Keď príde Kristus kráľ… a aby bola na konci radosť, posielame dve ponuky pre deti, jednotlivcov i rodiny

Ktoré dobro má krásnu hodnotu – cenu? Skúsme to nájsť spolu a… ešte niečo pridať.

Katechézka na nedeľné evanjelium (Mt 25, 31-46): tu si ju môžete otvoriť (alebo niečo pre menších: https://youtu.be/VhVwdHAP7kw )

Aktivita, ktorá prebieha od 11.11. – 6.12. Ide o spôsob, ako vyjsť zo seba a dovoliť Božej láske naplniť naše dary a schopnosti tak, aby dosiahli svoj cieľ a radosť iných. Tu nájdete viac o tomto projekte. Pozývame Vás zapojiť sa: Darujme úsmev Kto by sa chcel pridať v našej farnosti, tak zber krabičiek alebo vecí do nich bude budúcu nedeľu v orlovni po sv. omši, ktorá je o 11:00.

V balíku môže byť niečo takéto… (dobré je však vedieť, kto a čo aspoň podľa veku potrebuje… čo mu urobí radosť.)

Online sv. omša na Nedeľu Krista Kráľa (22.11.2020 o 9:30)

Z Popradu Veľkej – na Slávnosť Krista Kráľa – sv. omša online 22.11. o 9:30 https://youtu.be/blEGD-LNyAQ

(saleziáni Poprad – Veľká)

Liturgia domácej cirkvi na 15.11.2020 – 33. nedeľa v cezročnom období “A”.

Je dôležité deliť sa o vieru doma, lebo práve tu sa viera odovzdáva – tu sa kladú dobré základy do života.

Liturgia domácej cirkvi

33. nedeľa v Cezročnom období „A“

(S menšími deťmi možno použiť túto katechézu – s peknými materiálmi a metodikou ).

  1. Úvod

Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža, zažatú sviecu, sochu alebo obraz Panny Márie či ikonu sv. Rodiny. Skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede.

V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

S: Amen.

V: V dnešnú nedeľu sa schádzame v kruhu našej rodiny, ktorá je „malou cirkvou“, uprostred ktorej je prítomný živý Ježiš. On sám nás uisťuje o svojej prítomnosti, keď hovorí: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 20).

Počúvaním Božieho slova si dnes chceme uvedomiť tri dôležité veci.

Prvou je, že náš život je jedným veľkým darom, v ktorom sú prítomné mnohé ďalšie dary a talenty.

Druhou skutočnosťou je, že máme bdieť a očakávať Ježišov príchod, pretože nás chce v plnosti obdarovať tým najväčším darom, pre ktorý sme stvorení a ním je večný život.

A treťou, že večný život nezískame nečinnosťou, ale bdelou a vytrvalou službou, v ktorej využijeme a zveľadíme talenty a dary, ktoré sme od Pána Boha dostali.

Túžime po tom, aby nám Ježiš raz povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým.“

S: „Vojdi do radosti svojho pána.“ (Mt 25, 21)

V: Pane, najskôr ťa vo chvíli ticha prosíme o odpustenie našich previnení. Zhliadni vo svojom milosrdenstve na nás a odpusť nám naše viny.

Chvíľa ticha

V: Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja. (Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)

V: Pane Ježišu, vieme, že všetky dary, ktoré sme dostali, pochádzajú z tvojej dobroty. Z celého srdca ti za ne ďakujeme. Pomôž nám premáhať strach a lenivosť, aby sa k tebe tieto dary nevracali nevyužité, ale, aby v dobrom srdci prinášali úrodu. O to ťa prosíme, lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ na veky vekov. S: Amen.

2. Spoločná modlitba Žalmu 112 (ak je možné, môže sa spievať)

V: V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha.

Blažený muž, ktorý sa bojí Pána

a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.

Jeho potomstvo bude mocné na zemi;

pokolenie spravodlivých bude požehnané. S.

V jeho dome bude úspech a bohatstvo,

jeho spravodlivosť ostane naveky.

Spravodlivým žiari svetlo v temnotách,

milosrdný, milostivý a spravodlivý. S.

V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha,

čo svoj majetok čestne spravuje;

nikdy nezakolíše.

Vo večnej pamäti bude spravodlivý,

nebude sa báť zlej zvesti. S.

Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána,

bezpečné je jeho srdce, nebojí sa,

kým nepokorí svojich nepriateľov.

Rozdeľuje a dáva chudobným;

jeho dobročinnosť potrvá naveky

a jeho moc a sláva budú stále rásť. S.

3. Evanjeliový úryvok

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša (Mt 25, 14-30)

Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval.

Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.

Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať.

Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: «Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.»

Jeho pán mu povedal: «Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.»

Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: «Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.» Jeho pán mu povedal: «Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.»

Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: «Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.»

Jeho pán mu povedal: «Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi.

Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.»“

V: Počuli sme slovo Pánovo.

S: Chvála tebe, Kriste.

