Ďakujeme a dúfame: vyúčtovanie roka vo farnosti

Čísla z uplynulého roka

Slovko p. farára na dokreslenie

Vďačnosť pri pohľade späť a pozvanie pri pohľade vpred

Poďakovanie

Ďakujeme všetkým, ktorí darovali svoje sily a čas, financie či iné prostriedky na skrášlenie farnosti a kostola. Dokončili sme vonkajšiu a vnútornú fasádu kostola. V orlovni sa pokračuje na malých úpravách, aby jednotlivé miestnosti boli funkčné a vhodné na pastoračné aktivity. Pripravujeme veľkú rekonštrukciu strechy, ktorú by sme radi zvládli v lete 2024. Ďakujeme všetkým za ich láskavé a veľkodušné dary a pomoc.

Vďaka tým, ktorí sa delíte o svoj čas a sily pri výchove detí a mladých vo farnosti na prípravách na sviatosti, pri stretnutiach a aktivitách. Ďakujeme všetkým, ktorí sa pozorne venujete starkým a ľuďom odkázaným na pomoc, je to prejav ľudskosti i spoločenstva, ktoré má budúcnosť.

Gratulujeme chlapcom, ktorí prijali pozvanie do služby miništrovania – lebo si vybrali najlepšie miesto v službe Ježišovi. Ďakujeme rodičom, ktorí vedú svoje deti k láske k eucharistickému Ježišovi. Ďakujeme našim lektorom, ktorí sa snažia o to, aby Božie slovo bolo prednášané zrozumiteľne a s úctou. Ďakujeme organistom a speváckym zborom –našich detí, mladých a dospelých, ktorí vedia, že spev s úprimným a čistým srdcom je skutočne krásnou oslavou Boha a prejavom lásky k nemu.

Poďakovanie patrí aj členom našej farskej hospodárskej a pastoračnej rady, ktorým záleží na tom, akú tvár má naša farnosť a na tom, ako žije. Tak isto aj farskej charite, ktorá hľadá spôsoby, aby pomoc bola vhodná, taktná a účinná pre tých, ktorí ju potrebujú. Ďakujeme aj tým, ktorí hľadajú spôsoby, ako sa deliť o dobro, čas a dary v službe našim blížnym, aby pocítili Božiu prítomnosť v našom spoločenstve. Ďakujeme všetkým, ktorí prinášate modlitby a obety, aby sme boli slobodní pri prijatie viery, nájde a lásky, ktorá z nás vytvára Božiu rodinu. Ak sme na niekoho alebo na niečo zabudli, prosíme o ospravedlnenie a o pripomenutie.

Pozvanie: pýtať sa, počúvať,

uvažovať a modliť sa,

hľadať a spolupracovať,

žiť v Božej rodine

Ďakujme, odprosujme, prosme, hľadajme a komunikujme aj naďalej a pozývajme aj ostatných. Každý máme nejaké bolesti alebo obmedzenia, no s Božou pomocou a spolu ich zvládame. Milovať Boha a blížneho nie je malichernou záležitosťou, ale našim povolaním, ku ktorému má smerovať všetko.

Pre presnejšie vnímanie tejto pozvánky kladiem sebe i vám, drahí bratia a sestry, otázky, ktoré nám môžu pomôcť pohnúť sa ďalej. Nie sú jednorazové. Sú predovšetkým na modlitbu a uvažovanie. Niektoré sa dajú zodpovedať iba vo svojom vnútri, niektoré doma – v rodine a niektoré vo farnosti v dialógu medzi sebou navzájom – medzi laikmi, zasvätenými a kňazmi.

Ktoré sú z tých NALIEHAVÝCH OTÁZOK (vhodných aj pre formáciu svedomia):

Kto je na mojom prvom mieste – prakticky – komu a čomu dávam prednosť v trávení môjho času? Ak milujem Boha – ako mu to prejavujem v mojich postojoch, v blížnych? Vnímajú to ľudia okolo mňa? Modlím sa a obetujem sa za to, aby naša Božia rodina rástla? Nenechávam to iba na príležitostnú prípravu – napr. k sviatostiam?

Koho a koľkých som počúval z lásky k nim, k Bohu a Cirkvi? Všímam si, z čoho sa druhí tešia a teším sa s nimi? Keď majú iní ťažkosti, som im ochotný pomôcť? Koľkým som/sme pomohli, s koľkými sa delíme o konkrétne dobro, čas, život? Som ochotný prijať pomoc? Ako sa volajú rodiny, s ktorými sa delíme o dar viery a rastieme spolu vo viere? Ako spolupracujeme s blízkymi, s kňazmi na raste vo viere?

