Na záver letného plenárneho zasadnutia generálnej rady hlavný predstavený saleziánov kardinál Ángel Fernández Artime oznámil tému Hesla na rok 2025, ktorá bude niesť názov: „Ukotvení v nádeji, pútnici s mladými“.
Téma bola vybraná v spolupráci medzi hlavným predstaveným kongregácie a jeho vikárom, donom Stefanom Martogliom, ktorý prevzal riadenie Kongregácie od 17. augusta do 29. generálnej kapituly (16. februára – 12. apríla 2025). Ako vysvetlil samotný hlavný predstavený v predstavení Hesla, text napísaný „dvoma pármi rúk“ sa týka výberu témy a jej prezentácie. Vlastný komentár k Heslu vypracuje výlučne don Martoglio. Ten ho tiež oficiálne predstaví Dcéram Márie Pomocnice kresťanov a celej saleziánskej rodine – ako zvyčajne v posledných decembrových dňoch.
Základnými predpokladmi, ktoré ovplyvnili obsah témy, sú dve významné výročia, ktoré pripadajú na budúci rok: Jubilejný rok 2025, ktorý vyhlásil Svätý Otec František bulou „Spes non confundit“ (Nádej nezahanbuje, Rim 5, 5) a 150. výročie prvej saleziánskej misijnej výpravy, ktorú vyslal don Bosco do Argentíny.
„Toto všetko nás viedlo k myšlienke, že jadrom Hesla na rok 2025 musí byť ‚nádej‘ a cesta, po ktorej pôjdeme s mladými. To odôvodňuje názov: ‚Ukotvení v nádeji, pútnici s mladými‘,“ napísal desiaty nástupca dona Bosca.
Kardinál Fernández Artime a páter Martoglio v úvode prezentácie Hesla dávajú niekoľko tipov a radia, ako sa pripraviť na prežívanie nadchádzajúceho roka kresťanským a saleziánskym spôsobom, pričom čerpajú obsah z pápežskej buly a odvolávajú sa aj na slová nádeje (prežívanej, realizovanej, často zranenej) mladých ľudí na celom svete.
Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.
Do Vianoc máme naplánovaných 7 stretnutí mamičiek na materskej. Srdečne pozývame nové i stále členky. Príďte si oddýchnuť, načerpať, jednoducho príjemne stráviť čas spolu s nami!
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2024/10/IMG_3307.jpeg17921024Gréta Galajdahttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngGréta Galajda2024-10-03 08:16:502024-10-03 08:16:51Matelko = stretko mamiečiek na materskej
Blahorečenie slovenského saleziána kňaza Titusa Zemana, mučeníka z obdobia komunistickej totality, prebehlo v sobotu 30. septembra 2017 v Bratislave-Petržalke. Miesto, kde don Titus a jeho spoločníci prekračovali rieku Moravu označuje kameň, ktorý osadili 11. septembra 2024.
Umelecké spracovanie pamätníka pripravil Cyril Uhnák, kompozíciu vytvoril Peter Köveš. Tvoria ho dva žulové kamene pochádzajúce zo Slovenska. Vrchný, dvojfarebný kameň pripomína míľnik alebo hraničný kameň. Na jeho vrchnej časti je zasadený malý krížik z čiernej žuly, symbolizujúci obetu, námahu a riziko, ktoré podstupovali. Povrch kameňa je upravený tak, aby mohol slúžiť na slávenie Kristovej obety. Spodný kameň je zo žltej žuly, plní úlohu podstavca pre tento symbolický pamätník. Ide o hmatateľnú pripomienku odvahy a duchovnej sily, ktoré v týchto náročných časoch formovali činy dona Titusa a jeho spoločníkov.
V časoch totalitného komunizmu, keď bola sloboda viery potláčaná, Slovensko zažilo mnoho príbehov odvahy a viery. Medzi nimi vyniká obeta dona Titusa Zemana, saleziána, ktorý nasadil svoj život, aby pomohol svojim spolubratom. Jeho životný príbeh nie je len svedectvom o odvahe, ale aj o nezlomnej viere a hlbokej oddanosti Bohu.
