Fašiang 2024

Pozývame mladých vo veku od 14 rokov na fašiangovú zábavu s tématikou rómskeho bašavelu, ktorá sa uskutoční v sobotu 10.2.2024. Začneme o 16:30 registráciou a sv. omšou. Pokračovať budeme tancom, zábavou a súťažami až do neskorej noci do 2:00. Súčasťou príspevku 10€ je aj večera, nápoje a občerstvenie. Prihlásiť sa je potrebné do stredy 7.2. cez REGISTRAČNÝ FORMULÁR.

Ping-pongový turnaj

Pozývame detí a mladých na ping-pongový turnaj, ktorý sa uskutoční 10. februára od 9:00 v priestoroch saleziánskeho Oratória na Sídlisku Juh v Poprade. Prihlásiť sa je potrebné cez formulár https://forms.gle/wPj5W29h3AxkJHFk7 do štvrtka 8.2. do 18:00. Viac informácií nájdete na plagáte:

Misia Jakutsko

alebo aj „misia Biesovcov”

Písal sa druhý január 2024 a dvaja členovia nášho oratka (Gabriel a Gabriel ml. Biesovci) sa vydali na ďaleký ruský východ. Presnejšie k slovenským saleziánskym misionárom pôsobiacim v Jakutsku už cez 30 rokov. Pred piatimi mesiacmi bol na toto miesto vyslaný i náš Don Paľo Piatrov, ktorý svojimi podnetmi vzbudil túto myšlienku. Nešli tam však na mrazivú dovolenku. Ich cieľom bolo opraviť, naintonovať a naladiť, skrátka dať dokopy organ tamojšieho saleziánskeho misijného chrámu Zoslania ducha svätého. Nedostatky nástroja boli totiž citeľné, a tak ako aj údržba oratka alebo kostola, či ostatných vecí, nebol zanedbaný ani tento kráľovský nástroj.

Po ceste sa zastavili i na slovenských misiách v Baku, v Azerbajdžane v rámci medzipristátia, kde ich na noc uchýlili. V kufroch našich „cestovateľov” nesmeli chýbať i dary pre misionárov. Ako napríklad slanina, klobása či domáce koláčiky od našich mamiek, ktoré ich poctivo upiekli práve pre nich.

Po tejto destinácii nasledovali ešte dva lety a mohlo sa pristávať. A tak sa aj stalo. Úspešne pricestovali, zvítali sa, odovzdali chutné dary a pozdravy.

Organári sa už medzitým pustili do práce.

Dni ubiehali a práca taktiež. Popri svojej robote však deň čo deň mohli sledovať, ako to v takom oratku funguje.

Po dvoch týždňoch saleziánskej opatery a ukončenej práci bola možnost ísť pozrieť miestne zaujímavosti, ktoré skrátka stojí za to navštíviť, ako napríklad múzeum pravekých mamutov, diamantov a ochutnali aj miestne špeciality, za čo boli Gabrielovia veľmi vďační. Vďačnosť však bola i na druhej strane, keďže organ sa úspešne podarilo opraviť, a tak môže ďalej slúžiť na chválu Božiu. 

Naši sa teda úspešne vrátili domov a budú na túto službu, pomoc, ale hlavne zážitky spomínať ešte dlhé roky. Pán Boh zaplať.

DIGITÁLNI RODIČIA – prednáška pre dospelých

DIGITÁLNI RODIČIA V NAŠOM STREDISKU

Pozývame vás na prednášku a diskusiu pre dospelých, ktorí sa chcú zorientovať v téme výchovy v online svete. 

Aké sú pozitíva a negatíva digitálnej doby? Čo deťom hrozí? Čo máme ako rodičia/učitelia/vychovávatelia robiť?

Prednáška je plná aktuálnych informácií o digitálnom svete – o jeho príležitostiach a hrozbách pre mladého človeka aj rodiny. Dozviete sa aj výchovné tipy a triky, ktoré sa dajú ihneď aplikovať do života. 