Vieme o tom, že sviatosť kňazstva a manželstva sú Bohom darované na vzájomnú spoluprácu pre rozvíjanie Cirkvi? Ako spolupracujeme? Čo k tomu potrebujeme, aby to šlo lepšie? Ktoré zvyky a predstavy nám v tom prekážajú? Máme svoje spoločenstvo, v ktorom spoznávame svoju vieru, modlíme sa spolu a delíme o svoj život? Ak takéto spoločenstvo máme, pozývame aj ďalších, aby rástlo? Vieme okrem svojej práce, povinností doma a odpočinku urobiť niečo z lásky pre svoju farnosť (Božiu rodinu tam, kde patríme)? Spýtali sme sa iných, čo by sa dalo robiť? Spýtali sme sa kňaza vo farnosti?

Rozprávame sa o tom, ako funguje naša Božia rodina (farnosť)? Milujeme ju? Vedieme svoju rodinu k viere, alebo iba k vonkajším náboženským prejavom? Akým spôsobom rastieme v schopnosti viesť deti a mladých vo viere? Čo k tomu potrebujeme? Čo robíme preto, aby vo farnosti rástlo medzi nami porozumenie? Aký vplyv má na to denné slávenie Eucharistie v našej farnosti, uvažovanie nad Božím Slovom, adorácie, duchovné obnovy, púte, aktivity?

V apríli (13.-21.4.) by mali byť misie v našej farnosti. Ako sa na ne pripravíme? Ako pozveme ostatných – susedov, známych, tých, čo bývajú na našej ulici? Ako prinesieme radostnú zvesť tým, ktorí do kostola nemôžu chodiť alebo jednoducho nechodia? Kto v mojom okolí potrebuje službu kňaza, alebo blízkosť kresťana?

V akom stave je naša rodina?  V akej fáze sa nachádzame – od tej, kde sa poskytuje základný servis a pohodlie smerom k tej, kde sa žije živé spoločenstvo s Ježišom? Čo urobiť, aby sa Ježiš cítil u nás lepšie, aby sme mali na neho čas, spoznávali ho a spolupracovali s ním?

Ako sa vidíme alebo kde sa nachádzame ako spoločenstvo farnosti? Čo potrebujeme prekonať, aby sme sa stali živšou Božou rodinou – kde vonia prijatie a Jeho prítomnosť?

Tieto otázky nie sú spochybnením vďačnosti za toľko dobra, ktoré sa deje v našej farnosti, ale otvárajú oblasti, kde sa potrebujeme pýtať a hľadať cestu spoločne, aby sme sa neznechutili a našli aj spôsob spolupráce. Či žijeme a konáme ako tí, ktorí s Nebeským Otcom ťahajú za ten istý koniec. Tiež by nebolo vhodné zostať na mieste, alebo opakovať to, čo neprináša život. To, čo ľudskými silami nejde, to ide s pomocou Božieho Ducha – preto sú potrebné Božie prostriedky. (Ef 6, 11-18). Nimi nás Pán vedie, chráni a uschopňuje.

Čakajú nás veľké podujatia

Milí bratia a sestry, patríme do Božej rodiny. Máme za sebou požehnaný rok, ktorý mal svoje bolesti i radosti, prejavy nezáujmu i obetavé námahy, zlyhania i odpúšťania, straty a zisky. Dúfame, že pred sebou máme krásny rok – plný Božích ponúk, darov, výziev, osláv a Jeho činnej prítomnosti, ktorú svet nedokáže ponúknuť.

Okrem krásnych liturgických slávností v liturgickom roku, koncom januára a začiatkom februára nás čaká oslava dona Bosca, po Veľkej Noci budú v našej farnosti ľudové misie (13.-21.4.), v máji bude 1. sv. prijímanie (19.5.), v júni – kňazská vysviacka a primície nášho diakona Andreja Dominika (15. a 16.6.), v lete dva veľké tábory – prímestský a birmovanecký, tak isto aj rekonštrukcia strechy na orlovni, v septembri Deň farnosti (1.9.), 100. výročie príchodu saleziánov na Slovensko (6.-8.9.) a pravdepodobne v októbri bude birmovka (čakáme na presný termín).

