Saleziáni dona Bosca na Slovensku poznajú meno svojho nového provinciála. Bude ním don Peter Jacko

4. decembra 2025

Hlavný predstavený saleziánov don Fabio Attard ho vymenoval do tejto úlohy vo štvrtok 4. decembra 2025, na základe oboznámenia sa s mienkou slovenských saleziánov a po hlasovaní svojej rady. Provinciál je menovaný do úradu na šesť rokov.

Don Peter Jacko má 48 rokov, je 19 rokov kňazom a bude desiatym provinciálom v histórii slovenskej provincie. V úrade vystrieda dona Petra Timka, ktorý viedol slovenskú provinciu od roku 2020. Doteraz pôsobil don Jacko v Bratislave ako provinciálny vikár. Oficiálne do služby nastúpi 25. mája 2026.

Krátky životopis

Don Peter Jacko sa narodil 18. 11. 1977 pochádza z mesta Lipany. Noviciát absolvoval v Poprade – Veľkej. Prvé rehoľné sľuby zložil v roku 1998. Filozofické a teologické štúdiá absolvoval na Pápežskej saleziánskej univerzite so sídlom v Ríme (1998 – 2005). Počas nich si pedagogickú prax vykonal v Poprade. Kňazské svätenie prijal v roku 2006.

Pôsobil v Bratislave na Mamateyovej (2005 – 2011), kde okrem iného rozvíjal základy saleziánskeho streetworkingu. Bol predsedom rozvojovej organizácie SAVIO o. z. a delegátom pre slovenské saleziánske misie (2012 – 2016) v Bratislave na Miletičovej. V rokoch 2016 – 2020 bol v službe farára a direktora saleziánskej komunity v Trnave na Kopánke. Od roku 2020 je don Peter Jacko vikárom provinciála saleziánov. 

Sprevádzajme dona Petra modlitbou, aby túto úlohu niesol s múdrosťou, odvahou a so saleziánskym srdcom otvoreným pre mladých. Aj on sám v dnešný večer prosí o tri Zdravasy za neho, i celú saleziánsku rodinu. 

Deviatnik k Nepoškvrnenej – Zdravasom bližšie k nej

Veľký sviatok Nepoškvrnenej Panny Márie don Bosco miloval. S modlitbou Zdravas on sám rástol od malička a vo svojom oratóriu často odporúčal chlapcom obracať sa s dôverou na Pannu Máriu.

Zdravas…

Denne vyslovujeme tieto slová, niekoľkokrát do dňa. Krátka modlitba, ale taká osobná, a hutná, a mocná – je ako most medzi zemou a nebom, medzi mojou dušou a Božím svetom, kde Nepoškvrnená je Kráľovnou milostí. Niekedy ju odrecitujeme a ani nevieme, čo sme komu povedali. Týchto deväť dní je príležitosťou priblížiť sa k Nepoškvrnenej. Posunúť latku svojej dôvery voči nej trochu vyššie, trochu bližšie k jej srdcu.

AKO prežiť deviatnik:

– vzbudiť si úmysel, za čo / za koho chceme deviatnik obetovať

– podľa možnosti sa hneď na začiatku deviatnika vyspovedať

– podľa možnosti sa denne zúčastniť na slávení eucharistie a sv. prijímaní

– úkon deviatnika: nájsť si čas a prečítať si krátke zamyslenie + pomodliť sa 3 Zdravasy.

(Zamyslenia tohto 9-tnika sú inšpirované textami trapistu otca Hieronyma „Predspev k Anjelskému pozdraveniu“, zostavil ho don Rastislav Hamráček.)