4. Zamyslenie

V: Ježiš sa v dnešnom evanjeliu prirovnáva k pánovi, ktorý zveril svojim sluhom svoj majetok, svoje bohatstvo a odišiel na dlhší čas preč. Sluhom tak prejavil dôveru, že sa o jeho majetok budú dobre starať a keď sa vráti nájde ho ešte viac zveľadený. Svojich sluhov poznal a vedel kto má aké má schopnosti. Podľa toho im zveril rozličné množstvo svojho bohatstva. Jednému zveril päť talentov, inému dva a ďalšiemu jeden. Jeden talent predstavoval mieru 26. kg striebra, na ktoré bolo potrebné v Ježišovej dobe pracovať 20 rokov. Teda aj ten posledný sluha dostal do správcovstva veľmi veľké bohatstvo. Každý z nás je služobníkom, ktorého Boh rozličným spôsobom obdaroval. Sme správcami, ktorých Boh miluje a dôveruje im. On nie zlým a nespravodlivým pánom, akého si predstavoval tretí sluha, pánom, ktorého by sme sa mali báť. Naopak, je dobrotivým Otcom. Prvým veľkým dôkazom jeho lásky a dobroty je to, že nám daroval život. Stvoril nás v láske našich rodičov a povolal nás prežiť život na tejto zemi v spoločenstve našej rodiny, príbuzných a priateľov. Náš život je prvým veľkým darom – talentom, za ktorý dnes chceme Bohu ďakovať. Vďaka tomuto daru môžeme mať a prijímať aj ostatné dary a talenty, ktorými nás Boh, často krát cez našich blížnych obdarováva. Aké dary a talenty máme od Pána Boha? (Jednotliví členovia rodiny sa môžu zdieľať o daroch, ktoré dostali. Môžu vyzdvihnúť aj dary a talenty tých druhých.) Musíme si však uvedomiť, že všetky tieto dary a talenty nemáme pre seba samých, ale pre iných. O tieto dary sa máme deliť s druhými a využívať ich pre službu našim blížnym. Len tak sa ich a aj náš život zveľadí a stane sa krajším. Ak by som sa bál a zakopal dary a talenty, podobne ako to urobil sluha z dnešného evanjelia, môj život by bol smutným. Vlastne, ani by nebol skutočným životom; zostal by zakopaným kdesi hlboko v zemi ako nejaká mŕtvola. V uplynulých týždňoch sme mali možnosť byť na Slovensku svedkami toho, ako sa mnohí ľudia podelili o svoje dary a schopnosti s nami. Lekári, zdravotníci, vojaci, policajti, dobrovoľníci, tí všetci a mnohí ďalší sa rozhodli nezakopať svoje dary a talenty, ale dať ich do služby a tak nám pomôcť lepšie zvládať pandémiu. Aj za nich chceme dnes Pánu Bohu ďakovať. Ako sa môžeme deliť o svoje dary a talenty s inými my? (Jednotliví členovia rodiny sa môžu o tom porozprávať a dať si aj malé predsavzatie do nastávajúcich dní týždňa.) Musíme si pripomenúť ešte jednu skutočnosť: aj nebeský Otec sa s nami podelil o ten najväčší dar, ktorý má – o svojho Syna. Otec nám daroval Syna a Syn nám daroval svojho Ducha. Len s jeho pomocou môžeme správne rozvíjať naše dary a milovať sa tak ako nás miluje Ježiš. Vieme, že on nezakopal svoj život, ale naopak daroval ho nám a tým nám odovzdal to najväčšie bohatstvo, ten najväčší talent – večný život v jeho kráľovstve. Preto všetky dary a talenty máme využívať takým spôsobom, aby nás Pán mohol s otvorenou náručou raz privítať v nebi a s úsmevom nám povedať: „Správne, dobrý a verný sluha, dobre si si počínal! Zveľadil si život na zemi do miery večného života.“ „Vojdi do radosti svojho pána.“ (Mt 25, 21)

(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)

V: Teraz môžeme využiť naše hudobné talenty a spolu si zaspievať pieseň a osláviť ňou dobrého Pána Boha

(Je možné spolu zaspievať pieseň, „Svätosť je, to po čom túžim“, alebo aj inú vhodnú pieseň. Ak niektorí členovia rodiny hrajú na nejaký hudobný nástroj, môžu ho využiť…)

  1. Svätosť je, svätosť je to, po čom túžim. Svätosť je, čo potrebujem. Svätosť je, svätosť je to, čo chceš odo mňa Ty.

R: /:Vezmi si moje srdce, vezmi si moju myseľ, vezmi si moju vôľu, chcem byť Tvojím, Pane:/

2. Láska je…

3. Pravda je…

 4. Milosť je….

5. Vďaky a prosby

V: V tejto chvíli chceme chváliť Pána Boha a ďakovať mu za naše dary a talenty, ktoré sme od neho dostali.

Spoločne volajme: Chválime ťa a ďakujeme ti, Pane!

S: Chválime ťa a ďakujeme ti, Pane!

– Pane, ďakujeme ti za dar života.

– Pane, ďakujeme ti za dar viery, ktorý sme v krste prijali.

– Pane, ďakujeme ti za dar večného života, ktorý sme skrze tvojho Syna Ježiša dostali.

– Pane, ďakujeme ti za dar sviatosti manželstva a za našu manželskú lásku.

– Pane, ďakujeme ti našu rodinu, za všetkých našich príbuzných a priateľov.

– Pane, ďakujeme ti za našu farnosť, za nášho pána farára (kaplána…) a za ich službu, vďaka ktorej zostávaš prítomný medzi nami.

– Pane, ďakujeme ti za všetkých lekárov, zdravotníkov a všetkých, ktorí sa starajú o chorých a zomierajúcich.

– Pane, ďakujeme ti za všetkých ľudí, ktorí nám slúžia svojimi darmi a talentami.

(Ak niekto chce, môže pridať vlastnú vďaku za talenty a dary.)

V: Teraz chceme Pána Boha prosiť o potrebné dary a milosti pre nás i pre našich blížnych. Spoločne volajme: Pane Ježišu, zostaň s nami a vypočuj naše prosby!

S: Pane Ježišu, zostaň s nami a vypočuj naše prosby!

– Pane Ježišu, daj nám srdce štedré a ochotné deliť sa o dary a talenty s našimi blížnymi.

– Pane Ježišu, chráň nás od hriechu lenivosti. – Pane Ježišu, daj, nech všetky naše schopnosti využívame len na dobro a posvätenie nás i našich blížnych a na tvoju večnú slávu.