Prosme si o potrebné dary – hlavne o dar múdrosti, aby sme správne rozlíšili to, kedy a čo sme povolaní žiť a tak sa otvorili pre ďalšie dary. Veľmi potrebujeme žiť v Božej prítomnosti, aby sme vnímali jeho dobrotu a lásku a svedčili o nej. Buďme k sebe navzájom trpezliví, ale aj nároční, otvorení v komunikácii, ale aj láskaví, vo všetkej múdrosti a v Božej dobrote.

S úctou a vo vďačnosti za vás,

Dominik Vinš, sdb (administrátor farnosti Poprad-Veľká)

Pastiersky list na Sviatok Svätej rodiny

Drahí bratia a sestry!

V posledný deň kalendárneho roka slávime sviatok Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa. Bilancujeme uplynulý rok a vítame už nový rok. Prosím, nájdime si čas poďakovať Pánu Bohu za jeho ochranu a požehnanie, ktorým nás sprevádzal v uplynulom období.

Boží Syn sa rozhodol, že podobne ako všetky deti, bude aj On potrebovať teplo rodiny. Ježišova rodina je príkladom pre všetky naše rodiny. V Nazarete začal jeho pozemský príbeh, keď sa počal v lone Panny Márie. Nazaretský dom Jozefa a Márie sa stal miestom, v ktorom Ježiš prežil detstvo a mladosť, prvé kroky nábožnosti a práce. Môžeme si predstaviť, ako ho svätý Jozef brával do synagógy na modlitby, učil ho práci s drevom v jeho dielni a Mária napĺňala ich domov nežnosťou a láskou. Opäť Vám aj v tomto mojom liste ponúkam tri podnety na zamyslenie a inšpiráciu.

Milí bratia a sestry, ako prvé povzbudenie, prosím, nech aj naše rodiny a domácnosti sú prvou školou ľudskosti a zbožnosti, kde zoči-voči hrubostiam každodenného sveta sa jej členovia spolu modlia, navzájom obdarúvajú radosťou, vzájomným odpustením, pracovitosťou a všímavosťou voči potrebám druhých. Milé rodiny, zvlášť Vás prosím, aby ste nezabúdali na starých rodičov. Venujte im pozornosť a prejavy vďaky. Evanjelista Lukáš píše o Ježišovom živote v Nazarete slovami: „Chlapec rástol a mocnel plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.“ (Lk 2, 40) Nehovorí sa o nejakých Ježišových zázrakoch alebo uzdraveniach. Nikto z nás nevyrastal v rodine, v ktorej by neboli nejaké problémy. Avšak to platí aj o Svätej rodine. Jozef a Mária taktiež poznali, čo je to strach o dieťa, útek do Egypta, hľadanie strateného syna a úzkosť o neho. Učili sa rozumieť, čo znamená, že Ježiš má byť v dome svojho nebeského Otca. Podobne aj my potrebujeme každý deň učiť sa vzájomne počúvať, spoločne riešiť ťažkosti a problémy, rozprávať sa pri stole, modliť sa. Ale predovšetkým usilujme sa spoznávať a uskutočňovať Božiu vôľu.

Druhým povzbudením je radosť. Pravá a nefalšovaná radosť z čistých vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami. Mám na mysli radosť, ktorá je ovocím vzájomnej úcty a lásky. Úprimnú radosť, ktorú pocíti každý, kto vstúpi do Vášho príbytku. Rodičia, vidia Vás deti spolu sa smiať? Keď k Vám prídu príbuzní a susedia, cítia napätie, alebo sú povzbudení radostnou atmosférou? Povzbudzujem Vás aj k radosti z viery, k radosti, že ste aktívnou kresťanskou rodinou. Kde sa rodina neotvorí Božej prítomnosti, jeho láske a milosrdenstvu, tam rodina stratí pokoj, záujem jednotlivcov začne prevládať nad dobrom celej rodiny a zo vzťahov sa vytratí radosť.

Tretím povzbudením je, aby ste sa všetci členovia rodiny navzájom povzbudzovali k praktizovaniu viery u vás doma ako aj na verejnosti, či je to škola, zamestnanie alebo ulica. Nehanbime sa za vieru! Dnešný evanjeliový úryvok hovorí, že Jozef a Mária vyplnili Pánov zákon. Znamená to, že dieťa Ježiš vyrastal v rodine, v ktorej sa viera žila, v ktorej sa zachovávali Božie prikázania a slávili sa náboženské sviatky. Prosím Vás, rodičia, svojím vlastným životom ukážte deťom, že viera im bude pomáhať, bude pre nich svetlom, pokojom a radosťou ich svedomia. Povedzte im tieto slová: „Milý náš syn, milá naša dcéra! Na vlastnom živote sme sa presvedčili, že viera je pre nás dôležitá, že nám dáva zmysel života. V ťažkostiach je viera pre nás oporou aj usmernením. Preto ju žijeme a preto ti ju odovzdávame.“ Sadnite si a rozprávajte sa doma o Bohu, o viere a Cirkvi, ale najmä, modlite sa spolu, lebo spoločná modlitba posväcuje, odpúšťa a uzdravuje.

