotauri, trpaslíci a obri,… Nedôverovali nám a my sme sa ich trochu báli. Aj napriek tomu sme sa rozhodli, že sa o sebe navzájom chceme dozvedieť viac. Každý tvor nám dal úlohy, v ktorých nám prezradil niečo o tom, kto je a ako žije a dozvedel sa aj niečo o nás, našich schopnostiach a talentoch. Nakoniec sme sa dohodli na spolupráci.
Po zotmení nás čakala prvá spoločná misia. Prieskum. Dozvedeli sme sa, kto Miraz a jeho Telmarčania sú a čo sa deje. Zistené správy nás znepokojili a tak sme zorganizovali bojovú poradu. Jej výsledkom bolo, že ráno sa presunieme na Aslanov kopec, kde budeme proti Mirazovej armáde bojovať.
Utorok 7.7.
Zistili sme, že boj nebude taký jednoduchý a neporadíme si. Dievčatá strategicky obchodovali, vymieňali a získavali suroviny, aby sme na boj nešli bez zbraní. Chlapci rýchlo posielali správy do ďalekých kútov zeme, aby nám bez váhania prišli posily.
Takto pripravení sme sa pustili do boja. Žiaľ, nestačilo to. Mirazova armáda nás po dlhom a náročnom boji prinútila utiecť.
V tejto zúfalej situácii sa nám zišiel roh, ktorý Kaspián zobral z hradu. Vraj dokáže privolať starých kráľov a kráľovné Narnie. Vyskúšali sme to. Kaspián zatrúbil a… nič sa nestalo!
Rozhodli sme sa zistiť, či sa náhodou predsalen nedostali do Narnie, ale do inej časti. Pod vedením trpaslíka Trubkina sme sa podujali na túto výpravu.
Oddiel chlapcov sa vydal jedným smerom, no po krátkom čase sa dostali do telmarského zajatia. Dlhé hodiny strávili pokusom o útek z väzenia, no neúspešne. Vo chvíli, keď to už chceli vzdať ich zachránili práve hľadaní králi Edmund a Peter.
Oddiel dievčat tiež nemal šťastie. Natrafili na ďalšiu zo skupín Telmarských vojakov a tí ich v lese zviazali. Na pomoc im prišli kráľovné Lucy a Susan, a tak sa živé a zdravé stretli s chlapcami.
Spoločné stretnutie bolo dojímavé a šťastné. A v tom sa niesol aj celý večer. Chlapci pomáhali nájsť dlho stratené meče, štíty a brnenia kráľov a dievčatá si scénkami a rozprávaním príbehov pripomínali, ako vyzeral život v Narnii, keď v nej štvorica súrodencov vládla.
Streda 8.7.
Ráno sme sa vydali na cestu späť ku Kaspiánovi a armáde Narnijčanov. Cestou Lucy povedala, že vidí Aslana. Bola jediná a priznávam, neverili sme jej. Po dlhých hodinách chodenia sme sa presvedčili, že to bola chyba. Ušetrili by sme si mnoho času a námahy, ak by sme sa rozhodli dôverovať jej. Ale na druhej strane, príroda, ktorou sme kráčali bola nádherná.
Po návrate ku Kaspiánovi sme všetci, chlapci aj dievčatá, dostali priestor zamyslieť sa, ako dôverujeme druhým a ,,Aslanovi” na našich životných cestách. Bol to priestor spomaliť a pouvažovať, ako budujeme naše vzťahy.
Nadišiel čas hľadať spôsob, akým porazíme Miraza. Kým sme hľadali riešenie, chlapcom sa podarilo získať ďalšie zbrane, tentokrát priamo od Telmarčanov. Tak, že si to vôbec nevšimli.
Na scéne sa zrazu objavila Jádis. Čarodejnica, ktorá znepríjemňovala život štvorici kráľov a kráľovien v čase, keď boli v Narnii prvýkrát. Teraz opäť prišla s lákavou ponukou, že pomôže, ale za akú cenu?
V nočnej samote sa jej musel postaviť každý sám. Zaplatiť cenu ktorú žiada alebo riskovať prehru? Ktorá cesta je tá správna? Rozhodnutie iných neviem, to vám musí povedať každý za seba. Jedno ale viem. Kaspián sa rozhodol nevyhovieť.
Štvrtok 9.7.
Padlo rozhodnutie. Kaspián sa postaví Mirazovi sám v súboji. Podarilo sa nám zostaviť správu a napriek všetkým hliadkam ju bez zranení doručiť až priamo kráľovi. Ten s naším nápadom súhlasil.