– Pane Ježišu, nedaj, aby nás premohol strach a beznádej; nech sú naše oči stále upreté na teba, lebo ty nás miluješ a chrániš ako Pastier svoje stádo.

– Pane Ježišu, v tomto týždni sme oslávili sviatok sv. biskupa Martina, patróna našej diecézy; prosíme ťa o dar nového otca biskupa, ktorý bude dobrým pastierom pre našu diecézu.

– Pane Ježišu, odmeň večným životom všetkých našich zosnulých dobrodincov a tých, ktorí nám na tejto zemi pomáhali.

(Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu.)

6. Modlitba Pána

(Členovia rodiny sa môžu chytiť za ruky.)

V: Teraz sa s dôverou a láskou obráťme na nášho nebeského Otca a modlime sa tak, ako nás to naučil sám Pán Ježiš. S: Otče náš…

7. Požehnanie

(Rodičia požehnajú́ deti tak, že im dajú na čelo znak kríža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak kríža. Pritom hovoria nasledujúce slová:)

(Meno) Žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.

V: Zakončíme našu domácu liturgiu tým, že Márii, Kráľovnej rodiny, zveríme našu rodinu, našu farnosť, celú Cirkev, našu vlasť i celé ľudstvo, najmä tých, ktorí́ sa nachádzajú́ v ťažkostiach a utrpeniach.

S: Zdravas Mária… alebo Pod tvoju ochranu…

V: Dobrorečme Pánovi.

S: Bohu vďaka.

Vhodné na duchovnú obnovu – komentár k evanjeliu o talentoch (33. nedeľa A v cezročnom období ) 15.11.2020

Bol si verný nad málom, vojdi do radosti svojho pána (pozri Mt 25, 14-30 )

Jeden múdry starec, ktorý žil niekoľko storočí pred Kristom prosil Pána: „nauč nás rátať naše dni,  aby sme našli múdrosť srdca. Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat“ (Ž 90). Je to reflexia o plynutí života. Ak si toto plynutie neuvedomujeme, riskujeme, že sa budeme správať ako hlúpy muž, ktorý vybudoval svoj dom (teda svoj život) na piesku. Dom na piesku sa nakoniec zosype; spadne, nezostane po ňom absolútne nič. Taktiež si môžeme spomenúť na nemúdre panny o ktorých hovorilo evanjelium uplynulej nedele. Boli to dievčatá, ktoré zabudli na potrebu oleja do zásoby, ktorým by sa živila ich lampa viery v ťažkostiach. Nakoniec skončili zle. Keď je človek v tme, tak sa chytá aj slamky a dôveruje všetkému čo mu ktokoľvek kto je vedľa neho povie, hoci sú obaja v tme. Až keď sa týmto dievčatám otvorili oči, tak si uvedomili, že ich život bol omyl. Ľudia môžu tlieskať a tešiť sa navzájom aj pri nerozumných rozhodnutiach. Ale na konci tieto aplauzy už nepočuť, už tam zaznie iný výrok – ten, ktorý povie Pán. O tejto pravde nás chce Pán poučiť podobenstvom, ktoré nám dnes ponúka v evanjeliu: 

Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval.

Ježiš začína podobenstvo opisom štyroch osôb, ktoré sa ľahko identifikujú a rýchlo pochopíme ich identitu.  

Prvý je človek, ktorý odchádza na dlhú cestu. To je sám pán Ježiš. Na konci svojho života nám nechal svoje poklady a odišiel do domu svojho Otca. 

Traja sluhovia reprezentujú jeho učeníkov, t.j. tých, ktorí povedali áno na jeho povolanie a nechali sa tak zapriahnuť do služby Božiemu kráľovstvu vo viere vzniku Nového sveta. Títo sluhovia sme my. Všimnime si – sme nazvaní sluhami a nie obchodníkmi, či robotníkmi. Rozdiel je v tom, že obchodníci a robotníci pracujú preto, aby na konci dňa doniesli domov mzdu. Sluha má v Písme iný vzťah so svojím Pánom ako robotník. Sluha je zapojený veľmi osobne do toho, čo chce jeho Pán urobiť. On je naplno zapojený do prác, ktoré koná a vníma to tak, že všetko čo robí Pán je aj jeho vlastné. Preto v Písme je tento titul „Boží služobník“ rezervovaný iba pre výnimočné osobnosti histórie Izraela; napr. Mojžiš, Dávid, či proroci. Títo nepracovali, aby dostali odmenu, ale nasadili vlastný život, aby realizovali dielo Pána. Mimochodom aj v Novom Zákone nájdeme niekoho, kto si na seba aplikoval tento titul. Nachádzame tento titul začiatku takmer každého listu apoštola Pavla. Pavol nepíše o sebe ako o rabínovi, ale ako o Božom služobníkovi. Jakub, to isté – vníma sa ako služobník Ježiša Krista. Teda aj apoštoli sú to osoby, ktoré vložili celý svoj život do služby Božiemu projektu a jeho evanjelia. Iba jedna žena má tento titul – Mária. Ako vieme, ona o sebe hovorí: „Hľa služobnica Pána“ t.j. „celý môj život je tvoj.“

Otázka, ktorú si musíme položiť je: „Som si vedomý identity sluhu?“ Cítim sa osobne nasadený, cítim, že otázka evanjelizácie je mojou otázkou, alebo sa ma to dotýka len okrajovo, pretože záujmy môjho života sú iné? Cítim sa iba zazmluvnený a na konci života očakávam zaslúženú odmenu? V tom prípade nie som sluha – som obchodník. Všimnime si, že na konci podobenstva sa nehovorí o žiadnej odplate, ale hovorí sa len o radosti. Kto vidí to, ako sa realizuje Boží projekt na ktorom aj on spolupracoval, bude to veľká radosť, lebo vznikne vedomie, že som bol spolutvorca Božej histórie: tej histórie, ktorá nikdy nebude zmazaná a pretrvá naveky

