Bratislava 17. decembra (TK KBS) Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista.
Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie vyznáva: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“
Je to teda deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. S viac ako 2,4 miliardami veriacich je kresťanstvo najrozšírenejším náboženstvom vo svete.
Celosvetová katolícka populácia sa medzi rokmi 2022 a 2023 zvýšila o 1,15 percenta, z približne 1,39 miliardy na 1,406 miliardy ukazujú údaje z Vatikánu.
Informovalo o tom Vatikánske vydavateľstvo (LEV), ktoré vydalo Pápežskú ročenku 2025 a Annuarium Statisticum Ecclesiae 2023 zostavené Ústredným úradom cirkevnej štatistiky.
Európa, kde žije 20,4 percenta svetovej katolíckej komunity, je najmenej dynamická oblasť s nárastom počtu katolíkov za dvojročné obdobie len o 0,2 percenta. Táto zmena sa však vzhľadom na takmer stagnujúcu demografickú dynamiku v konečnom dôsledku premieta do mierneho zlepšenia teritoriálnej prítomnosti, ktorá v roku 2023 dosiahla takmer 39,6 percenta.
Afrika, ktorá zahŕňa 20 percent katolíkov na celej planéte, sa vyznačuje výrazným dynamickým rozšírením – 2,2 percenta. Počet katolíkov sa zvýšil z 272 miliónov v roku 2022 na 281 miliónov v roku 2023.
Amerika zaznamenala nárast o 0,9 percenta, na tomto svetadiele žije 47,8 percenta z celého počtu katolíkov. Z nich 27,4 percenta žije v Južnej Amerike, 6,6 percenta v Severnej Amerike a zvyšných 13,8 percenta v Strednej Amerike. Ázijský kontinent zaznamenal nárast o 0,6 percenta, pričom tvorí približne 11 percent celosvetovej katolíckej populácie.
Presný dátum narodenia Pána
Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7. januára).
STREDA 24. decembra: Večer a Omša na vigíliu
Vo všetkých omšiach, ktoré sa slávia dnes večer, v noci a zajtra, sa pri slovách „a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny…“ (alebo: „ktorý sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z Márie Panny…“) pokľakne na jedno koleno, keď sa Krédo recituje; na dve kolená, keď sa spieva.
Pred rokom 24. decembra 2024 bol oficiálny začiatok Jubilejného roka 2025 otvorením Svätej brány v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. O 19:00 hodine ju slávnostne otvoril pápež František, čím sa začalo riadne jubileum (bula Spes non confundit pápeža Františka o vyhlásení riadneho jubilea roku 2025, bod 6).
ŠTVRTOK 25. decembra. SLÁVNOSŤ NARODENIA PÁNA – VIANOCE. Prikázaný sviatok.
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia – prvý záznam je z Ríma z r. 336 a tam sa podľa tohto záznamu deň Narodenia Pána slávil už 25. decembra.
Interpretácia vzniku tohto dátumu
25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, o 9 mesiacov (čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania pripadol symbolický deň narodenia Pána práve na 25. december.
Ďalšou z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc je dejinne – náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Podľa nej kresťania pôvodne pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista – Slnka na základe biblických citátov. Kristus je tiež nazývaný napríklad Slnko spravodlivosti – Sol iustitiae alebo Lux Mundi – Svetlo sveta.
Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347 – 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete od Trácie po Cádiz.
Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 – 1758) pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach.
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba). Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema a je to rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš.
Vo Vianočnom období Cirkev slávi tajomstvo Zjavenia Pána: jeho skromného narodenia v Betleheme, zvestovaného pastierom, prvotine Izraela, ktorá prijme Spasiteľa; zjavenia sa mudrcom od východu, prvotine pohanov, ktorí v novonarodenom Ježišovi poznávajú Krista Mesiáša a klaňajú sa mu.
Oznámenie Slávnosti Narodenia Pána
NARODENIE JEŽIŠA SA OZNAMUJE SPEVOM KALENDY
Odporúčanie ohlásiť narodenie Ježiša práve spevom kalendy na začiatku slávenia vianočnej svätej omše má za cieľ vyjadriť kozmickú a teologickú dimenziu Narodenia Pána a jej zakorenenie v histórii. Text sa začína stvorením sveta, pokračuje významnými udalosťami a osobnosťami náboženských i svetských dejín a ústi do udalosti narodenia Ježiša Krista. Jednotlivé historické fakty napomáhajú umiestniť Ježišovo narodenie do kontextu dejín spásy.