Turnaj bol presne podľa plánu. Bol dlhý a náročný, no napokon Kaspián zvíťazil a Miraz zomrel. Telmarčania nás však obvinili zo zrady a zaútočili, čo nás prinútilo ustúpiť. V tomto bode sme sa rozdelili.
Chlapci ostali v neďalekých lesoch. Spoločnými silami sa učili, ako v nich prežiť. Rozložiť oheň, uvariť čaj, upiecť jednoduché jedlo, postaviť prístrešok.
Neskôr sa vydali na lov a pomocou plnenia úloh sa im podarilo chytiť zver, aby sme mali zásoby jedla do boja.
Dievčatá sa vydali za Aslanom. Spolu s ním prebudili v životu aj ďalšie tvory, ktoré ešte stále ostávali ukryté pred útlakom Telmarčanov. A tiež sa pri tom čo-to naučili o prežití v lese. Večer to poriadne oslávili parádnym jedlom, veď životom prekvitajúca Narnia je skutočne dôvodom na oslavu!
Piatok 10.7.
Tentokrát už skutočne pripravení sa chlapci vrhli do boja. Bránili svoju základňu, ničili tú Telmarskú a plánovali dôsledne každý svoj krok.
Dievčatá zatiaľ plnili poslednú úlohu – oslobodili vodnými turnajmi riečneho boha a tvory s ním uväznené. Po tomto úspechu tiež vstúpili na bojisko. Po hodinách námahy, plánov, bojov a stratégii sa to podarilo. Telmarčania boli porazení a Narnia sa opäť stala slobodnou!
Čerešničkou na torte bola korunovácia Kaspiána za nového kráľa.
A potom ten ťažký záver. Vyhodnotenie a prechod cez portál. Z tejto zeme zázrakov do reality bežných dní.
Tábor organizovali saleziáni a Domka – Združenie saleziánskej mládeže, stredisko Poprad
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania a mládeže.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2026/10/7V7A3877-scaled.jpg25601707Miška Plšíkováhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMiška Plšíková2026-07-12 20:17:352026-10-16 18:46:21Na týždeň v Narnii (pobyťák 2026)
Pozývame chlapcov a dievčatá na preteky autíčok na diaľkové ovládanie do Oratka na sídlisku Juh už tento štvrtok 14.5.2026. Preteky sa začnú o 15:30. Pretekárom odporúčame doniesť aj náhradné baterky.
Ak nemáš autíčko na diaľkové ovládanie a chceš pretekať, príď aj tak, uričte sa nájde nejaké, ktoré Ti požičiame.
Lektori našej animátorskej prípravky nám pripravili neobyčajný víkend yameraný na komunikáciu, ktorý sme strávili na chate pri malebnej dedinke Poluvsie. V piatok sme vlakmi križovali večernú krajinu. Netušili sme, čo nás čaká. Veď kto by aj tušil pri našej skupine. Celou cestou nám pod nohami ticho vŕzgal sneh. Potom sme konečne zbadali legendárnu chatu.
Po večeri sme hrali schovávačku. Ale čo tak pre zmenu po tme? Veď nech je zábava (tú chatu sme si ani nestihli poriadne prezrieť). A bola. Neuveriteľná. Nikto sa našťastie nezabil (ale veľa k tomu nechýbalo, že Mišo ;-) ). Zábava gradovala hlavne pri hre, ktorú sme hrali potom aj s našimi animátormi. Princíp bol jednoduchý – postavte úplne rovnakú stavbu z magnetickej stavebnice. Háčik bol v tom, že vzorový hrad bol na poschodí a iba jeden člen z tímu bol hore a hovoril im čo a kde uložiť. Súperili sme proti sebe v dvoch tímoch. Absolútny chaos, adrenalín sa dal krájať, extrémna zábava. Pre našu skupinu dokonalá hra.
Po nádhernom večeri plnom hier a smiechu sme sa schúlili do spacákov a zaspali sme. Ráno bolo ako z nejakej zimnej rozprávky. Všade kde sme z okien dovideli, boli záveje snehu, zvlnené kopce, biele polia – krásna príroda. Čakala nás nádherná sobota.
Chutné raňajky, program a predovšetkým workshop prispôsobený na tému komunikácia a svätá omša. Poobede sme išli na studenú prechádzku. Guľovačka nemohla chýbať. Predsa čo by to bolo, kebyže je všade sneh a my sa ho ani nedotkneme! Celí dosýta vyjašení sme sa vrátili späť k téme. Večeru sme si ukuchtili sami. Naše tortily boli doslova kulinársky zážitok. A ako inak, potom znova hry. Nikto z nás sa nevedel odtrhnúť od Sabotéra. Ale v najlepšom treba skončiť. Do chvíľky sa chata plná kriku a smiechu ponorila do spánku.