A teraz sa pozrime na dedičstvo, ktoré nám Ježiš zanechal keď odchádzal. Chceme to dobre vedieť – my sluhovia, chceme vedieť, čo sme od Neho dostali. Obraz, ktorým nám Ježiš predstavuje svoje dedičstvo – to, čo nám zanechal je talent. Nie je to minca a taktiež talent nemá ani mieru objemu, či váhy. Je pravda, že Palestíne v časoch Ježiša sa používala miera talent, ktorá korešpondovala 26 kg čistého striebra. Talent mal teda obrovskú hodnotu. Jeden talent teda zodpovedal asi 20 rokom každodennej práce. Teda aj tretí sluha, ktorý dostal iba jeden talent mal k dispozícii enormnú sumu. Na čo sa Ježiš odvoláva obrazom talentu? Aké dedičstvo nám nechal? 

My často interpretujeme talent tak, že sú to Tvoje osobné schopnosti t.j. schopnosti, ktoré nám dal Boh a sú odlišné u každého jedného z nás. Chápeme to tak, že niekto „má talent“ maľovať obrazy, iný „má talent“ komponovať hudbu, ďalší na športové aktivity. Avšak talenty nie sú naše osobné kvality! V skutku, dedičstvo, ktoré nám Pán nechal je v úmerné tým schopnostiam a darom, ktoré máme. Poďme teda identifikovať, čo je to ten talent, ktoré nám Pán nechal. Pretože ak sme služobníci, tak ich musíme vložiť do služby tomuto pokladu. Čo nám Ježiš nechal? 

Poďme sa pozrieť do evanjelií. Nájdeme tam to, že Pán nám nechal mnohé dary. Nechal nám svoj pokoj: „Svoj pokoj Vám zanechávam, svoj pokoj Vám dávam“. Alebo nám nechal schopnosť vyháňať zlých duchov, schopnosť liečiť choroby, alebo hovorí: „Dávam Vám nové prikázanie…“ Jednoducho Ježiš nám nechal mnohé dary. Ale chceme vedieť: na konci života, keď sa odovzdáva skutočné dedičstvo, čo nám nechal? Doslova, je práve toto podobenstvo kde je použité slovo „odovzdal“. Nie je použité sloveso „zanechal“, či „dal“ ale „odovzdal“. Ak prejdeme evanjelium a hľadáme čo nám Ježiš „odovzdal“, tak toto sloveso nájdeme použité v scéne na kalvárii. Ján hovorí: Na konci svojho života keď odmietol ocot, naklonil hlavu, a „odovzdal“ Ducha. To je ten talent, ktorý nám Ježiš dal. To je jeho dedičstvo! Jeho Duch, ktorý musí byť vložený do činnosti v každej našej schopnosti. 

Skúsme rozmýšľať. Ak by nám Ježiš na konci života nezanechal toto dedičstvo, čo by sa bolo bývalo stalo vo svete? Zanechal by nám nádherný príklad života lásky, príklad niekoho – kto nikdy nemyslel na seba samého, ale iba na Nový svet – svet lásky, ktorého existenciu dosvedčil tým, že sa úplne sebadaroval. Lásky, ktorá dosahuje až k nepriateľovi – tomu, kto Ti robí zle. V poriadku, zanechal nám nádherný príklad, ale kto mi dá silu byť ako on? Silu milovať spôsobom ako Pán nie je z našej ľudskej prirodzenosti, či z našej biologickej reality. Naše impulzy, ktoré prichádzajú z tela nás vedie opačným smerom. Duch Svätý – boží život, ktorý Ježiš mal – toho nám nechal za dedičstvo. Sú to tieto vnútorné duchovné impulzy, nová prirodzenosť, ktorá nám bola darovaná od Nebeského Otca – boží život. Boží Duch nás dáva možnosť žiť tak, ako žil Ježiš – život darovaný pre lásku. Toto dedičstvo prostredníctvom všetkých svojich schopností musíme odovzdať ďalej. 

Druhá otázka, ktorú si môžeme položiť. Som si vedomý pokladu, ktorý mi Pán zanechal? Som si vedomý, že som dostal toho istého Ducha, ktorý priviedol Ježiša až k darovaniu života? Alebo je to pre mnohých kresťanov len tá posledná túžba popri všetkých iných záujmoch? Počúvajme ako traja sluhovia využili im zverené talenty:

Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.

Ten, kto dostal 5 talentov hneď pochopil hodnotu toho, čo mu bolo zverené. Okamžite začal s nimi niečo konať. Okamžite chápal dôležitosť času. Hneď všetky jeho schopnosti boli vložené do služby tomuto dedičstvu, ktoré mu Pán nechal. Čas od odchodu do návratu Pána – to je čas nášho života. Ak sa očakáva zmena „sveta“ tak sa očakáva, že budeme zaangažovaní hneď, pretože je to Duch Pána, ktorý obnovuje tvárnosť zeme (porov Ž 104). Pán chce, aby sme nepremárnili čas. Pripomeňme si, že keď poslal pred sebou apoštolov, tak im povedal, aby nikoho nepozdravovali. 

