6. decembra 2024 – Dnes k nám zas prišiel svätý Mikuláš. Toho roku nás pred svojím príchodom vyzval, aby sme ho obdarovali my, deti. Najprv nás to prekvapilo a potom sme si uvedomili, že dostaneme určite viacero balíčkov sladkostí nielen od rodičov a starých rodičov, ale aj v škôlke alebo škole a že by bolo pekné niečo z toho dať sv. Mikulášovi, aby mal na rozdávanie tým deťom, ktoré darčeky nedostanú. A z toho sme mali veľkú radosť. K oltáru sme do obrovského koša priniesli veľa darčekov. Po sv. omši prišiel naozajstný sv. Mikuláš. Bol veľmi pekný, s bielou bradou, dlhočizným červeným plášťom a bol veľmi milý. Aj on nás nakoniec obdaril darčekmi! Poďakoval nám, že sme mu doniesli plný kôš, aby mal dosť sladkostí pre iné deti. Bola to tá najkrajšia oslava štedrého svätého Mikuláša, na akú nezabudneme.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2024/12/IMG_9396-scaled-e1733732228412.jpeg19201920Ondrej Pitoňákhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngOndrej Pitoňák2024-12-09 09:19:532024-12-09 09:30:43Prišiel k nám Sv. Mikuláš!!!
19. októbra 2024 – V tento nádherný chladný jesenný deň sa v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Poprade slávnostne zavŕšilo trojročné úsilie kňazov a birmovancov z našej farnosti slávením sv. omše, ktorú celebroval pomocný biskup Mons. Ján Kuboš a koncelebrovali naši súčasní saleziáni aj tí, ktorí už boli pridelení na iné pôsobiská: don Dominik Vinš, don Peter Barina, don Ľuboš Stebnický, don Peter Grzechynka, don Martin Kačmary, don Štefan Urban, don Laco Miko, don František Čunderlík.
Spevokol „mladých“ z našej farnosti krásne dotváral radostnú atmosféru. Obrovské lode kostola sa zaplnili príbuznými, na tvárach bolo zrejmé dojatie. Odteraz budú naši milovaní mladí žiť s novou silou Ducha Božieho.
Modlitby za nich po slávnosti birmovania boli v srdciach prítomných veľmi vrúcne. Posilňuj ich, Pane, na ceste, aby si vždy, keď budú klesať alebo váhať, keď im bude ťažko a neveselo, spomenuli na tento deň, keď im bol slávnostne potvrdený a nanovo daný dar Ducha svätého, ktorého pečať nesú od svojho krstu.
Tohtoročný Katarínsky ples v našej farnosti sa začal tradične sv. omšou o 16.30. Ako výstižne poznamenal don Laco počas svojej homílie – tento raz nebudujeme spoločenstvo prácou, ale zábavou a tancom. A presne tak sa aj stalo – počas večera sme si dosýta zatancovali a užili jedinečnú atmosféru.
Večerom nás sprevádzali traja brilantní moderátori – Tobiáš Mucha, Daniel Pafko a Kamil Dominik, ktorí neustále sypali vtipy ako z rukáva a svojím humorom rozosmiali každého v sále. Program bol rozmanitý a skvele vyvážený – striedali sa tanečné kolá, scénky a rôzne aktivity. Jednou z nich bola napríklad súťaž pre pánov v šľahaní vaječných bielok. Skúškou kvality bolo otočiť misu nad hlavu vlastnej manželky!
Vrcholom programu bola tombola so zaujímavými cenami od pobytov a vstupeniek do aquaparku až po hodnotné darčeky. Samozrejme nechýbalo korunovanie kráľa a kráľovnej plesu. Tento rok si titul kráľovského páru zaslúžene odniesli Jožko a Števka Banášovci. Po oficiálnom programe pokračovala voľná zábava až do neskorých nočných hodín. Celý večer bol dokonale zorganizovaný a priniesol radosť všetkým „plesajúcim“. Každému, kto priložil ruku k dielu pri jeho príprave a realizácii, patrí obrovské ĎAKUJEME.
Srdečne všetkých pozývame v sobotu 7. decembra na spoločnú adoráciu do oratka. Začne sa o 17,00. Je naplánovaná na cca hodinu. Po nej si môžeme spoločne posedieť pri dobrotách, ktoré prinesieme a bude aj punč.
Pozývame na oslavu výročia posviacky kaplnky Panny Márie Pomocnice kresťanov spojenú s prísľubami troch nových saleziánskych spolupracovníkov.
