Deviatnik k bl. Titusovi Zemanovi – 4. deň

/v /od

4. deň deviatnika: V SLUŽBE MLADÝM

Zo Svätého písma
„Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ Oni išli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.“ (Mk 6, 7-13)

Horlivý v službe Pánovi
Novokňaz – salezián Titus Zeman začína svoju pastoračnú prácu v Saleziánskom dome na Miletičovej ulici v Bratislave. Pôsobí tu ako kaplán a vychovávateľ mladých. Dodnes naňho spomínajú bývalí chovanci a bývalí oratoriáni ako na „druhého“ otca, ako na duchovného otca a ako na animátora speváckeho a divadelného krúžku, ktorý bol hlboko nábožný, a ktorý vždy prichádzal s úsmevom na tvári. Rozdával optimizmus a nadšenie. Druhým miestom pastorácie dona Titusa bolo Biskupské gymnázium v Trnave. Tam učil chémiu a s láskou vychovával mladých. Bývalí študenti spomínajú naňho ako na zbožného saleziána a vynikajúceho profesora, ktorý rozumel mládeži.

Modlitba
Všemohúci Bože, ty chceš spasiť všetkých ľudí a priviesť ich k poznaniu pravdy; prosíme ťa, pozri na svoju veľkú žatvu a pošli do nej robotníkov, aby hlásali evanjelium všetkému stvoreniu; zhromažďuj svoj ľud slovom života a oživuj ho silou sviatostí, aby kráčal po ceste spásy a lásky. Skrze Krista, nášho Pána.

Meditácia
Mladí sú nádejou Cirkvi a sveta… Don Bosco pre nich žil, pracoval a namáhal sa až do posledného dychu. Odovzdával im vieru a lásku a vychovával z nich statočných občanov a dobrých kresťanov. Ba ešte viac, aj svätých… Svet aj dnes potrebuje kňazov a vychovávateľov, ktorí rozumejú mládeži a ktorí sú schopní mladých sprevádzať na ceste spásy a svätosti.

Modlitba za svätorečenie blahoslaveného Titusa Zemana:

Všemohúci Bože,
ty si si vyvolil svojho služobníka Titusa Zemana, aby nasledoval charizmu svätého Jána Bosca. Pod ochranou Panny Márie, Pomocnice kresťanov, sa stal kňazom a vychovávateľom mládeže. Žil podľa Božích prikázaní a pre svoju priateľskú povahu a ochotu pomôcť bol obľúbený medzi ľuďmi.
Keď nepriatelia Cirkvi siahli na ľudské práva a slobodu vyznania, kňaz Titus nestratil odvahu a vytrval na strane pravdy. Pre vernosť svojmu saleziánskemu povolaniu a obetavú službu Cirkvi bol väznený, zosmiešňovaný, ponižovaný a mučený, ale on neohrozene vzdoroval svojim mučiteľom. Všetko pretrpel z lásky a s láskou.
Prosíme ťa, večný Bože, osláv svojho verného sluhu Titusa, aby sme si ho mohli v Cirkvi uctievať ako svätého. Prosíme ťa o to skrze tvojho Syna Ježiša Krista a na príhovor jeho matky Panny Márie, Pomocnice kresťanov.
Amen.

Deviatnik k bl. Titusovi Zemanovi – 3. deň

/v /od

3. deň deviatnika: VYVOLENIE, PRÍPRAVA, ZASVÄTENIE A KŇAZSTVO

Zo Svätého písma
„Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.“ (Mt 9, 37 – 10, 1)

Od svojich 12 rokov v Šaštíne
Na jar v roku 1927 išiel 12-ročný Titus so svojou tetou do Šaštína. Tam chcel u saleziánov študovať. Napriek tomu, že ho tamojší predstavený odhováral, lebo je ešte mladý a bude plakať za mamičkou, Titus zostal, vraviac, že sa nebojí, lebo veď v Šaštíne má nebeskú Matku. V noviciáte v Hronskom Sv. Beňadiku spoznával spoločnosť Saleziánov dona Bosca, trénoval čnosti a pripravoval sa na rehoľný život. Svoj duchovný rast a zaradenie sa do Saleziánskej spoločnosti spečatil 6. 8. 1932 prvými rehoľnými sľubmi. Potom študoval a formoval sa v ďalších saleziánskych domoch. Predstavení, vidiac jeho schopnosti a horlivosť, ho poslali na štúdiá teológie do Ríma a potom do Chieri pri Turíne. Definitívne sa daroval Pánovi zložením večných sľubov 7. 3. 1938 v Ríme. 23. júna 1940 sa v Turíne stal navždy Kristovým kňazom. Jeho osobnostná, rehoľná, teologická a kňazská príprava zodpovedala presvedčeniu rodákov, ktorí ho vo Vajnoroch, v deň primícií 4. augusta 1940 čakali s transparentom s nápisom „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“.

