Národný týždeň manželstva 12.-18.2.

Gratulujeme tým, ktorým sa podarilo zachytiť tento pekný týždeň :-) Vrátiť sa k jeho podnetom je stále možné na stránke NTM. Témou tohto roka boli vitamíny pre vzťah.

Niekedy nie je jednoduché vytvoriť si čas na podstatné veci, alebo pre tých najbližších. Práve preto je potrebné pripomínať si to a dávať sily dokopy.

Je dobrou správou, že niektoré veci sú nám ponúknuté bez toho, aby sme ich museli vymyslieť alebo s námahou vytvoriť. Medzi ne patrí aj manželstvo. Pochádza totiž z “Božej dielne”, nie z ľudských projektov a predstáv. Hoci Nebeský Otec chce snívať a spolupracovať s nami, niektoré dôležité veci nás učí rešpektovať alebo jednoducho prijať, aby sme zažili Jeho dobrotu a starostlivosť. Chce nás obdarovať Jeho prítomnosťou, ktorá je zdrojom ľudskej lásky i jej naplnením.

Až vtipným spôsobom hovorí o Jeho prítomnosti svieca, ktorá znázorňuje vzťahy Boha a manželov (tu si môžete celý súbor stiahnuť, alebo si môžete pozrieť vysvetlenie pod textom). Je podnetnou inšpiráciou pre uvažovanie i pre dialóg. Pre tých, ktorý by chceli pokračovať v objavovaní a prakticky prežívať spoluprácu s Božou láskou, ktorá je prítomná za každých okolností, ponúkame do vašej pozornosti publikáciu s názvom Malá cesta kresťanských manželov. Všetkým prajeme radosť z objavovania doteraz nepoznaného či už spôsobom uvažovania a dialógu medzi manželmi samými, alebo v spoločenstve.

Prvá strana opisu sviece:

Druhá strana:

Prihlasovanie na DON BOSCO SHOW 2024

Blíži sa sviatok dona Bosca a sním aj tradičná DON BOSCO SHOW. Uskutoční sa v nedeľu 4. februára 2024 o 16:00 v popradskom Dome kultúry. Program chystajú deti a mladí z Veľkej aj z oratka. Srdečne pozývame rodiny aj známych našich mladých a všetkých priaznivcov don Bosca. :) Keďže sála v Dome kultúry má limitovaný počet miest a nechceme, aby sa niekto nedostal dnu, miesta si treba rezervovať vopred elektronicky vyplnením prihlasovacieho formulára v závere tohto článku. Vstupné je dobrovoľné.

Rezerváciu miest na podujatie realizujte prosím zodpovedne s uvedením skutočného počtu divákov. V prípade, ak vo vašej rezervácii nastanú zmeny, bez zbytočného odkladu nám to prosím oznámte na mailovej adrese mail2tono@gmail.com alebo na telefónnom čísle 0904 185 519

Ďakujeme !

Bl. Laura Vicuňa 22.1.

Dnes začíname deviatnik k donovi Boscovi (tu ho nájdeme celý). Don Bosca mal a má úžasný vplyv na celé generácie mladých i dospelých. Je zaujímavé, že príprava na jeho sviatok sa začína prve na sviatok blahoslavenej Laury

V časopise Slovo+ uverejnili pekný článok o Laure, kde sa dozvedáme skratke, čím si prešla a čo jej pomohlo, aby dorástla do Neba. Zacitujeme aspoň časť (https://www.slovoplus.sk/laura-vicuna-5-obycajnych-a-pritom-vynimocnych-sposobov-ako-rast-vo-svatosti):

Laura sa narodila v Santiagu v Čile v roku 1891. Ako malá prišla o otca. Jej matka Mercedes bola nútená odsťahovať sa do Argentíny, aby unikli hladomoru.

V deviatich rokoch matka zapísala Lauru a jej sestru Júliu do saleziánskej školy. Potom začala pracovať pre muža menom Manuel Mora ako slúžka. Zarobila si tak na ubytovanie, jedlo a školné pre svoje dcéry. Manuel bol však veľmi nezriadený človek a pravidelne Mercedes ubližoval.

