Rozlúčka s Tatrami 2026
V sobotu ráno 19. 9. 2026 si odvážlivci z Oratka privstali, aby spoločne objavili nový kus Tatier. Naše tatranské dobrodružstvo sme začali električkou. Niektorí doháňali spánkový deficit, iní sa zabávali pri tradičných cestovateľských hrách. Predtým, ako sme sa pustili do túry, sme spoločne slávili svätú omšu v Kostole Povýšenia Svätého kríža na Štrbskom Plese s nádhernou panorámou okolitej prírody.


A ide sa na to! Vyštartovali sme po žltej značke smerom k Vodopádu Skok. Cestou nám slnko a jasná obloha robili príjemnú spoločnosť. Pri vodopáde sme si dali našu prvú zastávku. Bolo tam krásne, no náš cieľ bol niekoľko výškových metrov vyššie. Plní nedočkavosti, čo nás čaká ďalej, sme nabrali sily a pustili sa do výstupu na Bystrú lávku. Kosodrevinu postupne vystriedala skala na skale a objavili sa aj reťaze. Bola to väčšia výzva ako cesta k prvej zastávke, ale úspešne sme sa dostali až ku Capiemu plesu.



Po ťažkej šľapačke nás čakala ďalšia ťažká šľapačka, ktorú nám však spríjemňovali dychberúce výhľady na plesá – Capie a Okrúhle pleso. Náš „vrchol“ – Bystrá lávka – bol veľmi úzky, a tak sme si museli chvíľu počkať, kým sme sa dostali na rad. Keď sme konečne prešli cez Bystrú lávku, na druhej strane nás čakal výhľad ako z iného sveta – trblietajúce sa Vyšné Wahlenbergovo pleso a nádherná tatranská scenéria. A potom už nasledovala horkosladká cesta dole. Oddych pre naše pľúca, utrpenie pre naše kolená.



Poslednou zastávkou bola Chata pod Soliskom. Kráčali sme dole v zlatej hodine pri zapadajúcom slnku. Bola to vydarená túra!














