Rodinná láska (Pastiersky list 26.12.2021)
„Rodinná láska: povolanie a cesta svätosti“
(Pastiersky list na sviatok Svätej rodiny 26.12.2021)
Milovaní bratia a sestry!
Cirkev, ako rodina Božích detí, upiera svoj duchovný pohľad počas Vianoc na rodinu. Každý rok slávime sviatok Svätej rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa. Je tomu tak aj v dnešný deň, keď sviatok sv. Štefana ustupuje sviatku svätej Nazaretskej rodiny. Veď Boh sa rozhodol vstúpiť do tohto sveta v rodine a prostredníctvom rodiny. Vo viere, že dieťa je darom z neba, prijali Jozef a Mária Božieho Syna. Urobili tak vo chvíli, keď povedali Bohu svoje „áno“: Mária pri zvestovaní v Nazarete (porov. Lk 1, 38) a sv. Jozef po tom, čo sa mu vo sne zjavil Pánov anjel (porov. Mt 1, 20). Nebolo to pre nich vôbec jednoduché. Dokázali to len preto, lebo uverili, že Boh má s ich životmi oveľa väčší plán, ako si to predstavovali oni. Povedať „áno“ vo viere v Boží zámer a v jeho prozreteľnosť vždy prináša do života rodiny požehnanie a pokoj, a to aj vo chvíľach skúšok, kríz a ťažkostí, ktorými si viac alebo menej prechádza každé manželstvo a rodina.
Dnešné evanjelium nám ponúka viacero podnetov na zamyslenie. Pristavme sa pri týchto troch: putovanie, strach a bolesť a napokon aspekt spoločenstva.
Svätá rodinu putuje na veľkonočné sviatky do Jeruzalema tak, ako tomu bolo každý rok u Židov zvykom. Vieme, že púte sú neodmysliteľnou súčasťou prežívania aj našej viery. Putovať znamená kráčať, znamená to byť na ceste spolu s Bohom, smerom k Bohu. Takto putovali aj svätí manželia Jozef a Mária. Kráčali spolu s Ježišom, vediac o ňom, že je Božím Synom, smerujúc k Bohu Otcovi na stretnutie s ním do Jeruzalemského chrámu.
O každej kresťanskej rodine môžeme povedať, že je pútnikom na ceste smerom k cieľu, ktorý jej zjavuje láska. Na počiatku každého manželstva a rodiny stojí láska, ktorá pozýva muža a ženu vykročiť na celoživotnú púť, na cestu sebadarujúcej lásky. V láske muža a ženy je prítomné volanie Lásky, volanie Boha, ktorému nedokážu odolať a stanú sa manželmi. Preto môžeme o manželstve povedať, že je povolaním. Vieme, že platne uzatvorené manželstvo sa medzi dvoma pokrstenými stáva nielen prirodzeným, ale aj nadprirodzeným zväzkom, teda sviatosťou. Sviatosť to nie je nejaká „vec“ alebo „magická sila“, ale je to sám Kristus, prítomný vo zväzku lásky muža a ženy. Ježiš, ktorého snúbenci pozývajú do svojho spoločenstva, ide im v ústrety, kráča s nimi, posväcuje ich manželskú lásku a cez nich ju sprítomňuje deťom, rodine, svetu i Cirkvi (porov. Amoris Laetitia 73). Takto sa kresťanskí manželia stávajú účinným znamením jeho prítomnosti na tejto zemi. Podobne, ako Panna Mária a sv. Jozef, aj vy, milí manželia, máte vďaka sviatosti manželstva medzi sebou, vo vašej láske, prítomného Ježiša. Chcem vás preto povzbudiť: otvorte sa vo viere tejto jeho tajomnej prítomnosti! Ježiš chce byť Vaším spoločníkom na ceste, chce Vašu lásku uzdravovať, zdokonaľovať, zušľachťovať a posväcovať (porov. GS 49). Kráčajte spolu s ním smerom k nebeskému Otcovi. Rodinná láska je povolaná kráčať cestou svätosti.
