Aj tento školský rok ponúka kopu zaujímavých akcií v oratku, počas ktorých môžeme spoločne stráviť príjemný čas s mladými. Medzi tieto akcie patrí aj obľúbený Pingpongový turnaj, ktorým sme tento rok odštartovali (oratkovské) adventné nedele.
Tohtoročná účasť síce netrhala oratkovské rekordy, no atmosféra sa vedela vyrovnať takmer každej inej tradičnej akcii. 27.11.2022 sa na turnaji stretlo 16 športovcov aj ‘bežných smrteľníkov’ zapálených pre stolný tenis, a to 15 chlapcov a 1 dievča. Súťažili v dvoch kategóriách po osem ľudí: staršia a mladšia kategória. Mladšiu kategóriu ovládli výhercovia: 1. Dávid M. 2. Adrián Š. 3. Matej B. a starší súťažiaci sa a umiestnili v nasledovnom poradí: 1. Peter Go. 2. Michal R. 3. Martin V..
Víťazom srdečne gratulujeme a zúčastneným ďakujeme za spolupodieľanie sa na tejto krásnej akcii, ale hlavne organizátorom turnaja – členom sportového tímu, a všetkým ktorí dopomohli k jeho úspešnej realizácii.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2022/11/316887938_662284155529882_1709650627662989113_n.jpg15002000Gréta Galajdahttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngGréta Galajda2022-11-30 14:09:022022-11-30 14:09:38Adventný PINGPONGový turnaj
Po dvojročnej pauze sa do našich kalendárov opäť vrátila novembrovská Katarínska zábava. V oratku sa 26.11. pod jednou strechou zišli oratkovskí dobrodinci, mladší a ešte mladší, aby si spoločne užili tanečný parket.
Program sme začali sv. omšou a potom už plynule pokračovali do črievičiek. Úplne prvé si však, ako to už podľa tradície býva, zatancovali naše Katarínky, no na koniec ich svojou účasťou podporili aj zvyšné stoly. Okrem ladných nôt playlistu sme nezabudli naše vzťahy otužiť aj inými aktivitami, či už hádaním známych hitov, hluchým telefónom, mapou alebo grillovaním. Sily sme si pravidelne obnovovali najprv prvou večerou, potom neskoršími rezníkmi, ale aj sladkými pochutinkami.
Strávili sme spolu ozaj krásny a požehnaný čas, za čo Pvďačíme organizátorom, ale aj všetkým, ktorí toto nádherné spoločenstvo tvorili.
V sobotu 26. novembra 2022 sa po večernej sv. omši konal koncert zboru “dirigentov a hudobných nadšencov Slovenska” pod vedením dirigenta Jiřího Slovíka. Koncertom sa podarilo dôstojne doplniť pocit radosti, ktorý máme vždy so začínajúcim obdobím adventu.
Hudobníci naprieč rôznymi žánrami od sakrálnych skladieb cez gospel, a-cappellový spev až po Suchoňovu skladbu “Aká si mi krásna, ty rodná zem moja” krásnym spôsobom vyjadrili motiváciu svojho spevu, ktorým je oslava nášho Pána. Sprievodné slovo počas koncertu mala altistka Soňa Grestyová, ktorá tiež pretlmočila texty skladieb v anglickom jazyku. Jeden z textov bol zvlášť sugestívny, preto spolu s nádhernými tónmi dlho rezonoval v srdci poslucháčov: “…. aj keď neustále padám kvôli svojim slabostiam, to jediné, po čom túžim, je vstať a nasledovať teba, Pane Ježišu…”
Ako sme sa dozvedeli, zbor bude 2. – 4. januára 2023 hosťovať na Evanjelickej fare vo Veľkej, preto azda budeme mať ešte možnosť počuť ich počas novoročného koncertu v Evanjelickom kostole. Pre tých, ktorí chcú o zbore vedieť viac, odporúčame pozrieť si web stránkuwww.conmotoslovakia.wordpress.com.
p. Judita B.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2022/11/IMG-0889-scaled.jpg19202560DVhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngDV2022-11-27 18:11:012022-11-27 18:11:03Koncert zboru Con Moto Slovakia
Po troch rokoch sa znova podarilo vo farnosti (v orlovni) vytvoriť peknú atmosféru okolo výroby adventných vencov. Niečo cez 50 párov šikovných rúk sa vystriedalo od 15:00 do 18:00 pri stoloch s vetvičkami, ozdobami a rôznymi pomôckami, aby si si pripravili adventný veniec, ktorý bude každému doma pripomínať, že je čas prípravy na 2. príchod Ježiša i na oslavu Jeho narodenín.