Ide o nádhernú rekapituláciu všeobecného očakávania dňa, ktorý už prišiel a ktorý je naplnením Adventu. Vianočnú kalendu môžeme do istej miery porovnať s chválospevom Exsultet počas Veľkonočnej vigílie, aj keď oba majú odlišný liturgický význam a históriu.
Veľkonočný chválospev ospevuje radosť sveta z vykúpenia uskutočneného Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním, zatiaľ čo kalenda ospevuje dovŕšenie očakávania Starého zákona a celej histórie sveta.
Toto oznámenie sa koná pred slávením svätej omše v noci. Možno toto oznámenie pri slávení omše v noci oznámiť spevom z Rímskeho martyrológia alebo ako je uvedené v Direktóriu 2024 na s. 350 n.
Oznámenie sa prednesie pred omšou v noci. Predtým ho lektor alebo iný vhodný laik môže uviesť vysvetľujúcim textom, ktorý je uvedený v tom istom direktóriu na s. 349. Treba ho však aktualizovať na rok 2025: „Octavo Kalendas Ianuarii Luna Quarta et Vice sima“ – „Osem dní pred januárovou kalendou a dvadsaťštyri dní po nove mesiaca.“
„Dvadsiateho piateho decembra, po uplynutí nespočetných vekov od stvorenia sveta, keď na počiatku stvoril Boh nebo i zem a človeka utvoril na svoj obraz; po premnohých stáročiach, keď po potope sveta Najvyšší položil oblúk v oblakoch ako znamenie zmluvy a pokoja; dvadsaťjeden storočí po tom, ako Abrahám, náš otec vo viere, odišiel z chaldejského Uru; po uplynutí trinástich storočí, ako Izrael pod vedením Mojžiša vyšiel z Egypta; po asi tisícich rokoch od pomazania Dávida za kráľa; v šesťdesiatom piatom týždni podľa proroctva Daniela; v stodeväťdesiatom štvrtom roku olympijských hier; v sedemstopäťdesiatom druhom roku od založenia mesta Ríma; v štyridsiatom druhom roku vlády cisára Oktaviána Augusta; keď bol pokoj po celom zemskom okruhu, Ježiš Kristus, večný Boh a Syn večného Otca, chcel svojím láskyplným príchodom posvätiť svet, počatý z Ducha Svätého, po deviatich mesiacoch od počatia: narodil sa z Márie Panny v judskom Betleheme a stal sa človekom. Dnes je Narodenie nášho Pána Ježiša Krista podľa tela.“
Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou
Býva zvyk, že v mnohých farnostiach sa popoludní alebo na sviatok sv. Štefana veriaci stretávajú na tzv. Jasličkových pobožnostiach, možno pri tom použiť vianočné požehnanie pri jasličkách – pozri v Modlitebníku, s. 347, alebo Požehnania, SSV, Trnava 2009, s. 17.
Vianočné obdobie pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána, v tomto liturgickom roku, (ktorý sa začal Prvou adventnou nedeľou 30. novembra 2025) to bude Tretia nedeľa po Narodení Pána 11. januára 2026.
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami. Steny sú obložené mramorom a na nich je nápis v latinčine: „Tu sa z Panny Márie narodil Ježiš Kristus.“ Presné miesto na dlažbe označuje strieborná hviezda.
Slávnosť Narodenia Pána má svoju osobitnú oktávu. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári Pavla VI. určujú, že: „Na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Avšak: v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny; v nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána; v nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej Trojice; v poslednú nedeľu cezročného obdobia je slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru.“ Prednosť v liturgickom slávení má teda nedeľa ako deň Pána. Výnimka je, ak na nedeľu pripadne slávnosť svätca: Slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra a Pavla, apoštolov a slávnosť Nanebovzatia preblahoslavenej Panny Márie a Všetkých svätých. Výnimočné postavenie má deň spomienky na všetkých verných zosnulých 2. novembra, ako to bolo aj v tomto roku 2025. Taktiež výnimočné postavenie má aj sviatok Výročia posviacky lateránskej baziliky (9. novembra), ktorý má tiež prednosť pred slávením nedele.
