Tento týždeň je na rozhraní starého liturgického roka „A“ a nového liturgického roka „B“. Liturgia je verejná oslava Boha. Možno by bolo dobré niečo pre ňu urobiť… možno niečo doladiť. Alebo jednoducho naladiť srdce – jeho úmysly a postoje. Aký – aké postoje potrebujem zmeniť? Možno by stálo za to, trochu sa vyfarbiť. Zvoliť si farbu na záverečnú :-) Čo je lepšie, pracovať na bielej – stávať sa vyžarujúcou bielou ovečkou, alebo na nejakej tmavej farbe – všepožierajúceho capka? Ak sa pozrieme na dnešné evanjelium, v ktorom Ježiš používa pomerne známy obraz súdu (Mt 25, 31-46) je to jednoznačné :-) Príklady zo života možno pomôžu.
Ponúkam jeden – možno známy príbeh o starom predavačovi vajec.
Starý chudobný muž predával na trhu domáce vajíčka. Odkedy mu zomrela žena, bol predaj vajíčok jeho jediné živobytie. Mal podlomené zdravie, ale nechcel sedieť doma sám a ani nechcel žobrať.
Tak sedel na trhu, keď okolo obeda k nemu pristúpila pekne oblečená žena a spýtala sa:
– Koľko stojí 20 vajec? – 3 eurá, sú domáce, kvalitné, pousmial sa starý pán.
– Zoberiem 100, ale za 12 eur, povedala dáma arogantne. Starý pán prikývol a uložil jej vajíčka do obalu, aby sa nerozbili. Dáma mu vyrátala 12 eur, nasadla do svojho nového SUV a odišla.
Starý pán si dal peniažky do vrecka a pomyslel si: – Bohu vďaka za to, je to dne môj prvý predaj.
Dáma zastala autom pred drahou reštauráciou s dobrým pocitom, ako dobre zjednala cenu u toho starca. V reštaurácii ju už čakala jej známa. Objednali si kopec jedla a ako vždy, tak aj teraz to prehnali. Nezjedli ani polovicu. Nakoniec mala zaplatiť účet. Bol na 150 €, ale časníkovi dala 200 €. Samozrejme, to čo sa nezjedlo, tak zabaliť nechceli.
Nuž – mnohí to tak robia, že zjednávajú cenu tam, kde ani nemusia a naopak rozdávajú taktiež tam kde nemusia – tj. na nesprávnom mieste. Takto dávajú pocítiť svoju moc.
Na druhý deň sa prechádzal na trhu miestny farmár s malým synom, ktorý mal na farme všetko. Zrak mu padol na starého pána, ktorý predával vajíčka. -Máte krásne vajíčka, povedal. Starý pán sa hrdo usmial: -Ďakujem pane, sú domáce a 20 stojí len 3 eurá. Farmár pozrel na úhľadne uložené vajcia. – Zoberiem 100, natiahol k starému pánovi ruku s 50 eurovou bankovkou. – Prepáčte pane, ale ja vám neviem vydať, pokrčil starý pán ramenami. -To nevadí, to je príspevok na zrno pre sliepočky a aj niečo pre vás, usmial sa farmár a zobral si svojich 100 vajec. Malý syn sa ho pýtal: – Otec, veď my máme veľa vajec a ty si ich navyše kúpil veľmi draho. Prečo si to urobil? Farmár sa pousmial: -To je skutok lásky syn môj, ale zabalený do rešpektu.
Prajem každému, aby sme nemárnili čas, ktorý potrebujeme pre dobré zmeny. Aby sme včas odhalili skutky, ktoré nie sú motivované pravdivou a milosrdnou láskou. A nastavili srdce tak, aby svet mohlo liečiť milosrdnou láskou. Ježiš sľúbil, že príde znova a skúška bude práve z tohto predmetu – či milujeme milosrdnou láskou.
(inšpirácia a príbeh z facebooku a od o. Mareka Iskru)