Všetko sme začali modlitbou a požehnaním, aby toto stretnutie upevnilo radosť v príprave na Vianoce a posilnilo vzťahy v našej farnosti. Nech všetci vnímajú, že nežijeme iba pre seba, ale sme ochotní deliť sa o čas a dobro, čo máme.
Ďakujeme p. Jankovi Kokoruďovi, jeho veselej rodinke a Paťovi Budzákovi, ktorí sa pripravili dostatočné množstvo čečiny i podkladov na vence Veru, bez nich by to také pekné nebolo. Tiež ďakujeme tímu z pastoračnej rady, ktorý vytváral rodinnú atmosféru prijatia a radosti. Bolo to vnímať aj cez napečené koláčiky a chutné nápoje, no hlavne úsmev a láskavé slová.
Tieto adventné vence sme potom v nedeľu pri svätých omšiach požehnali, aby nám pomáhal príhovor Cirkvi, ktorá nás spája do spoločenstva – jednej veľkej Božej rodiny.
Deň modlitieb a spomienok pre prenasledovaných kresťanov. Tento deň sme si pripomenuli to, na čo nesmieme zabudnúť. Teda máme odpúšťať, ale nie zabudnúť, lebo zábudlivosť dáva šancu opakovať hrozné omyly. … šancu zabudnúť, že iba s Božou pomocou vieme prejsť niektoré skúšky a pokušenia. Nesmieme zabudnúť, že je niečo “viac” ako pominuteľnosť – tým “viac” je večnosť.
Mnohé chrámy a pamiatky zalialo červené svetlo (pozri TU), aby sa ľudia pýtali “Prečo?” Skôr ako bude neskoro… aby si spomenuli a mali šancu obísť pokušenie žiť v klamstve a ubližovaní v znásilňovaní pravdy, dobra a krásy. Nedávno uvedení film Slobodní (pozri www.filmslobodni.sk ) nám hovorí o minulosti – ktorú si ešte ľudia pamätajú. Niektorí si chcú pamätať, lebo poznajú hodnotu slobody a Božieho Slova… a nebezpečenstvo ideológií, ktoré sa v novom šate ukazujú aj dnes. Je v nich veľa klamstva a ponúk žiť ticho v kompromisoch. … Aj kvôli nim žije 300 000 000 kresťanov v utrpení pre svoju vieru (pozri acnslovensko.sk ).
V našom kostole sme si pri svätej omši pripomenuli svedectvo tých, ktorí spoznali pravdu, podľa nej žili a nezriekli sa jej, lebo vedeli, že bez nej sa žiť hodnotný život nedá…
Krátky úryvok zo slávnej obhajoby Silvestra Krčméryho, ktorú po dvojročnom týraní predniesol dňa 24. júna 1954 na súde v Trenčíne: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych.“
Krčméry mal v čase prejavu 29 rokov. Odsúdený bol na 14 rokov…
Po svätej omši priniesol svedectvo z prenasledovania kresťanov na blízkom východe Tony Frič, novinár a zamestnanec Spišskej Charity.
Najsilnejšie zazneli slová jedného prenasledovaného kresťana v Iraku, pri otázke, prečo neodíde, keď je v ohrození života. – “Sme tu doma, kam by sme šli? Tu treba svedčiť o Kristovi, aby ľudia uverili, že je živý!”
Kiež by sme žili tak, aby bolo vnímať prítomnosť Krista v nás i cez nás.
Po troch rokoch „kovidovej“ prestávky sa naši vysokoškoláci podujali obnoviť tradíciu farského Katarínskeho plesu. Pre novosť a ku spokojnosti všetkých našli miesto, ktoré je ku kostolu bližšie – a aj ku fare – vlastne takmer jej susedstve – priamo v Reštaurácii Cin-cin.