Nedeľné ráno bolo pre nás ťažšie. Krátky výklad o svätom donovi Boscovi. Veď sme predsa saleziánska mládež! Potom výborný obed a rýchle vrátenie chaty do pôvodného stavu. Cez deň mala dedinka Poluvsie úplne iné čaro. Celou cestou na stanicu sme vyvádzali v snehu. Nasledovala nekonečná cesta vlakom, počas ktorej niektorí driemali. Ukolísaná cestou a úplne vyčerpaná som si uvedomila, aká som vďačná za to, čo nám odovzdávajú naši animátori, za ich úsilie, trpezlivosť a čas, ktorý nám venovali (a stále venujú). A potom skok do pondelkovej reality…
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2022/09/oznamy.png192192Miroslav Podstavekhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMiroslav Podstavek2026-01-13 10:18:532026-01-13 10:19:09Hospodárenie Oratka v roku 2025
Pozývame Vás na Vianočné popoludnie, ktoré sa uskutoční v nedeľu 14.12.2025 o 16:00 v Oratku. Pripravené budú dielne rôznorodého typu – na svoje si príde určite každý. O vianočnú atmosféru sa postará vôňa medovníkov a chuť nealko punču. Pre maškrtníkov bude pripravená aj horúca čokoláda. Príďte stráviť čas 3. adventnej nedele do Oratka na sídlisku Juh.
Chatovačku sme začali v piatok po svätej omši, keď za nami prišli dve mladé slečny Dária a Polly, ktoré sa ponúkli, že nás zoberú na návštevu k Dáriinej tete Andrei. Až do Londýna! Možno si myslíte, že Londýn je nudný, upršaný a nič okrem sledovania dažďových kvapiek sa v ňom nedá robiť. Nuž, tí čo boli na chatovačke by vám mohli povedať presný opak.
Keď sme konečne dorazili, Dária sa stretla so svojou tetou. Nebolo to však také, aké sme si predstavovali. Polly, zlákaná tajomným zeleným prsteňom, ktorý jej teta ponúkla, neodolala a navliekla si ho na prst. A potom jednoducho zmizla! A tak sme všetky plné očakávania a dojmov museli ísť spať. Lebo ako sa vraví: ráno múdrejšie večera.
Na druhý deň sme sa dozvedeli, že Polly zmizla do medzisvetia a my jej musíme pomôcť dostať sa späť pomocou žltého prsteňa. Našťastie sa Dárii podarilo nájsť ju a nerozlučné kamarátky tak boli zase spolu. Keď sme už boli v tom medzisvetí, rozhodli sme sa preskúmať aj iný svet. Bol temnejší a chladnejší ako náš, ale my sme sa nevzdali a hľadali sme niečo zaujímavé. A kto hľadá, nájde. My sme objavili starodávny zvon, na ktorý Dária zazvonila. Treba povedať, že celej katastrofe, ktorá sa stala potom sa dalo predísť, keby Dária počúvla Polly a zvon by nechala na pokoji. Občas je naša zvedavosť ale príliš veľká na to, aby sme odolali. A tak sa po prvom tóne zvona celý svet, v ktorom sme boli, začal rozpadať a rúcať. Spolu s ním sa prebudila mocná čarodejnica, ktorá sa s nami dostala do medzisvetia a potom späť do Londýna bez toho, aby sme si ju všimli. Viete si predstaviť, aký rozruch spraví v Londýne čarodejnica z iného sveta? A my sme po nej všetko museli upratovať a ešte ju aj chytiť. Nám sa ju však nakoniec podarilo zneškodniť a vrátili sme sa do medzisvetia.
Napriek predošlému fiasku sme sa rozhodli predsa len vstúpiť ešte do jedného sveta. A tak sme sa stali svedkami toho, ako vznikla nádherná a čarovná krajina Narnia. Spoznali sme mocný Aslanov hlas, vďaka ktorému všetko ožíva a kvitne. Napriek Aslanovi a Narnii bola Dária stále nejaká smutná. Dozvedeli sme sa, že má chorú mamu a dúfala, že Aslan jej dá liek, ktorý by ju uzdravil.A tak ju vládca Narnie poslal na dôležitú misiu, ktorú musela zvládnuť úplne sama, bez akejkoľvek pomoci. Bola vystavená ťažkej skúške, nakoniec však všetko zvládla a vrátila sa s čarovným jablkom. To sme spoločne zasadili a na naše prekvapenie na druhý deň vyrástla celá jabloň. Aslan dovolil Dárii zobrať jedno jablko pre svoju mamu a aby sa jej ľahšie jedlo, rozhodli sme sa upiecť z neho štrúdľu. A tak sme sa vrátili s ešte teplou štrúdľou do nášho sveta, a s napätím sme čakali, či sa Dáriinej mame polepší. A…Hurá! Mamka je zdravá a všetko dobre dopadlo.
