Takto odpovedala animátorka Mária S. v rozhovore, ktorý poskytla našim účastníkom biblickej súťaže Bibliq. Z dielne našich mladých talentov vám prinášame i zvyšok interview.
Akú službu konáš?
Momentálne študujem prvý rok na vysokej škole v Bratislave, takže sa aj spôsob služby v mojom živote trochu zmenil. Nepôsobím už tak aktívne v popradskom oratku, ale stále ostávam v spojení aj so službou v saleziánskom prostredí. Konkrétne sa podieľam na moderovaní biblickej súťaže s názvom Bibliq a tiež na príprave letných táborov. Nedávno som tiež začala robiť dobrovoľníčku v Klube detskej nádeje (KDN), pomocou ktorého mám možnosť navštevovať a tráviť čas s deťmi na Onkologickom oddelení v nemocnici na Kramároch.
Čo ťa motivuje k službe?
Služba pridáva môjmu životu zmysel. Keď môžem nejakým spôsobom aspoň trochu pomôcť druhému človeku, aspoň na chvíľu mu dať pocítiť, že je milovaný a možno mu zdvihnúť náladu, napĺňa ma to radosťou. Krásne však je, že mám mnohokrát pocit, že v konečnom dôsledku som ja tá obohatená, že som oveľa viac dostala, ako som dala. Ešte by som chcela spomenúť myšlienku, ktorá mi často pri službe napadne: ,,Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.‘‘
Čím Ťa inšpiruje postava Dobrého pastiera?
Asi najviac sa ma dotýka práve tou skutočnosťou, že Dobrý pastier je ten, ktorý ma tak veľkú lásku, že je ochotný nechať 99 ovečiek a vydať sa za tou jednou jedinou zatúlanou, pretože je pre neho veľmi dôležitá a nenahraditeľná.
Čo je pre teba v tejto službe najľahšie a čo naopak najťažšie?
Pomenovať jednu najľahšiu vec je pre mňa celkom náročné, keďže rôzne veci/činnosti vnímam odlišným spôsobom v závislosti od toho, čo v danej chvíli prežívam a ako sa cítim. Keby som však mala spomenúť jednu vec, asi by som povedala rozprávanie sa s druhými a vzájomné zdieľanie. Je to veľmi príjemný čas, kedy vám človek dáva možnosť aspoň trochu nahliadnuť do jeho vnútra.
A najťažšia vec? Povedala by som, že je to vyjdenie z mojej komfortnej zóny sebeckosti a lenivosti. Samozrejme službu konám veľmi rada, no myslím, že každý poznáme tie chvíle, kedy by sme najradšej ležali doma v posteli a robili si svoje, ale musíme(chceme) sa prekonať a spraviť niečo o čom vieme, že je dobré a má zmysel.
Kto je tvojím najväčším vzorom a prečo?
Asi nemám iba jeden jediný vzor. Medzi veľké vzory by som však určite zaradila dona Bosca, ktorý venoval svoj život aj svoje srdce mladým; Matku Terezu, ktorá bola schopná vidieť Ježiša aj v tých najbiednejších a darovať im svoj život. Mojimi vzormi však sú mnohokrát aj ,,obyčajní‘‘ ľudia, ktorých poznám a stretávam. Jedným z nich je aj moja mamka, ktorej dobrota a obetavosť, ktorú zažívam ja, ale aj všetci ľudia okolo nej, sú pre mňa obdivuhodné. Tiež ma inšpiruje každý človek, ktorý s ochotou, radosťou a odhodlaním vykonáva službu, ktorá mu bola zverená, nech už je akákoľvek.
