Duchovná obnova animátorov
Milý denníček popradských animátorov!
Opäť sa hlásim s novými zážitkami. No sú trochu iné ako tie predchádzajúce. Smiech, behanie a zábavu sme odložili bokom. Vymenili sme ich za ticho.Áno, vidíš správne. Za ticho. A ak sa pýtaš prečo, hneď ti to objasním.
Po piatkovej omši v oratku sme sa vybrali na chatu na Kvetnici. Strach zo stretnutia s medveďom nás zavrel do chaty, a tak sme večer strávili rozhovormi a spoločenskými hrami.
Energiu do ďalšieho dňa nám dodali výborné špekačky. Po nich si každý našiel svoj zápisník a duchovná obnova sa mohla začať.Don Maťo Kačmáry nám dal nejeden podnet k zamysleniu, a tak sme sa plní myšlienok rozišli na svoje obľúbené miesta.
Najbližšie dve hodiny bolo počuť iba vtáčí spev (áno, znie to neuveriteľne, ale bolo ho počuť aj do chaty) a tiché kroky. No o to viac slov a myšlienok nám behalo v mysli. Na poludnie sme sa všetci stretli na sv. omši, ktorou sme duchovný program ukončili.
Duchovne nasýtení sme potrebovali nasýtiť aj svoje bruchá, k čomu výborne poslúžil guláš s kakaovníkom. Po obede a upratovaní nám ostalo už len jedno. Zobrať si so sebou svoje veci, nové predsavzatia a skúsenosti a vrátiť sa domov.
A tebe, denníček, tiež ostáva iba jedno. Veriť, že na naše ďalšie zážitky nebudeš musieť čakať príliš dlho…