Don Titus, inšpirovaný vnútorným hlasom Ducha Svätého, sa rozhodol pomáhať mladým spolubratom utiecť do zahraničia, aby mohli pokračovať v štúdiách a duchovnej formácii. Navzdory veľkému riziku organizoval úteky cez rieku Moravu do Rakúska. Hoci cesta bola plná nástrah, po prvých úspechoch v ňom rástla viera, že jeho činy sú súčasťou Božieho plánu.
Napriek tomu prišiel okamih, keď sa aj v jeho odvážnom srdci začali objavovať pochybnosti. Po uskutočnení druhej výpravy, keď narazil na nespočetné problémy s vízami, sa začali ozývať hlasy plné pochybností – bol to skutočne Boží plán? Alebo len jeho snaha o falošné hrdinstvo? „Čo keby ma dostali do rúk?“ písal v liste priateľovi. Táto dilema ho sužovala, no no krátko na to pri slúžení svätej omše dostal odpoveď, ktorú hľadal: „Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3,16). V tej chvíli pochopil, že aj pozvanie k prípadnej obete života je Božou odpoveďou na jeho pochybnosti pred Bohom.
Don Titus vedel, čo ho čaká, ak by bol chytený – mučenie, väzenie, možno aj smrť. A predsa sa rozhodol pokračovať, pretože v tom videl vyšší zmysel – lásku k svojim bratom a vernosť svojmu poslaniu. Jeho tretia výprava bola však poslednou. Zajatý, mučený a ponižovaný, don Titus zakúsil najhoršie, čo totalitný režim mohol ponúknuť. Napriek nesmiernej bolesti, ktorú mu spôsobovali, jeho viera zostala neochvejná.
Svedectvá o jeho mučení sú srdcervúce. Stratil sluch, bol bitý, topený vo výkaloch, týraný do takej miery, že jeho telo a duša doslova zápasili o prežitie. No aj v týchto najtemnejších chvíľach si zachovával vnútornú slobodu a vieru. Jeho ruženec, zložený zo zrniek chleba, symbolizoval každý jeho výsluch a mučenie – vyše 50-krát bol Titus skúšaný, no nikdy nikoho nezradil.
Spolutrpiteľ don Andrej Dermek si spomína na jeden z najkrajších momentov ich spoločného utrpenia: „Pozreli sme sa na seba a usmiali sme sa… Obaja sme vedeli, pre koho trpíme, pre Krista.“ Tento úsmev, napriek všetkému, čo prežili, bol dôkazom ich nezlomnej viery a odovzdanosti Bohu.
Na fotografii sa nachádza pravdepodobné miesto prechodu cez rieku Moravu, ktoré sa spája s činnosťou dona Titusa Zemana. V týchto miestach, v katastri obce Malé Leváre niekoľkokrát prekračoval rieku s cieľom pomôcť rehoľníkom uniknúť z komunistického režimu, aby mohli slobodne pokračovať v štúdiách a duchovnej formácii.
Titus Zeman bol odsúdený na 25 rokov ako „nepriateľ štátu“, no aj v tých najhorších podmienkach naďalej slúžil svojim spoluväzňom. Nielenže ich duchovne povzbudzoval, ale aj konkrétne pomáhal, kde to bolo možné. Jeho život a utrpenie sú živým dôkazom Ježišových slov: „Niet väčšej lásky, ako keď niekto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13).
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2024/09/2024-09-27-Blahorecenie-Titusa-Zemana-vyrocie-6.jpg6661000Martin Kačmáryhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMartin Kačmáry2024-09-30 11:42:272024-09-30 11:42:28Pripomíname si 7. výročie blahorečenia Titusa Zemana. Pri rieke Morave osadili pamätník
21.9. 2024 o 7:36 27 členná skupina nasadá do električky. Z okna sa dívame na majestátne štíty z ktorých jeden dnes zdoláme.