1. deň – 29. 11.: Zdravas, Mária

2. deň – 30.11.: Milosti plná

3. deň – 1. 12.: Pán s tebou

4. deň – 2. 12.: Požehnaná si medzi ženami

5. deň – 3. 12.: A požehnaný je plod tvojho života – Ježiš

6. deň – 4. 12.: Svätá Mária, Matka Božia

7. deň – 5. 12.: Pros za nás hriešnych

8. deň – 6. 12.: Teraz

9. deň – 7. 12.: I v hodinu našej smrti

Projekt Vianoce 2025

Obdobie adventu je každoročne príležitosťou spomaliť, nadýchnuť sa a upriamiť pozornosť na to podstatné. Laura, združenie mladých, prichádza aj tento rok s Projektom Vianoce 2025, ktorý má veľmi jasný cieľ – priniesť Božie slovo do sŕdc ľudí, najmä mladých, ktorí v každodennom tempe často hľadajú pokoj, povzbudenie
a duchovné nasmerovanie.

Projekt Vianoce 2025 je jedinečný tým, že základ jeho obsahu tvoria mladí ľudia. Už niekoľko týždňov pred adventom dobrovoľníci z radov mládeže pripravovali osobné zamyslenia k evanjeliám na každý deň. Vznikol tak autentický, živý a hodnotný obsah, ktorý prehovára jazykom dnešnej generácie – úprimne, otvorene a s túžbou podeliť sa o vieru, ktorá formuje ich každodenný život.

Projekt prebieha plne v online prostredí. Počas celého obdobia adventu budú každý deň zverejnené:

  • evanjelium daného dňa,
  • zamyslenie od autora,
  • krátka modlitba,
  • „bonus“ – malá aktivita, výzva, gesto lásky či duchovný podnet, ktorý môže ktokoľvek jednoduchým spôsobom zakomponovať do svojho dňa.

Zamyslenia budú publikované na sociálnych sieťach združenia Laura, združenia mladých – FacebookuInstagrame, na webovej stránke Vianoce.sk, ako aj v pripravovanej mobilnej aplikácii, o ktorej budeme informovať na sociálnych sieťach. Prvé zamyslenie bude publikované na 1. adventnú nedeľu – 30. 11. 2025

Cieľom nie je len ponúknuť duchovný obsah, ale vytvoriť priestor spoločenstva,
v ktorom sa mladí i starší môžu nechať viesť evanjeliom a vzájomne sa povzbudzovať. Advent tak dostáva podobu spoločnej cesty – niečoho, čo prežívame spolu, aj keď každý zo svojho domova.

Pripravovaná aplikácia

Novinkou tohto ročníka bude aj mobilná aplikácia, ktorá ponúkne pohodlné
a prehľadné využitie obsahu priamo v telefóne používateľa. Umožní prečítať si evanjelium
a zamyslenie dňa, ukladať obľúbené texty či pozrieť si bonusové aktivity. O jej spustení bude združenie informovať na sociálnych sieťach a webe.

Mladí pre všetkých

Hoci zamyslenia píšu mladí, nie sú určené výhradne mladým. Naopak – Projekt Vianoce 2025 je otvorený pre každého, kto túži po hlbšom prežití adventu, po chvíľke zastavenia alebo po jednoduchom povzbudení na začiatok nového dňa. Autori zamyslení sa delia o vlastné zápasy, radosti, otázky aj skúsenosti. Práve táto autentickosť je tým, čo robí projekt živým: mladí ľudia ukazujú svoju vieru tak, ako ju žijú, a tým oslovujú rôzne vekové skupiny – rodičov, starších veriacich, pracujúcich, animátorov či ľudí, ktorí vieru hľadajú.

Projekt Vianoce 2025 nadväzuje na dlhodobé úsilie Laury vytvárať pre mladých priestor pre rast, vzdelávanie, hodnotné trávenie času a osobný rozvoj. Adventné zamyslenia sú ďalším spôsobom, ako ponúknuť mladým možnosť byť tvorcami, svedkami a aktívnymi nositeľmi dobra.


Chlapčenská chatovačka 2025

Chlapci započali chatu dobrodružstvom v Londýne s Digorym a Paulom. Spoznávali londýnske pamiatky až sa dostali ku Digoryho domu.

