Pôstna polievka, u nás 0.-tý ročník

/v , /od

Nedeľa radosti 10.3.2024 – Poprad-Veľká – Priestory „Orlovne“-pastoračnej budovy.

Uprostred sveta, ktorý chŕli viac informácií, tovaru a potravín, ako ich vieme využiť, sa nachádza množstvo ľudí i rodín, ktorí sa môžu viac menej iba prizerať. Sú odrezaní od možnosti mať účasť na dobre, ktoré máme v dostatku. Je dobré ich spoznávať a všímať si, akú pomoc potrebujú, alebo aspoň niekoho konkrétneho poznať, cez ktorého pomoc darovať.

Ježiš je prítomný v každom – aj chudobnom a trpiacom človeku… Pripomína to v evanjeliu podľa Matúša v 25. kapitole: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma…“

Iba tak na zamyslenie. Čo by stalo, ak by moja rodina mala na potraviny menej ako 5 eur na deň? … Uvedomujeme si, že môžeme byť vďační a tešiť sa z dobra, ktoré máme. Tiež je úžasné, že sa môžeme podeliť. … a možno aj niečo vymyslieť, ako im pomôcť vyjsť zo začarovaného kruhu ťažkostí.

A tak sa začala akcia aj u nás vo farnosti. Išlo skôr o pokus – preto hovoríme o 0-tom ročníku. Zapojili sme sa do verejnej zbierky „Podeľme sa„. Je dobré, že sú konkrétne organizácie, ktoré pracujú systematicky, aby pomohli konkrétnym ľuďom v ich ťažkostiach.

Tím z farskej rady a farskej charity navaril vynikajúcu kapustovú polievku, ktorú si farníci po doobedných svätých omšiach mohli dať v pekne pripravených priestoroch orlovne, alebo jednoducho zobrať v nachystaných nádobách domov. Kto ako mohol, prispel. Aj takto sa mohla radosť v Nedeľu radosti mohla šíriť.

Minulo sa viac ako 50 litrov chutnej polievky. A to, čo zo 60 litrov zostalo, nasýtilo mladých animátorov, ktorí darovali čas, aby začali s prípravou letných podujatí pre deti.

Vyzbieralo sa 912,50 eur, ktoré sme poslali na účet spomínanej verejnej zbierky. (Info o zbierke môžete nájsť aj tu)

Všetkým ďakujeme :-)

DV

Kričte, skáčte, len nehrešte, alebo?

/v , /od

Marcovú PG-ečku (stretnutie animátorov) sme nezakončili klasicky – tradičnými hrami a nasledovným odchodom domov. Chlapci z bývalého stretka „Motorčovia“, vybavení spacákmi a svojimi výkonnými strojmi, zasadli okolo okrúhleho stola, zatiaľ čo ich ožarovala modrá žiara monitorov. Niekto si povie, že sa len celú noc hrali na počítačoch, no podľa nás sa chlapci premenili na bojovníkov, stratégov, niektorí aj na kuchárov, ale najviac nás potešilo vidieť ich veľkú radosť po každom menšom víťazstve. Taktiež nás historicky prvýkrát prišli strašiť dievčatá. A hoci chlapci na začiatku len bojazlivo skúmali čo sa deje, na konci prekonali svoj strach a v napätej situácii fungovali ako tím. Ráno nás dobehol spánkový deficit a preto sme všetci odkvecli ako hrušky. Chlapci nám ako správni gazdovia pripravili pizzu a všetko poupratovali. V očiach niektorých len zabíjanie času na počítači, no v našich očiach bola táto akcia nevyhnutným krokom k dospievaniu jednotlivcov, ale hlavne partie.

Tobi M.

P.S.: Aj dnešní chlapci žijú vo svete a potrebujú niekoho, kto by im pomohol priblížiť sa k Ježišovi, aby pocítili Jeho dobrotu a lásku… pridá sa niekto?

Ideme na diecézne stretnutie mládeže

/v /od

Pozývam Ťa na Diecézne stretnutie mládeže, ktoré sa uskutoční  v sobotu 6.4.2024 na Spišskej Kapitule. Bližšie informácie nájdeš na plagáte na konci článku. Z Popradu pôjdeme spoločne autobusom. Príspevok na cestu je 5€, za stretnutie 5€ – spolu 10€. 

