Archive for category: Články

9. deň deviatnika – Don Bosco a jeho spolupracovníci

Pri sv. omši sa oslovujeme bratia a sestry. Možno
to berieme formálne, ale v Ježišovi naozaj nimi
sme a on nás nimi robí. Tak ako rodičia trpia, ak
ich deti majú zlé vzťahy, tak trpí aj Boh. Ale platí to aj naopak. Ak majú dobré vzťahy, prináša
to radosť. Pán Boh nás povoláva spolupracovať
s ním na šírení evanjelia štýlom dona Bosca. Byť
nositeľmi a znamením jeho lásky pre mladých
a pre ľudové vrstvy. Navzájom prehlbovať saleziánskeho ducha radosti, obety a spolupráce medzi
všetkými zložkami saleziánskej rodiny cestou synodality, ktorú nám ponúka aj aktuálna Synoda.

Pápež František: „Všetko sa začína iskrou, objavom, ktorý je vyjadrený nádherným slovom
‚thaumázein‘. Je to užasnutie, údiv. Takto vznikla
filozofia: z údivu nad vecami, ktoré sú nad našou existenciou, nad harmóniou stvorenia, nad
tajomstvom života. (…) Ak sa postavíme pred
zrkadlo, možno sa nevidíme tak, ako by sme
chceli, pretože je tu riziko, že sa zameriame na
to, čo sa nám nepáči. Ak sa však postavíme pred
Boha, perspektíva sa zmení. Nemôžeme nežasnúť
nad tým, že napriek všetkým našim slabostiam
a hriechom sme pre neho deťmi, ktoré sú vždy
a naveky milované. Prečo teda namiesto toho,
aby si začínal deň pred zrkadlom, neotvoríš okno
v izbe a nezastavíš sa nad všetkou tou krásou,
ktorú vidíš? Vyjdi von zo seba samého. Nemajte
strach z pochybností, pretože nie sú nedostatkom
viery. Naopak, pochybnosti sú ‚vitamínmi viery‘:
pomáhajú ju posilňovať, robiť silnejšou, čiže uvedomelejšou, slobodnejšou, zrelšou. Vďaka nim je
ochotnejšia vydať sa na cestu, ísť vpred s pokorou,
deň za dňom. A viera je práve toto: každodenná
cesta s Ježišom, ktorý nás drží za ruku, sprevádza
nás, povzbudzuje nás, a keď padneme, pozdvihne
nás. Chceš urobiť niečo nové vo svojom živote?
Chceš omladnúť? Neuspokoj sa len s niekoľkými
internetovými ‚postmi‘ alebo tweetmi. Neuspokoj
sa s virtuálnymi stretnutiami; hľadajte skutočné
stretnutia, najmä s tými, ktorí vás potrebujú: nehľadaj zviditeľnenie, ale neviditeľných. Na stretnutí s mladými ľuďmi na Slovensku v septembri niektorí mladí ľudia vyvesili zaujímavý transparent.
Boli na ňom len dve slová: ‚Fratelli tutti‘. Páčilo
sa mi to: často na štadiónoch, demonštráciách,
v uliciach ľudia vyvesujú transparenty na podporu
vlastnej strany, vlastných myšlienok, svojho tímu,
svojich práv. Ale transparent týchto mladých ľudí
hovoril niečo nové: že je pekné cítiť sa ako bratia
a sestry pre každého, cítiť, že ostatní sú našou
súčasťou, nie ľuďmi, od ktorých sa treba vzdialiť.
Som rád, že ste tu všetci spolu, zjednotení, hoci
pochádzate z takých odlišných krajín a histórie!
Snívajte o bratstve!“ (Stretnutie s mladými v Škole
sv. Dionýza, Atény 6. decembra 2021)

Budú mať sny (1857)

Istého dňa v roku 1857 pri celebrovaní svätej omše
don Bosco prosil Pána Boha, aby ho ráčil osvietiť, ako
má uskutočniť istý svoj plán. Keď sa vrátil do sakristie a vyzliekol si omšové rúcho, chlapec, ktorý mu
pri omši miništroval, pobozkal mu ruku a pošuškal
mu: „Máte v úmysle takúto vec. Len urobte, ako myslíte a podarí sa vám to.“ Don Bosco začudovane zvolal: „Máš pravdu. Ale ako to vieš? Kto ti to povedal?“
Chlapec sa zľakol, vybľabotal nejaké nesúvislé slová
a don Bosco sa ho viac nespytoval. Don Bosco zažil
viackrát podobné prekvapenia, ktoré mu dosvedčovali, že on a jeho duchovní synovia tvoria jedno srdce
a že práve ich vzájomné modlitby vyprosia aj zázraky.
(MB V., 725)

Modlitba k donovi Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.