Modlitba
Pane a Bože náš, ty spravuješ kresťanský ľud prostredníctvom svojich kňazov; pomáhaj im, aby verne plnili poslanie, ku ktorému si ich povolal, a tak svojou kňazskou službou i životom oslavovali ťa v tvojom Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Meditácia
Tí, ktorých si Pán vyvolil a povolal sa musia na povolanie dobre pripraviť. „Buďte dokonalí…“, hovorí Pán Ježiš a chce, aby rehoľníci a kňazi boli svätí, aby mohli byť disponibilnými nástrojmi v jeho rukách pri budovaní kráľovstva. Príprava sa týka rozvoja osobnosti a rastu v čnostiach. Zahŕňa aj intelektuálny rast prostredníctvom štúdia a tiež nadobúdanie schopnosti spolupracovať s druhými. Toto všetko predpokladá seriózny osobný životný projekt toho, koho Pán volá, formuje a posiela.

Modlitba za svätorečenie blahoslaveného Titusa Zemana:

Všemohúci Bože,
ty si si vyvolil svojho služobníka Titusa Zemana, aby nasledoval charizmu svätého Jána Bosca. Pod ochranou Panny Márie, Pomocnice kresťanov, sa stal kňazom a vychovávateľom mládeže. Žil podľa Božích prikázaní a pre svoju priateľskú povahu a ochotu pomôcť bol obľúbený medzi ľuďmi.
Keď nepriatelia Cirkvi siahli na ľudské práva a slobodu vyznania, kňaz Titus nestratil odvahu a vytrval na strane pravdy. Pre vernosť svojmu saleziánskemu povolaniu a obetavú službu Cirkvi bol väznený, zosmiešňovaný, ponižovaný a mučený, ale on neohrozene vzdoroval svojim mučiteľom. Všetko pretrpel z lásky a s láskou.
Prosíme ťa, večný Bože, osláv svojho verného sluhu Titusa, aby sme si ho mohli v Cirkvi uctievať ako svätého. Prosíme ťa o to skrze tvojho Syna Ježiša Krista a na príhovor jeho matky Panny Márie, Pomocnice kresťanov.
Amen.

Deviatnik k bl. Titusovi Zemanovi – 2. deň

/v /od

Pokračujeme ďalším dňom deviatnika, kde si priblížime cestu k povolaniu mladého Titusa.

2. deň deviatnika: PÁN VOLÁ…

Zo Svätého písma
„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ (Lk 10, 21-22)

Povolanie Titusa
V roku 1925 malý Titus vážne ochorel a tak sa nemohol zúčastniť pešej púte k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne. Ležal v posteli smutný a modlil sa. Na štvrtý deň, keď sa pútnici vracali, poprosil otca, aby ho vyniesol na ulicu, a tak mohol získať odpustky za účasť na procesii. Otec ho zabalil do vlniaka a na rukách vyniesol na ulicu. Keď sa v diaľke ukázali vrcholky kostolných zástav, chlapec povedal: „Už poďme, tata, už poďme dnu, už som videl, čo som vidieť chcel.“ Otec ho hneď odniesol do domu. Titus potom akoby zázrakom vyzdravel. Po svojom uzdravení povedal mame: „Ja sa chcem stať kňazom. Panna Mária vypočula moje prosby, ktoré jej za mňa priniesli pútničky. Chcem ísť za saleziána do Šaštína.“

Modlitba
Nebeský Otče, ty všetkých veriacich pozývaš k dokonalej láske a mnohých povolávaš nasledovať tvojho Syna osobitným spôsobom; prosíme ťa, milostivo pomáhaj všetkým, ktorých si vyvolil pre rehoľný život, aby boli Cirkvi a svetu presvedčivým znamením tvojho kráľovstva. Bože, Ty sa staráš o svoj ľud a posielaš mu duchovných pastierov; prosíme ťa daruj svojej Cirkvi Ducha nábožnosti a sily, aby v nej vzbudzoval hodných služobníkov tvojho oltára a utváral v nich odvážnych a pokorných hlásateľov tvojho evanjelia. Skrze Krista, nášho Pána.