Raz – stalo sa to počas školských prázdnin – Mora dvakrát zbil samotnú Lauru a pokúšal sa ju zviesť. Keď sa nepoddala a utiekla, odmietol jej ďalej platiť školné. Sestry saleziánky však počuli o jej situácii a ponúkli Laure spolu s jej sestrou štipendium. V Máriinom dome boli v bezpečí.

Malá Laura ochorela a ponúkla Bohu svoju chorobu za matkino obrátenie.

Keď zomierala, sestry privolali jej matku. Lauru matkina prítomnosť veľmi potešila, o to viac, že ešte počas návštevy pristúpila Mercedes k sviatosti zmierenia a sľúbila, že sa vráti k Bohu. Laura bola od radosti bez seba a vykríkla: „Vďaka, Ježišu! Vďaka, Mária! Teraz môžem zomrieť šťastná!“ Laura zomrela 22. januára 1904. Mala len dvanásť rokov.

Tu je päť lekcií svätosti – päť jednoduchých, no vážnych výrokov malej Laury:

  1. „Plniť Božiu vôľu: to je moja obľúbená modlitba.“

Modlime sa, aby sme spoznali Božiu vôľu v svojom živote, ale tiež aby sme mali odvahu ju nasledovať. On nás pozná a miluje viac, než sa milujeme my sami. Dokáže nás urobiť a urobí nás krásnymi, ak mu to dovolíme.

  1. „Chcem byť stála v cnosti.“

Cvičme sa v cnostiach, predovšetkým v cnosti čistoty. Modlime sa o milosť sebakontroly. Majme pod kontrolou svoje zmysly. Nerozprávajme, nerobme a nepozerajme na nič, čo by mohlo znamenať kompromis s cnosťou. Ostávajme v stave milosti a často pristupujme k sviatosti zmierenia. Ak padneme, vyspovedajme sa čím skôr!

  1. „Ó, Ježiš, ponúkam sa ti, chcem byť celá tvoja!“

O Laure bolo známe, že prijímala Oltárnu Sviatosť tak často, ako to len bolo možné. Rovnako často navštevovala Sviatosť a adorovala. Ostaňme blízko eucharistickému Ježišovi.

  1. „Ó, Mária, podaj mi svoju ruku a vezmi si moju!“

Nevzďaľujme sa od Svätej Matky. Laura bola blízko našej Pani a naša Pani bola rovnako blízko jej.

  1. „Trp potichu a stále sa usmievaj.“

Nezúfajme si, ani uprostred trápenia. Inými slovami, obetujme svoje trápenie a prosme si hlbokú, stálu radosť Božích detí. Laura tak žila a teraz je blahoslavená.

Svätosť je naozaj taká jednoduchá.

Svätý pápež Ján Pavol II. blahoslavil Lauru na Námestí svätého Petra 3. septembra 1988. Mal oblečené červené rúcho, na znak Laurinho mučeníctva, keďže ponúkla svoj život za dušu matky.

Blahoslavená Laura je patrónkou obetí zneužívania, patrónkou tých, ktorí prišli o rodičov a tiež patrónkou čistoty.

Blahoslavená Laura Vicuña, oroduj za nás!

Duchovná obnova mladých

“Duša je ako sval, ktorý treba živiť.” A tak sme sa aj tento mesiac rozhodli prísť na duchovnú obnovu v piatok a sobotu 19.-20.1.2024 posilniť si naše duše. Začali sme večerou v piatok o ôsmej a po nej sme šli do lesa, aby sme si zahrali hru na vlkov a poľovníkov. Po dlhom schovávaní a náročnom hľadaní nasledovala prechádzka s modlitbou ruženca a keď sme sa vrátili na chatu zabávali sme sa spoločenskými hrami. Naše prebudenie sa do “silencia” pokračovalo spoločnou modlitbou. Po nej sme sa stretli pri chutných ranajkách počúvajúc príbehy zo Spomienok Jána Bosca. Následne sme mali inšpiratívnu prednášku plnú zaujímavých myšlienok, s ktorými sme sa odobrali do ticha, prehlbovať náš vzťah s Bohom. Mali sme adoráciu a krátko na to sme slávili Svätú omšu. Keď sme sa nasýtili naozaj chutným obedom, vrhli sme sa na upratovanie po ktorom sme sa museli rozlúčiť a šťastne sme dorazili domov.