Odchod autobusu z Popradu – Veľkej o 8:00

Odchod autobusu od Oratória na sídlisku Juh o 8:15

Príchod do Popradu približne o 17:00

Prihlášku spolu s peniazmi odovzdaj pri nástupe do  autobusu. Prihlášku nájdeš na https://drive.google.com/file/d/1-jm7SplYbrlUsev4ewcwLIR7ZHtaxBIB/view?usp=sharing

Misie v našej farnosti – pozvanie a program

/v , , /od

Misie vo farnosti – to je čas, keď môžeš urobiť niečo pre svoj vzťah k Bohu, pre svoju večnosť. V mene Kristovom prosíme každú rodinu, každého farníka: Neodmietni toto pozvanie.

Váš duchovný otec a pátri misionári

Pokoj vám

ZMENA!!! V PIATOK: Koncert pre mladých (Rieka života) bude hneď po sv. omši, ktorá je o 18:00 (teda nie o 20:00 ako je v pôvodnom programe)

 

Ak by ste nemohli prísť osobne, ponúkame playlist základných tém z YouTube kanála Saleziani Poprad.

Pozvánka na krížovú cestu v Starom Smokovci

/v , , /od

Putovaním, premýšľaním nad jednotlivými zastaveniami v snahe precítiť Jeho utrpenie a obetu, sa aj my učíme dávať viac, viac seba.

Srdečne Vás pozývame na ďalšie stretnutie s Ním na krížovej ceste. Tentokrát v Starom Smokovci 10.3. o 15:00.

A takto vyzerali naše cesty doteraz:

„Dať všetko! Nič si nenechať pre seba. To je zákon lásky. Práve Kristovu lásku vo forme sebadarovania, jeho cestu na Golgotu a ukrižovanie si pripomíname každý týždeň krížovou cestou. Pridaj sa teda k nám na ďalšiu krížovú cestu už túto nedeľu.”

Kalčetový turnaj – regionálne kolo

/v , , /od

V piatok 23.2. sa v našom oratku uskutočnilo regionálne kolo kalčetového turnaja.

V kategórii U15 sa na súťažnú listinu dostalo až 8 dvojíc, ktoré boli odhodlané si vybojovať víťazstvo. 

Po niekoľko kolovom boji sa na 3. mieste umiestnili Samko B. a Martin M., 2. priečku vybojovali Danko A. a Freďo P., no a víťazmi, a teda našimi reprezentantmi na celoslovenskom kole, sa stali Filip M. a Paťo P.. Chlapcom gratulujeme a tešíme sa na ich ďalšie úspechy.

Všetky tieto zápasy sa odohrali pred piatkovou krížovou cestou a svätou omšou.

Po sv. omši nás ale čakala ďalšia časť turnaja, v ktorej sme napokon našli našich reprezentantov aj na celoslovenské kolo do kategórie U19 a U19+. Sú nimi U19 – Janko H. a Tomáš G. a U19+ – Patrik B. a Ondrej P..

Víťazov môžete prísť podporiť na celoslovenské kolo kalčetového turnaja, ktoré sa uskutoční 9.3.2024 u nás, v Poprade.

Všetky fotky z regionálneho kola nájdete: TU

Národný týždeň manželstva 12.-18.2.

/v , /od

Gratulujeme tým, ktorým sa podarilo zachytiť tento pekný týždeň :-) Vrátiť sa k jeho podnetom je stále možné na stránke NTM. Témou tohto roka boli vitamíny pre vzťah.

Niekedy nie je jednoduché vytvoriť si čas na podstatné veci, alebo pre tých najbližších. Práve preto je potrebné pripomínať si to a dávať sily dokopy.

Je dobrou správou, že niektoré veci sú nám ponúknuté bez toho, aby sme ich museli vymyslieť alebo s námahou vytvoriť. Medzi ne patrí aj manželstvo. Pochádza totiž z „Božej dielne“, nie z ľudských projektov a predstáv. Hoci Nebeský Otec chce snívať a spolupracovať s nami, niektoré dôležité veci nás učí rešpektovať alebo jednoducho prijať, aby sme zažili Jeho dobrotu a starostlivosť. Chce nás obdarovať Jeho prítomnosťou, ktorá je zdrojom ľudskej lásky i jej naplnením.