Meditácia
Už samotný život je povolanie. Kresťanský život, život Božích detí je vznešenejšie povolanie… Existuje však aj povolanie rehoľné a kňazské. Rehoľník svojím zasvätením v čistote, chudobe a poslušnosti anticipuje (vopred prežíva) určitý aspekt života v nebi. Kňaz zasa ohlasuje radostnú zvesť, vysluhuje sviatosti a zjednocuje Boží ľud v spoločenstve, v Cirkvi. Cirkev a svet potrebuje verných rehoľníkov a kňazov…

Modlitba za svätorečenie blahoslavenéhoTitusa Zemana:

Všemohúci Bože,
ty si si vyvolil svojho služobníka Titusa Zemana, aby nasledoval charizmu svätého Jána Bosca. Pod ochranou Panny Márie, Pomocnice kresťanov, sa stal kňazom a vychovávateľom mládeže. Žil podľa Božích prikázaní a pre svoju priateľskú povahu a ochotu pomôcť bol obľúbený medzi ľuďmi.
Keď nepriatelia Cirkvi siahli na ľudské práva a slobodu vyznania, kňaz Titus nestratil odvahu a vytrval na strane pravdy. Pre vernosť svojmu saleziánskemu povolaniu a obetavú službu Cirkvi bol väznený, zosmiešňovaný, ponižovaný a mučený, ale on neohrozene vzdoroval svojim mučiteľom. Všetko pretrpel z lásky a s láskou.
Prosíme ťa, večný Bože, osláv svojho verného sluhu Titusa, aby sme si ho mohli v Cirkvi uctievať ako svätého. Prosíme ťa o to skrze tvojho Syna Ježiša Krista a na príhovor jeho matky Panny Márie, Pomocnice kresťanov.
Amen.

Deviatnik k bl. Titusovi Zemanovi – 1. deň

/v /od

Dnešným dňom začíname prípravu na sviatok bl. Titusa Zemana modlitbou deviatnika k tomuto blahoslavenému.

1. deň deviatnika: KRESŤANSKÁ RODINA

Zo Svätého písma
„A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.“ (Lk 2, 39-40, 51-52)

Život Zemanovcov vo Vajnoroch
Agnesa, mama dona Titusa, viedla deti k viere v Pána Boha už od narodenia. Rovnako ich viedla k úcte k Panne Márii a láske k rodine a blížnym. Ráno si všetci pekne kľakli a začali sa spolu modliť. Otec Ján vytváral atmosféru lásky a jednoty. Svokor neraz povedal: „U vás je veselo a žijete ako skutočná rodina.“ Rodičia dona Titusa s láskou a zodpovednosťou vychovali spolu 10 detí. Titus sa im narodil 4. januára 1915, ako prvý.

Modlitba
Pane Ježišu, teraz, keď manželstvo a rodina sú ohrozované duchom individualizmu, egoizmu a pohodlia, prosíme ťa, daruj nám svätých manželov a rodiny. Manželia nech sú naplnení láskou a veľkodušným rodičovstvom, aby boli pre okolie vzorom nadšeného a radostného kresťanského života a v rodinách nech vládne láska a jednota, ako to bolo v rodine, v ktorej vyrastal blahoslavenýTitus Zeman.

Meditácia
Život nazaretskej rodiny prekypoval hlbokou láskou, jednotou a obetou. Veľmi sa milovali, držali spolu, a vedeli spolu prinášať aj veľké obete. Z dnešných manželstiev a rodín sa vytráca zmysel pre skutočnú nezištnú lásku, jednotu a askézu. Každý hľadá cestu uspokojovania si svojich vlastných túžob a chúťok. Rodia sa tým napätia a rozvody. Pán nás aj dnes volá budovať „novú civilizáciu lásky“, ktorá začína prežívaním a odovzdávaním viery a lásky deťom v rodinách.