Misia Jakutsko

alebo aj „misia Biesovcov”

Písal sa druhý január 2024 a dvaja členovia nášho oratka (Gabriel a Gabriel ml. Biesovci) sa vydali na ďaleký ruský východ. Presnejšie k slovenským saleziánskym misionárom pôsobiacim v Jakutsku už cez 30 rokov. Pred piatimi mesiacmi bol na toto miesto vyslaný i náš Don Paľo Piatrov, ktorý svojimi podnetmi vzbudil túto myšlienku. Nešli tam však na mrazivú dovolenku. Ich cieľom bolo opraviť, naintonovať a naladiť, skrátka dať dokopy organ tamojšieho saleziánskeho misijného chrámu Zoslania ducha svätého. Nedostatky nástroja boli totiž citeľné, a tak ako aj údržba oratka alebo kostola, či ostatných vecí, nebol zanedbaný ani tento kráľovský nástroj.

Po ceste sa zastavili i na slovenských misiách v Baku, v Azerbajdžane v rámci medzipristátia, kde ich na noc uchýlili. V kufroch našich „cestovateľov” nesmeli chýbať i dary pre misionárov. Ako napríklad slanina, klobása či domáce koláčiky od našich mamiek, ktoré ich poctivo upiekli práve pre nich.

Po tejto destinácii nasledovali ešte dva lety a mohlo sa pristávať. A tak sa aj stalo. Úspešne pricestovali, zvítali sa, odovzdali chutné dary a pozdravy.

Organári sa už medzitým pustili do práce.

Dni ubiehali a práca taktiež. Popri svojej robote však deň čo deň mohli sledovať, ako to v takom oratku funguje.

Po dvoch týždňoch saleziánskej opatery a ukončenej práci bola možnost ísť pozrieť miestne zaujímavosti, ktoré skrátka stojí za to navštíviť, ako napríklad múzeum pravekých mamutov, diamantov a ochutnali aj miestne špeciality, za čo boli Gabrielovia veľmi vďační. Vďačnosť však bola i na druhej strane, keďže organ sa úspešne podarilo opraviť, a tak môže ďalej slúžiť na chválu Božiu. 

Naši sa teda úspešne vrátili domov a budú na túto službu, pomoc, ale hlavne zážitky spomínať ešte dlhé roky. Pán Boh zaplať.

Ako sa neutopiť s deťmi v digitálnom svete?

V nedeľu popoludní viedli kroky mnohých rodičov do nášho oratka. Konala sa totiž prednáška o témach, ktoré nás často znepokojujú: ako čeliť výzvam digitálneho sveta a nestratiť sa v ňom seba  a ani svoje dieťa.

Poniektorí by všetky technológie možno najradšej zakázali, lebo majú pocit, že to celé ide dolu vodou. Opak je však  pravdou.

Lektorka Barbora Okruhľanská z projektu Digitálni rodičia nás vo svojej prednáške pozvala k tomu, aby sme sa tento svet snažili viac pochopiť. Nie je správne porovnávať svet, v ktorom sme rástli my so svetom, v ktorom rastú naše deti.- oni už takí svet nepoznajú. 

Treba sa o deti zaujímať, pýtať sa, čo ich na internete baví a prečo, treba mať prehľad čomu sa venujú alebo koho sledujú. 