V Adventnom a v Pôstnom období však žiadny sviatok ani žiadna slávnosť nemôže vytlačiť nedele tohto obdobia, ani slávnosť Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie (ako to bolo v tomto roku 2024, kedy sa slávnosť preniesla na 9. decembra, ale neprenáša sa povinnosť prikázaného sviatku, teda účasti na svätej omši) ani slávnosť Zvestovania Pána ani slávnosť sv. Jozefa, ženícha preblahoslavenej Panny Márie.
PIATOK 26. decembra. SV. ŠTEFANA, PRVÉHO MUČENÍKA
Meno Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi – ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili. Nepriateľom Cirkvi sa to však nepáčilo.
Pri jeho múdrosti strácali argumenty, a tak našli mužov, ktorí krivo svedčili, že hovoril proti Bohu. Štefan však neohrozene stál pred svojimi nepriateľmi. Biblia hovorí, že jeho tvár bola ako tvár anjela. Hovoril o Ježišovi ako o prisľúbenom Mesiášovi. Vyčítal svojim nepriateľom, že mu neuverili. Vtedy ich pochytil veľký hnev a začali kričať.
Štefan sa však uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha“. Vtedy si nepriatelia zapchávali uši, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kameňovali až na smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“ Po týchto slovách zomrel. Pri jeho smrti bol prítomný aj Šavol, budúci veľký apoštol Pavol.
SOBOTA 27. decembra. SV. JÁNA, APOŠTOLA A EVANJELISTU
Svätý Ján, apoštol, Pánov miláčik, tvorca štvrtého evanjelia a troch listov (ako aj Apokalypsy) zomrel vo vysokom veku v Efeze. Aj jeho meno sa spomína v tento deň v sýrskom breviári z 5. storočia. Hieronymovo martyrológium ho tiež spomína, ale spolu s bratom Jakubom.
NEDEĽA 28. decembra
V liturgickom kalendári je 28. december vyhradený sviatku SV. NEVINIATOK, MUČENÍKOV, ktorý sa však v tomto roku neslávi. Sviatok Svätých neviniatok je už v Hieronymovom martyrológiu: Betlehem natale sanctorum infantium et lactantium qui sub Herode pro Christo passi sunt. Sviatok sa mohol sláviť už koncom 4. storočia. Je v úzkom spojení s Vianocami. Na Východe slávili tento sviatok v sýrskej, byzantskej a koptskej Cirkvi.
Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa. (KKC 530, 574)
OSOBITNÁ POBOŽNOSŤ NA SVIATOK SVÄTÝCH NEVINIATOK: v dnešný deň je možné konať osobitnú pobožnosť spojenú s eucharistickou adoráciou. Texty sú uvedené v Modlitebníku, SSV, Trnava 2001, s. 359. Nakoľko však tento sviatok – štvrtý deň v oktáve Narodenia Pána pripadol na nedeľu podľa prednosti liturgických slávení má prednosť
PRVÁ NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA 28. decembra SVÄTEJ RODINY JEŽIŠA, MÁRIE A JOZEFA.
Tento sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 – 1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako pozemský obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice.
K tejto myšlienke pridali ďalší rozmer jezuiti vo Francúzsku. Svätú rodinu predstavovali ako vzor kresťanských rodín. Vo francúzskej časti Kanady veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine bol quebecký biskup Francois de Montmorency Laval (1623 – 1708). Medzi podporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži bl. Pius IX. (1846 – 1878) a Lev XIII. (1878 – 1903), ale až Benedikt XV. v r. 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev (pôvodne sa slávil na prvú nedeľu po Zjavení Pána).
PONDELOK 29. DECEMBRA. PIATY DEŇ V OKTÁVE NARODENIA PÁNA.
Cirkev si pripomína sv. Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka. Spomienka sv. Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka, môže byť tak, že sa namiesto kolekty dňa berie kolekta z jeho spomienky. Svätý Tomáš Becket sa narodil v Londýne 21. 12. 1118. V Canterbury vstúpil do duchovného stavu, stal sa kancelárom kráľa Henricha II. (roku 1155) a roku 1162 bol vyvolený za biskupa. Odvážne bránil práva proti kráľovi Henrichovi II., lebo vernosť viere mu bola viac ako úrad a hodnosť. Arcibiskup v Canterbury, Tomáš Becket, musel za to šesť rokov stráviť vo vyhnanstve vo Francúzsku. Keď sa vrátil do vlasti, ešte si veľa vytrpel, napokon ho v katedrále počas vešpier zavraždili kráľovskí prisluhovači. Stal sa mučeníkom za slobodu a nezávislosť Cirkvi. Už roku 1173 bol vyhlásený za svätého.