Modlitba za svätorečenie blahoslaveného Titusa Zemana:

Všemohúci Bože,
ty si si vyvolil svojho služobníka Titusa Zemana, aby nasledoval charizmu svätého Jána Bosca. Pod ochranou Panny Márie, Pomocnice kresťanov, sa stal kňazom a vychovávateľom mládeže. Žil podľa Božích prikázaní a pre svoju priateľskú povahu a ochotu pomôcť bol obľúbený medzi ľuďmi.
Keď nepriatelia Cirkvi siahli na ľudské práva a slobodu vyznania, kňaz Titus nestratil odvahu a vytrval na strane pravdy. Pre vernosť svojmu saleziánskemu povolaniu a obetavú službu Cirkvi bol väznený, zosmiešňovaný, ponižovaný a mučený, ale on neohrozene vzdoroval svojim mučiteľom. Všetko pretrpel z lásky a s láskou.
Prosíme ťa, večný Bože, osláv svojho verného sluhu Titusa, aby sme si ho mohli v Cirkvi uctievať ako svätého. Prosíme ťa o to skrze tvojho Syna Ježiša Krista a na príhovor jeho matky Panny Márie, Pomocnice kresťanov.
Amen.

Rodinná láska (Pastiersky list 26.12.2021)

/v , /od

„Rodinná láska: povolanie a cesta svätosti“

(Pastiersky list na sviatok Svätej rodiny 26.12.2021)

klikni na obrázok a môžeš si pastiersky list vypočuť od otca biskupa Mons. Jána Kuboša.

Milovaní bratia a sestry!

Cirkev, ako rodina Božích detí, upiera svoj duchovný pohľad počas Vianoc na rodinu. Každý rok slávime sviatok Svätej rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa. Je tomu tak aj v dnešný deň, keď sviatok sv. Štefana ustupuje sviatku svätej Nazaretskej rodiny. Veď Boh sa rozhodol vstúpiť do tohto sveta v rodine a prostredníctvom rodiny. Vo viere, že dieťa je darom z neba, prijali Jozef a Mária Božieho Syna. Urobili tak vo chvíli, keď povedali Bohu svoje „áno“: Mária pri zvestovaní v Nazarete (porov. Lk 1, 38) a sv. Jozef po tom, čo sa mu vo sne zjavil Pánov anjel (porov. Mt 1, 20). Nebolo to pre nich vôbec jednoduché. Dokázali to len preto, lebo uverili, že Boh má s ich životmi oveľa väčší plán, ako si to predstavovali oni. Povedať „áno“  vo viere v Boží zámer a v jeho prozreteľnosť vždy prináša do života rodiny požehnanie a pokoj, a to aj vo chvíľach skúšok, kríz a ťažkostí, ktorými si viac alebo menej prechádza každé manželstvo a rodina.

Dnešné evanjelium nám ponúka viacero podnetov na zamyslenie. Pristavme sa pri týchto troch: putovanie, strach a bolesť a napokon aspekt spoločenstva.

Svätá rodinu putuje na veľkonočné sviatky do Jeruzalema tak, ako tomu bolo každý rok u Židov zvykom. Vieme, že púte sú neodmysliteľnou súčasťou prežívania aj našej viery. Putovať znamená kráčať, znamená to byť na ceste spolu s Bohom, smerom k Bohu. Takto putovali aj svätí manželia Jozef a Mária. Kráčali spolu s Ježišom, vediac o ňom, že je Božím Synom, smerujúc k Bohu Otcovi na stretnutie s ním do Jeruzalemského chrámu.

O každej kresťanskej rodine môžeme povedať, že je pútnikom na ceste smerom k cieľu, ktorý jej zjavuje láska. Na počiatku každého manželstva a rodiny stojí láska, ktorá pozýva muža a ženu vykročiť na celoživotnú púť, na cestu sebadarujúcej lásky. V láske muža a ženy je prítomné volanie Lásky, volanie Boha, ktorému nedokážu odolať a stanú sa manželmi. Preto môžeme o manželstve povedať, že je povolaním. Vieme, že platne uzatvorené manželstvo sa medzi dvoma pokrstenými stáva nielen prirodzeným, ale aj nadprirodzeným zväzkom, teda sviatosťou. Sviatosť to nie je nejaká „vec“ alebo „magická sila“, ale je to sám Kristus, prítomný vo zväzku lásky muža a ženy. Ježiš, ktorého snúbenci pozývajú do svojho spoločenstva, ide im v ústrety, kráča s nimi, posväcuje ich manželskú lásku a cez nich ju sprítomňuje deťom, rodine, svetu i Cirkvi (porov. Amoris Laetitia 73). Takto sa kresťanskí manželia stávajú účinným znamením jeho prítomnosti na tejto zemi. Podobne, ako Panna Mária a sv. Jozef, aj vy, milí manželia, máte vďaka sviatosti manželstva medzi sebou, vo vašej láske, prítomného Ježiša. Chcem vás preto povzbudiť: otvorte sa vo viere tejto jeho tajomnej prítomnosti! Ježiš chce byť Vaším spoločníkom na ceste, chce Vašu lásku uzdravovať, zdokonaľovať, zušľachťovať a posväcovať (porov. GS 49). Kráčajte spolu s ním smerom k nebeskému Otcovi. Rodinná láska je povolaná kráčať cestou svätosti.

