Archive for category: Články

6.12.2022

Vďačnosť Pánu Bohu za sv. Mikuláša z Myry sme vyjadrili na večernej sv. omši. Pripomenuli sme si, že sv. Mikuláš nás učí všímať si potreby iných, že je veľmi pekné, ak sa učíme dávať z toho, čo máme, tým, čo to potrebujú. Život sv. Mikuláša je opradený mnohými príbehmi, ktoré sú poučné a hovoria nám aj o tom, že aj sv. Mikuláš sa učil a pracoval na svojej povahe. Bol veľmi horlivý a pohotový, na Nicejskom koncile (r. 325) obhajoval to, že Ježiš pravý Boh a pravý človek… Nebol pritom vždy pokojní a láskaví, ale naučil sa to. To sa učia aj naši tretiaci na náboženstve – poznať Pána Ježiša a byť pokojnými a láskavými.

Sv. Mikuláš nám môže byť pekným vzorom i orodovníkom, aby sme sa aj my naučili rozvíjať priateľstvo s Ježišom i s ľuďmi, ktorým môžeme v ich ťažkostiach pomôcť. Kto má Ježiša za priateľa, ten sa nikdy nemusí báť. A ešte jednu krásnu vlastnosť sme sa naučili od Mikuláša – nepočúvať zlé reči o druhých, ale skôr si ich overiť, ako im hneď uveriť (príbeh o somárikovi).

Po svätej omši Mikuláš očividne prišiel a obdaril deti, ktoré prišli na večernú sv. omšu. Deti niečo Mikulášovi zaspievali, alebo aj zarecitovali. Všetci sa tešili – niektorí z darčekov a niektorí aj z toho, že ich srdce napĺňa Ježiš, ktorý je najkrajším darom Nebeského Otca pre nás.

Dnešný deň nás posilnil v radosti. Jednak tým, že sme si pripomenuli, že všetci sme Bohom milovaní – Ním obdarúvaní. A potom tým, že delením sa o dobré veci radosť rastie. Je krásne vidieť, ako sa vedia mnohí aj dnes radostne podeliť.

Ako bolo? Pozrite si aspoň pár fotiek – TU.

1.12.2022 – Poprad-Veľká

Vo štvrtok o 17:30 v kostole ( pravidelne 1. štvrtok alebo štvrtok pred 1. piatkom) máme spravidla každý mesiac duchovnú obnovu pre našich farníkov. Tentokrát sme mali tému o radosti. Dôvody sú minimálne 2. Prvý je ten, že Advent je radostné očakávanie príchodu Pána a druhý je ten, ktorý nás spája v príprave na 100. výročie príchodu saleziánov na Slovensko – aby obohatili Cirkev u svoju charizmu.

Pápež František hovorí o tejto spiritualite takto:

„Bola to formácia v saleziánskej škole, kde som sa naučil správnemu vzťahu ku kráse, k práci a kde som sa naučil, že mám byť stále veselý,“ povedal na istom mieste Sv. Otec. Áno, duch Valdocca bol duchom radosti. „Vy saleziáni máte veľké šťastie, lebo váš zakladateľ nebol svätec s tvárou ,Veľkého piatku‘, plný smútku a zachmúrenosti, ale bol to svätec s tvárou ,Veľkonočného rána!‘ Bol neustále radostný, otvorený a prijímajúci napriek tisícorakým námahám a ťažkostiam, ktoré naňho denne doliehali. Svedkovia jeho života krásne napísali, ako vyzerala jeho tvár počas všedných dní: ,Jeho tvár žiariaca radosťou prezrádzala jeho veľkú spokojnosť z toho, že môže byť medzi svojimi synmi.‘“

Ponúkol mladým svätosť, ktorá spočíva v tom, že majú byť stále veselí. To bola ozajstná revolúcia v pastorácii mládeže 19. storočia. Nie cesta vážnosti, prísnosti, ale cesta veselosti, ktorá je pravou radosťou.

Aj zármutok súvisí s radosťou. Nie je iba jeho opakom, môže byť aj cestou ku nej. Sv. František Saleský (*21.8. 1567, +28.12.1622) v Teotimovi opisuje rôzne zármutky, pričom od niektorých vystríha a iné učí prekonávať, alebo odhaľuje tie, ktoré môžu byť znakom dobra a lásky: „Užitočný zármutok nie je deštruktívny, ubíjajúci, neochromuje ducha, ale privádza k činnosti, čulosti, pohotovosti. Je to zármutok, ktorý v sebe obsahuje aj radosť. Nie je to zármutok, ktorý je smutný a zádumčivý.“

Na záver duchovnej obnovy sme otvorili otázky, ktoré môžu byť celkom dobrým návrhom na túto adventnú dobu:

• Ako je to s mojimi zármutkami a náladami?

• Ako budem šíriť radosť a ako budem bojovať proti zlým zármutkom?