Bavme sa s nimi o hrozbách, naučme ich obsah prijímať kriticky a nenaletieť hneď všetkému. Nebuďme prekvapení, ba práve naopak buďme otvorení, ak budú chcieť naučiť oni nás:) Určime im však hranice, pretože sami si ich stanoviť nedokážu. Budujme im zdravé sebavedomie a uistime ich v tom, že ich hodnota nezávisí od počtu lajkov pod fotkou. 

Stalo sa vám niekedy, že ste nerozumeli slovu alebo pojmu, ktorý povedalo vaše dieťa:? Na stránke projektu nájdete slovník pre všetkých dobrých digitálnych rodičov, ktorí chcú svojim deťom viac rozumieť.

Sme vďační, že Barbora prijala naše pozvanie a prišla medzi nás, ale aj všetkým vám, ktorí ste dnes prišli, a bolo vás naozaj veľa, lebo vidíme, že vám tieto veci vám nie sú ľahostajné.

Tešíme sa na ďalšie inšpiratívne stretnutie nabudúce :)

Ľudové misie – misie pre farnosť

Pozvanie

Milí obyvatelia farnosti Poprad-Veľká, bratia a sestry, srdečne vás pozývame na misie, ktoré budú po 14-tich rokoch v našej farnosti znova. Budú 13.-21.apríla 2024. Pozvaný je každý, kto hľadá Božiu prítomnosť vo svojom živote, túži po odpustení, pokoji srdca a po spoločenstve. Je to príležitosť, ktorá sa často neopakuje. Neodmietnite, prosím, toto pozvanie a príďte. Nech vás Pán žehná!

Dominik Vinš, sdb, správca farnosti Poprad-Veľká

V rámci prípravy prinášame rozhovor s vedúcim tímu redemptoristov, pátrom ThLic Michalom Zamkovským, CSsR

Čo sú misie a aký je ich cieľ?

Misia je všeobecné poslanie Cirkvi, ktorým Cirkev poveril Ježiš Kristus. Všetci kresťania sú poslaní ohlasovať dobrú zvesť o Božej láske a záchrane v Kristovi. V Cirkvi sú však rôzne špecifické programy ohlasovania evanjelia. Takýmito sú aj ľudové misie pripravované v tejto farnosti. Na základe pozvania kňaza prichádza do farnosti na osem dní skupina rehoľníkov a tí aj za pomoci laických misionárov cez rôzne programy vytvárajú priestor na stretnutie sa zainteresovaných so živým Bohom. Podstatou ľudových misii je teda možnosť počuť živé a účinné Božie Slovo a zažiť spoločenstvo Cirkvi. Cieľom misii je prebudiť v ľuďoch túžbu po Bohu a obrátiť sa k nemu celým srdcom. Máme už bohatú skúsenosť o tom, že je to možné, lebo čas misii je vďaka modlitbám mnohých, mimoriadny a milostivý čas na obrátenie.

Aké témy sa budú počas ľudových misii preberať?

Ide o podstatné témy kresťanského života. V sobotu začíname témou Boh ťa hľadá, lebo nikto mu nie je ľahostajný. Iniciatíva v kresťanskom živote patrí Bohu a jeho láske. O tom bude sa hovoriť tiež v nedeľu. Potom prichádzajú témy: hriech, obráteniesviatosť zmierenia ako zavŕšenie cesty pokánia. Zároveň v prvých dňoch sú špeciálne stavovské stretnutia pre ženy, pre mužov, pre mládež a potom deti. Kresťanstvo však nie je predovšetkým náboženstvom hriechu a smútku, ale náboženstvom života, lásky a radosti. Preto potom prichádzajú témy: Ježiš – Darca života, Eucharistia, Láska, modlitba, ale aj skutočnosť utrpenia a kríža. „Kresťan – človek na kríži“ je záver misijného programu s požehnaním misijného kríža. V sobotu večer si pripomíname účasť Márie, Matky Cirkvi v našom kresťanskom živote. Misie sú určitým celkom duchovných cvičení a preto jednotlivé témy na seba nadväzujú.

Pre koho sú misie určené?