Druhou skutočnosťou, na ktorú upriamuje pozornosť dnešné evanjelium, je bolesť a strach. Prežívali ich Božia Matka i sv. Jozef, keď sa im dvanásťročný Ježiš stratil. Viem, že mnohých z Vás sa bolesť zo straty milovanej osoby bytostne dotýka. O to viac na Vás dolieha smútok a pocit prázdnoty v tieto sviatočné dni. Ponajprv Vás chcem uistiť o mojich modlitbách za Vás i za všetkých, ktorí nás v uplynulých mesiacoch predišli do večnosti, či už následkom pandémie alebo iných okolností. Zároveň Vás chcem povzbudiť, aby ste tak ako Panna Mária a sv. Jozef, hoci s bolesťou, no nikdy neprestali hľadať Ježiša. V tieto dni nie všetci môžeme byť v Božom chráme a sláviť vianočné sviatky spolu. Nehľadajme však vinníkov medzi nami, ale v pandémii. Nedovoľme, aby nás horlivosť za Božie veci postavila navzájom proti sebe. Usilujme sa a pokúsme sme sa vyjsť z tejto pandémie lepší a nie horší. Jozef nezvaľoval vinu na Máriu; ani Mária nezasypala Jozefa výčitkami, keď sa im stratil Ježiš. – Nemôžeme ísť síce všetci na sv. omšu, predsa všetci sa môžeme s Ježišom stretnúť v jeho slove. Mnohí učení muži, keď počúvali dvanásťročného Ježiša „žasli nad jeho rozumnosťou“ (Lk 2, 47). Ježišovo slovo má moc vniesť svetlo do tmy našich dní a vzťahov. Je to slovo, ktoré, ak podľa neho žijeme, robí z nás ľudí múdrych a rozumných. V neposlednom rade sa môžeme s Ježišom stretnúť a duchovne ho prijímať v osobnej či spoločnej rodinnej modlitbe a vo vzájomnej láske. Každá kresťanská rodina je malou domácou cirkvou, pretože uprostred nej je živý Kristus. V sebadarovaní členom svojej rodiny stávajme sa vzácnejším, hodnotnejším darom pre Ježiša.

Poslednou, treťou skutočnosťou, na ktorú chcem poukázať v súvislosti s dnešným evanjeliom, je aspekt spoločenstva: Svätá rodina neputovala do Jeruzalema sama. Bola súčasťou sprievodu ľudí. Spolu s ňou boli na ceste aj ich príbuzní a známi. To poukazuje na dôležitý ekleziálny rozmer každej kresťanskej rodiny. „Cirkev je dobrom pre rodinu (a) rodina je dobrom pre Cirkev“ (AL 87). Súčasná doba nás čím ďalej tým viac uisťuje, že Cirkev žije a prežije v zdravých a svätých rodinách. Zároveň je zrejmé, že nie je dobré byť rodine samej. Cesta nasledovania Ježiša, cesta viery, ktorou chcú mnohé rodiny kráčať, a ku ktorej pozývam všetky rodiny, je čoraz náročnejšia. Putovať, a tak sa stávať svätými, znamená kráčať v ústrety Pravde – teda niekedy kráčať aj proti prúdu. Oveľa ľahšie sa však kráča spoločne ako osamote. Chcem vám preto všetkým poďakovať, ak ste sa rozhodli zapojiť do synodálneho procesu, cez ktorý nás sv. otec pozýva kráčať spolu.