Opíšme si teraz správanie služobníkov. Prví dvaja sú dynamickí, usilovní, schopní zdvojnásobiť zverený kapitál. Všetky ich schopnosti sú vložené do služby daru, ktorý im bol zverený Pánom. Dedičstvo na základe ich schopností vytvára nového Ducha. Ako lymfa (miazga) v rastlinách je rovnaká, ale v rôznych stromoch prináša rôzne ovocie. To isté lymfa Ducha Svätého sa stáva viditeľná na základe našich schopností urobiť plodným Ducha. Ak niekto má výnimočnú inteligenciu, môže byť vložená do služby hriechu – aby vytvoril smart bomby. Alebo tá istá inteligencia môže byť vložená do služby lásky a stane sa lekárom – nie aby zarábal veľké peniaze pre vlastnú potrebu, ale aby daroval život tomu, kto je chorý. Niekto iný má dar byť novinár a dá tento dar do služby pravdy, spravodlivosti nie do služby niekoho silného. Hľa, toto je ovocie Ducha. Predstavuje nám ho aj apoštol Pavol: „Ovocie Ducha je láska..“ (Gal 5). Predstavte si svet vedený Duchom Svätým, kde sa všetko stáva láskou, každý je obrátený byť pozorný na záujmy brata a v prospech jeho života. Apoštol pokračuje výpočtom ovocia: „Radosť“ … je ovocím Ducha Svätého – Boh chce vidieť všetkých radostných. Ďalej je to: „pokoj, zhovievavosť, láskavosť  dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ Predstavme si svet, kde by všetci dali svoje dary do služby Duchu Svätému. Bol by to raj. 

Tretí sluha skryje svoj talent pod povrch zeme. Nevloží ho do služby lásky! Ak mám tehličky zlata a položím ich do šuplíka, tak z času na čas sa na ne prídem pozrieť, či sa ligocú – tak potom aj tak neslúžia na nič. Nič neprodukujú… Ak ich investujem, tak sa môžu sa zmeniť na domy, školy, nemocnice, cesty, mosty, polia plné pšenice. Ak niekto ukryje Boží život ktorý je v ňom a pokračuje žiť iba podľa „mäsa“ (carne – telesné telo) tj. podľa inštinktov biologického života, tak ovocie takéhoto života podľa „telesného tela“ poznáme veľmi dobre – apoštol Pavol aj toto píše v liste Galaťanom: „je to smilstvo, nečistota  chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné.“ Nenechal na svoje dary pôsobiť Ducha Svätého, ale naopak, dary boli dané do služby hriechu. Dá sa povedať, že tento tretí sluha pochovajúc Ducha pochoval seba samého ako človeka. Odmietol dar, ktorý ho charakterizuje ako človeka. Pretože to, čo nás charakterizuje je schopnosť milovať tak, ako Otec miluje Syna. 

Teraz prichádza okamih keď Pán hodnotí rozhodnutí ktoré sluhovia urobili pri správe talentov. 

Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: ‚Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.‘ Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘ Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: ‚Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.‘ Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘

Po dlhom čase pán „prichádza“. Písme nehovorí sa že sa „vrátil“ (SSV preklad to nezachycuje), ale „prichádza“ druhý krát. Prvý krát prišiel, aby odovzdal svoj dar: svojho Ducha. Druhý krát príde, aby zhodnotil to, čo sa stalo s týmto jeho darom. Odovzdal im svoje dary v plnej dôvere. Nedával im presné inštrukcie čo majú robiť – zveril im ich a teraz chce vedieť, čo urobili. Dajme pozor! Nie že by chcel naspäť dar, ktorý im zveril. On svoj dar daroval – bodka. Nenechal pracovať svojich služobníkov preto, aby on nakoniec na ich námahe zarobil. Rozhodne nie! On chce iba vedieť: „Čo ste s týmto darom urobili?“ Vložili ste všetky vaše schopnosti do služby tomuto daru? Ako bol tento dar plodný? Hľa, čo odpovedajú prví dvaja služobníci: „Dostal som a získal som.“ Pochopili správne, že to, čo dostali bol dar, že to nebola pôžička, ktorú raz budú musieť vrátiť a im možno zostane iba nejaký zisk z obchodovania. To je ich múdrosť: pochopili, že dostali veľký poklad, že tento poklad je ich a navyše ho urobili plodným pre seba. Ovocím je láska a oni rástli v ľudskosti, pretože milovali v plnosti. Ich život bol daný celý v lásku a pre potreby bratom. Obaja dostali rovnakú pochvalu. „Správne, dobrý a verný sluha. Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým.“ Skúsme sa spýtať sami seba: Nakoľko myslíš na Božie dieťa ktoré v tebe dorastá? Nakoľko myslíš na kráľovstvo Božie ktoré má vzrastať vo svete? Spýtaj sa…

Počúvajme teraz príbeh tretieho sluhu, ktorý je kľúčovou, aj keď nie hlavnou postavou nášho podobenstva. Ježiš chce na ňom vysvetliť správanie, ktoré bude odsúdené: 

Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ‚Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.‘ Jeho pán mu povedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘“

Z úst tretieho sluhu sme počuli veľmi ťažký výrok o Bohu: „Si tvrdý, žneš kde si nesial, zbieraš, kde si nerozsýpal.“ Žiadna zmienka o láske, žiadna emócia synovstva. Kto mu dal do hlavy tento obraz Boha? Na rozdiel od prvých dvoch, tento nepochopil, že dostal dar, že raz nebude musieť nič vracať. Dedičstvo mu bolo odovzdané, aby sa mohol obohatiť, aby mu bolo dobre. Na rozdiel od toho on pokračoval v tom, že sa cítil ako robotník prijatý za mzdu, ktorý má pracovať najlepšie bez toho, aby robil chyby. Nepochopil, že môže urobiť plodným dar Pána a to obohatí aj jeho samotného. Milovať človeka poľudšťuje. Dôsledok tohto falošného obrazu Boha je to, čo zabrzdilo jeho správne konanie. Je to strach. Ak nechápeme, že Boh miluje nezištne, aj vtedy keď sa pomýlime, ako môžeme chápať, že nezištná láska nás urobí jeho synmi? Láska nás môže urobiť ľuďmi – pretože sa stávame ľuďmi iba keď milujeme – keď sme pohnutý životom. 