Pre veriacich ľudí, ktorí potrebujú povzbudenie vo viere; ale aj pre ľudí, ktorí hľadajú alebo neveria, no v hĺbke srdca cítia, že jestvuje láska a dobro pred ktorým sa skláňajú. Tým všetkým môžu misie pomôcť priblížiť sa k Bohu a urobiť ďalší krok k ľudskosti. Všetci potrebujeme povzbudenie k nádeji a to dostávame od Ducha Božieho, ktorého cez misie stále privolávame. Misie sú teda určené pre ľud, pre všetkých, preto ich voláme ľudové. Tento bohatý program je ponukou pre dnešných ľudí, ktorí sa ťažko vedia zastaviť a zamyslieť nad tým, čo je podstatné v živote: Odkiaľ som? Kam idem? Aký je zmysel života? Čo mi prináša pokoj a radosť do života? Čoho sa potrebujem zbaviť? Môže mi Boh pomôcť v živote? Môžem sa k nemu priblížiť? Keď človek začne vnímať Boha: už sa modlí a to je už dobrá príprava na misie. Počas misii budú kňazi k dispozícii skoro celé dni, či už na spoveď alebo duchovný rozhovor. Tak môže prísť malé svetielko, ktoré nás povedie ďalej životom.

Čo považujete za „úspech“ misii?

My máme ohlasovať, my máme rozsievať Božie slovo a výsledky sú v Božích rukách. Účinky sú tiež v srdciach ľudí, ktorí prídu, počúvajú a určite raz to dobro vyklíči. Niečo možno vidieť hneď, ale skutočné ovocie príde postupne. Ľudia nám aj po rokoch napíšu, že misie boli veľkým požehnaním v ich duchovnom živote, či v manželstve, či v rodine alebo farnosti.

Kto sú redemptoristi a čo je ich hlavným poslaním?

Sme misionárska rehoľa a našim hlavným poslaním sú ľudové misie vo farnostiach. Kongregáciu Najsvätejšieho Vykupiteľa, ako je náš presný názov, založil v roku 1732 svätý Alfonz Liguori, právnik a šľachtic z Neapola. Za Alpy ju preniesol svätý Klement Hoffbauer. Kongregácia má viac ako 5 000 členov po celom svete. V Česku a na Slovensku pôsobí cca 90 redemptoristov v jednej Bratislavsko – Pražskej provincií (a Michalovskej viceprovincií). Provincia redemptoristov má tri misijné tímy, ktorým veľmi účinne pomáhajú na misiách laickí misionári. Tak môžeme spolu viac napĺňať heslo našej rehole: „Hojné je u Neho vykúpenie.“ Verím, že to „hojné vykúpenie“ sa bude prelievať aj v Poprade Veľkej počas misijného programu v dňoch 13 – 21.4.2024. Všetkých srdečne pozývame.

                                                                                                             

Súťaž o najkrajší Betlehem detskými očami

Počas vianočných prázdnin (2023-24) si mohli deti vyskúšať svoje tvorivé schopnosti na tému “jasličiek”. Do súťaže sa zapojilo asi 20 detí. Niektorí maľovali a niektorí sa pustili do kreslenia a vystrihovania celého modelu Betlehemských jasličiek aj s postavami a okolím.

Hoci sme mali porotu s umeleckými schopnosťami (Klára K., Sophia M., Karolína C.) rozhodovanie nebolo ľahké. Bolo potrebné zvážiť vek umelca, techniku prevedenia i originalitu stvárnenia.

Po dlhom uvažovaní sa zhodli na udelení cien postupne, ako to len šlo :-) Každý dostal aspoň malú odmenu, hoci tou najväčšou bolo to, že deti dovolili Ježiškovi, aby prišiel domov k nim a našli si čas, ktorý venovali Jemu. Cez svoju snahu, prácu a darovanie času vzdali úctu a poklonu Ježišovi, ktorý prišiel a daroval nám všetko, aby nás zachránil pre Nebo. Kto tomu rozumie, ten sa námahy pre priateľstvo s Ježišom nebojí.