Po výdatnej večery sa chlapci vydali preskúmavať podkrovie, v ktorom objavili skrytú pracovňu Digoryho strýka Andrewa. Strýko prešibane poslal Paula do iného sveta a Digory sa odvážne rozhodol, že pôjde kamaráta zachrániť. Pri potulkách cudzím svetom objavili rozpadnuté mesto a palác plný sôch ľudí. Svojou neopatrnosťou však prebudili spiaceho čarodejníka, ktorý sám privodil skazu na mesto a palác. Pri úteku domov sa však Digory s Paulom stratili a chlapci im museli pomôcť nájsť správnu cestu svojou vynaliezavosťou. Nanešťastie celý čas ich sledoval čarodejník, ktorý túžil ziskať moc nad naším svetom. Nakoniec sa ale zatúlali do iného sveta ako toho nášho a to do práve vznikajúcej Narnie. Tu stretli leva Aslana, ktorý dal Digorymu špeciálnu úlohu: doniesť jablko zo vzdialenej záhrady v horách. Chlapci túto cestu absolvovali spolu s ním a cestu si spríjemnili rôznymi hrami, vyzývačkami a vtipnými úlohami.

Vďaka ich pomoci sa Digorymu podarilo doniesť Aslanovi jablko, z ktorého vyrástol strom chrániaci Narniu pred zlom. Aslan nakoniec všetkých unavených ale spokojných chlapcov na znak vďaky poslal naspäť do nášho sveta.

Pamätáme a ďakujeme, že žijeme slobodu

17. november si pripomíname ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Je to sviatok, ktorý sa nás ako Cirkvi hlboko dotýka. Naša storočná saleziánska história na Slovensku pozná mnohé príbehy saleziánov – na čele s blahoslaveným Titusom Zemanom –, ktorí počas komunistického režimu za svoju vieru priniesli mnoho obiet, neraz aj vlastného života. Vieme, čo znamená žiť bez slobody – bez možnosti otvorene vyznávať vieru, verejne pastoračne pôsobiť, stretávať sa, hovoriť pravdu. Pamätáme si to, pretože sme to prežili.

Sme presvedčení, že sloboda, v ktorej žijeme dnes, je ovocím obiet aj mnohých saleziánov a členov saleziánskej rodiny a je našou povinnosťou na to nezabúdať.

Pretože sloboda nie je samozrejmosť. Je darom, ktorý sa rodí z odvahy, obetavosti a túžby po pravde. Chceme, aby mladí túto hodnotu chápali – aby vedeli, že sloboda neznamená len „mať možnosť“, ale aj žiť zodpovedne, konať dobro a byť otvorený druhým.

Preto chceme pri príležitosti 17. novembra, ktorý je aj Dňom študentstva, zdôrazňovať význam slobody. Zároveň sa aspoň symbolickým gestom pripájame k iniciatíve firiem a inštitúcií po celom Slovensku a so zamestnancami našej provincie si tento deň pripomenieme pracovným pokojom.

Nech je 17. november pre nás všetkých pripomienkou, že slobodu máme nielen chrániť, ale aj napĺňať – ako statoční občania a dobrí kresťania.

Oslava 90tky don Jozefa Gánovského

Don Jozef Gánovský pre svoju zdravotnú situáciu a vek žije v Dome Charitas sv. Jána Bosca na Spišskej Kapitule, kam prišiel zo saleziánskej komunity Michalovce, ale vzhľadom na najbližšie saleziánske dielo patrí do saleziánskej komunity v Poprade.

12. októbra sa dožil 90 rokov a o deň neskôr sa uskutočnila oslava za prítomnosti spolubratov saleziánov. O 12:00 bola ďakovná Svätá omša, ktorú celebroval a homíliu predniesol provinciál don Peter Timko. Následne pokračoval slávnostný obed, počas ktorého sme don Jozefovi odovzdali apoštolské požehnanie od pápeža Leva XIV. Don Jozef bol svojho času magister novicov a okrem toho, že počas oslavy panovala rodinná atmosféra v saleziánskom duchu, na gratuláciách sa zúčastnilo aj 5 ďaľších saleziánskych magistrov, ktorí po ňom postupne pokračovali v tejto službe (don Ján Zauška, don Ján Čapla, don Pavol Michalka, don Peter Timko) a medzi nimi aj terajší magister novicov (don Martin Kačmáry). Chýbal iba Mons. Vladimír Fekete, apoštolský administrátor misie v Azerbajdžane, ktorý sa nemohol zúčastniť, ale poslal don Jozefovi osobný pozdrav.