Milí bratia a sestry, ďakujem za všetky modlitby a obety ako aj za prejavy ľudskej a duchovnej blízkosti, ktorými ma sprevádzate v mojej službe biskupa. Ste trvalo v mojich modlitbách a obetách, a prosím: „Modlite sa za mňa!“

Váš biskup, + František

Deviatnik k don Titusovi Zemanovi

Vo farnosti sa budeme modlievať v rámci deviatnika modlitbu k don Titusovi na záver sv. omše pred požehnaním.

Nezabudnime si pripraviť čisté srdce i úmysly, za ktoré chceme deviatnik obetovať. O don Titusovi si môžete pozrieť viac na stránke: https://tituszeman.sk/

Spoločným úmyslom deviatnika môže byť:

  • nastávajúca polročná príprava na oslavu 100. výročia príchodu saleziánov na Slovensko
  • a prosba o vzbudenie nových povolaní do manželstva i duchovného stavu.

Začiatok deviatnika je 30.12.2023 – končíme ho deň pred sviatkom 7.1.2024

Modlitba k blahoslavenému Titusovi Zemanovi

Blahoslavený don Titus Zeman,
milosrdný Boh nám dal v Tebe príklad vernosti v povolaní, synovskej úcty k Sedembolestnej Panne Márii a horlivej lásky slúžiacej bratom a sestrám.
Mnohým mladým ľuďom si pomohol naplniť svoje duchovné povolanie a pritom si sa neváhal obetovať za ich záchranu. Vyprosuj Cirkvi nové povolania do zasväteného spôsobu života a nám všetkým ochotu podporovať ich na tejto ceste nasledovania Krista.
Blahoslavený Titus, oroduj za nás, aby sme pod ochranou Panny Márie verne kráčali po ceste nášho povolania a po skončení pozemskej púte sa mohli s Tebou naveky radovať z pohľadu na nášho Pána.
Amen.

S cirkevným schválením Arcibiskupského úradu v Bratislave zo dňa 25. júla 2017, Prot N. 3077/2017

Kto by chcel môže si oživiť spomienku na don Titusa aj cez deviatnik zahŕňajúci jeho životopisné udalosti.: https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2023/12/Deviatnik-k-don-Titusovi-Zemanovi.pdf

Aby všetci zažili prijatie otca, mamy…

Dnes 28.12. máme zvláštny sviatok – taký vianočný, ale aj tak trochu smutný… so šťastným koncom. Oslavujeme malých víťazov – ktorý zvíťazili bez toho, aby si to v zápase o život uvedomili. Máme spomienku na Betlehemské neviniatka, ktoré dal Herodes Veľký povraždiť. Sú to prví mučeníci, ktorí položili život pre Ježiša. Plakali mamy, otcovia, bratia, sestry, … plakal aj Boh.

Prečo? Dôvodom bol strach z ohrozenia pohodlia a moci. Herodes Veľký bol kráľom a na svet prišla konkurencia. Pred nedávnom dal zabiť dvoch svojich synov, ktorí mu mohli zobrať kráľovskú korunu. Keď sa narodil Ježiš a prichádzajú mágovia z východu, tak sa dozvedá, že na svet prišiel ďalší kráľ. V tom čase sa pokoj zabezpečoval dôsledne – likvidáciou nositeľa potenciálneho nebezpečenstva. Tak to urobil pred ním aj cisár Augustus, keď vojnami vyvraždil svojich nepriateľov. Ako dôkaz svojej neobmedzenej moci dal na počesť svetového mieru postaviť oltár pre bohyňu Pax (Mier) jednu z bohýň Ríma. Tento oltár postavil na poli boha vojny Marsa s názvom ARA PACIS. Pekné pomenovania s temným základom, čo je neľudská likvidácia slabších.

Herodes podobne ako mnohí vládcovia zabúdajú, že moc je pre službu. Herodes ani len netuší, že ten, čo sa narodil, tomu patri od večnosti celé nebo i vesmír. O jeho miesto malý Ježiš nemá ani ten najmenší záujem – prišiel pre neho, aby nestratil svoju tvár a svoju dušu.