„Rozhodli sme sa vstúpiť do Združenia saleziánov spolupracovníkov, prijať záväzok a vydať sa na cestu posväcovania sa, ktorou chceme v jednote a s celou saleziánskou rodinou kráčať a svedčiť o Láske a Nádeji,“ odkazujú Anna G., Michaela S. a Stanislav M., ktorí sa už tešia na svoje slávnostné „sľubujem“.
Oslavy prebehnú v nedeľu 8.12.2024 na svätej omši o 9.00hod v oratku v Kaplnke Panny Márie Pomocnice v Poprade. Koláčiky vítané.
Sprevádzajme našich budúcich spolupracovníkov v modlitbách, aby sa na tieto prísľuby vnútorne nastavili a potom žili toto svoje „áno“ v radosti a láske navždy.
Jarné prázdniny sa dali využiť rôznym spôsobom. Počasie prialo outdooru, žiadalo sa oddýchnuť si od rodičov a po trojročnej birmovaneckej príprave si vydýchnuť, dať spoločnú bodku za týmto obdobím. Preto sme šli do Kvetnice a zorganizovali sme všetko potrebné pre strávenie dvoch dní na chate.
Na začiatku víkendu sme si zahrali hru, kde sme museli v trojiciach so zaviazanými očami nájsť cestu k chate a objaviť kód. Bolo to skvelé na prebudenie zmyslov a spoluprácu. Potom počas večera nasledovalo množstvo ďalších aktivít a hier, ktoré nás ešte viac zblížili.
V noci sme sa presunuli do lesa na adrenalínovú úlohu. Mali sme uhasiť oheň pomocou vody, z ktorej sme sa museli napiť. Úloha bola náročná, pretože sme museli ostať nepozorovaní a vyhnúť sa chyteniu. Mali sme aj spoločné zhrnutie birmovnej prípravy. Rozdelili sme sa do skupín, kde sme sa navzájom podelili o to, čo nás oslovilo, alebo o to, čo nám naopak nesedelo. Otvorene sme sa porozprávali o našich zážitkoch. Na ďalší deň sme sa spoločne vybrali na prechádzku a počas nej sme sa modlili ruženec. Bol to hlboký moment spojenia a ticha.
Tieto dni znamenali odľahčenie všetkého, čo bolo námahou a bolo vyjadrením radosti zo vzájomnosti a radosti z viery, ktorú prežívame.
V nedeľu, 27. októbra, sme sa v našej farnosti stretli pri obľúbenej Šarkaniáde – udalosti, ktorá každoročne prináša radosť nielen deťom, ale aj ich rodičom. O pol tretej popoludní sme sa zhromaždili pred kostolom, aby sme sa spoločne vybrali na Turničku kde sme do vzduchu vypustili naše šarkany. Počasie nám prialo, bolo slnečno a mierny vietor pomáhal našim šarkanom stúpať do výšin. Pre účastníkov bol pripravený teplý čaj a hudba, ktorá dotvárala príjemnú atmosféru.
Po hodinke veselého lietania sa však akcia musela predčasne ukončiť, no ani to nezabránilo zábave. Deti sa zapojili do hier, ako bola „indiánska šatka“ a „ramp,“ pri ktorých sa naplno vybehali. Rodičia si pri prijemných rozhovoroch mohli pochutnať na koláčikoch. Síce šarkany nelietali, no aj bez nich sa dalo poriadne zabaviť a využiť krásne jesenné počasie.
Túto nedeľu 27. októbra sa konalo v našom kostole predstavenie knihy Kostol sv. Jána Evanjelistu v Poprade-Veľkej symbol spojenia duchovna, minulosti a súčasnosti. Autor tejto výnimočnej publikácie, pán Ľuboslav Hromják, nám osobne priblížil príbeh a úsilie, ktoré stáli za jej vznikom. Okrem obsahovej stránky nám pán Peter Trembáč a pán Jozef Petrenčík predstavili aj vizuálne spracovanie knihy. V každej kapitole môžeme obdivovať starostlivo spracované texty, krásne fotografie a ilustrácie jedinečných prvkov z nášho kostola.