A aby sme nezabudli – podobná chatovačka sa odohrala aj v chlapčenskej verzii. Tam sa hlavnými postavami stali Poul a Digory, ktorí zažili takmer rovnaké dobrodružstvá. Aj oni sa ocitli v medzisvetí, stretli čarodejnicu a boli pri zrode Narnie. Hoci ich cesta bola trochu drsnejšia a plná nečakaných zvratov, nakoniec všetko zvládli rovnako statočne ako dievčatá. Zdá sa, že či už ste Polly alebo Poul, dobrodružstvo si vás nájde samo.
Fotky z dievčenskej chatovačky nájdete TU a z chlapčenskej TU.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2025/11/IMG_6312-scaled-e1762278831548.jpg15621562Miška Plšíkováhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMiška Plšíková2025-11-04 18:55:102025-11-05 09:59:27Dievčenská a chlapčenská chatovačka
Krása je vraj ukrytá v maličkostiach. A po tomto víkende ti môžem úprimne povedať, že to je pravda. Veselá iskrička v oku priateľa, ktorý sa zrazu vynoril spoza stromov na svojej tichej ceste lesom, lístie rôznych farieb, ktoré bolo všade, kam mi zablúdil zrak, či nenápadne vŕzganie schodov pod nohami človeka, ktorý sa snažil svojím pohybom nevyrušiť ostatných mi na tvári vyčarovali úsmev snáď miliónkrát.
Ale poďme späť na začiatok. V piatok po omši sa naše malé dobrodružstvo začalo mládežníckym večerom s témou Milujem oratko. Ak tvoje prvé myšlienky, milý denníček, smerovali k televíznej relácii s podobným názvom, nemýliš sa. Od pesničiek cez pantomímu, hluchý telefón či slepú mapu sme sa dostali až k takmer neuveriteľnému zvratu pri kolese šťastia. Bežne by som povedala, že ma prehra mrzí, ale v tejto partii bol výsledný bodový stav to posledné, na čo som sa sústredila.
S rodičmi a mladšími účastníkmi sme sa rozlúčili a všemožnými spôsobmi sme sa presunuli na našu milovanú chatu na Kvetnici. Súťaživá atmosféra nás ani tu neopustila a večerné hodiny nám rýchlo ubiehali pri našich obľúbených hrách. Tento čas sme zavŕšili hlboko v noci hrou parlament a aspoň na pár hodín sme sa ponorili do ríše snov, aby sme načerpali sily do ďalšieho dňa.
Ráno sme sa prebudili do ticha. Verím, drahý denníček, že si už pochopil účel nášho spoločného času na chate – prišli sme sa duchovne obnoviť, stíšiť sa a stráviť čas s Pánom. Tomu bol prispôsobený aj náš doobedný program. Po veľmi podnetnej prednáške sme sa rozišli do každého kúta chaty a do prírody, kde sme mali možnosť v samote premýšľať a reflektovať. A okrem toho to bol čas, v ktorom boli všetky tie všedné maličkosti zrazu viditeľnejšie a krajšie. Myslím, že nie iba pre mňa…
Čas s Pánom sme zavŕšili svätou omšou a zdieľaním pri výbornom koláčiku.
Pri odchode sa nám mysle zaplnili spomienkami spred pár rokov – tohtoroční prípravkari v tom čase práve začínali svoje prvé stretnutie. O tom, čo prežili, ti však porozprávať nemôžem. Raz, keď prípravku dotiahnu do úspešného konca, sa ich na to ale určite musíš spýtať!
Ale teraz je čas rozlúčiť sa. Môžem ti ale, denníček, sľúbiť, že to nebude nadlho. U nás sa predsa stále deje niečo, o čom ti môžeme porozprávať. Tak teda dovidenia!
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2025/10/1c3e7f9d-9743-448a-b7fe-9a07cfc51c41-1.jpg12001600Miška Plšíkováhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMiška Plšíková2025-10-15 21:07:502025-10-15 21:07:53Duchovná obnova mladých