Aj my máme dnes svoju moc, svoju pozíciu, svoje pohodlie, svoju korunu. Máme však aj svoju možnosť rozhodnúť sa. Otázka je, či sme slobodní a múdri. To sú vzácne schopnosti i dary… Kiežby. Kiežby hovorila o tom atmosféra v našej spoločnosti, spoločenstvách, farnostiach a rodinách.

V predvianočnom čase vyšla vo Vydavateľstve don Bosca kniha so silným posolstvom s názvom Srdiečkové deti. Je kniha o rozhodnutiach, v ktorých ťažko súdiť, ale akosi vyhráva objatie Nebeského Otca – Boha, ktorý je láskou a dáva sa človeku cez iných – v láske.

Tu nájdete odkaz na túto knihu: Srdiečkové deti

a tu je aj čosi o nej: Viete, kto sú srdiečkové deti?

Besedu v kníhkupectve Martinus, na ktorej plakali aj chlapi, si môžete pozrieť tu:

Pozvánka na malú púť s veľkým ziskom

Máme pozvánku zo susednej farnosti – z Popradu-Stráží. Ide o malú púť do Spišského Štvrtku na sobotu doobeda 30.12.2023. (zadarmo :-)

Pri príležitosti 800. výročia „Vianoc v Grecciu“ Apoštolská penitenciária udelila plnomocné odpustky všetkým veriacim. Je to na čas od 8. decembra 2023 (Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie) do 2.februára 2024 (Sviatok Obetovania Pána).

Na ich získanie je potrebné navštíviť jasličky v kostole zverenom františkánom kdekoľvek na svete a splniť zvyčajné podmienky.” (Viac TU aj s modlitbou pri jasličkách)

V Spišskom Štvrtku je krásna gotická kaplnka postavená na podnet Štefana Zápoľského, ktorá je v správe františkánskeho rádu Minoritov.

V programe je návšteva jasličiek i odborný výklad o tejto kaplnke.

Ide sa v sobotu 30.12. o 9:00. Autobus odchádza z Popradu Stráží od kostola – do Spišského Štvrtku.

Cestovné je zdarma. Návrat je medzi 11.00-12.00 do Popradu.

Kto by mal záujem, stačí sa prihlásiť v sakristii do zoznamu (dnes alebo zajtra 29.12.)

Alebo si vyjdite ako rodina, či spoločenstvo :-)

Na jednom z obrázkov si môžete pozrieť aj modlitbu, ktorá je aktuálna – pred jasličkami

Súťaž – nakresli a prines, urob a odfoť

pošli mailom svoj Betlehem alebo stromček s dobrými skutkami.

Milí priatelia, v tomto čase si pripomíname 800. výročie prvých jasličiek, ktoré urobil sv. František z Assisi v Grecciu (Taliansko). František odporúčal sebe i veriacim dôsledne prežívať evanjelium. Mal veľkú lásku k Eucharistii. Na Vianoce 1223 adoruje Krista v jasliach v Grecciu, kde pripravil „živý betlehem“ a takto dal základ vianočnej tradícii. Viac si môžete o sv. Františkovi prečítať aj v životopisoch svätých (TU).

Milé deti a rodinky, naša súťaž je jednoduchá: Urobte si alebo nakreslite svoj Betlehem. Môžete ho priniesť alebo poslať foto mailom na adresu farnosti: fara.poprad-velka@saleziani.sk na poslednú vianočnú nedeľu – Nedeľu krstu Krista Pána 7.1. 2024 na detskú sv. omšu. Tiež môžeš priniesť aj stromček, na ktorý si kreslíš dobré skutky. Po sv. omši si v orlovni urobíme výstavku a vyhodnotíme súťaž. Ak budete posielať foto, tak vás prosíme, aby ste to stihli do soboty do soboty (6.1.2024).

Koleda Dobrej noviny vo Veľkej na Štefana

Na sviatok svätého Štefana (26.12.) býva v našej farnosti zvykom koledovanie Dobrej noviny.

Dobrá novina je celoslovenská kolednícka akcia vo vianočnom období, ktorú organizuje eRko, a zapájame sa aj my v našej farnosti rodiny a deti zo stretiek, ktoré zastrešuje DOMKA. V rámci koledovania prebieha verejná zbierka určená na podporu humanitárnych a rozvojových projektov v subsaharskej Afrike (v Južnom Sudáne, v Ugande, v Keni, v Etiópii a Tanzánii). Svoje dary môžete posielať na účet verejnej zbierky SK77 1100 0000 0029 4045 7894 alebo darovať online.