Ďakujeme autorovi a všetkým, ktorí prispeli k vzniku tejto knihy. Veríme, že sa stane zdrojom radosti a obohatenia nielen pre farníkov, ale pre všetkých, ktorí v nej nájdu spojenie duchovných hodnôt minulosti i prítomnosti. Ak by ste mali záujem aj Vy o túto knihu, dá sa zakúpiť po každej večernej omši v sakristii do vypredania zásob.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2024/10/DSCF4091.jpg13332000Ondrej Pitoňákhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngOndrej Pitoňák2024-10-31 11:16:272024-10-31 11:17:13Predstavenie knihy o našom farskom kostole
Dňa 20. októbra 2024 sa v našej farnosti konali dve jedinečné podujatia, ktoré nám priniesli množstvo duchovného obohatenia a radosti.
Prvým z nich bola Misijná beseda s don Ferom a don Lacom. Obaja sa s nami s veľkým nadšením podelili o svoje zážitky a skúsenosti zo služby na misiách – don Fero z pôsobenia na Sibíri a don Laco z Pakistanu. Don Fero, ktorý strávil 9 roky na Sibíri, nám priblížil miestnu kultúru a život v drsných podmienkach severu, dokonca nám ukázal aj autentické suveníry zo svojej misijnej cesty. Don Laco nás zas preniesol do Pakistanu, kde slúžil 3 roky a kde každodenný život prinášal aj isté riziká. Obaja saleziáni nám ukázali, ako s pokorou a radosťou slúžia Bohu aj v náročných situáciách a na miestach vzdialených od domova. Nechýbal ani humor, ktorým nás celú besedu rozosmievali a ktorým nám ukázali, že viera a radosť idú ruka v ruke, nech sa nachádzame kdekoľvek. Ďakujeme don Ferovi a don Lacovi za túto besedu, ktorá nám umožnila nahliadnuť do života misií a načerpať inšpiráciu.
Po besede sme sa stretli na rozlúčke s don Dominikom. Pripravili sme malé grilovanie, pri ktorom sa rozprávali a zdieľali sa spomienky. Program sme obohatili premietaním fotografií, ktoré nám pripomenuli spoločné chvíle. Don Dominik však neodchádza s prázdnymi rukami – z farnosti si odnáša nielen novú elektrickú kolobežku, ale predovšetkým množstvo spomienok, ktoré mu budú pripomínať našu komunitu.
Drahý don Dominik, prajeme vám pevné zdravie, radosť a Božie požehnanie na ďalšej ceste. Sme vďační, že sme vás mohli mať medzi nami, a veríme, že ste nám odovzdali kus seba, ktorý nás bude sprevádzať aj v budúcnosti.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2024/10/DSCF3800.jpg12132000Ondrej Pitoňákhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngOndrej Pitoňák2024-10-31 10:54:082024-10-31 11:23:07Misijná beseda a rozlúčka s Donom Dominikom
…V čase 4.-5. 10.2024 sme zažili dotyk Božieho Slova a Božej prítomnosti, príbehov a prednášok duchovných otcov Pavla a Františka, vnímali sme miesto na východe, kde „nič nie je“, ako premieňa Božia láska, ochotné ruky pracovať a srdcia, ktoré sa zdieľajú s milosťami a pôsobením blahoslavenej Anky Kolesárovej…
Čas sa blíži, sme v blízkej príprave na prijatie sviatosti birmovania. Znamená to, že je potrebné urobiť si súhrn cesty, ktorou sme prešli: oživiť si vedomosti a prax z nich, ktoré potrebujeme pre budúcnosť – na ďalšiu etapu života. Potrebujeme si naladiť srdce tak, aby nehralo na dve strany: proti a pre Boha.
Na tú poslednú úlohu je potrebné stíšenie, modlitba, Božie slovo a sviatosti – najmä Eucharistia a sviatosť zmierenia. Veľkou pomocou je stíšiť sa a putovať na posvätné miesto.
Podarilo sa to 44 birmovancom z 52 a 6 animátorom, ktorí sychravému počasiu odolali a bez prechladnutia nastúpili do autobusu. Vydali sa na krátku-krásnu púť a obnovu do Vysokej nad Uhom. Toto miesto sme si vybrali kvôli hrdinskému príkladu bl. Anky Kolesárovej a kvôli komunite bratov a sestier, ktorí darovali svoj čas, sily pre budovanie miesta prijatia pre pútnikov a mladých, ktorí túžia po obnovení a premene svojho srdca na krásne a čisté. Iba takého je vhodné pre krásny život a dary, ktoré nám cez sviatosti Duch Svätý prináša.