Školiteľka:

Barbora Okruhľanská z projektu DIGITÁLNI RODIČIA, ktoréhocieľom je priblížiť rodičom, učiteľom či vychovávateľom svet ich detí a vnúčat, aby ho nielen lepšie pochopili, ale boli v ňom aj správnymi sprievodcami vo výchove.

Viac o projekte: www.digitalnirodicia.sk

Oratkovská štedrá večera

Na bledom plátne zimného večera sa vytvára obraz pokoja a tepla. Okolo stola sa tiahne priateľská atmosféra, kde sa stretávajú úsmevy a príbehmi sa prepletajú spomienky, sprevádzané vôňou čerstvo uvarenej kapustnice a vianočných špeciálov.

Je to tu zas, treba poznamenať.

Po roku sme sa opäť všetci stretli medzi stenami nášho milovaného oratka pri štedrovečernom stole. Niekto sa ostrihal, niekomu vlasy narástli. Pribudli nové tváre, iné sú zas už stálou súčasťou tejto dlhoročnej tradície. Naše duše duchovnou obnovou naladené na rovnakú vlnovú dĺžku, si posadali za jeden stôl, aby sme ako jedna veľká animátorská rodina mohli tieto krásne sviatky prežiť (aj) spolu.

,,Táto večera je pre vás, na znak vďaky za tento rok vašej služby,” boli slová nášho otca direktora – Maťa Kačmáryho, ktoré boli sladké sťa med s chutnými koláčikmi, ktoré zdobili naše stoly.

Úsmevy na tvárach nám vyčaroval program, ktorý si pripravili naši vysokoškoláci. No a keď ručičky ukazovali už privysokú hodinu, prišiel čas na otváranie darčekov od tajných ,,Ježiškov”.

Bol to vskutku večer plný napĺňania. Žalúdkov, ruksakov ba čo viac, našich krehkých duší. Ďakujeme a prajeme Vám v mene všetkých animátorov pokojné prežitie vianočných sviatkov!

Fotky nájdete TU!

Pozvánka na dámske kino

Milé žienky, zo srdca Vás pozývame na ďalší filmový večer do oratka, nechať sa pohladiť po duši.

Veľmi sa na Vás tešíme! 

Chlapčenská chatovačka

Uplynulý víkend sa na chatovačku vybrali chlapčenské stretká. Chatovačku sme začínali svätou omšou v oratku. Po nej nás Veliteľ Samo požiadal o pomoc. Dostali sme správu zo vzdialenej planéty, ktorú prepadli zombíci. Jej obyvatelia nás prosili o pomoc. Keďže však išlo o vzdialenú planétu, museli sme sa na ňu nejako dopraviť.

A tak sme sa pustili do zháňania surovín na výrobu rakety. Keď sa nám ich podarilo zohnať, vyrobili sme si raketu a vyleteli na záchrannú misiu na vzdialenú planétu (saleziánsku chatu na Kvetnici). Po príchode na ňu sme zistili, že počasie na tejto planéte nie je ideálne. Tak sme sa išli dnu navečerať a ubytovať. Po večery, keď sa počasie trochu umúdrilo, sme sa vybrali preskúmať okolie. Natrafili sme však na zombíkov okolo ktorých sme museli prejsť. Keď sme sa dostali cez zombie stráž, našli sme odkaz od miestnych obyvateľov. Po jeho prečítaní sme si uvedomili, že situácia je naozaj zlá o zombíci sú naozaj všade. A naozaj, po návrate do chaty sme zistili, že sa dostali aj do našej chaty a ukradli niektoré naše veci. Tak sme ich museli hľadať po tme, aby sme na seba neupútali ich pozornosť a nenakazili aj nás. To sa nám nakoniec podarilo a keď sme mali všetky svoje veci späť, mohli sme si ísť konečne odpočinúť, pretože nás čakal ešte náročný víkend.