Sestra Mária Troncatti: zázrak, ktorý otvára cestu k jej svätorečeniu

Zázrak, ktorý je podkladom pre kanonizáciu blahoslavenej sestry Márie Troncattiovej, saleziánky, sa stal v Ekvádore v prospech jedného príslušníka kmeňa Šuarov, ktorým zasvätila celú svoju existenciu.

Pápež František 25. novembra 2024 poveril Dikastérium pre kauzy svätých, aby zverejnilo dekrét o zázraku pripisovanom príhovoru blahoslavenej sestry Márie Troncattiovej, ktorá sa narodila 16. februára 1883 v Córteno Golgi (Brescia, Taliansko) a zomrela 25. augusta 1969 v meste Sucúa (Ekvádor). Tento akt Svätého Otca otvára cestu ku kanonizácii tejto Dcéry Márie Pomocnice, misionárky v Ekvádore.

Zázrak je mimoriadnou udalosťou, ktorá svedčí o hodnote vzývania Boha a zverenia sa jemu, ktorý je zdrojom každého daru a milosti na príhovor svojich svätých. 2. februára 2015 okolo 10.00 h, keď pán Juwa z kmeňa Šuárov z komunity Nunkui Nunka (Ekvádor), povolaním poľnohospodár a tesár, pracoval v amazonskom pralese na brúsení čepele svojho stroja, odlomil sa kus brúsky a veľký úlomok kameňa zasiahol pravú stranu jeho hlavy, čím mu spôsobil hlbokú zlomeninu lebky so stratou mozgovej hmoty.

Opis udalostí

Snažil sa mu pomôcť jeho syn a dvaja jeho spolupracovníci a neskôr zdravotná sestra zo zdravotného strediska Nunkui Nunka, ktorá upozorní nemocnicu Taisha, aby poslala leteckú záchranku. Nesúc ho na improvizovaných nosidlách a po preplávaní rieky Macuma na kanoe po polhodine dorazia na letisko Yasnunka.

Juwa je vo veľmi vážnom stave. Vrtuľníkom prilieta do nemocnice v Macase, odkiaľ ho po poskytnutí prvej pomoci posielajú do nemocnice v Ambate. Sem dorazí o 17:30. Je mu diagnostikované „otvorené encefalické poranenie hlavy s odhalením mozgového tkaniva, prístrojom Glasgowe 6T na 15“. Neurochirurg zdôrazňuje, že situácia je veľmi vážna a život ohrozujúca.

Po operácii je Juwa prevezený na jednotku intenzívnej starostlivosti. Má ľavú hemiparézu a nehovorí. Dňa 18. februára bol prepustený a prevezený do prenajatého domu v Macase. Jeho príbuzní ho ešte pred operáciou zverili príhovoru blahoslavenej Márie Troncattiovej, spolu s komunitou saleziánok – Dcér Márie Pomocnice z Tuutin Entza, Juwovho rodného mesta. 

Obraz blahoslavenej

Okrem toho v izbe v Macase, pred Juwovou posteľou, umiestnili veľký obraz blahoslavenej a povzbudzovali ho, aby sa zveril jej, ktorá tak tvrdo pracovala pre ľud Šuárov. Rodinu tiež vyzvali, aby sa modlila k sestre Troncattiovej za Juwovo uzdravenie. Nerobí sa žiadna rehabilitácia.