STREDA 31. decembra. SIEDMY DEŇ V OKTÁVE NARODENIA PÁNA.
Spomienka sv. Silvestra I., pápeža, môže byť tak, že sa namiesto kolekty dňa berie kolekta z jeho spomienky. Svätý Silvester, rodený Riman, bol pápežom v rokoch 314 až 335. Spravoval Cirkev po Milánskom edikte (roku 313), ktorým kresťanstvo dostalo slobodu a plnoprávnosť. Za 21 rokov jeho pôsobenia vznikli v Ríme chrámy: Bazilika sv. Spasiteľa v Lateráne, Bazilika sv. Petra vo Vatikáne, sv. Pavla za hradbami a sv. Vavrinca za hradbami. Za pápeža Silvestra I. sa roku 325 konal Nicejský všeobecný koncil, ktorý odsúdil Áriovo učenie. Zomrel 31. decembra 335. Pochovali ho na Priscilinom cintoríne pri Salarijskej ceste. Depositio Episcoporum (z roku 336) už má vo svojom menoslove aj meno pápeža Silvestra I. na 31. decembra.
ĎAKOVNÁ POBOŽNOSŤ NA KONCI ROKA
Je vhodné, aby sa vo farských kostoloch konalo slávnostné po ďakovanie Bohu za jeho dobrodenia počas uplynulého roka.
1. Ak sa slávi večerná omša (tá je už zo Slávnosti Panny Márie Bohorodičky), v omši sa úmysly v modlitbách veriacich berú z osobitného formulára Na konci starého roka (Spoločné modlitby veriacich I., SSV, Trnava 2018, s. 68). Po svätom prijímaní sa spieva hymnus Teba, Bože, chválime. Po skončení hymnu je modlitba po prijímaní. Na konci sa odporúča slávnostné požehnanie (na Vianoce). 2. Ak je vhodné poďakovanie predĺžiť, po svätom prijímaní sa nechá cibórium na oltári (resp. sa vloží do monštrancie veľká hostia konsekrovaná v omši), celebrant prednesie modlitbu po prijímaní, potom incenzuje Oltárnu sviatosť (ak je v monštrancii), medzitým sa spieva eucharistická pieseň a potom sa koná poďakovanie, ako je v Modlitebníku, s. 362 n. (Istentisztelet a polgári év végén – Direktórium 1984, 276. old.) 3. Ak nie je večerná omša, poďakovanie sa koná v rám ci bohoslužby slova. Berú sa čítania z 31. decembra, po evanjeliu je primeraná homília a potom sa vyloží Oltár na sviatosť a pokračuje sa, ako je v Modlitebníku, s. 362.
ODPUSTKY
Úplné odpustky sa za zvyčajných podmienok udeľujú veriacemu, ktorý sa dnes v kostole alebo v kaplnke zúčastňuje na slávnostnom recitovaní alebo speve hymnu Teba, Bože, chválime, aby sa tak poďakoval za všetky dobrodenia, ktoré dostal v priebehu končiaceho sa roka (EO 26).
ŠTVRTOK 1. januára 2025. OKTÁVA NARODENIA PÁNA PANNY MÁRIE BOHORODIČKY. Prikázaný sviatok
Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo – keď v tomto rozmedzí nedeľa nebola – 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým šíriteľom bol sv. Bernardín Sienský (1380 – 1444). Od 15. storočia sa slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú Cirkev zaviedol pápež Inocent XIII. v r. 1721.
Ôsmy deň po Vianociach bol až donedávna známy ako sviatok Obrezania Pána. Pôvodne to však bol mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastné modlitby (propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev vyzdvihovala a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tento sviatok slávil od 7. storočia a hlavné bohoslužby sa odbavovali v chráme Santa Maria Antica, ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701 – 707), pôvodom Grék a vyznaním „služobník Panny Márie“.
Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami sv. Pavla „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy…“ (Gal 4,4). Takto sa z tohto sviatku Pána stal sviatok Panny Márie.
Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) – titul, ktorým prvotná Cirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze r. 431 odsúdil tento bludný názor a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov Bohorodička právom patrí.
V tento deň je 59. SVETOVÝ DEŇ POKOJA, ktorý zaviedol sv. Pavol VI. v roku 1967. V tento deň je vhodné vyprosovať mier a pokoj vo svete pri omši, eucharistickej adorácii alebo pobožnostiach a iných modlitbách. Kde sa pri omši konajú osobitné prosby za mier vo svete, možno použiť formulár modlitby veriacich Za mier vo svete (Spoločné modlitby veriacich II., s. 507. SSV, Trnava 2019).
VZÝVANIE DUCHA SVÄTÉHO: Podľa starobylej tradície Cirkvi býva na začiatku nového roka vzývanie Ducha Svätého. Ak sa koná v omši, po úvodnom speve a pozdrave sa kňaz prihovorí veriacim a pozve ich na modlitbu k Duchu Svätému. Potom on sám alebo spevák intonuje hymnus Príď, Duchu Svätý, tvorivý (Veni, Creator Spiritus). Tento hymnus nemôže byť nahradený inou piesňou k Duchu Svätému napr. JKS 217 Duchu Svätý, príď z neba. Po speve hymnu (úkon kajúcnosti a Kýrie sa vynechajú) nasleduje Glória a kolekta. ODPUSTKY: Úplné odpustky sa za zvyčajných podmienok udeľujú veriacemu, ktorý sa dnes v kostole alebo v kaplnke zúčastňuje na slávnostnom recitovaní alebo speve hymnu Príď, Duchu Svätý, tvorivý preto, aby si vyprosoval Božiu pomoc do celého nadchádzajúceho roka (EO, 26).
V slávnosti Narodenia Pána sa v Prvej eucharistickej modlitbe sa použije vlastná vložka na Narodenie Pána a cez oktávu V spoločenstve (v presvätý deň). Nedovoľuje sa Štvrtá eucharistická modlitba.
PRVÝ ŠTVRTOK V MESIACI: Deň modlitieb za duchovné povolania. Odporúča sa adorácia, spoločná modlitba posvätného ruženca. Omša Za povolania na kňazský stav alebo Za povolania k rehoľnému životu dnes nie je dovolená.
OBDOBIE DO SLÁVNOSTI ZJAVENIA PÁNA
Omša: dovoľujú sa omše za rozličné potreby aj votívne omše, ak duchovný správca alebo celebrujúci kňaz uzná, že je to naozaj pastoračne užitočné. Každodenné omše za zosnulých sa zakazujú. Povoľujú sa omše o svätých, na ktorých je spomienka, alebo o svätých, ktorí sú na ten deň uvedení v martyrológiu (VSRM, 355c).
PIATOK 2. januára Piatok vo Vianočnom období
Sv. Bazila Veľkého a Gregora Naziánzskeho, biskupov a učiteľov Cirkvi
PRVÝ PIATOK V MESIACI: Dnes je dovolená votívna omša O Najsvätejšom Srdci Ježišovom, len ak to duchovný správca alebo celebrujúci kňaz uzná za naozaj potrebné a pastoračne užitočné.
SOBOTA 3. januára Sobota vo Vianočnom období
Alebo: Najsvätejšieho mena Ježiš
PRVÁ SOBOTA V MESIACI: Dnes ráno je votívna omša O nepoškvrnenom Srdci preblahoslavenej Panny Má rie dovolená, len ak to duchovný správca alebo celebrujúci kňaz uzná za naozaj potrebné a pastoračne užitočné.
Večerná omša je z nasledujúcej nedele. Nedovoľuje sa Štvrtá eucharistická modlitba. Zakazujú sa všetky iné omše okrem pohrebnej.
NEDEĽA 4. januára 2025. DRUHÁ NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA
POŽEHNANIE KOLEDNÍKOV (v dnešnú nedeľu možno požehnať koledníkov) – pozri Požehnania, SSV, Trnava 2009, s. 29, alebo Požehnania, slovenské própriá, Verbum, Ružomberok 2021, s. 12.