Zároveň práve v dnešný deň pozývam všetok Boží ľud Spišskej diecézy, spolu s jeho pastiermi, zapojiť sa do duchovnej prípravy na nadchádzajúce X. celosvetové stretnutie rodín, ktoré sa bude konať v dňoch od 22. do 26. júna budúceho roku v Ríme. Pápež František vyzýva diecézy po celom svete spojiť sa v prežívaní svetového stretnutia rodín slávením „Týždňa rodiny“ v diecéze. V našej diecéze budeme „Týždeň rodiny“ prežívať v nadväznosti na celosvetové stretnutie v Ríme, a to v dňoch od 26. júna do 3. júla 2022, počas púte na Mariánskej hore. Pozývam Vás všetkých duchovne sa pripraviť na túto udalosť vo vašich farnostiach v nasledujúcich mesiacoch. Motto celej prípravy znie: „Rodinná láska – povolanie a cesta svätosti.“Na webovej stránke svetovestretnutierodin.sk je možné nájsť katechézy a ďalšie materiály pre stretnutia spoločenstiev rodín vo farnostiach, k čomu Vás chcem povzbudiť, či už to budú stretnutia online formou, alebo osobne, ak to pandemická situácia dovolí.

Drahí bratia a sestry!

Hľadajme spoločne Ježiša v našich rodinách i v našich farnostiach. Kráčajme spolu, kráčajme spolu s Ním a otvorme sa Mu, nech nás naplní Jeho pokoj a dobro, radosť a vzájomná jednota, ktorú všetci tak veľmi potrebujeme.

Na príhovor Svätej nazaretskej rodiny nech Vás Pán napĺňa potrebnými milosťami nielen v týchto sviatočných dňoch, ale aj každý deň nastávajúceho roka.

A požehnanie všemohúceho Boha + Otca + i Syna + i Ducha Svätého  nech zostúpi na Vás a zostane vždy s Vami.

+ Ján Kuboš

diecézny administrátor Spišskej diecézy

Vianočný pozdrav

/v /od

Najnovšie zmeny pre účasť na bohoslužbách

/v /od

ÚVZ SR zmenil dňa 22.12.2021 vyhlášku č. 307/2021 V. v. SR novou vyhláškou č. 310/2021 V. v. SR. Prinášajú zmenu maximálnej kapacity účastníkov bohoslužieb a tiež zmenu definície režimu „OP“, pričom platia tieto opatrenia:

Do režimu „OP“ spadajú:

a) osoby kompletne očkované,


b) osoby, ktoré majú kontraindikáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19 a sú schopné sa preukázať:

1. certifikátom o výnimke z očkovania podľa odborného usmernenia MZ SR

2. negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 72 hodín od odberu v prípade RT-PCR alebo LAMP testu alebo 48 hodín od odberu v prípade antigénového testu,


c) osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19 v období pred nie viac ako 180 dňami,

d) deti do 12 rokov a dvoch mesiacov veku.


Najvyšší počet účastníkov bohoslužieb je 30 osôb alebo 1 osoba na 15 m2.
Tieto informácie sú zverejnené aj TU.

Pre nás je tu pozitívna zmena, že osoby, ktoré majú kontraindikáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19 a sa preukážu lekárskym potvrdením o výnimke z očkovania a platným negatívnym testom, sa môžu zúčastňovať bohoslužieb.

Na návšteve u Sv. Rodiny – predvianočná DO

/v /od

Všetci žijeme v dajakej rodine. Niekedy môže prísť taký nápad porovnávať sa rodinami okolo. Či už so susedmi, s rodinami našich známych… Alebo aj s Rodinou z Nazareta. „Im bolo hej.“ „Oni sa majú“, „Nemajú také starosti, ako my“, „Čo oni vedia o tom, aké to my máme ťažké…“ Takéto a podobné myšlienky môžu prechádzať hlavou aj nám…

Teraz sú síce návštevy obmedzené, ale na priek tomu vás chcem na jednu pozvať. Poďme spolu do Nazareta navštíviť Sv. Rodinu. :) Môže to byť aj taká mini predvianočná Duchovná obnova. :)

Mali aj Mária a Jozef dajaké ťažkosti? Neistoty, krízy? Museli aj oni bojovať s neistotou, s obavami z budúcnosti? Aké mali vzťahy s okolím? A čo všelijaké vládne nariadenia? Atď…

Evanjelista Matúš píše:

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Mt 1,18

Čo všetko vyjadruje táto kratučká veta?

Dvaja mladí nazaretčania mali slávnostné zásnuby, ktoré podľa vtedajších zákonov znamenali, že sú svoji. Po takých zásnubách mali zhruba rok času na to, aby ženích pripravil (postavil) dom, do ktorého si potom privedie svoju manželku…

Ok, každé poludnie si pri modlitbe Anjel Pána na chvíľku sprítomňujeme Zvestovanie. Anjel Gabriel a Mária. Obdivujeme jej úžasnú dôveru, úprimnosť, odovzdanosť, ochotu… To bol začiatok.