V sobotu ráno sme sa prebrali do krásneho rána. Počasie bolo skvelé. No k týmto dobrým správam sa pridala aj zlá – zombíci cez noc zničili našu raketu. Tak sme ju museli opraviť. Nebolo to však také jednoduché. Opravár, ktorý nám jediný vedel poskytnúť suroviny na opravu našej rakety bol v lese plnom zombíkov. Museli sme sa opäť vyhýbať zombíkom, ktorí ho strážili a dostať sa k nemu teda nebolo jednoduché. No nakoniec sa nám to podarilo a raketa bola znovu funkčná. 

Keď sme už mali raketu funkčnú, zrazu sa ku nám z lesa vyrútil Veliteľ tímu Alfa. Bol rád, že sme konečne tu, že sme dostali jeho správu. Prezradil nám, že celý jeho tím zombíci zničili, ale že vie, že na planéte sa nachádza človek, ktorý má recept proti zombíkom. Išlo o istého Gádža. Ten sa ukrýval pred zombíkmi v miestnej štôlni (štôlni svätej Heleny). Tak sme sa za ním vybrali.

Gádžo od nás ale za liek proti zombíkom niečo chcel – pol milióna. A tak sme sa vybrali naspäť na chatu. Tam sme vyrábali rôzne kreatívne predmety, ktoré veliteľ Alfa spolu s veliteľom Samom oceňovali. Keď sa nám konečne podarilo vyrobiť dostatok tovaru a zarobiť potrebnú sumu, nastal obed.
Po obede sme sa opäť vybrali za Gádžom, aby sme mu dali peniaze a on nám vydal protiliek. Po príchode sme ale zistili, že protiliek nemá, má len recept na protiliek, ktorý si ale musíme vyrobiť sami, pretože on sám by nedokázal pozháňať všetky potrebné ingrediencie. A tak sme sa znovu vrátili na chatu, kde sme sa pustili do zháňania ingrediencií a do postupného varenia protilieku.

Podarilo sa nám pozháňať takmer všetky potrebné igrediencie. Nasledovala svätá omša a po nej opekačka. Potom sa už zvečerilo, čo znamená, že zombíci opäť začali vyliezať. A tak sme sa vybrali protiliek vyskúšať. Po krátkom boji sme zistili, že protiliek nefunguje. Čo bolo horšie, do boja so zombíkmi sa pustil aj veliteľ tímu Alfa, ktorý ale padol za obeť zombíkom. Pred smrťou nám ale stihol zanechať odkaz, ktorý nás poslal opäť za Gádžom, ktorý mal vedieť, prečo protiliek nefungoval. Gádža sme tentokrát nenašli v jeho štôlni. Keďže bola sobota večer, išiel na zábavu do Rožňavy (nie tej skutočnej = názvy rôznych miest boli rozvešané po okolí chaty).

Vrátili sme sa teda na chatu a vybrali sa za ním do „Rožňavy“. Gádža sme tam skutočne našli v dobrej nálade. Prezradil nám, že dôvodom, prečo liek nefungoval bol, že sme nemali všetky potrebné ingrediencie. Chýbal nám Urán. Gádžo nám prezradil, že tento Urán sa chystal vyťažiť jeho brat, ktorý býval v Kežmarku. A ak sa mu to ešte nepodarilo, bude sa nachádzať v lese stráženom zombíkmi. Gádžovho brata sme však nenašli, a tak nás čakala najťahšia úloha – priam skúška odvahy – ísť po samom do lesa a získať urán. Po tme sa tí odvážnejší vybrali cez les plného zombíkov, až k tajomnej postave hore. Tá nám dala za úlohu pomodliť sa tri zdravasy za duše v očistci (keďže sme v dušičkovom období). Po pomodlení sa každý z nás dostal jeden kus uránu a mohli sme sa vrátiť dole. Dole zatiaľ pri ohni gradovalo rozprávanie strašidelných (ale aj iných) historiek. Keď sme všetci odvážnejší podonášali úrán, pridali sme ho do kotlíka a nechali do rána variť. Snáď už ráno bude skutočný liek hotový. Potom sme sa vybrali spať.

