Archive for category: Novinky

Tento rok začal vzácny – milostivý čas – pôstne obdobie od 17.2. 2021

Pôst má pomôcť človeku k tomu, aby bol schopný otvoriť sa pre Boha, ktorý chce konať v nás i cez nás – chce žiť a pracovať s nami.

• ak v stave biedy, bolesti, nedostatku, nespravodlivosti strácame pokoj a lásku, znamená, že nemáme dostatočný kontakt láskou, dobrom, … s Tým, kto toto všetko má v nekonečnej miere…. Preto potrebujeme čas pôstu a pokánia.
• ak tí, ktorí sú stvorení na obraz Boha, aby svet cez nich spoznával Božiu existenciu a lásku, nehovoria svojim príkladom a slovom o tomto ich poslaní, tak je skutočne dôležitý čas, aby sa očistili od všetkých deformácii, ktoré o Bohu klamú.

Máme teda čas pokánia a pôstu, aby sme dokázali viac prežívať svoju identitu ako Boží synovia a dcéry, ako manželia, ako kňazi, ako zasvätené osoby – ktorých úlohou je spolupracovať na rozvíjaní Božej rodiny a premene sveta.

Čo k tomu potrebujeme? Ducha modlitby a ducha pokánia. Modliť sa a naprávať svoje zlyhania – z prežívania falošnej identity. Potrebujeme posilniť svojho ducha modlitbou a pokáním.

Na inšpiráciu – tri dôležité nástroje pôstu:

• Pre modlitbu

Dnešná myšlienka na pôst: „Mnohí stratili vieru buď preto, že celkom stratili ducha modlitby, alebo aj preto, že ho nikdy nemali a ani ho nemajú, ak sa nemodlia“. JÁN Z KRONŠTADTU (pravoslávny biskup, divotvorca 19.stor.)

Mať ducha modlitby, znamená modliť sa, byť v kontakte a dialógu s Bohom. Sú určité modlitby, ktoré nás vovádzajú do spoločenstva, ktoré sa modlí – to je liturgická modlitba, liturgia domácej cirkvi, modlitba ruženca (v pôste predovšetkým bolestného ruženca), modlitba korunky Božieho milosrdenstva, modlitba krížovej cesty. Patrí sem rozjímavé čítanie Božieho slova – počúvanie, vychutnávanie si toho, čo Boh hovorí o sebe, o nás… Cieľom je mať ducha modlitby – byť v neustálom spojení s Kristom.

Pre povzbudenie do modlitby nájdete niečo aj ponukách našej farnosti liturgiu domácej Cirkvi na nedele (napríklad) , online prenosy sv.omši, sv. ruženca vo štvrtok o 20:00, krížovej cesty v nedele a v piatky o 15:00,

Dobrá strava pre modlitbu je Božie slovo – tu je jedna z možností.

• Pre skutky pokánia – nápravy

Áno. Hriech nestačí oľutovať a vyspovedať sa z neho. Toto je potrebné, aby nám bolo odpustené – čo je veľmi dôležité. Ísť na sviatosť zmierenia je potrebné vždy, keď máme na duši ťažký hriech – lebo vtedy sme duchovne mŕtvy. Vtedy žiadne dobro, ktoré konáme, nás nespasí. Potrebujeme odpustenie.

Po hriechu zostávajú dôsledky, ktoré je potrebné naprávať, našou úlohou je urobiť to, čo je v našich silách. K tomu slúžia skutky pokánia. Napraviť, poupratovať po tom, čo sme napáchali. Dovoliť, aby vstúpila Božia láska cez naše myšlienky, slová a skutky tam, kde jej je nedostatok.