Až vtipným spôsobom hovorí o Jeho prítomnosti svieca, ktorá znázorňuje vzťahy Boha a manželov (tu si môžete celý súbor stiahnuť, alebo si môžete pozrieť vysvetlenie pod textom). Je podnetnou inšpiráciou pre uvažovanie i pre dialóg. Pre tých, ktorý by chceli pokračovať v objavovaní a prakticky prežívať spoluprácu s Božou láskou, ktorá je prítomná za každých okolností, ponúkame do vašej pozornosti publikáciu s názvom Malá cesta kresťanských manželov. Všetkým prajeme radosť z objavovania doteraz nepoznaného či už spôsobom uvažovania a dialógu medzi manželmi samými, alebo v spoločenstve.

Prvá strana opisu sviece:

Druhá strana:

Bl. Laura Vicuňa 22.1.

/v , /od

Dnes začíname deviatnik k donovi Boscovi (tu ho nájdeme celý). Don Bosca mal a má úžasný vplyv na celé generácie mladých i dospelých. Je zaujímavé, že príprava na jeho sviatok sa začína prve na sviatok blahoslavenej Laury

V časopise Slovo+ uverejnili pekný článok o Laure, kde sa dozvedáme skratke, čím si prešla a čo jej pomohlo, aby dorástla do Neba. Zacitujeme aspoň časť (https://www.slovoplus.sk/laura-vicuna-5-obycajnych-a-pritom-vynimocnych-sposobov-ako-rast-vo-svatosti):

Laura sa narodila v Santiagu v Čile v roku 1891. Ako malá prišla o otca. Jej matka Mercedes bola nútená odsťahovať sa do Argentíny, aby unikli hladomoru.

V deviatich rokoch matka zapísala Lauru a jej sestru Júliu do saleziánskej školy. Potom začala pracovať pre muža menom Manuel Mora ako slúžka. Zarobila si tak na ubytovanie, jedlo a školné pre svoje dcéry. Manuel bol však veľmi nezriadený človek a pravidelne Mercedes ubližoval.

Raz – stalo sa to počas školských prázdnin – Mora dvakrát zbil samotnú Lauru a pokúšal sa ju zviesť. Keď sa nepoddala a utiekla, odmietol jej ďalej platiť školné. Sestry saleziánky však počuli o jej situácii a ponúkli Laure spolu s jej sestrou štipendium. V Máriinom dome boli v bezpečí.

Malá Laura ochorela a ponúkla Bohu svoju chorobu za matkino obrátenie.

Keď zomierala, sestry privolali jej matku. Lauru matkina prítomnosť veľmi potešila, o to viac, že ešte počas návštevy pristúpila Mercedes k sviatosti zmierenia a sľúbila, že sa vráti k Bohu. Laura bola od radosti bez seba a vykríkla: „Vďaka, Ježišu! Vďaka, Mária! Teraz môžem zomrieť šťastná!“ Laura zomrela 22. januára 1904. Mala len dvanásť rokov.

Tu je päť lekcií svätosti – päť jednoduchých, no vážnych výrokov malej Laury:

  1. „Plniť Božiu vôľu: to je moja obľúbená modlitba.“

Modlime sa, aby sme spoznali Božiu vôľu v svojom živote, ale tiež aby sme mali odvahu ju nasledovať. On nás pozná a miluje viac, než sa milujeme my sami. Dokáže nás urobiť a urobí nás krásnymi, ak mu to dovolíme.

  1. „Chcem byť stála v cnosti.“

Cvičme sa v cnostiach, predovšetkým v cnosti čistoty. Modlime sa o milosť sebakontroly. Majme pod kontrolou svoje zmysly. Nerozprávajme, nerobme a nepozerajme na nič, čo by mohlo znamenať kompromis s cnosťou. Ostávajme v stave milosti a často pristupujme k sviatosti zmierenia. Ak padneme, vyspovedajme sa čím skôr!

  1. „Ó, Ježiš, ponúkam sa ti, chcem byť celá tvoja!“

O Laure bolo známe, že prijímala Oltárnu Sviatosť tak často, ako to len bolo možné. Rovnako často navštevovala Sviatosť a adorovala. Ostaňme blízko eucharistickému Ježišovi.

  1. „Ó, Mária, podaj mi svoju ruku a vezmi si moju!“

Nevzďaľujme sa od Svätej Matky. Laura bola blízko našej Pani a naša Pani bola rovnako blízko jej.

