Archive for category: Novinky

Skôr ako si to môžete pozrieť, pokúsim sa to opísať. Lebo to hlavné je očiam neviditeľné 😊

Vo Veľkej sa koná celodenná adorácia 3 krát v roku: 15.2, 11.5. a 23.9. Dni na adoráciu sú rozdelené vrámci diecézy tak, aby nezostal ani jeden deň v roku bez verejnej úcty Ježišovi, ktorý sa daruje a zjednocuje s nami v Eucharistii.

Dnes 15.2.2021 je naša farnosť na rade. V kostole je zima (0 – stupňov Celzia), navyše zákaz zhromažďovania i organizovania verejných akcií – kvôli pandémii. Kostoly môžu byť síce otvorené, ale ľudia do nich nemôžu byť pozývaní. Pán kostolník pripravil všetko potrebné a naši šikovní technici Richard a Dano zabezpečili online prenos. Ochotní farníci sa prihlásili cez našu webovú stránku (ktorú spravuje za našu farnosť Ondrej), aby sa zabezpečilo bdenie aspoň na diaľku cez obrazovku – čím sme vytvorili živú reťaz adorátorov. Je to čas modlitby, čítania Božieho slova, počúvania, ticha s Ježišom – ktorý býva aj vo Veľkej, v každej rodine, spoločenstve, v manželstve, v srdci každého, kto ho prijal. Skláňame sa pred Jeho prítomnosťou v kúsku chleba, pozeráme sa na Ježiša v Eucharistii. Monštrancia aj svojim umelecký stvárnením hovorí – že „tu uprostred je viac, ako vidíš“. Je to Boh, ktorý nevládne násilím a manipuláciou, či cez vonkajšie efekty, ale poníženou láskou a tichosťou v premenenom chlebe. To je viac ako všetko ostatné. Napriek jeho tichosti, nik nemá silnejšie slovo – lebo je sám Slovom. Nik ho nepredbehne – lebo je prvý. A nik nemá silnejší argument – lebo má posledné slovo – definitívne. Tam uprostred monštrancie je prítomná sila, skrze ktorú bol stvorený svet, skrze ktorú je svet udržiavaný a skrze ktorú je zachraňovaný. Je to Niekto – kto o sebe povedal, že je tichý a pokorný srdcom a z lásky k nám sa stáva pokrmom, aby sme sa my mohli stať tým, čo prijímame – súčasťou Krista – Jeho tajomným telom … Cirkvou. On je naším životom.

Takto sa stáva adorácia prípravou na prijatie tejto silnej lásky… je to vlastne ladenie srdca s Ježišom – aby medzi ním a nami nebolo žiadne protirečenie, aby mohol konať v nás i cez nás… Mocou Svojej lásky, ktorá vstupuje do srdca, ktoré stíchlo a odložilo všetky svoje roztržitosti – prácu, plány a myšlienky nabok – môže konať, tvoriť – aj z ničoho…

15-ta hodina dňa je časom, keď si uvedomujeme zavŕšenie obety prvej svätej omše – Ježiš zomiera a dáva nám svoj život. V túto hodinu sa rodí Cirkev – pretože Ježiš dáva svoj život tým, ktorí v neho uverili a prijali jeho dar – pri poslednej večeri pozýva – vezmite a jedzte… Tesne pred touto hodinou zvŕšenia zaznievajú Jeho posledné slová z kríža. Evanjelista Ján opisuje túto udalosť ako očitý svedok:  „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“. (Jn 19, 25-27)

Tento príbeh som si uvedomil práve dnes v kostole pred 15. hodinou.  V kostole, ktorý je zasvätený tomuto Jánovi – apoštolovi a evanjelistovi. Akoby sv. Ján chcel Veličanov povzbudiť, že je tu a nezabúda na nikoho, kto tu býva. Majstrovsky použil znaky kostola, aby prehovoril miestnej cirkvi. Dnes som sa teda stal svedkom krásnej súhry znakov – povedal by som zázraku. V spomínanom čase som si všimol ako cez vitrážové okná, ktoré navrhol akademický maliar p. Michal Trembáč (+12.2.2015) prenikali z neba jasné lúče slnka. Jedno okno znázorňuje milosrdnú Božiu lásku – cez srdce Ježiša dovnútra kostola prenikajú lúče milosrdenstva. A druhé naznačuje Zoslanie Ducha Svätého – na Máriu a Cirkev. Prenikavé svetlo Ducha Svätého – dokonalej lásky napĺňa Máriu a Cirkev. Cez jej červený žiarivý odev (čo je znakom plnosti Božieho Ducha – plnosti vyžarujúceho života) prechádzajú červené lúče svetla a dotýkajú sa oltára – miesta, kde sa spája nebo so zemou. Postupne sa približujú k monštrancii – k Eucharistickému Ježišovi. Toto svetlo jednoty lásky-  Matky a Božieho Ducha hladí Ježiša, ktorý odovzdáva život: „Žena, hľa tvoj syn! … Hľa tvoja matka!“… Po pár minútach sa svetlo z monštrancie stráca ako vtedy na Kalvárii… Svetlo vošlo do temnoty smrti – no posledné slovo nemala smrť, ale Život… Tento príbeh sa sprítomňuje pri každej svätej omši… no občas veľmi zarezonuje. Keď sa svetlo dotkne srdca. Ďakujem Ti Ježiš za dnešnú adoráciu.

DV

P.S.: kúsok z toho „zázraku“ môžete vidieť na zázname adorácie medzi 6:38:00 – 6:51:00

Všimnite si premenu svetla bieleho na červené akonáhle sa dotkne monštrancie…