Námet môžeme čerpať z pomôcky Izba miestom neba (najmä pre mladých)

alebo z jednoduchej dynamiky pre rodiny: NINIVE POKÁNIE RODÍN – 40 dní pokánia (spoločný desiatok ruženca za odprosenie našich hriechov – v manželstve, v rodine, …; skutok pokánia – každý deň si manžel zapíše skutok pokánia za svoju manželku… a manželka za manžela, či za svoje deti a deti si zapisujú skutok pokánia alebo modlitbu za svojich rodičov či súrodencov; skutky pôstu – obmedzovať sa v prijímaní jedla a pôžitkov pre oči a uši, – zriekanie niečoho, čo nás aspoň trochu bolí – vtedy to má zmysel. Tieto skutky obetujme cez ruky Panny Márie ako prosbu za obnovenie rodiny, spoločenstva…)

• Pre skutky dobročinnej lásky (almužna, pomoc…)

Veľmi pekná ponuka je na stránke tehlicka.sk

Pre deti a mladých je veľmi pekná ponuka Katolíckeho katechetického a pedagogického centra

__________

Nakoniec pridávame aktualizované info z TK KBS

a to, že Biskupi píšu veriacim spoločné povzbudenie pred začiatkom Pôstu (TK KBS)

Milí veriaci, nedovoľme si stratiť a ani obrať o tento vzácny čas!

• k stému výročiu vysviacky biskupov a pri príležitosti sčítania obyvateľstva

Drahí bratia a sestry,

v  našom živote sú vzácne výročia, ktoré sa stávajú výzvou.   Výzvou zastaviť sa,  stíšiť sa  a zamyslieť  i  veľkodušne „chváliť slávnych mužov“ – pre ich činy, múdrosť, udatnosť a obetavosť –  ako nám to pripomínajú už starozákonné knihy (porovnaj Knihu  Sirachovcovu 44,1-5,12).

Výročia a jubileá sú v našich životoch dôležité  na oživenie pamäti, ocenenie hodnôt, možnosť poďakovať, prejaviť ochotu a pokračovať v začatom diele.

K významným výročiam v živote Cirkvi na Slovensku patrí aj storočnica vysviacky troch biskupov v Nitre 13. februára 1921: Mariána Blahu pre Banskobystrickú diecézu, Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišskú diecézu.

Dobová tlač nazvala túto radostnú skutočnosť „takým veľavýznamným historickým dňom, akým bol deň, v ktorom dal Štúr Slovákom slovenčinu za jednotný národný jazyk“. Pri vysviacke biskupov išlo o závažný medzník v usporiadaní náboženského života na území Slovenska v rámci prvej Česko-Slovenskej republiky. V tomto usporiadaní vidieť aj úsvit vzniku budúcej Slovenskej cirkevnej provincie (1977).

Dôvera vložená do nových biskupov bola v nasledujúcich rokoch v celom rozsahu naplnená. Stali sa nielen správcami, ale predovšetkým otcami zvereného ľudu. Ich plné nasadenie za dobro veriacich bolo cítiť v mnohých oblastiach života, no najmä v duchovnej oblasti. Očividne nastala obroda náboženského života. Nevídaný rozmach dosiahlo – okrem iného – misijné hnutie, keď sa Slovensko stalo jednou z popredných krajín Európy v podpore misií. Budovanie duchovných i hmotných hodnôt prinieslo bohaté ovocie. Už po uplynutí niekoľkých rokov a z mnohých ďalších žila Cirkev nasledujúce desaťročia, ba žije až doteraz. Ich náboženské úsilie bolo,  žiaľ, najmä u Božieho služobníka Jána Vojtaššáka poznačené neprajnosťou zo strany nastupujúceho ateistického režimu, nespravodlivým súdom a dlhým väznením.

Keď si s vďačnosťou pripomíname vysviacku troch slovenských biskupov ako významný historický medzník, nemôžeme nevidieť jeho korene, ktoré siahajú až do cyrilo-metodského obdobia. Nitra totiž bola zvolená pred sto rokmi ako miesto konsekrácie biskupov práve pre svoju historickosť, ako „mesto Metodovo“, a pôsobenie týchto biskupov bolo pokračovaním v brázde cyrilo-metodskej misie.

 Dnešný deň sa v univerzálnej Cirkvi slávi ako sviatok svätých Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy.  Veď oni svojím významom presiahli dobu, v ktorej pôsobili. Vytvorili hodnoty dodnes nábožensky a kultúrne formujúce a stvárňujúce národy Európy, ba i sveta. Ich posolstvo v čase zrodu kresťanskej Európy bolo – osobitne pre slovanské národy – zvlášť potrebné a ostáva aktuálne až do súčasnosti.