Lenže, ako evanjelista Matúš stručne a výstižne poznamenal, skôr, než by začali takto spolu bývať, ukázalo sa, že Mária čaká dieťatko.

Zádrheľ je v tom, že anjel Gabriel prišiel zvestovať to radostné aj tajomné posolstvo len Márii. Tým ostatným nie… Skúsme si predstaviť Máriu, Jozefa, ich rodičov, susedov, známych… Ako to prežívali?

Veľmi ma oslovil jeden film, ktorý tieto udalosti ukazuje veľmi zaujímavo. Keďže je natočený podľa skutočných udalostí, mne sa veľmi páči. :) V českom preklade sa volá „Příběh zrození“.

Pozrime si z neho pár záberov. Mňa dosť povzbudil ešte viac si vážiť aj Pannu Máriu, aj sv. Jozefa. Možno povzbudí aj vás. :)

Sme teda v Nazarete. Mária bola tri mesiace u svojej tety Alžbety a práve sa vracia domov. Poďme ju privítať:

Mária sa stále nanovo učí dôverovať Bohu. Uveriť, to nie je jednorazová vec. Ak si niekedy v modlitbe prosíme o dar viery, treba počítať s tým, že Boh nám nedá „pocit“ viery. Ale príležitosť veriť Mu… Raz, druhý krát, stále. Po celý život. Márii dával také príležitosti aj v situácii, keď jej vlastne šlo o život… Uf!

Aj Jozef bojuje o vieru. Uveriť Márii, uveriť Bohu. Ako sa nakoniec rozhodol?

Jozef sa modlí. Je v kontakte s Bohom. Premýšľa, hľadá pravdu, prosí o svetlo. A Boh mu posiela inšpiráciu, pomoc cez svojho posla. Vo sne. Jozefovi to stačí. Uverí. Obdivuhodný muž.

My – napríklad v Otčenáši často hovoríme: „buď vôľa tvoja“. Silná modlitba. Ak ju myslíme vážne…

Nazaret je malé mestečko, kde všetci všetkých poznajú. Čo na to susedia a známi?

Nehovoríme o tom preto, aby sme ich odsudzovali. Lebo, úprimne, aj ich chápeme… Posudzovanie, pohŕdanie… Skôr – jestvuje riziko, že aj ja, my sa môžeme stať takými „samozvanými sudcami“. „Ja viem, čo je to za vtáčik, ja ho poznám! Aj jeho otec bol taký, aj jej matka. To oni vždy boli takí.“ Atď…

Je také ľahké odsúdiť človeka… Hoci vôbec nemusím vedieť, čo sa stalo, že urobil to, či ono… Netvrdím, že pri posudzovaní svojich blížnych máme vždy do činenia so „svätou rodinou“. Ale… Ktovie? ;) Dnes na DO len také pripomenutie, že sudcom je Boh. Nie ja…

Ak viem niečo o niekom, tak – nech to nie je „materiál“ pre ohováranie, ale pre úprimnú modlitbu. Za neho, „za nás hriešnych“…

Lenže dnes je Corona. Každý týždeň iné vyhlášky a nariadenia. Sv. Rodina mala aspoň v tejto oblasti „svätý pokoj“. Naozaj? Pozrime si ďalšie videjko:

Aj vtedy jestvovali rôzne vyhlášky, príkazy, nariadenia. S tým rozdielom, že keď dnes niekto neuposlúchne a ide napr. protestovať, tak mu dajú pokutu, alebo ho vezme polícia a o pár hodín ho pustia. Vtedy, ak by Jozef neuposlúchol, hrozilo mu obvinenie z poburovania a trest smrti. Mohli ho napr. ukrižovať…Jozef s Máriou nie sú na čele ohováračskej kampane. Ak nariadenie priamo nevyzýva k dajakej modloslužbe, tak ho poslúchnu. Dnes máme x výziev. Napríklad k očkovaniu. Dokonca aj od biskupov a samotného pápeža. Sme schopní poslúchnuť? Nie zo strachu z trestu, ale kvôli zodpovednosti, ktorú máme za seba aj za iných?