Po krátkej noci nastalo ráno prvého dňa v týždni – nedele (pre nás len však tretieho a záverečného na tejto planéte). Hneď po prebudení nám rozcvičku dával Gádžo, ktorý vyzeral po prehýrenej noci na rožnavskej diskotéke veľmi namotivovane a ešte stále mal chuť tancovať – a tak sme sa k nemu pridali. Po rozcvičke nás čakali raňajky. Po raňajkách sme zistili, že zombíci opäť prenikli do našej chaty. Mali sme len jeden pohár uvareného protilieku a jednú zbraň.

A tak sme plnili vyzývačky – súperenie. Víťaz vyzývačky si vždy mohol zobrať jedného partáka, ktorý mu pomôže bojovať zo zombíkom. Ak zombíka trafíme, on zostane na chvíľku paralizovaný, a my mu musíme ešte strieknuť protiliek. Po veľa pokusoch sa nám podarilo zneškodniť takmer všetkých zombíkov. Tesne pred koncom ku nám prišlo elitné komando, ktoré zlikvidovalo posledného zombíka tak, že ho priviedlo do spoločenskej miestnosti a my sme ho prinútili vypiť protiliek. 
Zombíci boli teda zlikvidovaní a planéta oslobodená. My sme mohli začať sláviť víťaztvo. To sme slávili svätou omšou a chutným obedom, ktorý nám pripravila Mária Králiková. Po obede sme sa pustili do upratovania a keď bola chata uprataná, opustili sme planétu a vrátili sa naspäť do oratka.

Bol to víkend plný zážitkov, ale aj utužovania priateľstiev, budovania kolektívu ale aj prehlbovaniu vzťahu s nebeským Otcom. Už teraz sa tešíme na ďalšiu chatovačku. Veríme, že najneskôr na jar sa jej všetci dočkáme. Stretko Gumky-Chrumky už jednu chatovačku malo, stretko Povstalcov čaká ďalšia chatovačka už o mesiac a stretkonajmenších Apačov snáď na jar tiež ešte nejaké podobné dobrodružstvo zažije. 

Tento víkend sa na chatovačku chystajú pre zmenu dievčatá. Prajeme im rovnako skvelú chatovačku, akú sme mali my.

Všetky fotky z našej výpravy nájdete -> TU

Halový futbalový turnaj KAMA 2023

Kama Bardejov 2023 (6-8.10.2023)

Ako to vlastne bolo…

Piatok

Výber popradského družstva sa rozdelil na dve skupiny. Prvá skupina vycestovala v popoludňajších hodinách autobusom, druhá skupina vyrazila spred Oratka v podvečer. Po príchode všetkých na ubytovanie do školy, po rozbalení a diskusii o taktike sa výber Popradu presunul do mestskej haly v Bardejove, kde nasledovali skupinové hry na utuženie kolektívu a nakoniec aj spoločná večerná modlitba.