Ak by si chcel niekto pozrieť jednotlivé body tejto obnovy a v tichosti ladiť srdce do krásnej radosti – nech sa páči – celý text nájdete na TU

26.11.2022

Po troch rokoch sa znova podarilo vo farnosti (v orlovni) vytvoriť peknú atmosféru okolo výroby adventných vencov. Niečo cez 50 párov šikovných rúk sa vystriedalo od 15:00 do 18:00 pri stoloch s vetvičkami, ozdobami a rôznymi pomôckami, aby si si pripravili adventný veniec, ktorý bude každému doma pripomínať, že je čas prípravy na 2. príchod Ježiša i na oslavu Jeho narodenín.

Všetko sme začali modlitbou a požehnaním, aby toto stretnutie upevnilo radosť v príprave na Vianoce a posilnilo vzťahy v našej farnosti. Nech všetci vnímajú, že nežijeme iba pre seba, ale sme ochotní deliť sa o čas a dobro, čo máme.

Ďakujeme p. Jankovi Kokoruďovi, jeho veselej rodinke a Paťovi Budzákovi, ktorí sa pripravili dostatočné množstvo čečiny i podkladov na vence Veru, bez nich by to také pekné nebolo. Tiež ďakujeme tímu z pastoračnej rady, ktorý vytváral rodinnú atmosféru prijatia a radosti. Bolo to vnímať aj cez napečené koláčiky a chutné nápoje, no hlavne úsmev a láskavé slová.

Tieto adventné vence sme potom v nedeľu pri svätých omšiach požehnali, aby nám pomáhal príhovor Cirkvi, ktorá nás spája do spoločenstva – jednej veľkej Božej rodiny.

Ak by ste si chceli pozrieť ako bolo, nech sa páči tu, cez album tohto podujatia.

DVsdb

19.11.2022

Po troch rokoch „kovidovej“ prestávky sa naši vysokoškoláci podujali obnoviť tradíciu farského Katarínskeho plesu. Pre novosť a ku spokojnosti všetkých našli miesto, ktoré je ku kostolu bližšie – a aj ku fare – vlastne takmer jej susedstve – priamo v Reštaurácii Cin-cin.

Oslavu sme začali v kostole svätou omšou (o 17:00), ktorá nám svojim liturgickými textami pripomenula poslednú nedeľu v cirkevnom roku – Nedeľu Krista Kráľa. On je skutočným dôvodom našej radosti a bez neho každá radosť končí iba smútkom. Takže dôvod k plesaniu je ;-)

Účasť na plese bola vzhľadom na kapacitu miesta hojná (90 účastníkov). Podľa vyjadrenia samotných hostí – nálada výborná. Mnohí by boli zostali do rána, keby v zmluve nebola bodka stanovená na 3:00.

Mladí – teda stredoškoláci i vysokoškoláci úsmevne prekvapili dvoma scénkami. Tí mladší vtipne vyjadrili ako vnímajú život vo farnosti, niektorých farníkov a spolubratov saleziánov. Vysokoškoláci, ktorí sa rozbehli do sveta za štúdiami, sa podelili o zážitky z cestovania vlakom a z spolucestujúcich, ktorí nedokážu zakryť svoju neopakovateľnú originalitu.

Dídžej a hudba boli na úrovni. Pre starších hudba trochu hlasná, ale k spokojnosti všetkých. Nad ránom tí mladší pekne poupratovali sálu a hybaj domov na rýchly odpočinok – niektorí aj na ďalšiu nedeľnú svätú omšu. Veľmi pekné bolo, že animátori nenechali detskú svätú omšu (o 11:00) bez spevu a doprovodu… aby deti mali radosť a slávnosť nezostala bez spevu a radosti.

Korunovácia na kráľovnú a kráľa plesu prebehla po náročnom rozhodovaní tanečnej poroty. Predsa sa však musí uznať, že právom kráľovské koruny získali manželia Petrenčíkovci.

Kuriozitou tohto plesu bola záverečná výmena kabátov, ktorá doteraz ešte neskončila. V orlovni na vešiaku máme jeden kabát, ktorý si účastníčka plesu odniesla domov nie ako cenu z tomboly, ale ako nutnosť ochrany pred mrazom. Jej vlastný kabát si našiel nového vlastníka, aj keď veríme, že možno o tom ani nevie.

Milí hostia nášho posledného plesu, chceme vás poprosiť – pozrite si doma kabáty (tie tmavé). Ak by ste nemali svoj, príďte si ho vymeniť napr. v nedeľu po svätej omši do orlovne.

FOTO:

Pre sprítomnenie sú k dispozícii fotky v albume: „Farský ples 2022“ (heslo je známe: fotovelka – pozor nie „fotovoltaika“) a v ešte jednom „farebnom“: Farský ples 2022 PP-Veľká (klikni na linky – text v kurzíve a otvor).

DVsdb

P.S.: Veľmi pekne ďakujeme všetkým, ktorí prispeli svojimi darmi do tomboly a tiež tým, ktorí popri všetkom stihli napiecť koláčiky, aby bolo dostatok energie i radosti z ich chutí na celú noc.