Pán je na konci veľmi nahnevaný. Doslova môžeme povedať, že neznesie, aby sa o ňom takto zmýšľalo. Tohto sluhu označil tromi prívlastkami: Si zlý“ – Pán týmto slovom povie: „Si vylúčený z môjho vzťahu. Ty myslíš, že ja som taký tvrdý, pritom ty si nepochopil, že ja som láska a len láska aj voči tomu kto sa mýli.“  

Potom Pán povie: „Si lenivý“nenamáhal si sa, nezaujímal si sa o dobro brata. Nakoniec: „si neužitočný“, si nula. Tvoj život bol premárnený, pretože nebol investovaný do lásky

Pán ešte neskončil. Naopak zopakuje to, čo sluha povedal o ňom samotnom. Akoby sa zachvel a chcel striasť toho, že sa o ňom takto rozmýšľa. Hovorí: „Ty si si o mne myslel, že som ten kto žne. Je to idea, ktorú si si vytvoril a tak si nes dôsledky. Mal si zveriť všetko do banky a ja som mal zobrať všetko aj s úrokmi. Uvedom si, čo máš vo svojej hlave … aký obraz o mne? Že ja si zoberiem späť ešte aj ten dar ktorý som Ti dal nezištne a s láskou?“ 

Pýtame sa: Čo je banka? Je to život spoločenstva, tých, ktorí vedia aké dedičstvo majú v rukách a robia ho plodným. Spoločenstvo tých, ktorí sa nechajú inšpirovať Duchom Svätým v prospech lásky bratov. V tomto spoločenstve je každý pozvaný vykonať nejakú službu: urobiť šťastným tých, ktorí majú núdzu. A teda tento sluha počul: „Odstúp a odovzdaj službu, ktorú si mal vykonať ty niekomu inému – už aj tak veľmi zamestnanému ba tomu kto je najviac zamestnaný aby sa tak mohla vykonať služba, ktorú si ty mal vykonať.“ Je to opis trestu: „Si vylúčený z radosti tých, kto prináleží do Božieho kráľovstva, si vyhodený do temnôt. Ale pozri – sám si sa vyhodil do plaču a škrípania zubami svojím pokazeným životom, lebo ty nie si v Božom kráľovstve, ale prináležíš do starého sveta, ktoré zhŕňa bohatstvo, ktorý je svetom rivality – teda všetkého toho, čo nie je pohnuté láskou. Teda toho antického, starého sveta, ktorý vytvára vojny, aby sa niekto presadil a dominoval a rozhodoval.“ Nie je to Božie odsúdenie do pekelného trestu. Je to skonštatovanie tej skutočnosti, že ty sám si si pochovaním Ducha t.j. božieho života ktorý Ti bol daný do daru, tak si sa sám zneľudštil. 

Môžeme sa pýtať: Skutočne existujú títo traja sluhovia: dvaja dokonalí a jeden, ktorý sa o nič nesnaží a všetko pochová? Odpoveď: Nie neexistujú. Ježiš bol Semitom a Semiti milujú protichodné príklady, aby urobili zrozumiteľným posolstvo toho, čo od nás Pán očakáva. Spomeňte si na slová: Vyber si požehnanie alebo kliatbu. Akoby neexistovala iná cesta. Alebo buď sa miluje, alebo sa nenávidí; blahoslavení, alebo beda. Nechce sa povedať, že existujú iba sluhovia, ktorí sú takíto. Aj ten, kto dostal iba jeden talent aj ten má dostatok. Každý človek, ktorý by vo svojom živote urobil nejaký skutok z čistej lásky, nech vie, že tieto skutky prichádzajú všetky z dedičstva Ducha, ktorého nám nechal Ježiš z Nazaretu. 

_________________________

Otázka na uvažovanie: Ako odovzdávam vieru – život Ducha, doma, v škole, v práci, vo svojej širšej rodine, v spoločenstva, …. vtedy, keď idem do obchodu, keď relaxujem, tým, ktorí ma vnímajú?

_______________

Preklad o. Marek Iskra (úprava D.V. sdb)

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=YClwPKcSuhk 

Fernando Armellini – 33a Domemica del Tempo Ordinario anno A

Sv. omše v Poprade – Veľkej od pondelka 16.11. – vrátane. Nové pravidlá.

Sv. omše vo farskom kostole v Poprade Veľkej od pondelka 16.11. (vrátane) – budú podľa bežného rozvrhu.

Pondelok – sobota o 18:30

V nedeľu 7:00, 8:00, 9:30, 11:00, 18:30

Na sv. omše nie je potrebné sa prihlasovať.

Samozrejme, budeme naďalej dodržiavať hygienické opatrenia a limit obsadenosti, ktorý je nateraz stanovený na 50%, teda tzv. “šachovnicové” sedenie. Nie je potrebné prihlásiť sa vopred. Všetci účastníci musia mať miesto na sedenie a musí medzi nimi vždy zostať jedno miesto voľné, resp. vzdialenosť cca 60 cm. :)

Naďalej platí zákaz zhromažďovania sa (napríklad pred kostolom).

____________________________________

Podrobnejšie vysvetlenie:

Od pondelka 16. novembra budú na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva platiť nové pravidlá, ktoré sa týkajú aj slávenia verejných bohoslužieb. Oboznámiť sa s vyhláškou v plnom znení možno TU.


Šachovnicové sedenie ( iba sediaci!)

Kľúčová informácia sa týka obnovenej možnosti tzv. šachovnicového sedenia, ktoré sa používalo aj pri uvoľňovaní opatrení v prvej vlne. Veriaci v kostole môžu využiť lavice alebo stoličky takým spôsobom, že medzi obsadenými miestami ostane vždy jedno miesto voľné, a v každom nasledujúcom rade sa neobsadené miesto posunie o jedno do strany – tak, aby ľudia nesedeli v rade za sebou.

