Ďakujeme a dúfame: vyúčtovanie roka vo farnosti
Čísla z uplynulého roka
Slovko p. farára na dokreslenie
Vďačnosť pri pohľade späť a pozvanie pri pohľade vpred
Poďakovanie
Ďakujeme všetkým, ktorí darovali svoje sily a čas, financie či iné prostriedky na skrášlenie farnosti a kostola. Dokončili sme vonkajšiu a vnútornú fasádu kostola. V orlovni sa pokračuje na malých úpravách, aby jednotlivé miestnosti boli funkčné a vhodné na pastoračné aktivity. Pripravujeme veľkú rekonštrukciu strechy, ktorú by sme radi zvládli v lete 2024. Ďakujeme všetkým za ich láskavé a veľkodušné dary a pomoc.
Vďaka tým, ktorí sa delíte o svoj čas a sily pri výchove detí a mladých vo farnosti na prípravách na sviatosti, pri stretnutiach a aktivitách. Ďakujeme všetkým, ktorí sa pozorne venujete starkým a ľuďom odkázaným na pomoc, je to prejav ľudskosti i spoločenstva, ktoré má budúcnosť.
Gratulujeme chlapcom, ktorí prijali pozvanie do služby miništrovania – lebo si vybrali najlepšie miesto v službe Ježišovi. Ďakujeme rodičom, ktorí vedú svoje deti k láske k eucharistickému Ježišovi. Ďakujeme našim lektorom, ktorí sa snažia o to, aby Božie slovo bolo prednášané zrozumiteľne a s úctou. Ďakujeme organistom a speváckym zborom –našich detí, mladých a dospelých, ktorí vedia, že spev s úprimným a čistým srdcom je skutočne krásnou oslavou Boha a prejavom lásky k nemu.
Poďakovanie patrí aj členom našej farskej hospodárskej a pastoračnej rady, ktorým záleží na tom, akú tvár má naša farnosť a na tom, ako žije. Tak isto aj farskej charite, ktorá hľadá spôsoby, aby pomoc bola vhodná, taktná a účinná pre tých, ktorí ju potrebujú. Ďakujeme aj tým, ktorí hľadajú spôsoby, ako sa deliť o dobro, čas a dary v službe našim blížnym, aby pocítili Božiu prítomnosť v našom spoločenstve. Ďakujeme všetkým, ktorí prinášate modlitby a obety, aby sme boli slobodní pri prijatie viery, nájde a lásky, ktorá z nás vytvára Božiu rodinu. Ak sme na niekoho alebo na niečo zabudli, prosíme o ospravedlnenie a o pripomenutie.
Pozvanie: pýtať sa, počúvať,
uvažovať a modliť sa,
hľadať a spolupracovať,
žiť v Božej rodine
Ďakujme, odprosujme, prosme, hľadajme a komunikujme aj naďalej a pozývajme aj ostatných. Každý máme nejaké bolesti alebo obmedzenia, no s Božou pomocou a spolu ich zvládame. Milovať Boha a blížneho nie je malichernou záležitosťou, ale našim povolaním, ku ktorému má smerovať všetko.
Pre presnejšie vnímanie tejto pozvánky kladiem sebe i vám, drahí bratia a sestry, otázky, ktoré nám môžu pomôcť pohnúť sa ďalej. Nie sú jednorazové. Sú predovšetkým na modlitbu a uvažovanie. Niektoré sa dajú zodpovedať iba vo svojom vnútri, niektoré doma – v rodine a niektoré vo farnosti v dialógu medzi sebou navzájom – medzi laikmi, zasvätenými a kňazmi.
Ktoré sú z tých NALIEHAVÝCH OTÁZOK (vhodných aj pre formáciu svedomia):
Kto je na mojom prvom mieste – prakticky – komu a čomu dávam prednosť v trávení môjho času? Ak milujem Boha – ako mu to prejavujem v mojich postojoch, v blížnych? Vnímajú to ľudia okolo mňa? Modlím sa a obetujem sa za to, aby naša Božia rodina rástla? Nenechávam to iba na príležitostnú prípravu – napr. k sviatostiam?
Koho a koľkých som počúval z lásky k nim, k Bohu a Cirkvi? Všímam si, z čoho sa druhí tešia a teším sa s nimi? Keď majú iní ťažkosti, som im ochotný pomôcť? Koľkým som/sme pomohli, s koľkými sa delíme o konkrétne dobro, čas, život? Som ochotný prijať pomoc? Ako sa volajú rodiny, s ktorými sa delíme o dar viery a rastieme spolu vo viere? Ako spolupracujeme s blízkymi, s kňazmi na raste vo viere?