Sobota

1.hrací deň sa začal svätou omšou, po ktorej nasledovali raňajky a presun do haly. Popradskí hráči v kategórii U19 sa predstavili hneď v prvom zápase proti Humennému. Vyhrali sme suverénne 5:1 gólmi Francesca 3x a Kika 2x . Po zápase starších nasledoval zápas mladších v ktorom tiež vyhrali nad strediskom Poštárka 3:2 gólmi Marka, Filipa a Paťa. Potom nasledovala dlhšia prestávka pre popradské tímy a po nej sa predstavili
súčasne aj starší aj mladší. Starší sa postavili proti súperovi z Michaloviec ktorého porazili 3:0 gólmi Francesca 2x a Kika 1x. Zatiaľ čo mladší podľahli súperovi z Prešova 5:0. Po odohratí oboch zápasov sme išli na obed a oddýchli sme si pred ďalšími ťažkými zápasmi. O druhej popoludní sa proti finalistovi z Košíc postavili starší. Po prvom polčase bol stav nerozhodný 1:1. Hral sa veľmi atraktívny futbal z jednej strany na druhú, no po našich nevyužitých šanciach sa potvrdilo staré športové známe “Nedáš dostaneš”. A tak starší prehrali s favoritom z Košíc 2:1, gól za nás strelil Mišo R. Na veľmi, pre nás Popradčanov, atraktívny zápas sa dalo pozerať o necelú pol hodinu neskôr, kedy sa postavili hráči mladšieho Popradského družstva favoritovi skupiny z Prešova. Naši chlapci začali zápas s odhodlaním potrápiť súpera, no individuálne kvality Prešova sa preukázali a Poprad tak prehral s Prešovom 0:5.
O 15:00 hodine sa predstavil výber z Popradu opäť a to proti domácim z Bardejova. Prvý polčas bol z našej strany veľmi dobrý, a tak skončil výsledkom 1:1. Do druhého polčasu sme šli s odhodlaním nedostať hneď z úvodnej akcie gól a snažiť sa hrať s nimi ako doteraz. To, čo sme si povedali sme neubránili, a tak sme z prvej akcie domácich v druhom polčase inkasovali. Bardejovská hala ožila a razom bolo hráčov Bardejova na ihrisku o jedného viac (fanúšikovia začali veľmi povzbudzovať). Stretnutie sa skončilo jednoznačným víťazstvom Bardejova 8:1, gól za Poprad strelil Kiko. Chlapci mladší sa predstavili v zápase proti Košiciam stredisko Kalvária. Nedali sa zmôcť myšlienkami z minulého zápasu a išli do tohto zápasu s odhodlaním vyhrať a kvalifikovať sa na zápas o 3. miesto. Súboj sa začal rýchlo, hra sa prenášala z jednej strany na druhú. Košičania však skórovali tromi rýchlymi gólmi a zápas už sme viac menej len dohrávali. Stretnutie sa skončilo 5:0 pre Košice. Posledný zápas prvého hracieho dňa odohrali starší Popradčania proti druhému finalistovi z Prešova. Zápas sa začal podľa očakávaní, Prešov tlačil a u nás sa preukázal nedostatok síl po dvoch ťažkých zápasoch. Aj napriek výsledku 8:2 sme si zo zápasu odniesli maximum a hrali sme do konca, gólovo sa presadili Francesco a Kiko. Posledný zápas Popradu odohrali mladší a to proti výberu Michaloviec. Zápas zo začiatku ovládali Michalovčania, čo neskôr vyústilo do inkasovaného gólu v polovici prvého polčasu. Chalanov to však nezlomilo a o to bojovnejšie sa snažili o to, aby sa dostali do vytúženého zápasu o 5. miesto. Zápas vzali do vlastných rúk a dobýjali bránku Michaloviec ako to len šlo, ako keby nám chýbalo len to
povestné šťastie. No dočkali sme sa a minútu pred koncom stretnutia, keď hráč Michaloviec zahral nedovolene rukou vo vlastnom pokutovom území, naskytla sa šanca vyrovnať. Nemohli si to chlapci nechať ujsť a tak si loptu na biely bod postavil Marko. Jeho strela trafila kde mala a Poprad vyrovnal. Rozhodca fúkol do píšťalky a ukončil stretnutie. Nasledoval rozstrel zo značky pokutového kopu. Ako prvý si loptu postavil strelec jediného nášho gólu v riadnom hracom čase no na veľké počudovanie gól nedal. Náš brankár to zobral do vlastných rúk a ukázal svoje majstrovstvo – chytil penaltu súpera. Nasledovala druhá séria, v ktorej dal gól aj Patrik aj protihráč. Zlomový moment nastal keď si loptu postavil Filip, sieť sa rozvlnila po druhý raz a Popradčania vedeli, že ak Michalovce penaltu nepremenia, Poprad vyhrá. A tak sa napokon aj stalo, protihráč netrafil bránu a mladší sa dostali do zápasu o 5.miesto.
Po napätých zápasoch sa družina rozdelila na dve skupiny. Tí čo si zobrali plavky využili možnosť regenerácie v mestskej plavárni. Druhá skupina sa presunula do bardejovského oratória, kde mali rôzne aktivity. Najväčším lákadlom sa okamžite stali zorby.
Po dlhom dni sa Popradčania vrátili do školy a pripravili sa na ďalší hrací deň.