Druhou skutočnosťou, na ktorú upriamuje pozornosť dnešné evanjelium, je bolesť a strach. Prežívali ich Božia Matka i sv. Jozef, keď sa im dvanásťročný Ježiš stratil. Viem, že mnohých z Vás sa bolesť zo straty milovanej osoby bytostne dotýka. O to viac na Vás dolieha smútok a pocit prázdnoty v tieto sviatočné dni. Ponajprv Vás chcem uistiť o mojich modlitbách za Vás i za všetkých, ktorí nás v uplynulých mesiacoch predišli do večnosti, či už následkom pandémie alebo iných okolností. Zároveň Vás chcem povzbudiť, aby ste tak ako Panna Mária a sv. Jozef, hoci s bolesťou, no nikdy neprestali hľadať Ježiša. V tieto dni nie všetci môžeme byť v Božom chráme a sláviť vianočné sviatky spolu. Nehľadajme však vinníkov medzi nami, ale v pandémii. Nedovoľme, aby nás horlivosť za Božie veci postavila navzájom proti sebe. Usilujme sa a pokúsme sme sa vyjsť z tejto pandémie lepší a nie horší. Jozef nezvaľoval vinu na Máriu; ani Mária nezasypala Jozefa výčitkami, keď sa im stratil Ježiš. – Nemôžeme ísť síce všetci na sv. omšu, predsa všetci sa môžeme s Ježišom stretnúť v jeho slove. Mnohí učení muži, keď počúvali dvanásťročného Ježiša „žasli nad jeho rozumnosťou“ (Lk 2, 47). Ježišovo slovo má moc vniesť svetlo do tmy našich dní a vzťahov. Je to slovo, ktoré, ak podľa neho žijeme, robí z nás ľudí múdrych a rozumných. V neposlednom rade sa môžeme s Ježišom stretnúť a duchovne ho prijímať v osobnej či spoločnej rodinnej modlitbe a vo vzájomnej láske. Každá kresťanská rodina je malou domácou cirkvou, pretože uprostred nej je živý Kristus. V sebadarovaní členom svojej rodiny stávajme sa vzácnejším, hodnotnejším darom pre Ježiša.
Poslednou, treťou skutočnosťou, na ktorú chcem poukázať v súvislosti s dnešným evanjeliom, je aspekt spoločenstva: Svätá rodina neputovala do Jeruzalema sama. Bola súčasťou sprievodu ľudí. Spolu s ňou boli na ceste aj ich príbuzní a známi. To poukazuje na dôležitý ekleziálny rozmer každej kresťanskej rodiny. „Cirkev je dobrom pre rodinu (a) rodina je dobrom pre Cirkev“ (AL 87). Súčasná doba nás čím ďalej tým viac uisťuje, že Cirkev žije a prežije v zdravých a svätých rodinách. Zároveň je zrejmé, že nie je dobré byť rodine samej. Cesta nasledovania Ježiša, cesta viery, ktorou chcú mnohé rodiny kráčať, a ku ktorej pozývam všetky rodiny, je čoraz náročnejšia. Putovať, a tak sa stávať svätými, znamená kráčať v ústrety Pravde – teda niekedy kráčať aj proti prúdu. Oveľa ľahšie sa však kráča spoločne ako osamote. Chcem vám preto všetkým poďakovať, ak ste sa rozhodli zapojiť do synodálneho procesu, cez ktorý nás sv. otec pozýva kráčať spolu.
Zároveň práve v dnešný deň pozývam všetok Boží ľud Spišskej diecézy, spolu s jeho pastiermi, zapojiť sa do duchovnej prípravy na nadchádzajúce X. celosvetové stretnutie rodín, ktoré sa bude konať v dňoch od 22. do 26. júna budúceho roku v Ríme. Pápež František vyzýva diecézy po celom svete spojiť sa v prežívaní svetového stretnutia rodín slávením „Týždňa rodiny“ v diecéze. V našej diecéze budeme „Týždeň rodiny“ prežívať v nadväznosti na celosvetové stretnutie v Ríme, a to v dňoch od 26. júna do 3. júla 2022, počas púte na Mariánskej hore. Pozývam Vás všetkých duchovne sa pripraviť na túto udalosť vo vašich farnostiach v nasledujúcich mesiacoch. Motto celej prípravy znie: „Rodinná láska – povolanie a cesta svätosti.“Na webovej stránke svetovestretnutierodin.sk je možné nájsť katechézy a ďalšie materiály pre stretnutia spoločenstiev rodín vo farnostiach, k čomu Vás chcem povzbudiť, či už to budú stretnutia online formou, alebo osobne, ak to pandemická situácia dovolí.
Drahí bratia a sestry!
Hľadajme spoločne Ježiša v našich rodinách i v našich farnostiach. Kráčajme spolu, kráčajme spolu s Ním a otvorme sa Mu, nech nás naplní Jeho pokoj a dobro, radosť a vzájomná jednota, ktorú všetci tak veľmi potrebujeme.
Na príhovor Svätej nazaretskej rodiny nech Vás Pán napĺňa potrebnými milosťami nielen v týchto sviatočných dňoch, ale aj každý deň nastávajúceho roka.
A požehnanie všemohúceho Boha + Otca + i Syna + i Ducha Svätého nech zostúpi na Vás a zostane vždy s Vami.
+ Ján Kuboš
diecézny administrátor Spišskej diecézy
Polovica výzvy je za nami!
V 
. časti našej púte sa budeme pokúšať čo najlepšie precítiť prichádzajúce udalosti. Nenáhlivo sa môžeme pobrať
na sviatosť zmierenia a rovnako tak si vytvoriť… dozviete sa z príspevku.
Rozžiarime
tým príchod Pána Ježiša.