Naša zostava: saleziáni, novici, oratkári, veličania a rodičia. Jediná spoločná fotka tohto výletu. Ambície a kondícia nás oddelili, ale cieľ sme mali rovnaký- užiť si to!
Zhromaždenie pri Veľkom Hincovom plesi. Pre niekoho to bol cieľ, pre niekoho len checkpoint. Slnko sa oprelo o štíti a počas prestávky sme si mohli vychutnat krásne počasie s úžasnými priateľmi po boku.
Pár záberou lapania po dychu, protestujúcich nôh a lesknúcich sa čiel. Ale to k správnej túre predsa patrí! Odmena v podobe výhľadu každym krok hore stála za to!
A sme na vrchole! Nastal vnútorný a telesný pokoj. A tie dychberúce výhľady! Ohromení sme boli aj z Mira, ktorí si priniesol so sebou surové párky a vytiahol varič. Niektorí si dopriali luxus a spravili si rovno aj kávičku.
A nastala výzva pre naše kolená. Pohľad na okolitú scenériu miernu bolesť vynahradil. Cestou dole si stehná mierne vydýchli, ale rozbehli sa nám ústa.
Bola to krásna túra v spoločnom zložení Oratka a Veľkej. Bezpečne sme sa dopravili domov a nemohli sme sa dočkať na krásne zábery z túry, ktoré môžete nájsť TU.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2024/09/7V7A6567-scaled.jpg25601707Veronika Nahálkováhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngVeronika Nahálková2024-09-25 17:23:192024-09-25 17:24:03Rozlúčka s Tatrami 2024
Pozývame všetkých bez ohľadu na vek na výlet do Vysokých Tatier na Kôprovský štít. Odchod električky z Popradu je v sobotu 21.septembra o 7:36. Kto sa unaví z cesty, môže ostať na zastávke, ostatní pokračujeme na Popradské pleso. S vytrvalcami vystúpime na Veľké Hincovo pleso. Elitná skupina bude pokračovať až na Kôprovský štít. Návrat do Popradu je naplánovaný na predvečerné hodiny.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2024/09/457880676_483466501197773_8516495973940578332_n.png10801080Miroslav Podstavekhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMiroslav Podstavek2024-09-20 11:51:302024-09-20 11:52:27Rozlúčka s Tatrami
dnes sme sa tu zišli, aby sme pokračovali v uskutočňovaní jedného sna. Sna, ktorý pred sto rokmi práve na tomto posvätnom mieste, v Šaštíne, začali dvaja prví saleziáni, don Viliam Vagač a don Jozef Bokor. Počas uplynulých sto rokov priniesol tento sen bohaté duchovné plody.
Vďaka tomuto snu tisíce mladých rástli vo viere a vo výchovnom entuziazme, v saleziánskom duchu a z charizmy svätého Jána Bosca. Je to sen, ktorý zmenil život mnohým saleziánom, zapojeným do apoštolátu, a ktorý veľa saleziánov udržiavalo svojím svedectvom a obetou počas rokov tvrdého komunistického prenasledovania, keď tajne šírili evanjelium a svedčili o ňom s veľkou odvahou, ako to potvrdzuje mučeníctvo blahoslaveného dona Titusa Zemana. Tento sen dal nádej mnohým mladým, ktorí, ako to chcel don Bosco, dostali školské vzdelanie a mohli začať pracovať.
Drahí bratia a sestry, dnes, keď ďakujeme Pánovi za sto rokov saleziánskeho života na Slovensku, chceme s nádejou hľadieť do budúcnosti a naďalej snívať s otvorenými očami, aby sme naďalej videli zázraky, ktoré Pán konal a koná prostredníctvom charizmy saleziánov.
V biblickom rozmere sny predchádzajú realitu a najkrajšou realitou dnes ste vy všetci, ktorí ste tu na tejto krásnej slávnosti prítomní. Všetci sme šťastní, že tu dnes vidíme toľko mladých ľudí, pretože toto je charizma dona Bosca a charizma mladých. Zatlieskajme všetkým tu prítomným mladým!