Nedeľa

Ráno bolo jednoduchšie ako to sobotňajšie. Čiastočné pobalenie sa, raňajky a odchod do haly boli priority. Hneď po príchode sme si uvedomili čo nás čaká a boli sme pripravení dať do zápasu všetko. Mladší nastúpili proti Humennému a starší opäť proti domácim z Bardejova. Zápas mladších bol z počiatku opatrný, no opatrne sa futbal nehrá, povedali si a začali hrať. Vytvárali sme si šance so zakončením a zápas bol pre divákov zaujímavý. Góly však nepadali a s blížiacim sa koncom bolo vidieť rastúcu nervozitu na obidvoch stranách. Paťo sa rozhodol skúsiť šťastie. Vystrelil na bránu a už sa zdalo že lopta minie kapuru, keď sa zrazu odrazila tesne pred bránou od Filipa N., ktorý so šťastím skóroval. Obrovská radosť zaplavila striedačku Popradu, no nebolo to nič v porovnaní s tým čo sa stalo o minútu neskôr. Siréna zahučala a stretnutie sa skončilo. Mladší chalani z Popradu získali vytúžené 5. miesto.
Na druhej strane sa starší z víťazstva netešili. Súperovi z Bardejova podľahli 4:1 a naším jediným strelcom bol Kiko. Popradčania obsadili konečné 4. miesto, ale aj napriek tomu si zabezpečili postup na celoslovenskú KAMU do Banskej Bystrice na jar budúceho roka. Po ukončení finálových zápasov sa všetci presunuli do kostola, kde sa konala svätá omša a po nej vyhodnotenie turnaja. Netreba zabudnúť na jedno individuálne ocenenie. Najlepším strelcom turnaja v kategórii do 19 rokov sa stal Francesco s celkovým počtom 6 gólov.


Výber Popradu ( Chlapci z oratka-Juh a z Popradu-Veľkej):


Starší:
Brankár: Oliver (Oldo)
Obrancovia: Maťo (Lingy), Michal (Reči),Timo (Timo)
Útočníci: Francesco (Fra), Kiko (Kiko), Jano (Džony), Michal (Mišo)

Mladší:
Brankár: Matej (Harry, Blážo)
Obrancovia: Paťo (Paťo), Fero (Feri), Dano (Danko)
Útočníci: Marko (Marko), Filip (Magda), Dominik (Domino), Filip (Filip), Jakub (Rečko)
Tréneri: MaŤo (Ví) a Miro
Morálna podpora: Peťo dží (G)
Salezián: Miro Podstavek (Nadstavec)

Ďakujeme všetkým, ktorí sa zúčastnili, saleziánom z Bardejova za výborne pripravenú akciu, za nové priateľstvá aj nové futbalové zážitky.

Športoví spisovatelia: Juraj Budaj a Oliver Kras.

Rozlúčka s Tatrami

Naša cesta začína! Smerujeme na Popradské pleso. Šesťdesiat-centové poistenie vybavené, nohy pripravené a oratkári zozbieraní. Naša partia:

Dorazili sme k Popradskému plesu. Odolali sme kávičke pri chate a hneď sme sa vybrali na ďalšiu zastávku Veľké Hincovo pleso. U niektorých prišli už prvé krízy, keďže začala stúpačka.

A sme tu! (sčasti). Dali sme si veľkú prestávku pri najväčšom plese Tatier- Veľké Hincovo pleso. Betka s Katkou nás ponúkli koláčmi, keďže Katka mala krásne okrúhle narodeniny. Odzneli blahoželania („prajem ti, aby si bola šťastnejšia ako ja”) a obdivovanie tatier („ja nemôžem spracovať aké krásne sú tie hory, ako tá skala drží pokope, ako sa na každej štrbinke láma svetlo”…(veľmi voľná parafráza))

Niektorí predsa nemali dosť. Výhľad z plesa bol nádherný ale výhľad zhora NA pleso musí stáť zato. Tak sme pozdvihli hlavu a vydali sme sa za naším cieľom – Kôprovský štít.