Oživotvorenie cyrilo-metodských hodnôt je inšpiratívne aj pre dnešného človeka, v časoch, keď sa zdanlivo končí a zaniká tradičná kultúra, pribúdajú pocity neistoty, úzkosti a vyprázdnenosti. Solúnski bratia sú aj dnes poslami nádeje. Potvrdzujú, že náboženské, kultúrne a duchovné úsilie má svoj zmysel,

a že je to dlhodobý proces „odovzdávania a prijímania“. Mali by sme sa k ich posolstvu v plnej miere a v správnej podobe vrátiť ako k fundamentu, ktorý má svoju stabilitu. Slová pápeža sv. Jána Pavla II.  – vyrieknuté  30. júna 1995  pred tristotisícovým zástupom prevažne mladých, v Nitre-Janíkovciach – stále platia: „Drahí priatelia, uvedomte si, aký neoceniteľný je dar, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k vám po dlhej ceste generácií od čias svätého Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zveľaďujte.“

Drahí bratia a sestry, zveľaďujeme dar viery aj tým, že sa budeme k náboženským hodnotám hlásiť v nasledujúcich dňoch pri sčítaní obyvateľstva.

„Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach,“ povedal Pán Ježiš v evanjeliu (Matúš 10,32). Využime, každý osobne, aj túto príležitosť, aby sme potvrdili svoju prináležitosť ku Kristovi a k jeho Cirkvi.

Zároveň si pripomeňme, že naša viera nemôže zostať iba „na papieri“, ale má sa uskutočňovať konkrétnym spôsobom:

 – v modlitbe,   bohoslužbe,  v praktizovaní lásky k Bohu a k blížnemu, v prejavoch telesného aj duchovného milosrdenstva.

Nastávajúci čas je možnosťou hovoriť o viere, pozývať k nej tých, ktorí sa vzdialili, intenzívnejšie svedčiť o pôsobení Boha v našich životoch;

aby svet aj naším prostredníctvom počul o jeho láske, aby sa nielen skrze naše slová, ale najmä skutky dozvedel o jeho dobrote.

Veľa sme od Pána Boha dostali: veľkodušne, bezodplatne, štedro. Pripomeňme si to, a prijatú veľkodušnosť a štedrosť aj my odvážne prejavujme.

 „Modlitbou nezmeškáš, almužnou neschudobnieš“, učili naši rodičia. Praktizujme to aj v dnešnej dobe. Robme, čo je v našich silách, aby nik nezostal pozadu, vylúčený, skartovaný – ako nám to pripomína Svätý Otec –, aby sa na nikoho nezabudlo.

Aj pri očakávanom sčítaní – drahí bratia kňazi, milí veriaci  –, buďme vo farnostiach ochotne nablízku tým, ktorí nemajú k dispozícii moderné technológie. Pomôžme najmä seniorom a bratom a sestrám, ktorí môžu mať obavy, či ťažkosti s elektronickými prostriedkami. Vydávajme v každej situácii vynachádzavé, živé svedectvo o viere, ktorú sme od predchádzajúcich generácií prijali, o nádeji a láske, ktoré uchovávame v našich srdciach.

Na záver sa modlíme so zomierajúcim svätým Konštantínom-Cyrilom, ktorého deň narodenia pre nebo (štrnásty február 869) si dnes pripomíname:

„Pane, Bože môj, zachovaj verné stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nie súceho a nehodného svojho sluhu. Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby. […] Všetkých spoj do jednoty, učiň ho ľudom znamenitým, jednomyseľným v pravej viere […] spravuj ich svojou mocnou pravicou, skry ich pod ochranu svojich krídel, aby všetci chválili a slávili tvoje meno“ (porovnaj: Život Konštantína, osemnásta kapitola).

V úsilí o zachovanie týchto hodnôt vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi.

(Prečítať namiesto homílie na Šiestu nedeľu v Cezročnom období, 14. februára 2021)