  1. „Trp potichu a stále sa usmievaj.“

Nezúfajme si, ani uprostred trápenia. Inými slovami, obetujme svoje trápenie a prosme si hlbokú, stálu radosť Božích detí. Laura tak žila a teraz je blahoslavená.

Svätosť je naozaj taká jednoduchá.

Svätý pápež Ján Pavol II. blahoslavil Lauru na Námestí svätého Petra 3. septembra 1988. Mal oblečené červené rúcho, na znak Laurinho mučeníctva, keďže ponúkla svoj život za dušu matky.

Blahoslavená Laura je patrónkou obetí zneužívania, patrónkou tých, ktorí prišli o rodičov a tiež patrónkou čistoty.

Blahoslavená Laura Vicuña, oroduj za nás!

Duchovná obnova mladých

/v /od

„Duša je ako sval, ktorý treba živiť.“ A tak sme sa aj tento mesiac rozhodli prísť na duchovnú obnovu v piatok a sobotu 19.-20.1.2024 posilniť si naše duše. Začali sme večerou v piatok o ôsmej a po nej sme šli do lesa, aby sme si zahrali hru na vlkov a poľovníkov. Po dlhom schovávaní a náročnom hľadaní nasledovala prechádzka s modlitbou ruženca a keď sme sa vrátili na chatu zabávali sme sa spoločenskými hrami. Naše prebudenie sa do „silencia“ pokračovalo spoločnou modlitbou. Po nej sme sa stretli pri chutných ranajkách počúvajúc príbehy zo Spomienok Jána Bosca. Následne sme mali inšpiratívnu prednášku plnú zaujímavých myšlienok, s ktorými sme sa odobrali do ticha, prehlbovať náš vzťah s Bohom. Mali sme adoráciu a krátko na to sme slávili Svätú omšu. Keď sme sa nasýtili naozaj chutným obedom, vrhli sme sa na upratovanie po ktorom sme sa museli rozlúčiť a šťastne sme dorazili domov.

Misia Jakutsko

/v , /od

alebo aj „misia Biesovcov”

Písal sa druhý január 2024 a dvaja členovia nášho oratka (Gabriel a Gabriel ml. Biesovci) sa vydali na ďaleký ruský východ. Presnejšie k slovenským saleziánskym misionárom pôsobiacim v Jakutsku už cez 30 rokov. Pred piatimi mesiacmi bol na toto miesto vyslaný i náš Don Paľo Piatrov, ktorý svojimi podnetmi vzbudil túto myšlienku. Nešli tam však na mrazivú dovolenku. Ich cieľom bolo opraviť, naintonovať a naladiť, skrátka dať dokopy organ tamojšieho saleziánskeho misijného chrámu Zoslania ducha svätého. Nedostatky nástroja boli totiž citeľné, a tak ako aj údržba oratka alebo kostola, či ostatných vecí, nebol zanedbaný ani tento kráľovský nástroj.

Po ceste sa zastavili i na slovenských misiách v Baku, v Azerbajdžane v rámci medzipristátia, kde ich na noc uchýlili. V kufroch našich „cestovateľov“ nesmeli chýbať i dary pre misionárov. Ako napríklad slanina, klobása či domáce koláčiky od našich mamiek, ktoré ich poctivo upiekli práve pre nich.

Po tejto destinácii nasledovali ešte dva lety a mohlo sa pristávať. A tak sa aj stalo. Úspešne pricestovali, zvítali sa, odovzdali chutné dary a pozdravy.

Organári sa už medzitým pustili do práce.

Dni ubiehali a práca taktiež. Popri svojej robote však deň čo deň mohli sledovať, ako to v takom oratku funguje.

Po dvoch týždňoch saleziánskej opatery a ukončenej práci bola možnost ísť pozrieť miestne zaujímavosti, ktoré skrátka stojí za to navštíviť, ako napríklad múzeum pravekých mamutov, diamantov a ochutnali aj miestne špeciality, za čo boli Gabrielovia veľmi vďační. Vďačnosť však bola i na druhej strane, keďže organ sa úspešne podarilo opraviť, a tak môže ďalej slúžiť na chválu Božiu. 

Naši sa teda úspešne vrátili domov a budú na túto službu, pomoc, ale hlavne zážitky spomínať ešte dlhé roky. Pán Boh zaplať.