Sme na vrchole! Náš cieľ sme oficiálne zdolali klepnutím legendárneho terča. Užívali sme si výhľady, občerstvili sme sa a nemohli odísť bez poriadneho photoshootingu. Zvyšná partia využila časť hraním UNO na Popradskom plese.

Mnohí si pomyslíte, že cesta dole bola najjednoduchšia časť túry. Ale práve tu začína tá vtipná časť: Áno cesta k Popradskému plesu bola príjemná, mohli sme si vychutnať posledné výhľady na hory. Stadiaľ sme veľkú časť cesty k zastávke behali len aby sme stihli električku, ktorá nás nepustí dovnútra (neboli sme jediní výletníci v Tatrách) Potom sme sa odviezli na Štrbské pleso, potom zubačkou na Štrbu. Tam sme si kúpili lístky na vlak, ktorí sme videli pri zastavovaní ako práve dorazil. Ale minútu potom čo sme k nemu dobehli, tam nebol. Nevadí. Výherný dopravný prostriedok, ktorý nás tento deň zobral domov bol autobus. Na rozlúčku s Tatrami nám nemohlo vyjsť lepšie počasie, partia bola skvelá. Užili sme si to!

Ak ste zvedaví na ďalšie fotky, kliknite TU.

Zastavil niekto Kubašanky pred hetrikom?

Na sviatok Sedem(7)bolestnej Panny Márie – 15. septembra 2023 sa uskutočnil v oratku 7. ročník ligrettového turnaja, na ktorom sa zúčastnilo 24 dvojíc mladých z oratka a Veľkej. Po úvodnej svätej omši (spájajú nás nielen karty, ale predovšetkým Boh) sme rýchlo zrekapitulovali pravidlá a ujasnili si fázy turnaja. Potom odzneli prvé výkriky: “Ligretto, štart!” a vlna súťaživého adrenalínu sa začala.

Karty lietali, ruky makali, body sa rátali, stoly sa triasli – takto sa dá popísať atmosféra doplnená o zvukové efekty bojových výkrikov: či už žiaľu alebo skutočnej radosti z výhry. Do veľkého finále sa dostali 4 najstatočnejšie páry, ktoré zvládli tlak svojich konkurentov a prebojovali sa cez 3 kolá až k tomu finálovému. Pri tomto kole bola zostavená špeciálna komisia na rátanie bodov jednotlivým dvojiciam, jednotlivé páry teda nevedeli, ako sa im darí, a preto bol záverečný ceremoniál o to napínavejší.

Každý zažil chvíľku slávy, vyfotil sa pri ligrettovom fotokútiku s ligrettovou kartou či patrónkou tohto ročníka – Sedembolestnou Pannou Máriou, odniesol si ceny a veľký potlesk. ,,Mystery miesta“ obsadili Katka Gončarová a Marek Gončár (4. miesto), Lenka Hradiská a Peter Gnebus (3.miesto), a 2. miesto obsadili Mišo Rečicár a Mišo Nikerle. Putovný pohár Petra Kanského už po 3. roku poputuje do “Kubach” k výherkyniam Veronike Nahálkovej a Dominike Lopuchovej – asi sa tam už udomácnil.

Spálené kalórie po aktívnom boji sme doplnili toastami a nealko drinkami ponúkanými v bare. Výťažok z týchto drinkov (aj keď to nebola žiadna prelomová suma) sme sa rozhodli venovať na splatenie našej strechy, ktorá ešte stále potrebuje (ne)malú pomoc dobrodincov. Tento turnaj sa ukončil poriadnou afterparty pre všetkých zúčastnených. Pomedzi tanečné kolá sme si zahrali aj niekoľko hier, či už GTKE twister (get to know eachother twister) alebo tanečné Just Dance súboje.

Ako dôkaz, že sme sa mali naozaj výborne, vám ponúkame VŠETKY FOTKY na prehliadnutie plus video záznam nástupu finálovej štvorky k víťaznému stolu.