Deti a rodiny sa pripravujú už počas Adventu. Najprv sa do koledníckej akcie sa prihlásia, aby boli autorizovaní a tiež dostanú materiály na prípravu. Potom sa už pripravujú, trénujú vinše, koledy a nacvičujú celý program.

Kto by sa chcel pridať, stačí sa opýtať na fare, či v kostole, ale si môže pozrieť aj všeobecné informácie, ktoré sú dostupné na stránke dobranovina.sk. Ďakujeme rodine Karkozskovcov a animátorom Norike K, Táničke V., Evičke L., Tobimu M., Žofke M. i ďalším, ktorí sa do tejto peknej aktivity zapájajú. Pripravená bola aj rodina Fričovcov, ale dali prednosť mladším :-)

Vytvorili sa dve skupiny, ktoré poobede navštívili okolo 20 rodín. Rozniesli veľa radosť ohlásením narodenia Pána Ježiša, pocvičili svoju ochotu urobiť niečo pre iných a preskúšali otvorené srdcia v domácnostiach našej farnosti. Toto podujatie je iným spôsobom veľmi užitočné, pretože peniažky idú do dobrých rúk a dobrých projektov pre tých, ktorí to naozaj potrebujú. Vyzbieralo sa spolu 734,1 Eur. Všetkým darcom nech Pán odmení svojim požehnaním.

Požehnané Vianočné Sviatky.

Oratkovská štedrá večera

Na bledom plátne zimného večera sa vytvára obraz pokoja a tepla. Okolo stola sa tiahne priateľská atmosféra, kde sa stretávajú úsmevy a príbehmi sa prepletajú spomienky, sprevádzané vôňou čerstvo uvarenej kapustnice a vianočných špeciálov.

Je to tu zas, treba poznamenať.

Po roku sme sa opäť všetci stretli medzi stenami nášho milovaného oratka pri štedrovečernom stole. Niekto sa ostrihal, niekomu vlasy narástli. Pribudli nové tváre, iné sú zas už stálou súčasťou tejto dlhoročnej tradície. Naše duše duchovnou obnovou naladené na rovnakú vlnovú dĺžku, si posadali za jeden stôl, aby sme ako jedna veľká animátorská rodina mohli tieto krásne sviatky prežiť (aj) spolu.

,,Táto večera je pre vás, na znak vďaky za tento rok vašej služby,” boli slová nášho otca direktora – Maťa Kačmáryho, ktoré boli sladké sťa med s chutnými koláčikmi, ktoré zdobili naše stoly.

Úsmevy na tvárach nám vyčaroval program, ktorý si pripravili naši vysokoškoláci. No a keď ručičky ukazovali už privysokú hodinu, prišiel čas na otváranie darčekov od tajných ,,Ježiškov”.

Bol to vskutku večer plný napĺňania. Žalúdkov, ruksakov ba čo viac, našich krehkých duší. Ďakujeme a prajeme Vám v mene všetkých animátorov pokojné prežitie vianočných sviatkov!

Fotky nájdete TU!

Duchovná obnova a štedrá večera

Ako to už býva, mladí za staršími nechcú zaostávať. Najprv bola duchovná obnova pre farnosť (14.12.) na tému “Oplatilo sa žiť” – posledná pred záverečným polrokom prípravy na 100-ročnicu príchodu saleziánov na Slovensko. A potom – trochu prispôsobená mladým – bola aj pre mladých – 22.12.. Pred každým podujatím je vhodné najprv očistiť si srdce a posilniť ducha, aby tie naše akcie neboli bezduché :-)

Animátori majú každoročne vo zvyku urobiť stretnutie na štýl rodinnej štedrej večere skôr, ako ju majú so svojou rodinou doma. Akokoľvek aj animátori sú určitým spôsobom rodinou – spája ich spoločné povolanie do služby druhým.

Tento rok sme ju mali 23.12. – v sobotu večer. Výzdobu orlovne, stromček, a kapustnicu pripravili naši stredoškoláci s výdatnou podporou radostných vysokoškolákov. Koláčiky napiekli dievčatá, mamy i naši dobrodinci.

Peknou súčasťou tejto tradície je, že na začiatku adventu sa účastníci rozlosujú na “anjelikov”, ktorých úloha je duchovne sprevádzať svojho “chránenca” a pripraviť mu darček, aby vnímal, že na neho niekto celý čas myslí a duchovne sprevádza.