Medzi obrázkami a modelmi jasličiek boli aj stromčeky s dobrými skutkami, ktoré si vyskúšali súčasní tretiaci, ktorí sa pripravujú na 1. sväté prijímanie. Bolo ich síce málo, ale dúfame, že sa nám podarí ešte zhromaždiť tieto dielka na najbližšom stretnutí (21.1.) a zhodnotiť ako sme pracovali na svojom srdci a atmosfére doma – aby sa Ježiš cítil prijatý – veď rodina je malou domácou cirkvou, od ktorej závisí dobro nielen doma, ale aj vo svete.

Adam Hrončák (3. roč. ZŠ), jeden z víťazov našej súťaže, nám poslal aj malý fotopríbeh svojej práce.

Obdivovať lásku Nebeského Otca, ktorá sa neustále prejavuje cez Ježiša môžeme a máme aj naďalej. Sme nositeľmi najkrajšieho posolstva pre ľudí, aké kedy bolo a bude na svete.

Po vianočnom období sa v kostoloch môžu ešte ponechať Betlehemy v zadných alebo bočných častiach kostola až do sviatku Obetovania Pána (2.2.) Tak je to aj v našom kostole, kde pod chórom – môžete objaviť Betlehem s obnovenými soškami s ktorými si potrénoval nadanie i trpezlivosť p. František Švirloch a esteticky ich rozmiestnili manželia Petrenčíkovci. Všetkým veľmi pekne ďakujeme.

DIGITÁLNI RODIČIA – prednáška pre dospelých

DIGITÁLNI RODIČIA V NAŠOM STREDISKU

Pozývame vás na prednášku a diskusiu pre dospelých, ktorí sa chcú zorientovať v téme výchovy v online svete. 

Aké sú pozitíva a negatíva digitálnej doby? Čo deťom hrozí? Čo máme ako rodičia/učitelia/vychovávatelia robiť?

Prednáška je plná aktuálnych informácií o digitálnom svete – o jeho príležitostiach a hrozbách pre mladého človeka aj rodiny. Dozviete sa aj výchovné tipy a triky, ktoré sa dajú ihneď aplikovať do života. 

Školiteľka:

Barbora Okruhľanská z projektu DIGITÁLNI RODIČIA, ktoréhocieľom je priblížiť rodičom, učiteľom či vychovávateľom svet ich detí a vnúčat, aby ho nielen lepšie pochopili, ale boli v ňom aj správnymi sprievodcami vo výchove.

Viac o projekte: www.digitalnirodicia.sk

Ďakujeme a dúfame: vyúčtovanie roka vo farnosti

Čísla z uplynulého roka

Slovko p. farára na dokreslenie

Vďačnosť pri pohľade späť a pozvanie pri pohľade vpred

Poďakovanie

Ďakujeme všetkým, ktorí darovali svoje sily a čas, financie či iné prostriedky na skrášlenie farnosti a kostola. Dokončili sme vonkajšiu a vnútornú fasádu kostola. V orlovni sa pokračuje na malých úpravách, aby jednotlivé miestnosti boli funkčné a vhodné na pastoračné aktivity. Pripravujeme veľkú rekonštrukciu strechy, ktorú by sme radi zvládli v lete 2024. Ďakujeme všetkým za ich láskavé a veľkodušné dary a pomoc.

Vďaka tým, ktorí sa delíte o svoj čas a sily pri výchove detí a mladých vo farnosti na prípravách na sviatosti, pri stretnutiach a aktivitách. Ďakujeme všetkým, ktorí sa pozorne venujete starkým a ľuďom odkázaným na pomoc, je to prejav ľudskosti i spoločenstva, ktoré má budúcnosť.

Gratulujeme chlapcom, ktorí prijali pozvanie do služby miništrovania – lebo si vybrali najlepšie miesto v službe Ježišovi. Ďakujeme rodičom, ktorí vedú svoje deti k láske k eucharistickému Ježišovi. Ďakujeme našim lektorom, ktorí sa snažia o to, aby Božie slovo bolo prednášané zrozumiteľne a s úctou. Ďakujeme organistom a speváckym zborom –našich detí, mladých a dospelých, ktorí vedia, že spev s úprimným a čistým srdcom je skutočne krásnou oslavou Boha a prejavom lásky k nemu.