Upozorňujeme, že toto uvoľňujúce pravidlo má výhradnú platnosť pre sediacich a využiť sa môže polovica existujúcej kapacity kostola. Napríklad, ak je v kostole 100 miest na sedenie, bohoslužby sa môže zúčastniť 50 veriacich.


Stále platí zákaz zhromažďovania

Zároveň pamätajme, že nebol zrušený zákaz zhromažďovania. Pre verejné bohoslužby máme teda konkrétne definovanú možnosť využiť polovicu miest na sedenie v chrámoch, ale nemôžeme pozývať ďalších ľudí, aby zaplnili aj miesto na státie, alebo sa zhromažďovali vo väčších počtoch pred chrámom.


Povinnosť dodržiavať hygienické opatrenie

Treba tiež zreteľne a jasne zdôrazniť, že stále platia všetky hygienické opatrenia:povinné sú rúška,dezinfekcia pri dverách,nepodávanie rúk,nepoužívanie otvorených nádobiek so svätenou vodou,dezinfekcia rúk kňazov pred rozdávaním svätého prijímania,rozdávanie Eucharistie do rúk – okrem prípadov objektívnej nemožnosti,dezinfekcia použitých nádoba taktiež pravidelná dezinfekcia priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek, podláh a predmetov.

Seniori, chronicky chorí, rizikové skupiny

V daných okolnostiach treba ešte seniorov, chronicky chorých a rizikové skupiny požiadať, aby návštevy bohoslužieb zvážili, prípadne pre dôchodcov zaviesť osobitnú svätú omšu v nedeľu. Stále, samozrejme, platí všeobecný dišpenz od povinnej účasti.(!) Kto nedodrží základné pravidlá, berie na seba zodpovednosť za to, že o uvoľnenie, ktoré sa dosahovalo veľmi zložitým a ťažkým spôsobom, znovu prídeme!

Biskupi kňazov veľmi povzbudzujú k pastoračnej horlivosti, aby vychádzali v ústrety a boli ľuďom k dispozícii, najmä pre vysluhovanie sviatostí, ale aj pre ďalšie naliehavosti. Treba, samozrejme, primerane dbať na hygienu a fyzické zdravie, nesmieme však zanedbať ani náležitú duchovnú starostlivosť o veriacich.

Sv. omše online v Poprade Veľkej v piatok 13.11. o 16:30 a v nedeľu 15.11. o 9:30

v piatok mládežka 13.11. o 16:30: https://youtu.be/OwQog3vfmp0

v nedeľu 15.11. o 9:30: https://youtu.be/Del0Q8btC4c

Komentár k evanjeliu o 10 pannách (32. nedeľa v roku A) – 8.11.2020

Podobenstvo o desiatich pannách je jedným z najťažších podobenstiev, ktoré Ježiš povedal. Zostaneme možno prekvapení z množstva nejasností, ktoré sťažujú pochopenie významu tohto podobenstva. Napr. pohorší nás odpoveď múdrych panien, pretože sa odmietajú podeliť s olejom, ktorý majú v zásobe so svojimi priateľkami ktorým olej začína chýbať a posielajú ich o polnoci na trh aby si ho šli kúpiť na trh sami. Ďalej panny, ktoré nemajú olej v zásobe nevchádzajú na hostinu, hoci v daný okamih ešte majú svietiace lampy. Je to ženích, ktorý mešká a navyše v celom podobenstve sa nič nehovorí o neveste. Namiesto nevesty nachádza desať panien.

Áno, zvláštne je hlavne to, že nevesta v tomto podobenstve nevystupuje. Zvykne sa vysvetľovať, že v časoch Ježiša bola taká tradícia, že priateľky nevesty vychádzali tancujúc naproti ženíchovi očakávať ho. Nevieme o tom veľa, ale isté je, že v oblasti kde žil Ježiš, sa tieto zvyky nevyskytovali. Ďalšia ťažkosť, ktorá nás môže postretnúť je, že keď sa nemúdre vrátili z trhu aj so zásobami oleja, tak ženích ich predsa len prísne pokarhá. Podobenstvo sa ukončí s výzvou bdieť, pretože nepoznáme deň a ani hodinu, keď príde ženích. Posledná ťažkosť výkladu môže spočívať aj v tom, že ani múdre panny neboli schopné bdieť – veď aj oni pospali. Ťažkosti v tomto podobenstvo sú teda mnohé.

Začnime otázkou: Na ktorý príchod ženícha Ježiš poukazuje? Je dôležité uvedomiť si, že sú dva príchody ženícha. Prvý príchod je Ježišov príchod na tento svet. Je to ten okamih, na ktorý bol celý národ Izrael roky pripravovaný, aby vedel kedy sa tak stane. Avšak tento príchod neustále pokračuje, pretože v evanjeliách je Ježiš stále prítomný medzi nami. Stretáva nás, keď počúvame evanjelium, je to on ktorý nám hovorí. Keď počúvame evanjelium, odhaľujeme Jeho osobu.

Druhý príchod je moment keď príde na konci časov, keď príde, aby nás voviedol na svadobnú hostinu o ktorej hovorí na konci čias v knihe Zjavenia Apoštola Jána: „Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“ (Zjv 19, 9)

Teraz sa teda pýtame: Na ktorý príchod poukazuje toto dnešné podobenstvo? Na prvý, či na druhý? Odpoveď je na obidva! Desať panien reprezentuje všetkých tých, ktorí očakávali tak jeho prvý príchod, ako aj druhý. Podobenstvo hovorí o kontexte prvého príchodu, ale treba si zapamätať že ešte bude aj druhý príchod. „Pohostinnosť“ ženícha počas druhého príchodu, bude závisieť od toho, ako sme my boli schopní rozpoznať a priať jeho samotného počas prvého príchodu. Počúvajme prvú scénu podobenstva.
„Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti
ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali.