Oslavu sme začali v kostole svätou omšou (o 17:00), ktorá nám svojim liturgickými textami pripomenula poslednú nedeľu v cirkevnom roku – Nedeľu Krista Kráľa. On je skutočným dôvodom našej radosti a bez neho každá radosť končí iba smútkom. Takže dôvod k plesaniu je ;-)
Účasť na plese bola vzhľadom na kapacitu miesta hojná (90 účastníkov). Podľa vyjadrenia samotných hostí – nálada výborná. Mnohí by boli zostali do rána, keby v zmluve nebola bodka stanovená na 3:00.
Mladí – teda stredoškoláci i vysokoškoláci úsmevne prekvapili dvoma scénkami. Tí mladší vtipne vyjadrili ako vnímajú život vo farnosti, niektorých farníkov a spolubratov saleziánov. Vysokoškoláci, ktorí sa rozbehli do sveta za štúdiami, sa podelili o zážitky z cestovania vlakom a z spolucestujúcich, ktorí nedokážu zakryť svoju neopakovateľnú originalitu.
Dídžej a hudba boli na úrovni. Pre starších hudba trochu hlasná, ale k spokojnosti všetkých. Nad ránom tí mladší pekne poupratovali sálu a hybaj domov na rýchly odpočinok – niektorí aj na ďalšiu nedeľnú svätú omšu. Veľmi pekné bolo, že animátori nenechali detskú svätú omšu (o 11:00) bez spevu a doprovodu… aby deti mali radosť a slávnosť nezostala bez spevu a radosti.
Korunovácia na kráľovnú a kráľa plesu prebehla po náročnom rozhodovaní tanečnej poroty. Predsa sa však musí uznať, že právom kráľovské koruny získali manželia Petrenčíkovci.
Kuriozitou tohto plesu bola záverečná výmena kabátov, ktorá doteraz ešte neskončila. V orlovni na vešiaku máme jeden kabát, ktorý si účastníčka plesu odniesla domov nie ako cenu z tomboly, ale ako nutnosť ochrany pred mrazom. Jej vlastný kabát si našiel nového vlastníka, aj keď veríme, že možno o tom ani nevie.
Milí hostia nášho posledného plesu, chceme vás poprosiť – pozrite si doma kabáty (tie tmavé). Ak by ste nemali svoj, príďte si ho vymeniť napr. v nedeľu po svätej omši do orlovne.
FOTO:
Pre sprítomnenie sú k dispozícii fotky v albume: “Farský ples 2022” (heslo je známe: fotovelka – pozor nie „fotovoltaika“) a v ešte jednom “farebnom”: Farský ples 2022 PP-Veľká (klikni na linky – text v kurzíve a otvor).
DVsdb
P.S.: Veľmi pekne ďakujeme všetkým, ktorí prispeli svojimi darmi do tomboly a tiež tým, ktorí popri všetkom stihli napiecť koláčiky, aby bolo dostatok energie i radosti z ich chutí na celú noc.
Na konci nedele Krista Kráľa zneli oratkom hudobné tóny. Prichádzajúci sviatok sv. Cecílie sme nemohli osláviť nijak inak ako našim Cecilfestom.
Mladí sa celé poobedie zbierali, aby sa mohli spoločne pozdieľať so svojimi hudobnými talentmi. Súťažiaci predviedli naozaj rôzne čísla, či už išlo o tanec, spev, hru na hudobný nástroj, alebo aj všetko dokopy.
Všetky vystúpenia sa odohrali pod dozorom 3-člennej poroty, ktorú tvorili rodičia, no zároveň hudobníci – Gabo Bies starší, pán Peťo Vojtech a saleziánka spolupracovníčka – Ela Mrázová.
Po dlhých dohadoch a ladných tónoch v podaní miestneho animátorskeho hudobného tímu, porota vyhlásila výsledky.
V kategórii “skupina” sa umiestnilo tanečné číslo stretka Dobré Jedlo, zatiaľ čo celkovou víťazkou sa stala Tatianka Mrázová zo stretka 7krásky. Cenu Kapor si domov odniesla Maťo Godal Band, ktorá sa tým pádom ďalšieho Cecilfestu ako skupina žiaľ zúčasniť nemôže. Pizzu za najviac zúčastnené stretko je potrebné ešte preveriť komisiou.
Ďakujeme všetkým zúčastnením, ale aj skvelému hudobnému tímu, ktorý si pre nás akciu pripravil a tešíme sa na ďalší ročník!