Všetko začína sv. omšou, ktorú mladí aj hudobne sprevádzajú – vlastne celá animácia je v ich réžii. Toto je pekný moment – znak určitej duchovnej zrelosti – keď si animátori uvedomujú, že bez Ježiša uprostred nemá význam žiadna naša činnosť. Po sv. omši sa ide do orlovne (pastoračné centum vo Veľkej), kde sa začne štedrá večera – domácou liturgiou, ktorej si pripomenieme spolu udalosť narodenia Pána a vyslovíme spoločné prosby a vďaky a po požehnaní jedla začne večera: oblátky, med, cesnak, kapustnica, koláče… Po úspešne zvládnutej večeri sú na rade darčeky, ktoré rozdávajú najmladší animátori. Táto činnosť trochu trvá, veď animátorov je okolo 30. Darčeky nie sú veľmi drahé, ale zato plné tvorivosti, humoru a dobrých úmyslov, ktoré anjelici pripravili svojim zverencom.

Ďalšou časťou je program – súťaže, hlavolamy a výzvy pre skupiny, ktoré navzájom súťažia o záverečnú cenu i vlastnú česť. Keď skupiny tvoria animátori viacerých generácií, je tu možnosť trochu vyjsť zo svojej bubliny a trochu vytvoriť rodinnú atmosféru – kde sa prijímame a sme ústretoví k sebe navzájom. Je to super, že sa to učíme. Tiež si uvedomujeme, že nie sme sami a že je tu ešte toľko mladých, ktorých by sme mohli osloviť a prijať medzi seba.

Po programe je ešte jedna krásna činnosť. Spoločné upratovanie :-) Spontánna ochota animátorov je znakom ich zodpovednosti – za miesto, i za tých, ktorí vstúpia do týchto priestorov po nás na druhý deň. Nech sa cítia v orlovni príjemne, čo je tiež prejav prijatia a otvorenosti pre druhých. A to fakt nebol vtip :-)

V skratke na Instagrame TU

Tip – ako sa starať o duchovný rast dieťaťa

Tipy, ako viesť duchovný rast vášho dieťaťa

Existuje mylná predstava, že deti by mali nájsť svoju vieru úplne samy.

Odhadovaná doba čítania: 5 minúty. Nie dokonalý preklad je z https://www.focusonthefamily.com/parenting/tips-to-guide-your-childs-spiritual-growth/ Článok nie je z katolíckeho prostredia, ale je veľmi podnetný.

Mal by som sa ako rodič aktívne podieľať na duchovnom raste môjho dieťaťa? Alebo sú duchovné záležitosti osobnou záležitosťou, ktorú by sme mali nechať na naše deti, aby sa rozhodli samy, keď vyrastú?

Zatiaľ čo pomáham svojmu dieťaťu naučiť sa čítať, používať zubnú niť a byť láskavý, mali by rodičia ovplyvňovať svoje deti, pokiaľ ide o vieru?

Môžeme spať v nedeľu ráno, alebo nastavím budík, aby som zobudil ospalú posádku, prehľadal dom kvôli chýbajúcej topánke, nasadol do auta a išiel do kostola?

Aké dôležité je investovať pravidelný čas do čítania Biblie a učiť svoje dieťa modliť sa?

Čo je duchovný rast?

Deti sa vyvíjajú v štyroch hlavných kategóriách; fyzicky, emocionálne, funkčne a duchovne. Fyzický vývoj zahŕňa zdravé návyky vo výžive, dobrú hygienu a starostlivé prostredie.

Emocionálne sa deti učia naplno prežívať a ovládať svoje emócie a hovoriť pravdu.

Funkčnosť zahŕňa školské a trvalé životné zručnosti, ktoré pripravujú vaše dieťa na osobnú zodpovednosť a schopnosť starať sa o ostatných.

Štvrtou dôležitou oblasťou rozvoja je duchovný rast vášho dieťaťa.

Viera je najdôležitejším aspektom života. Vzťah s Bohom je základom nádeje a zmyslu života. Náš systém viery je chránený pred agnosticizmom, nenávisťou, predsudkami a povrchným materializmom. Viera sa premieta do nespochybniteľnej hodnoty pre každého jednotlivca – do odpustenia, štedrosti a milosti.

Prečo by mal rodič uprednostňovať duchovný rozvoj dieťaťa?

Boh prikázal rodičom, aby učili svoje deti o duchovných veciach. „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť.“ Deuteronómium 6, 4-7.

Duchovný vývoj dieťaťa ovplyvňuje:

  • Ich charakter.
  • Ich otázky o zmysle života.
  • Ako vnímajú samotného Boha – čo je základ pre vnútorné poznanie dobra a zla, spravodlivosti a nespravodlivosti.