PONDELOK 5. januára
PONDELOK VEČER – NA VIGÍLIU
ZJAVENIE PÁNA Slávnosť (prikázaný sviatok)
OHLÁSENIE DŇA VEĽKEJ NOCI A POHYBLIVÝCH SVIATKOV:
Milí bratia a sestry, Pánova sláva sa nám zjavila a vždy sa bude zjavovať medzi nami, až kým on sám nepríde. V rytmoch a striedaní času si pripomíname a prežívame tajomstvá spásy. Centrom celého liturgického roka je posvätné Trojdnie ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Pána, ktoré vrcholí v nedeľu na Veľkú noc – v tomto roku 5. apríla.
V každú nedeľu, ktorá je Veľkou nocou týždňa, svätá Cirkev sprítomňuje túto veľkú udalosť spásy, v ktorej Kristus premohol hriech a smrť.
Z Veľkej noci pramenia všetky posvätné dni: začiatok Pôstneho obdobia – Popolcová streda 18. februára,
Nanebovstúpenie Pána 14. mája,
Zoslanie Ducha Svätého 24. mája,
Prvá adventná nedeľa 29. novembra.
Aj na sviatky svätej Božej Matky, apoštolov a svätých i pri Spomienke na všetkých zosnulých veriacich Cirkev putujúca na zemi ohlasuje Veľkú noc svojho Pána. Kristovi, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde, Pánovi času a dejín, neprestajná chvála na veky vekov. Amen.
UTOROK 6. januára. ZJAVENIE PÁNA (ľudovo nazývaný TRAJA KRÁLI) Prikázaný sviatok
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa uchovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155 – 1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-26 (Christus mansionem benedicat – Kristus nech žehná tento dom). Toto sa však často chybne vysvetľuje ako 20-G+M+B-26 podľa začiatočných písmen údajných mien troch kráľov.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“. (KKC 528)
POŽEHNANIE VODY, SOLI, KRIEDY A TYMIÁNU – v našich krajoch sa pri príležitosti slávnosti Zjavenia Pána požehnáva soľ a voda, ktorú si potom veriaci berú do svojich príbytkov, a aj krieda a tymián, ktoré kňazi používajú pri požehnávaní rodín v ich domoch – pozri Požehnania, SSV, Trnava 2009, s. 109. (A víz megáldása – Direktórium 1981, 299. old.)
POŽEHNANIE RODÍN V ICH DOMOCH – farárom a ich spolupracovníkom sa odporúča zachovať zvyk každý rok navštevovať rodiny bývajúce v ich farnosti. V na šich krajoch to duchovní pastieri zvyknú robiť v období Zjavenia Pána. Obrad požehnania je v Benedikcionáli, SSV, Trnava 2007, s. 39 n. Pozri aj Požehnania, SSV, Trnava 2009, s. 105, alebo Požehnania, slovenské própriá, Verbum, Ružomberok 2021, s. 41. (Ház megáldása víz kereszt idején – Direktórium 1983, 317. old.)
DNES sa zatvorením svätej brány Pápežskej baziliky svätého Petra vo Vatikáne oficiálne končí Jubilejný rok 2025 (bula Spes non confundit pápeža Františka o vyhlásení riadneho jubilea roku 2025, bod 6).
DRUHÁ ČASŤ VIANOČNÉHO OBDOBIA po slávnosti Zjavenia Pána
Streda 7. januára vo Vianočnom období
Alebo: Sv. Rajmunda z Peňafortu, kňaza
Štvrtok 8. januára vo Vianočnom období
Piatok 9. januára vo Vianočnom období
Sobota 10. januára vo Vianočnom období
Večerná omša je z nasledujúceho sviatku.
NEDEĽA 11. januára. TRETIA NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA KRST PÁNA
Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3, 21-22) a implicitne sa o ňom zmieňuje i svätý Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od r. 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.
VIANOCE A STAVANIE BETLEHEMOV
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v r. 1223.
PIESEŇ TICHÁ NOC, SVÄTÁ NOC
Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša obci Oberndorf bei Salzburg (spolková krajina Salzbursko). Vtedy táto melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na rieke Salzach a ich rodín, dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch.
Za túto pieseň vďačíme kňazovi Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu (narodil sa 11. decembra 1792 v Salzburgu). Učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, požiadal, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi a – pretože organ mal poruchu – so sprievodom gitary. Text vo forme básne napísal Mohr už dva roky predtým v Mariapfarre v Lungau.
Históriu tejto salzburskej vianočnej piesne a jej melódiu si možno vyhľadať na internetovej stránke www.stillenacht.at.
Zdroj: Archív TK KBS