Našim animátorom – chalanom pripadá v tento čas duchovná povinnosť, teda duchovne sa obnoviť. Samozrejme je to veľmi milá povinnosť, keďže sa ako obvykle išlo na saleziánsku chatu v Liptovskej Tepličke so super partiou. Tentokrát sa zúčastnilo 8 chlapcov a don Pali Piatrov.
Vyštartovali v piatok večer po omši a bezpečne sa dostali do svojho cieľa. Čakal ich spoločný večerný program, modlitba svätého ruženca a následne silencium. Zobudili sa do krásneho zasneženeného rána a v tichu mohli pokračovať v ich duchovnom programe, ktorý viedol Pali.
Počas tohoto času mali možnosť oboznámiť sa s rôznymi spôsobmi rozjímania, či správneho prijímania Božieho slova. Taktiež sa mohli utiahnuť do ticha, či už fyzického alebo duševného, a naplno vnímať Božiu prítomnosť.
Nasledovala omša, obed a obnova sa mohla skončiť.
Spôsob duchovného obnovenia sa je pre človeka veľmi dôležitý. Zabezpečuje zdravý a nefalšovaný vzťah s Bohom a následne s celým našim okolím. Boh nás stále pozýva nasledovať ho a je iba na nás, či máme svoju dušu otvorenú pre Jeho nesmiernu Lásku.
Naše animátorky využili deň voľna tým, že sa zúčastnili na duchovnej obnove, ktorá sa konala 16.–17.11. kde inde ako na chate na Tepličke. Obnova sa po novom uskutočnila v dievčenskej zostave, čo závažne ovplyvnilo aj náš večerný program – rozprávanie sa, kúrenie, večera, rozprávanie sa, kúrenie. Po rozoberaní tém riaditeľského voľna, šiat a školskej kuchyne nasledovala krátka adorácia. Zobudili sme sa do krásneho rána, kde na nás vonku čakala snehom pocukrená príroda. Z okien sme mohli sledovať husté sneženie aj počas raňajok a prednášky. Na prednáške sme sa zaoberali témami rozjímania a radosti. Nad otázkou šťastia sme sa zamýšľali vo chvíľke pre ticho a Pána. Mnohé využili aj možnosť svätej spovede a potom sme spoločne oslávili sv. omšu. Nemohli sme predsa odísť bez fotodokumentácie, preto finálna časť tejto obnovy bolo fotenie, kde v hlavnej úlohe bolo nevyleštiteľné zrkadlo. Táto obnova nám pomohla v upevnení vzťahov medzi sebou a Bohom. Ďakujeme za toto duchovné nakopnutie.
Minulý víkend sa naši chalani zo stretka Povstalci vybrali na vojenskú základňu rímskych jednotiek (Saleziánsku chatu na Kvetnici).
Na ceste sa museli vyhýbať kartáginským špiónom, ktorí na nich mohli číhať. Po úspešnom príchode na chatu ich čakal nabitý a dobrodružno-poučný program. Večer statočne získali správu, ktorú prísne strážili Kartáginci.
Po prvej noci sa chlapci s plnými silami vybrali na výpravu, počas ktorej sa naučili založiť oheň, nájsť vhodné miesto pre ohnisko, bezpečne ho opustiť alebo ako sa celkovo správať v lese. Po turistike sa naši Rimania vrátili a čakal ich zaslúžený a chutný obed, ktorý pre nich ochotne pripravil náš animátor – Ondrej. Ani sa nenazdali a prišiel večer, keď tu zrazu z nenazdajky Kartáginci uniesli troch našich vojakov. Hneď ako to zistili ostatní, ihneď sa vybrali hľadať svojich unesených priateľov. A podarilo sa. Nezvestných našli a spokojne sa mohli vrátiť naspäť do základne, kde ich čakal táborák, pri ktorom chlapci bojovali so strachom, teda pripravovali sa na skúšku odvahy. Po nej už všetci len spokojne spali vo svojich posteliach. Cez tento spoločne prežitý čas nás samozrejme sprevádzali motlitby a sväté omše.
Prišla nedeľa a našich rímskych bojovníkov čakal posledný boj proti Kartágincom, v ktorom naši bojovníci dobýjali územie. Po následnej svätej omši a po chutnom obede sa chlapci pustili do záverečného upratovania celej základne (chaty), no a po nej sa vrátili do oratka. Veríme, že si naši zverenci medzi sebou otužili svoje priateľstvá a taktiež sa spoločne opäť niečomu priučili.