7. deň deviatnika – Don Bosco a chudoba

Asi nikto z nás nezažíva chudobu v tom najextrémnejšom zmysle a aj napriek občasnému
nedostatku ďakujme Pánu Bohu za to, čo máme.
Našou úlohou je naučiť sa nakladať s vecami, ktoré máme, šetrne a skromne. Koľko máme okolo
seba zbytočného oblečenia, techniky a ďalších
vecí, ktoré nepotrebujeme alebo sme ich použili
len minimálne. Mali by sme sa naučiť omnoho
lepšie zvažovať každý nákup, a to nielen kvôli
hospodárnemu nakladaniu s peniazmi či ochrane
životného prostredia, ale aj kvôli možnosti podeliť sa s chudobnými a núdznymi.

Pápež František:

„Ježiš nielenže stojí na strane
chudobných, ale prežíva s nimi rovnaký osud. To
je silné ponaučenie pre jeho učeníkov v každej
dobe. Jeho slová ‚chudobných máte vždy medzi sebou‘ naznačujú toto: ich prítomnosť medzi nami
je trvalá, no nesmie sa stať zvykom, ktorý vedie
k ľahostajnosti, ale mala by viesť skôr k účasti na
ich živote, ktorú nemožno delegovať na druhých.
Chudobní nie sú ľudia ‚zvonka‘ spoločenstva, ale
sú to naši bratia a sestry, s ktorými máme účasť
na ich utrpení, aby sme zmiernili ich biedu a vylúčenie, aby im bola navrátená dôstojnosť, ktorú
stratili, a zaistená nevyhnutná sociálna inklúzia.
Okrem toho vieme, že každé dobročinné gesto predpokladá dobrodincu a príjemcu, pokým
vzájomná spoluúčasť umožňuje rozvoj bratstva.
Almužna je niečím príležitostným, avšak spoluúčasť je trvalá. Pri almužne hrozí, že pre darcu
bude zadosťučinením a pre prijímateľa ponížením; spoluúčasť posilňuje solidaritu a vytvára nevyhnutné predpoklady na dosiahnutie spravodlivosti. Skrátka, ak chcú veriaci vidieť osobne Krista
a dotknúť sa ho rukou, vedia, kam sa obrátiť: chudobní sú sviatosťou Ježiša, reprezentujú jeho osobu a odkazujú na neho.“ (Posolstvo na 5. svetový
deň chudobných, 14. novembra 2021)

Šnúrky do topánok (1857)

Jozef Brosio píše: „Istého dňa don Bosco a ja sme sa
nachádzali pred domom paláca na ulici Alfieri a chceli
sme navštíviť istého vznešeného pána. Don Bosco mal
sviatočné šaty: obšúchanú reverendu, veľmi starý plášť
a klobúk, ktorý už stratil formu. Náhodou som sa pozrel dolu a videl som, že namiesto šnúrok v topánkach
mal len motúziky začiernené atramentom, ale topánky,
hoci zaplátané, boli vyleštené. Povedal som: ‚Ako to?
Keď iní kňazi prídu na návštevu významných osobností, majú na obuvi strieborné sponky a vy nemáte ani
len hodvábne alebo obyčajné šnúrky, ale len motúzky?
To je už veľa! Ešte horšie, máte krátku reverendu,
a tak robíte zo seba pajáca! Počkajte! Idem vám kúpiť
aspoň plátenné šnúrky.‘ A chcel som ísť do obchodu.
‚Počkaj, poď sem!‘ zastavil ma don Bosco. ‚Myslím, že
mám nejaké peniaze.‘ A hľadal vo všetkých vreckách.
Ale keď mi chcel dať peniaze, priblížila sa akási starenka a prosila o almužnu. Don Bosco hneď stiahol ruku
a dal peniaze starenke. Vtedy som chcel za každú cenu
kúpiť šnúrky za vlastné peniaze. Ale don Bosco ma
zadržal a nebolo ho možné donútiť, aby mi dovolil urobiť to, čo on považoval za vyhadzovanie peňazí. A tak
si týmto spôsobom zaväzoval topánky stále. No mal
na sebe vždy všetko čisté, takže mohol o sebe povedať
so svätým Bernardom: ‚Chudoba ma vždy poteší, špina
nikdy.‘“ (MB V., 671)

Modlitba k donovi Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.