Môže sa to týkať aj plnenia si všetkých ostatných občianskych povinností, dodržiavania rôznych termínov, príchodov na stretká, domov z práce atď…

Ak rodinu zasiahnu dajaké ťažkosti, môže to niekedy viesť až k rozchodu. Ale, ak sa všetci členovia rodiny snažia obetovať jeden pre druhého, môžu ich rôzne ťažkosti ešte viac spojiť, utužiť.

Veľmi sympaticky to vidno v našom filme. Nech sa páči, najskôr obetavý Jozef:

A vďačná Mária:

Tieto udalosti Evanjeliá nespomínajú. Teda, možno nejaké apokryfy áno. Ale to nič. Pokojne môžeme veriť, že sa Mária a Jozef takto dajako voči sebe správali. Vzájomné prejavy obetavej lásky a vďačnosti ako základ harmonického vzťahu. Aká radosť pre rodiny, v ktorých to tak vyzerá! Bohu vďaka za to… :)

O čom sa tí dvaja rozprávali? Čím sa zaoberali? Možno ich rozhovory vyzerali aj takto:

Byť veriacim neznamená mať vždy vo všetkom jasno. Boh nám vždy necháva priestor na hľadanie, rozhodovanie sa. Učí nás uveriť Mu… Ale stále prináša aj dôvody na radosť. :)

Skúsme teda trochu meditovať život Panny Márie a sv. Jozefa. A nechajme sa povzbudiť ich príkladom. :)

Vo vzťahu ja a Boh:

Som pozvaný/á veriť, že Boh o mne vie. Že ma má rád. Uveriť, že všetko, čo sa v mojom živote deje, je pre mňa to najlepšie. Snažiť sa dôverovať Mu. Lebo som stále v Božích rukách.

Vo vzťahu k ľuďom okolo, tzv. „blížnym“:

Som pozvaný každý deň im rôzne prejavovať obetavú, nezištnú lásku. Vhodným spôsobom. Ale konkrétne. Lebo Boh nás obdaroval. On sa nám dal a dáva nám aj ostatných ľudí. Človek ako Boží dar. (Človek = manželský partner, syn, dcéra, brat, sestra, otec, mama, svokra, svokor, spolužiak, kolega, spoluanimátor, stretkár, salezián…)

Začali sme úryvkom Božieho slova. Vráťme sa k nemu, už s tým, čo sme si teraz povedali. Nech napĺňa naše srdce a prináša hojné ovocie…

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Mt 1,18

Bohorodička Panna Mária, Pomocnica kresťanov a sv. Jozef, orodujte za nás!

Na záver Adventu i pre Vianoce

/v , /od

Je pekné deliť sa o dary a dobro, ktoré máme. Nech všetkých Pán požehnáva v nasledovaní príkladu Márie, ktorá sa delí o radosť s Alžbetou … i s nami. Ďakujeme aj rodinke Karkoškovcov, skupine Smaily i tým, ktorí nezabúdajú na tých, ktorí potrebujú pomoc… Ďakujeme za „domáci Vianočný koncert“. (ťukni na obrázok)

Koláčiky pre zdravotníkov

/v /od

Prednedávnom sme TU pozývali tých, ktorí chcú, prejaviť vďačnosť zdravotníkom z našej popradskej nemocnice a napiecť im vianočné pečivo.

Nápad sa stretol s veľkou odozvou tak vo Veľkej, ako aj v Oratku. Vznikli dve skupiny: tú vo Veľkej koordinovala p. Janka Mikurdová a oratkovskú mala na starosti p. Janka Slebodníková.

Koláčiky sa balili za prísnych hygienických podmienok na oboch spomínaných miestach v piatok 18. decembra popoludní a večer. Oba tímy nachystali spolu 120 kusov približne 500 gr. balíčkov. Štedrí darcovia z Veľkej okrem toho pribalili dve krabice klobások a slaninky (všetko originál vákuovo balené) do kapustnice pre popradské COVID oddelenie. :) Na záver „balenia“ sa pomodlili jeden Zdravas za celú nemocničný personál.

Všetko bolo v sobotu 19. decembra popoludní odovzdané priamo v nemocnici za asistencie p. S. Galajdy, hovorkyne popradskej nemocnice.

Zdravotný personál, ktorý mal práve službu, bol milo prekvapený, keďže o akcii nevedeli. A niektoré zdravotné sestry boli až dojaté…

Ďakujeme všetkým, ktorí podporili tento projekt a priniesli kus ľudskosti a radosti do nášho sveta.