Rovnako dieťa potrebuje vedenie v každom inom aspekte života. Potrebujú vedenie vo svojom duchovnom živote. Je mätúce, keď necháme dieťa, aby urobilo “svoje vlastné rozhodnutie”.

Viera zohráva zásadnú úlohu v chápaní okolitého sveta dieťaťom. Poskytuje pohľad na presvedčenia a činy ľudí okolo nich. Jemné vedenie vo vašej rodinnej viere pomáha dieťaťu pochopiť svet.

Je však dôležité poznamenať, že ako deti dospievajú, dosahujú vek zodpovednosti. Ako dospelé sa vaše dieťa bude môcť rozhodnúť, či si vieru osvojí. Keď dosiahneme vek zodpovednosti, konečná voľba patrí každému jednotlivcovi.

Udržiavanie autentického vzťahu medzi vami a vaším dieťaťom zahŕňa vytváranie príležitostí hovoriť o všetkom – vrátane viery, etiky a morálky, ktoré pramenia z viery.

Starostlivosť o dušu

Starostlivosť o duchovný rast dieťaťa zahŕňa inštrukcie o starostlivosti o srdce a dušu. Stav našej duše je životne dôležitý, pretože ovplyvňuje naše celkové fyzické, emocionálne, duševné a duchovné zdravie. Matúš 15, 11 varuje: “Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.” To, čo vychádza z našich úst, pochádza z nášho srdca. “Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,” hovorí Marek 7, 21.

Stav nášho srdca a duše sa odráža v našom správaní.

Vina, hnev, chamtivosť a žiarlivosť začínajú na duchovnej úrovni a ich vyvedenie na svetlo je životodarné pre telo i dušu. Je dôležité, aby rodičia vybavili deti tak, aby boli čo najlepšie, a aby im dali nástroje, aby vedeli, ako sa včas starať o svoje srdce a dušu.

Vykonajte pravidelnú kontrolu srdca:

  • Dlhujete niekomu ospravedlnenie?
  • Tešili ste sa zo zlyhania druhého?
  • Je tu niečo, čo treba osláviť?
  • Ste na niekoho naštvaný?
  • Je niekto, komu potrebujete odpustiť?

Deti, ktoré sú duchovne zdravé, ktorých srdce je v poriadku, sú v silnej pozícii čeliť vonkajším výzvam a tlakom.

Spoločenstvo založené na viere

Cirkev slúži ako umelecké štúdio a laboratórium, kde tí, ktorí sa zúčastňujú života, môžu skúmať a duchovne sa rozvíjať v rámci spoločenstva založeného na viere. Rovnako ako naša najbližšia rodina, aj naša duchovná rodina je nádherná, chaotická, frustrujúca a prívetivá zároveň.

Zapojenie sa do náboženského spoločenstva poskytuje vám a vášmu dieťaťu zdroje, ktoré môžete využiť. Taktiež poskytuje ľudí, ktorých sa môžete pýtať, keď sa objavia otázky. “Pán bude utláčanému útočišťom, príhodným útočišťom v časoch súženia.” Žalm 9, 10.

Áno, kritici náboženstva a cirkvi majú niekoľko opodstatnených bodov.

Väčšina vecí, ktoré sa ľuďom mimo cirkvi nepáčia na cirkvi, sú rovnaké problémy ako vo vnútri cirkvi. Vari sa zbavíme života len preto, že nie je dokonalý?

Duchovný rast vášho dieťaťa prebieha v reálnom čase

V cirkvi je spoločná viera. To nám poskytuje pevný spoločný základ, vzťahové lepidlo, ktoré nás drží blízko Pána a navzájom prepojených. Bez ohľadu na to, koľko kilometrov nás rozdeľuje.

Viera v každodennom živote sa prejavuje tvárou v tvár zlým správam. Niekto povie: “Nerozumiem, ale urobíme to spoločne,” a modlíme sa jeden za druhého cez telefón.

Duchovné rozhovory pokračujú, keď člen rodiny navrhne, aby sme si čítali knihu s duchovným posolstvom a stretli sa cez Zoom, aby sme sa porozprávali o obsahu tej knihy.

Naša spoločná viera je viditeľná v pretekoch o to, kto ako prvý na Veľkonočnú nedeľu pošle rodinnej skupine správu, že vstal z mŕtvych!

Ako rodič siedmich detí som zistil, že vplyv na duchovný rast mojich detí je jediná vec, ktorá bude mať večný dosah. A to je dosť dôležité.