Poďakovanie patrí aj členom našej farskej hospodárskej a pastoračnej rady, ktorým záleží na tom, akú tvár má naša farnosť a na tom, ako žije. Tak isto aj farskej charite, ktorá hľadá spôsoby, aby pomoc bola vhodná, taktná a účinná pre tých, ktorí ju potrebujú. Ďakujeme aj tým, ktorí hľadajú spôsoby, ako sa deliť o dobro, čas a dary v službe našim blížnym, aby pocítili Božiu prítomnosť v našom spoločenstve. Ďakujeme všetkým, ktorí prinášate modlitby a obety, aby sme boli slobodní pri prijatie viery, nájde a lásky, ktorá z nás vytvára Božiu rodinu. Ak sme na niekoho alebo na niečo zabudli, prosíme o ospravedlnenie a o pripomenutie.

Pozvanie: pýtať sa, počúvať,

uvažovať a modliť sa,

hľadať a spolupracovať,

žiť v Božej rodine

Ďakujme, odprosujme, prosme, hľadajme a komunikujme aj naďalej a pozývajme aj ostatných. Každý máme nejaké bolesti alebo obmedzenia, no s Božou pomocou a spolu ich zvládame. Milovať Boha a blížneho nie je malichernou záležitosťou, ale našim povolaním, ku ktorému má smerovať všetko.

Pre presnejšie vnímanie tejto pozvánky kladiem sebe i vám, drahí bratia a sestry, otázky, ktoré nám môžu pomôcť pohnúť sa ďalej. Nie sú jednorazové. Sú predovšetkým na modlitbu a uvažovanie. Niektoré sa dajú zodpovedať iba vo svojom vnútri, niektoré doma – v rodine a niektoré vo farnosti v dialógu medzi sebou navzájom – medzi laikmi, zasvätenými a kňazmi.

Ktoré sú z tých NALIEHAVÝCH OTÁZOK (vhodných aj pre formáciu svedomia):

Kto je na mojom prvom mieste – prakticky – komu a čomu dávam prednosť v trávení môjho času? Ak milujem Boha – ako mu to prejavujem v mojich postojoch, v blížnych? Vnímajú to ľudia okolo mňa? Modlím sa a obetujem sa za to, aby naša Božia rodina rástla? Nenechávam to iba na príležitostnú prípravu – napr. k sviatostiam?

Koho a koľkých som počúval z lásky k nim, k Bohu a Cirkvi? Všímam si, z čoho sa druhí tešia a teším sa s nimi? Keď majú iní ťažkosti, som im ochotný pomôcť? Koľkým som/sme pomohli, s koľkými sa delíme o konkrétne dobro, čas, život? Som ochotný prijať pomoc? Ako sa volajú rodiny, s ktorými sa delíme o dar viery a rastieme spolu vo viere? Ako spolupracujeme s blízkymi, s kňazmi na raste vo viere?

Vieme o tom, že sviatosť kňazstva a manželstva sú Bohom darované na vzájomnú spoluprácu pre rozvíjanie Cirkvi? Ako spolupracujeme? Čo k tomu potrebujeme, aby to šlo lepšie? Ktoré zvyky a predstavy nám v tom prekážajú? Máme svoje spoločenstvo, v ktorom spoznávame svoju vieru, modlíme sa spolu a delíme o svoj život? Ak takéto spoločenstvo máme, pozývame aj ďalších, aby rástlo? Vieme okrem svojej práce, povinností doma a odpočinku urobiť niečo z lásky pre svoju farnosť (Božiu rodinu tam, kde patríme)? Spýtali sme sa iných, čo by sa dalo robiť? Spýtali sme sa kňaza vo farnosti?