V noci na prelome marca a apríla 2015 sa Juwovi sníva o sestre Márii Troncattiovej, ktorá ho uisťuje o jeho uzdravení a sľubuje mu, že na druhý deň ráno bude hovoriť a chodiť. Blahoslavená sa ho pýta, kde ho bolí, a masíruje mu krk a ľavú nohu masťou. Ubezpečuje ho, že na druhý deň začne opäť chodiť. Potom sa ho spýta, prečo nehovorí, pričom ho tľapne po ústach a povie mu, že na druhý deň bude hovoriť a chodiť.

Spýta sa ho, či má korytnačí pancier, pretože mu ho chce dať na miesto, kde mu chýba kosť v hlave (na pravej strane lebky je priehlbina s priemerom 12 cm a hĺbkou 5 cm), ale Juwa nič také nemá. Okrem toho sa ho pýta na obraz s jej podobizňou, ktorý zložili a uložili do kartónovej krabice, keď sa sťahoval. Vyzve ho, aby obraz vrátil pred posteľ, a potom sa s ním rozlúči.

Po prebudení pán Juwa okamžite pocíti, že sa zotavil

Noha ho už nebolí. Znakmi požiada svoju manželku, aby mu pomohla chodiť, a povie niekoľko slov. Tak sa začína postupné zlepšovanie. Po sne zažije nečakanú zmenu svojho stavu. Jeho radikálnu zmenu pozoruje jeho rodina a tí, ktorí ho navštevujú. Najprv sa mu obnoví reč a potom aj pohyby. Dňa 5. apríla 2015 sa s pomocou svojho švagra vydal do katedrály Panny Márie La Purissima v Macase. Potom 6. júla 2015 sa tam vrátil sám, aby sa zúčastnil na sv. omši.

Lekár, ktorý ho operoval, bol ohromený, pretože povedal, že sa pozerá na vzkrieseného mŕtveho. V skutočnosti ho opäť uvidí v roku 2017 a zistí, že je dokonale uzdravený. 

Blahoslavená Mária Troncatti, zázrakom získaným od Boha na jej príhovor, potvrdzuje svoje povolanie „madrecity“ – matky, misionárky pre ľud Šuarov, ktorému zasvätila celú svoju existenciu. Jej svätorečenie sa očakáva v tomto roku, termín ešte nie je stanovený.

Rozlúčka s Tatrami

Ráno sme v Poprade nastúpili do električky a vydali sa smerom k horám. Krajina za oknom sa pomaly menila – domy mizli, lesy rástli hustejšie a pod Tatrami sa prevaľovali oblaky, husté a biele, ako mlieko rozliate po úpätí hôr. Zo Starého Smokovca sme sa vybrali na Hrebienok. Už prvé kroky nám dávali pocítiť, že deň nebude obyčajný. Cesta k Zbojníckej chate bola dlhá a náročná, no spoločné rozhovy nám ju spríjemnili.

Pri chate sme slávili svätú omši, načerpali nové sily – a ani sme netušili, čo všetko nás ešte čaká. Potom prišiel strmší výstup k Sedlu, miestami po skalách, kde sa ukázalo, ako sme zdatní. Krok za krokom sme si podávali ruky, povzbudzovali sa, smiali sa a niekedy aj zadýchane nadávali – ale každý z nás vedel, že spolu to zvládneme. Zo sedla nás už čakala „len“ Východná Vysoká. Hore nás privítal pohľad, ktorý slová ani fotky nedokážu zachytiť – hory všade naokolo, doliny zalité svetlom a ticho, ktoré nás napĺňalo radosťou a vďakou. Zostup cez Sliezsky dom späť do Smokovca bol síce náročný pre naše nohy ale smiech a spomienky nám skracovali cestu.

Unavení, ale šťastní, sme sa večer znova stretli v električke. V tichu sme všetci cítili to isté – Tatry nám dali viac, než sme čakali. A keď sa hory pomaly strácali za oknom, zostávalo v nás vedomie, že na takýto deň sa nezabúda.

Oslava 80tky don Števka

Nech sa páči na nahliadnutie zopár záberov z oslavy don Števka :)