Vnímali sme srdečné prijatie spoločenstva kňazov a komunity – teda zažili sme aspoň trochu – či chvíľku, čo to znamená žiť pre Krista a pre iných. Slávili sme spolu Eucharistiu 2x a niektorí aj sviatosť zmierenia….
Vypočuli sme si príhovor o. Pavla Hudáka o tom, že život sa stavia podobne ako dom. Najdôležitejšie sú základy, ktoré občas skontrolujeme na duchovnej obnove, či sme takí, akých nás chce mať Pán. Ide vlastne o srdce, ktoré si treba chrániť, aby sme ho mali múdre, čisté a milujúce. Poobede sa nám venoval otec František Petruška, ktorý s nami prešiel silu a krásu sviatosti zmierenia, aby sme sa spovedali dobre, jednoducho a pravdivo, lebo len tak nám sviatosť zmierenia osoží a pomôže pri náprave základov života. Veru, niektorým sa podarilo dobre vyspovedať a niektorí sa rozhodli ešte povenovať príprave, aby to stálo za to a boli na sviatosť birmovania veľmi dobre pripravení 😊. Večer – na záver, bola krásna svätá omša aj vďaka našim hudobníkom a speváčkam, no hlavne, kvôli čistým srdciam. Na konci o. František Petruška požehnal prstene a krížiky tým, ktorí si ich zaobstarali a boli ochotní zaviazať sa malým, ale silným sľubom s pomocou bl. Anky Kolesárovej. Pomodlili sme sa tri Zdravasy, chvíľu sme prosili o pomoc pri relikvii bl. Anky a šli sme na miesto, kde je pochovaná.
S nosením prsteňa, alebo krížika sú spojené tieto záväzky:
Rozhodnutie pre vnútornú slobodu a čisté vzťahy.
Denná modlitba troch Zdravasov za dar múdreho, čistého a milujúceho srdca.
Sviatostný život.
Aký je nádherný život, ktorý sa žije v nevinnosti a láske. A aký veľkodušný je Pán v tom, že ak to nešlo doteraz, možno to rozvíjať po dobrej svätej spovedi odteraz.
Niektorým sa podarilo zachytiť, že svätosť Anky a jej hrdinské rozhodnutie nebolo iba vecou momentálneho impulzu, ale výsledkom života v láske k Ježišovi a jej horlivého sviatostného života a usilovnej služby druhým.
A toto je niečo, čo nás čaká aj po sviatosti birmovania – presne to, čo sme si povedali na poslednom stretku. Čaká nás život, ktorý sa nám podarí, ak budem pokračovať v živote učeníka, ktorého Pán pozýva a posiela k iným.
A tu je päť užitočných alebo základných zásad učeníka (ako rozvíjať dary a žiť naplno):
Rozvíjať túžbu, aby si sa chcel stať veľkým. To znamená zamerať život tak, aby som sa stal/la svätým/svätou. (veľkým/ou v Božích očiach).
Modliť sa veľa. To znamená, počúvať Boží hlas v Jeho slove a vo svedomí. Preto je veľmi vhodné čítať liturgické čítania dňa, počúvať v kostole príhovor kňaza a v modlitbe si strážiť tieto spôsoby („AKVA“): adorácia, kajúcnosť, vzdávanie vďaky, akútna úpenlivá prosba – suplikácia).
Žiť život v spoločenstve. To znamená, že nesmiem zostať sám/a mimo spoločenstva viery, sám/a sa nedostanem do neba. Pán mi dal preto rodičov, krstných, birmovného rodiča, a tiež sa potrebujem obklopiť priateľmi, ktorí rozvíjajú dar viery.
Naplno využívať dar sviatostí. To znamená, že potrebujem často chodievať na sv. omšu, minimálne v nedeľu a prikázané sviatky (pozor na minimalizmus – dôležité je žiť naplno a to s minimom Božej pomoci a lásky nedá), po každom páde vstať, preto je potrebná pravidelná sviatosť zmierenia a po ťažkom hriechu čím skôr.
Žiť misijný život. Je to povinnosť – kresťanská povinnosť. Na konci omše v latinčine zaznieva: Ite misa est – si poslaný/á! Je to poslanie, ktoré dostávaš naplno s darmi v birmovke, aby si prinášal/la Božiu lásku, Jeho život, slovo, príklad, spôsob života tam, kde Ťa Pán pozýva – posiela.
Prajem Ti nádherný život a ďakujem všetkým za spoluprácu.