Ďakujem všetkým, ktorí nás sledujú v televízii a v médiách. Osobitne by som sa však chcel poďakovať ctihodnému otcovi, donovi Stefanovi Martogliovi, vikárovi hlavného predstaveného saleziánov, vďaka ktorého prítomnosti môžeme objať celú saleziánsku rodinu roztrúsenú po celom svete. A ďakujem prítomným biskupom; trnavskému arcibiskupovi Mons. Jánovi Oroschovi a biskupovi, vášmu saleziánskemu biskupovi, slávnemu synovi tejto saleziánskej provincie, Mons. Vladimírovi Feketemu, ktorý vykonáva svoju službu v Azerbajdžane. A potom srdečne pozdravujem vášho provinciála, don Petra Timka, celú saleziánsku provinciu na Slovensku a ak dovolíte, špeciálny pozdrav Dcéram Márie Pomocnice, ktoré sú ženskou vetvou veľkej rodiny dona Bosca.
Drahí bratia a sestry, dnes sme všetci saleziáni!
Dnes sme všetci saleziáni! Všetci cítime v srdci radosť, charizmu radosti dona Bosca, ktorý nás s nadšením povzbudzoval a hovoril nám, že „radosť je, po láske, najkrajšie stvorenie, ktoré nám Boh dal“.
Charizma radosti. A musím vám povedať jednu vec: veľmi ma potešilo, keď som v knihe, ktorú vydala saleziánska provincia z príležitosti storočnice a ktorá sa volá „Sen, ktorý trvá, trvá, trvá“, videl, že na všetkých fotografiách, ktoré boli uverejnené, sú všetci saleziáni, vrátane nášho drahého otca provinciála, všetci pekne usmiati.
Sto rokov je výročie, ktoré treba osláviť, a to predovšetkým poďakovaním sa Pánovi. Je to sto rokov apoštolátu, služby mládeži a ľuďom na Slovensku a my si chceme pripomenúť všetkých saleziánov a spolupracovníkov, ktorí za týchto sto rokov zasvätili svoj život dobru mladých na Slovensku. Dnes sú v nebi, pozerajú na nás zhora, ale toto významné výročie oslavujú a tešia sa z neho spolu s nami.
Drahí bratia a sestry, pozeráme sa na minulosť s vďačnosťou. Ale musíme aj s hrdosťou, s radosťou povedať, že mladí na Slovensku by bez saleziánov neboli vo výchove obohatení saleziánskymi školami, oratóriami, tábormi, … . Toľko aktivít bolo a stále je veľmi dôležitým obohatením pre naše drahé a milované Slovensko.
Saleziáni teda zohrali veľmi dôležitú úlohu vo výchove slovenskej mládeže. Ste totiž prítomní v mnohých mestách a diecézach Slovenska, o čom svedčí množstvo diel, v ktorých vykonávate svoj apoštolát. Preto vám dnes naozaj celé Slovensko hovorí: Ďakujeme vám, saleziáni, ďakujeme za všetko, čo ste urobili a robíte pre našu mládež!
Drahí bratia a sestry, týchto sto rokov bolo slávnych, ale bolo poznačených aj mnohým utrpením, ktoré si vynútil komunistický režim, a mnohými ťažkosťami. Váš príbeh vzbudzuje obdiv, ale zároveň aj dojatie: koľko obetí, koľko ťažkostí, koľko nepochopenia. A prekonali ste to vďaka apoštolskej odvahe dona Bosca, s mučeníckou smrťou blahoslaveného Titusa Zemana, ktorý je určite korunou a najväčším svedkom týchto sto rokov apoštolátu.
V apoštolskom liste, ktorý pápež František poslal pri tejto slávnostnej príležitosti a ktorý prečítame pred koncom svätej omše, pápež hovorí, že vy, saleziáni, musíte byť aj naďalej, ako to povedal don Bosco, skutočnými duchovnými otcami mladých. Ďakujeme vám teda za to, čo ste urobili, za to, čo robíte, ale musíme sa pozerať dopredu na ďalších sto rokov. Potrebujeme nové povolania, potrebujeme nových spolupracovníkov, potrebujeme silnú a radostnú saleziánsku rodinu!