6. deň deviatnika – Don Bosco a nástrahy zlého

Určite sa každému z nás v nejakej forme stalo, že
ak sme išli robiť dobré dielo, niečo z toho nevyšlo
alebo prišli neočakávané ťažkosti. Ako hovorí istý
salezián: „Diabol napľuje do každej polievky.“ Zlý
duch sa snaží prekaziť dobro, o ktoré sa snažíme.
Rátajme s tým, že ak ide o Božiu vec, ťažkosti prídu. No nikdy nie sú také veľké, aby Pán Boh nezvíťazil. Niekedy to síce trvá dlho, ale trpezlivosť
prinesie ovocie.

Pápež František:

„Ale ani v čase najväčšej skúšky
nás Boh nenecháva samých. Keď sa Ježiš odoberie
modliť sa do Getsemani, jeho srdce zachváti nevysloviteľná úzkosť — tak to hovorí učeníkom —
a zakúša samotu a opustenosť, sám, so zodpovednosťou za všetky hriechy sveta na pleciach. Sám,
s nevysloviteľnou úzkosťou. Skúška je taká trýznivá, že sa deje niečo nečakané. Ježiš nikdy neprosil
o lásku pre seba samého, ale v tú noc pociťuje vo
svojej duši smútok až na smrť, a tak prosí o blízkosť svojich priateľov: ‚Ostaňte tu a bdejte so mnou!‘
(Mt 26, 38). Ako vieme, učeníci, zavalení únavou
vyvolanou strachom, zaspali. V čase agónie Boh prosí človeka, aby ho neopustil, a človek, naopak,
spí. V čase, keď človek spoznáva svoju skúšku,
Boh, naopak, bdie. V tých najhorších chvíľach
nášho života, vo chvíľach najväčšieho utrpenia,
vo chvíľach najväčšej úzkosti, Boh bdie spolu
s nami, Boh bojuje spolu s nami, je vždy blízko
nás. Prečo? Pretože je Otec. To je naša útecha
v hodine skúšky: vedieť, že to údolie, odkedy ho
Ježiš prekročil, už nie je bezútešné, ale je požehnané prítomnosťou Božieho Syna. On nás nikdy
neopustí! Preto vzdiaľ od nás, ó Bože, čas skúšky
a pokušenia. Ale keď tento čas na nás príde, Otče
náš, ukáž nám, že nie sme sami — ty si Otec, —
ukáž nám, že Kristus už vzal na seba aj ťarchu
tohto kríža. Ukáž nám, že Ježiš nás volá, aby sme
ho niesli s ním, odovzdajúc sa s dôverou do Tvojej
lásky.“ (Generálna audiencia, 1. mája 2019)

Diablove útoky (1857)

Zdá sa, že aj v roku 1857 musel don Bosco znášať útoky diabla, ktorému sa nepáčila jeho horlivosť. A naozaj sme spoznali, že don Bosco znáša ťažké diablove
útoky. Bolo to vždy, keď sa podujal na nejaké významné dielo na väčšiu Božiu slávu. Keď sme sa raz ráno
spýtali dona Bosca, či sa dobre vyspal, povedal: „Veľmi
nie. Znepokojovalo ma akési ošklivé zviera, podobné
medveďovi, ktoré sa priblížilo k mojej posteli a chcelo
ma zahrdúsiť.“ A toto sa nestalo len raz. Don Bosco
jasne povedal, že to boli pekelné nástrahy. Iní z oratória porozprávali tými istými slovami hore uvedený
prípad a na základe istých úkazov boli presvedčení,
že tam skutočne bolo niečo mimoprirodzené. V noci,
keď don Bosco dopísal prvé Pravidlá saleziánskej
spoločnosti, ktoré boli výsledkom mnohých modlitieb,
rozmýšľania a námahy, sa mu po napísaní poslednej
vety „Na väčšiu Božiu slávu“ ukázal pekelný duch.
Stôl sa začal hýbať, kalamár sa prevrátil, jeho rukopis
polial atrament. Potom rukopis vyletel do výšky, padol
na zem a roztvoril sa. Pritom bolo počuť také strašné
zvuky, že vzbudzovali hrôzu. A potom bolo všetko také
znečistené, že sa to nedalo čítať. Don Bosco musel začať prácu od začiatku. To prezradil don Bosco niektorým a medzi inými aj misionárovi donovi Rabagliatimu
Evasiovi. (MB V., 694)

Modlitba k donovi Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.