Vieme o tom, že sviatosť kňazstva a manželstva sú Bohom darované na vzájomnú spoluprácu pre rozvíjanie Cirkvi? Ako spolupracujeme? Čo k tomu potrebujeme, aby to šlo lepšie? Ktoré zvyky a predstavy nám v tom prekážajú? Máme svoje spoločenstvo, v ktorom spoznávame svoju vieru, modlíme sa spolu a delíme o svoj život? Ak takéto spoločenstvo máme, pozývame aj ďalších, aby rástlo? Vieme okrem svojej práce, povinností doma a odpočinku urobiť niečo z lásky pre svoju farnosť (Božiu rodinu tam, kde patríme)? Spýtali sme sa iných, čo by sa dalo robiť? Spýtali sme sa kňaza vo farnosti?
Rozprávame sa o tom, ako funguje naša Božia rodina (farnosť)? Milujeme ju? Vedieme svoju rodinu k viere, alebo iba k vonkajším náboženským prejavom? Akým spôsobom rastieme v schopnosti viesť deti a mladých vo viere? Čo k tomu potrebujeme? Čo robíme preto, aby vo farnosti rástlo medzi nami porozumenie? Aký vplyv má na to denné slávenie Eucharistie v našej farnosti, uvažovanie nad Božím Slovom, adorácie, duchovné obnovy, púte, aktivity?
V apríli (13.-21.4.) by mali byť misie v našej farnosti. Ako sa na ne pripravíme? Ako pozveme ostatných – susedov, známych, tých, čo bývajú na našej ulici? Ako prinesieme radostnú zvesť tým, ktorí do kostola nemôžu chodiť alebo jednoducho nechodia? Kto v mojom okolí potrebuje službu kňaza, alebo blízkosť kresťana?
V akom stave je naša rodina? V akej fáze sa nachádzame – od tej, kde sa poskytuje základný servis a pohodlie smerom k tej, kde sa žije živé spoločenstvo s Ježišom? Čo urobiť, aby sa Ježiš cítil u nás lepšie, aby sme mali na neho čas, spoznávali ho a spolupracovali s ním?
Ako sa vidíme alebo kde sa nachádzame ako spoločenstvo farnosti? Čo potrebujeme prekonať, aby sme sa stali živšou Božou rodinou – kde vonia prijatie a Jeho prítomnosť?
Tieto otázky nie sú spochybnením vďačnosti za toľko dobra, ktoré sa deje v našej farnosti, ale otvárajú oblasti, kde sa potrebujeme pýtať a hľadať cestu spoločne, aby sme sa neznechutili a našli aj spôsob spolupráce. Či žijeme a konáme ako tí, ktorí s Nebeským Otcom ťahajú za ten istý koniec. Tiež by nebolo vhodné zostať na mieste, alebo opakovať to, čo neprináša život. To, čo ľudskými silami nejde, to ide s pomocou Božieho Ducha – preto sú potrebné Božie prostriedky. (Ef 6, 11-18). Nimi nás Pán vedie, chráni a uschopňuje.
Čakajú nás veľké podujatia
Milí bratia a sestry, patríme do Božej rodiny. Máme za sebou požehnaný rok, ktorý mal svoje bolesti i radosti, prejavy nezáujmu i obetavé námahy, zlyhania i odpúšťania, straty a zisky. Dúfame, že pred sebou máme krásny rok – plný Božích ponúk, darov, výziev, osláv a Jeho činnej prítomnosti, ktorú svet nedokáže ponúknuť.
Okrem krásnych liturgických slávností v liturgickom roku, koncom januára a začiatkom februára nás čaká oslava dona Bosca, po Veľkej Noci budú v našej farnosti ľudové misie (13.-21.4.), v máji bude 1. sv. prijímanie (19.5.), v júni – kňazská vysviacka a primície nášho diakona Andreja Dominika (15. a 16.6.), v lete dva veľké tábory – prímestský a birmovanecký, tak isto aj rekonštrukcia strechy na orlovni, v septembri Deň farnosti (1.9.), 100. výročie príchodu saleziánov na Slovensko (6.-8.9.) a pravdepodobne v októbri bude birmovka (čakáme na presný termín).
Prosme si o potrebné dary – hlavne o dar múdrosti, aby sme správne rozlíšili to, kedy a čo sme povolaní žiť a tak sa otvorili pre ďalšie dary. Veľmi potrebujeme žiť v Božej prítomnosti, aby sme vnímali jeho dobrotu a lásku a svedčili o nej. Buďme k sebe navzájom trpezliví, ale aj nároční, otvorení v komunikácii, ale aj láskaví, vo všetkej múdrosti a v Božej dobrote.
S úctou a vo vďačnosti za vás,
Dominik Vinš, sdb (administrátor farnosti Poprad-Veľká)