Rozprávame sa o tom, ako funguje naša Božia rodina (farnosť)? Milujeme ju? Vedieme svoju rodinu k viere, alebo iba k vonkajším náboženským prejavom? Akým spôsobom rastieme v schopnosti viesť deti a mladých vo viere? Čo k tomu potrebujeme? Čo robíme preto, aby vo farnosti rástlo medzi nami porozumenie? Aký vplyv má na to denné slávenie Eucharistie v našej farnosti, uvažovanie nad Božím Slovom, adorácie, duchovné obnovy, púte, aktivity?

V apríli (13.-21.4.) by mali byť misie v našej farnosti. Ako sa na ne pripravíme? Ako pozveme ostatných – susedov, známych, tých, čo bývajú na našej ulici? Ako prinesieme radostnú zvesť tým, ktorí do kostola nemôžu chodiť alebo jednoducho nechodia? Kto v mojom okolí potrebuje službu kňaza, alebo blízkosť kresťana?

V akom stave je naša rodina?  V akej fáze sa nachádzame – od tej, kde sa poskytuje základný servis a pohodlie smerom k tej, kde sa žije živé spoločenstvo s Ježišom? Čo urobiť, aby sa Ježiš cítil u nás lepšie, aby sme mali na neho čas, spoznávali ho a spolupracovali s ním?

Ako sa vidíme alebo kde sa nachádzame ako spoločenstvo farnosti? Čo potrebujeme prekonať, aby sme sa stali živšou Božou rodinou – kde vonia prijatie a Jeho prítomnosť?

Tieto otázky nie sú spochybnením vďačnosti za toľko dobra, ktoré sa deje v našej farnosti, ale otvárajú oblasti, kde sa potrebujeme pýtať a hľadať cestu spoločne, aby sme sa neznechutili a našli aj spôsob spolupráce. Či žijeme a konáme ako tí, ktorí s Nebeským Otcom ťahajú za ten istý koniec. Tiež by nebolo vhodné zostať na mieste, alebo opakovať to, čo neprináša život. To, čo ľudskými silami nejde, to ide s pomocou Božieho Ducha – preto sú potrebné Božie prostriedky. (Ef 6, 11-18). Nimi nás Pán vedie, chráni a uschopňuje.

Čakajú nás veľké podujatia

Milí bratia a sestry, patríme do Božej rodiny. Máme za sebou požehnaný rok, ktorý mal svoje bolesti i radosti, prejavy nezáujmu i obetavé námahy, zlyhania i odpúšťania, straty a zisky. Dúfame, že pred sebou máme krásny rok – plný Božích ponúk, darov, výziev, osláv a Jeho činnej prítomnosti, ktorú svet nedokáže ponúknuť.

Okrem krásnych liturgických slávností v liturgickom roku, koncom januára a začiatkom februára nás čaká oslava dona Bosca, po Veľkej Noci budú v našej farnosti ľudové misie (13.-21.4.), v máji bude 1. sv. prijímanie (19.5.), v júni – kňazská vysviacka a primície nášho diakona Andreja Dominika (15. a 16.6.), v lete dva veľké tábory – prímestský a birmovanecký, tak isto aj rekonštrukcia strechy na orlovni, v septembri Deň farnosti (1.9.), 100. výročie príchodu saleziánov na Slovensko (6.-8.9.) a pravdepodobne v októbri bude birmovka (čakáme na presný termín).

Prosme si o potrebné dary – hlavne o dar múdrosti, aby sme správne rozlíšili to, kedy a čo sme povolaní žiť a tak sa otvorili pre ďalšie dary. Veľmi potrebujeme žiť v Božej prítomnosti, aby sme vnímali jeho dobrotu a lásku a svedčili o nej. Buďme k sebe navzájom trpezliví, ale aj nároční, otvorení v komunikácii, ale aj láskaví, vo všetkej múdrosti a v Božej dobrote.

S úctou a vo vďačnosti za vás,

Dominik Vinš, sdb (administrátor farnosti Poprad-Veľká)