5. deň deviatnika – Don Bosco a ťažkosti

Nie je zriedkavé počuť mladých ľudí, ako sa sťažujú na život a prejavujú nespokojnosť. Sú nespokojní s tým, ako vyzerajú; s tým, že ich nemá
nikto rád; s tým, že isté veci nedokážu; s tým, že
druhí niečo majú a im to chýba… V živote nemôžeme mať všetko tak, ako si vysnívame, a jednoducho musíme prijať, že jeho súčasťou sú ťažkosti. Na zvládnutie ťažkostí však nikdy nie sme
sami. Boh nám posiela do cesty ľudí, aby nám
pomohli, a zároveň aj my môžeme svojimi darmi
obohatiť tých, ktorí to v našom okolí potrebujú.

Pápež František:

„V Cirkvi zažívame skúsenosť
neúspechu mnohokrát: kňazi, katechéti, animátori sa často namáhajú, vynakladajú množstvo
energie, dávajú do toho všetko, a nakoniec nevidia výsledky, ktoré by korešpondovali s ich
úsilím. Hovorili o tom aj vaši „hovorcovia“ v prvých dvoch otázkach. Hovorili o spoločenstve,
v ktorom akoby viera trochu vybledla, nie veľa
veriacich sa aktívne podieľa na živote Cirkvi, vidieť kresťanov, ktorí sú niekedy unavení a smutní,
a mnohých mladých, ktorí po prijatí birmovky odchádzajú. Sviatosť rozlúčky, odchodu, ako som
povedal. Je to skúsenosť neúspechu, skúsenosť,
ktorá nás necháva prázdnymi a skľúčenými. Zočivoči tejto skutočnosti sa oprávnene pýtate: Čo
môžeme urobiť? Nechať sa premôcť pesimizmom
a nedôverou je, samozrejme, presne to, čo nemáte
robiť. Kresťania pesimisti, aké je to len škaredé!
Vy mladí nemôžete a nesmiete byť bez nádeje,
nádej je súčasťou vášho bytia. Mladý človek bez
nádeje nie je mladým, je to človek, ktorý príliš
rýchlo zostarol! Nádej je súčasťou vašej mladosti!
Ak nemáte nádej, uvažujete príliš vážne… Mladý
bez radosti a bez nádeje je človekom plným obáv
a nie je viac mladým. A keď mladý človek nemá
radosť, keď necíti dôveru v život, keď mladý stratí
nádej, kam sa vyberie hľadať kúsok spokojnosti,
kúsok pokoja? Bez dôvery, bez nádeje a radosti?
Sami viete o obchodníkoch so smrťou, o tých,
ktorí predávajú smrť, ktorí ponúkajú cestu vtedy,
keď ste smutní, bez nádeje, bez dôvery, bez odvahy! Prosím vás, nezapredajte svoju mladosť tým,
ktorí obchodujú so smrťou!“ (Príhovor mladým
v Cagliari, 22. septembra 2013)

Neboli vždy len ruže (1875)

Advokát Alojz Succi, majiteľ cukrárne v Turíne, známy svojimi kresťanskými čnosťami a dobročinnosťou,
v roku 1875 poprosil dona Bosca, aby sa mu svojím
podpisom zaručil, lebo si chcel vybrať z banky 40 000
lír. Don Bosco súhlasil, lebo vedel, že advokát je bohatý a často aj jemu preukázal dobrodenie. Po troch
dňoch však Succi zomrel. Zmenka vypršala a don
Bosco na to upozornil dedičov. „Boli sme práve pri večeri,“ hovoril kardinál Cagliero pri procese, „keď vošiel
don Rua a hovorí donovi Boscovi, že dedičia nevedia
a nechcú počuť o nijakej zmenke.“ Sedel som vedľa
dona Bosca. Jedol polievku a videl som, že medzi jednou a druhou lyžicou padali mu z čela do taniera kropaje potu, no jednako bez rozrušenia jedol svoj skromný pokrm.“ (Bolo to v januári a v jedálni sa nekúrilo.)
Keďže sa dedičia nedali nijako presvedčiť o stave vecí,
musel peniaze vyplatiť on. Až asi po desiatich rokoch
dostal naspäť skoro celú sumu, za ktorú sa zaručil svojím podpisom. (MB XI., 212)

Modlitba k donovi Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.