Preto, drahí bratia a sestry, zatiaľ čo sa s vďačnosťou pozeráme na minulosť, žime prítomnosť s nadšením. Nech s vašou pomocou snívame, ako ste nás aj doteraz privádzali k snívaniu! Snívajme s donom Boscom! Pokračujme v tomto sne, ktorý ste začali pred sto rokmi! Slovensko potrebuje snívať! A môže snívať s vami, s mladými, s vašou charizmou. Snívať s nádejou, s radosťou a nadšením.
Drahí bratia a sestry, tento sen trvá, trvá, trvá. Nech žijú saleziáni! AMEN.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2024/09/2024-09-13-Homilia-Mons-Girasoli-1.jpg6661000Martin Kačmáryhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMartin Kačmáry2024-09-14 09:50:172024-09-14 09:50:47Homília apoštolského nuncia Mons. Girasoliho pri príležitosti storočnice v Šaštíne
Už túto nedeľu končí prihlasovanie mladých mužov na ročný program, ktorý ponúka rozlišovanie povolania. Je určený nielen pre tých, ktorí zvažujú duchovné povolanie, ale pre všetkých, ktorí hľadajú svoje miesto v živote.
Ročný program pozostáva z desiatich víkendových stretnutí a záverečných duchovných cvičení.
Víkendovky ponúkajú:
príležitosť stretnúť zaujímavého hosťa,
vypočuť inšpiratívnu tému,
zažiť silu spoločenstva,
byť osobne sprevádzaný
prehĺbiť svoj duchovný život.
Prihlasovanie končí 15. septembra. Záujemcovia sa môžu zaregistrovať na stránke cestapovolania.sk.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2024/09/discernement-500.jpg245500Martin Kačmáryhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMartin Kačmáry2024-09-11 20:31:362024-09-11 20:33:08Rozlišujete povolanie? Prihláste sa do nedele na náš ročný program
Na víkende vďačnosti za 100 rokov prítomnosti saleziánov na Slovensku, otec provinciál Peter Timko prečítal posolstvo od pápeža Františka:
Drahé sestry a bratia, ktorí ste sa zišli v športovej hale v Bratislave,
s radosťou a vďačnosťou sa pripájam k tejto oslave stého výročia prítomnosti saleziánskej spirituality v krajine svätých Cyrila a Metoda. Toto storočie obetavej služby na Slovensku je žiarivým znamením lásky a oddanosti, ktoré bratia saleziáni priniesli do vášho regiónu.
Saleziánska spiritualita, inšpirovaná príkladom svätého Jána Bosca, má pre našu Cirkev zásadný význam. Podporuje autentickú lásku k blížnemu a angažovanosť vo výchove mladých, pomáha vytvárať spoločenstvá zamerané na spoločné dobro a integrálny rast každého jednotlivca.
Saleziáni predstavujú a naďalej zostávajú duchovnými otcami mladých, ktorí boli vždy stredobodom ich starostlivosti, štúdia a kňazskej služby. Ako sám svätý Ján Bosco zdôrazňoval, kňazi v Kongregácii musia byť skutočnými otcami svojich žiakov a musia pamätať na to, že výchova je záležitosťou srdca. Láska, ktorú odporúčal don Bosco, bola láska, ktorú prejavoval svätý Pavol novoobráteným veriacim, láska, ktorá ho často nútila plakať a prosiť, keď videl svojich synov menej učenlivých a menej zodpovedajúcich jeho horlivosti (porov. Z „Listov“ svätého Jána Bosca, Epistolario, Turín, 1959, 4, 202, 204-205. 209).
Vzdávam vďaky Pánovi za toto sté výročie služby saleziánov a za ovocie ich práce. Modlím sa, aby ich poslanie naďalej prekvitalo a inšpirovalo nové generácie k životu vo viere, nádeji a láske. Udeľujem vám svoje požehnanie a prosím vás, aby ste sa nezabudli za mňa modliť.
Od sv. Jána v Lateráne, 13. augusta 2024 František
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2024/09/Papa.png.webp6621200Martin Kačmáryhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMartin Kačmáry2024-09-09 10:08:332024-09-09 14:24:06Posolstvo od Svätého Otca pre saleziánsku rodinu na Slovensku
Pri pohľade do kalendára takmer každému z nás skrsla v hlave rovnaká myšlienka – prázdniny sa blížia ku koncu a opäť začína škola. Na mnohých z nás čakajú domáce úlohy, nové povinnosti, ale aj kamaráti a kopec zábavy.
Neodmysliteľnou súčasťou školského roka sú aj stretká. A tak v nedeľu 1.9. oratko po niekoľkotýždňovej prestávke naplnil smiech a krik detí.
Hneď na začiatku nám hladinu stresu zdvihol dážď. Účastníkov bolo naozaj veľa – dlhoroční stretkári, noví stretkári, animátori a rodičia s mladšími deťmi. Neostávalo nám nič iné, iba začať vo vnútri.
Celú akciu sme zverili do rúk nebeského Otca a pod ochranu Panny Márie.
Po modlitbe sme sa dozvedeli ako budú stretká vyzerať tento rok a aj to, že okrem stretiek nás čaká aj jedna novinka – šachový krúžok.
Keďže sa medzitým vyčasilo, deti a animátori rozdelení podľa stretiek pokračovali v programe vonku.
Najbližšiu polhodinu strávili spoznávaním sa, rozprávaním zážitkov z prázdnin a dohadovaním časov stretiek.
Keď všetci vyriešili potrebné záležitosti, prišiel čas na veľkú hru. Všetky deti sa na chvíľu stali poľovníkmi – plnili úlohy, získavali pečiatky a obchodovali s nimi. No nie všetci dodržiavali pravidlá. Na pytliakov striehli policajti, ktorí ich vysokými pokutami odrádzali od tejto nelegálnej činnosti.
Čo by to bolo za saleziánsku akciu, ak by na nej nebolo jedlo?
Pohár Kofoly a špekačky každému vyčerpanému poľovníkovi zdvihli náladu. Netrvalo dlho a jediným dôkazom tohto občerstvenia boli prázdne fľaše a špinavé taniere.
Z takej skvelej akcie plnej milých a priateľských ľudí sa každému odchádza ťažko, no pokročilý čas nás k tomu prinútil.
Celú akciu sme ukončili troma Don boscovými zdravasmi a rozišli sme sa domov.
Ostáva nám už len veriť, že celý rok sa bude niesť v takomto priateľskom duchu ako jeho začiatok. A že sa budeme stále stretávať v takom hojnom počte.
Táborom to nekončí! Dievčatá, ktoré stále majú v pamäti tábor ako nezabudnuteľný zážitok, prišli naň spolu pospomínať v piatok 30.8. 2024. V oratku vládli dievčatá, zatiaľ čo chalani odišli symbolicky ukončiť prázdniny bodkou na Mariánskej hore.
Program sa oficiálne začal o deviatej, ale niektoré šikovnice došli skôr a pomohli animátorkam s prípravou obeda. Všetko sa nieslo v duchu tábora – slnko, teplo, smiech, kamoši a kopa hier! Vyskladali sme obľúbené aktivity z oboch táborov a poriadne sme sa zabavili a vypotili.
Bol čas nasledovať Pána a nasledovaním animátoriek sme sa dostavili do popradskej konkatedrály na svätú omšu. V tento posledný prázdninový deň sme nemohli zabudnúť na pravú letnú pochúťku a pozvali sme dievčatá na zmrzlinu.
Postupnosť chodov sme trošku zamenili a za dezertom sme si v oratku dali poriadny obedík- tortilly. Poobedie bolo pokojnejšie, dievčatám sme ponúkli dielničky, hamakovanie a športové aktivity. Bol to krásny deň a tešíme sa na mnoho ďalších spomienok v oratku.