3. deň deviatnika – Don Bosco a láska k povolaniam

Mnoho sa dnes rozpráva o nedostatku duchovných povolaní a hľadajú sa príčiny tohto stavu.
Základný problém väzí v nedostatku viery. Je to
neschopnosť a neochota uveriť, že Boh nás môže
urobiť šťastnejšími ako všetky ponuky dnešného
sveta, ktoré nemusia byť ani zlé. Kríza viery spôsobuje krízu dôvery a rozhodnutia sa pre veci,
ktoré nás presahujú. Otázka duchovných, rehoľných a misijných povolaní je otázkou budúcnosti
Cirkvi: Kto bude ohlasovať Krista mladým o dvadsať rokov, kto ich bude spovedať, vysluhovať sviatosti? Pán povoláva stále!

Pápež František:

„Pri stretnutí s Pánom sa niekto
môže cítiť priťahovaný povolaním k zasvätenému
životu alebo posvätnému kňazstvu. Je to odhalenie, ktoré nadchýna, no zároveň ľaká; človek
sa totiž cíti povolaný byť ‚rybárom ľudí‘ na loďke
Cirkvi a nato je potrebné úplné sebadarovanie
a záväzok vernej služby evanjeliu a bratom. Také
rozhodnutie zahŕňa riziko zanechať všetko, aby
sme nasledovali Pána a úplne sa mu zasvätili,
aby sme sa stali spolupracovníkmi na jeho diele. Mnohé vnútorné prekážky nám môžu brániť uro-
biť toto rozhodnutie. Najmä v istých silne sekularizovaných spoločnostiach, v ktorých — zdá sa
— už niet miesta pre Boha a pre evanjelium, sa
človek možno zľakne a prepadne ‚únave nádeje‘.
A predsa niet väčšej radosti ako riskovať život pre
Pána! Osobitne vám, mladým, chcem povedať: nebuďte hluchí voči Pánovmu povolaniu! Ak vás volá na túto cestu, nevytiahnite veslá naspäť do loďky, ale dôverujte mu. Nedajte sa nakaziť strachom, ktorý nás paralyzuje pred veľkými výškami, ku ktorým nás Pán pozýva. Pamätajte stále, že tým, čo
zanechali svoje siete a loďku, aby ho nasledovali,
Pán sľubuje radosť z nového života, ktorá napĺňa
srdce a oduševňuje na ceste.“

(Posolstvo na 56. svetový deň modlitieb za duchovné povolania, 2019)

Problém povolania (1872)

V roku 1872 sa don Bosco stretol s generálnym predstaveným rehoľníkov sv. Františka z Paoly. Bol to veľmi vzdelaný človek. Don Bosco ho úctivo pozdravil
a povedal mu: „Páter, zaiste máte veľa starostí ako hlavný predstavený.“ „Málo, alebo skoro nič, je nás len niekoľko.“ „Koľko máte novicov?“ „Ani jedného.“ „A koľko študentov?“ „Ani jedného.“ „Ako to? A vy sa nesnažíte zamedziť tomu, aby nezanikla taká slávna
rehoľa, ktorá má také zásluhy o Cirkev a ktorá ešte nesplnila úlohu, ktorú jej vytýčil jej zakladateľ a o ktorej
jestvujú ešte mnohé proroctvá, ktoré sa majú splniť?“ „Nemáme povolania!“ „Keď nemôžete nájsť povolania
v Taliansku, choďte do Francúzska, do Španielska, do
Ameriky… a tam nájdete niektorých, ktorí sa k vám pridajú, aby vzrastala taká slávna rehoľa, do ktorej patríte. Za to máte veľkú zodpovednosť a budete
z toho skladať Bohu účty. Aké námahy, aké trápenie
musel podstúpiť jej svätý zakladateľ sv. František
z Paoly, keď ju chcel založiť! A vy by ste pripustili, aby
vyšli nazmar toľké modlitby, toľké námahy a toľké nádeje?“ Pri týchto slovách don Bosco zaujal taký vážny
a veliteľský postoj a hovoril tak dôrazne, že dobrý generálny predstavený sa triasol ako prváčik, keď nevie
úlohu. Prisľúbil, že sa pousiluje, aby získal nové povolania. Neopísateľnou láskou miloval don Bosco všetky rehoľné spoločnosti. (MB X., 368)

Modlitba k donovi Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.