Kto sú týchto desať panien? Číslo desať indikuje plnosť. Potom je táto plnosť rozdelená na dve skupiny po päť. To je častým proroctvom aj na Izrael. Identita dievčat je teda dobre definovaná. Panny to je Izrael, je to nevesta Pána, ktorá očakáva stretnutie so ženíchom. Preto v celom podobenstve sa nič nehovorí o neveste. Nevestou je týchto desať panien, ktoré označujú Izrael. Je to súčasť prorockých obrazov, ktoré sú sprostredkované Izraelu. Prorok Izaiáš v kapitole 54 hovorí o tom, čo Pán hovorí svojej neveste: „Bo manželom ti bude tvoj stvoriteľ Pán zástupov je jeho meno. Veď ako opustenú ženu a duchom skleslú povolal ťa Pán. Nuž či môže byť zavrhnutá žena mladosti? – hovorí tvoj Boh. Na krátku chvíľu som ťa opustil a veľkým zľutovaním si ťa pritiahnem.“

Ženích prichádza preto, aby zobral nevestu a voviedol ju na svadobnú hostinu. Kto je to ten ženích? Je to Ježiš, ktorý je ženíchom a ktorý prichádza. Spomeňme si, ako často sa Ježiš sám predstavuje ako ženích. Napr. pripomeňme otázku farizejov: „Ako to, že tvoji apoštoli sa nepostia?“ Ježiš odpovedal: „Ako by mohli keď ženích je medzi nimi?“ Toto je prvý príchod Ježiša.

Ako bol Ježiš – ženích prijatý v Izraeli? Jedna časť Izraela bola múdra – tá so srdcom čistým,  stvoreným. Môžeme dokonca spomenúť konkrétne mená osôb tejto múdrej časti Izraela. Sú to: Mária, Jozef, Simeon, Anna (múdri starci, ktorí dokázali rozpoznať ženícha keď vstupoval v náručí matky do chrámu). Potom sú to ženy, ktoré sprevádzali Ježiša, apoštoli, ktorí Ježiša nasledovali z Galilei až do Jeruzalema. Prvá kresťanská komunita, ktorá pozostávala zo Židov. Avšak väčšia časť Izraela bola nemúdra. Ba dokonca nielen istá časť – boli to celé zástupy Ananiáš, Kajfáš, veľkňazi, zákonníci, farizeji – tí, ktorí sa ohradili a odmietli ženícha. Hľa, prvý a bezprostredný
význam podobenstva je vysvetlenie (ne)prijatia Ježiša Izraelom. Jedna časť je múdra a druhá nemúdra.

Okrem prvého príchodu Ježiša, ale v podobenstve počujeme aj o druhom príchode. Prvý príchod Ježiša pokračuje v histórii t.j. v Jeho Cirkvi. Napr. sv. apoštol Pavol nám predstavuje kresťanské spoločenstvá ako nevestu – pannu. Napr. hovorí: „Zasnúbil som vás jednému mužovi; aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu.“ (2 Kor 11) Odvoláva sa teda na obraz priateľa ženícha – toho, ktorý si neberie túto nevestu, ale ju odovzdáva pravému ženíchovi, ktorým je Kristus. Aj v tomto spoločenstve sú prítomné päť múdrych a päť nerozumných panien. Nie sme dve skupiny medzi sebou. Nie sme úplne rozdelení na niekoho, kto je úplne nerozumný a iný, kto je úplne múdry. Nie! Zoči – voči Ježišovmu príchodu môžeme byť múdry a prijať ho, alebo odmietnuť. Teda vo vnútri každého z nás je prítomná múdra panna a aj nerozumná panna.

Je dôležité, aby sme si uvedomili, že keď sme nemúdri – odmietame Krista a jeho evanjelium, náš život pokračuje ďalej. Už Ježiš o tom hovoril v inom podobenstve, kde sú predstavení dvaja muži: múdry a nerozumný – práve tak ako tu v podobenstve o desiatich pannách. Múdry muž je ten, ktorý keď má postaviť dom, tak ho postaví na pevných základoch t.j. na skale. Tento dom nie je nič iné ako obraz nášho života. Ak ho postavíš na Božom slove, tak bude pevný. Namiesto toho nemúdry muž svoj život postaví na piesku. Keď príde Boží súd, tak život, ktorý nebol postavený na evanjeliu sa zrúti a nezostane z neho nič.

Pokračujme ale v našom podobenstve. Desať panien má svoje lampy zažaté. To, čo odlišuje tieto dve skupiny panien medzi sebou je „iba“ maličký detail. Rozhodujúce je to, že múdre majú so sebou okrem lámp aj olej v zásobe. Nemúdre si naopak, zabudli so sebou zobrať zásobu oleja. V tomto malom detaile je veľký rozdiel medzi dvomi skupinami panien. Čo predstavuje lampu ktorú majú panny v rukách? Lampa, to je svetlo viery,  ktoré usmerňuje kroky tvojho života: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy, a pochodeň na mojich chodníkoch“ (Ž 119, 105).  Kto má svetlo pod nohami, tak vie, ktorú cestu života si má zvoliť, pretože pozná cieľ, ktorý má dosiahnuť.  Kto nepozná cieľ, tak sa stratí v tme sveta. Avšak aj ten, kto dostal svetlo viery, musí ostať veľmi pozorný, pretože toto svetlo môže zhasnúť. A potom nebudeš vedieť viac kráčať v temnotách, pretože nevieš ako a kam ísť.

Keď Matúš píše toto podobenstvo, nachádza sa v situácii, keď jeho spoločenstvá boli veľmi podobné našej situácii. Už ich prešiel prvotný „zápal“ akýsi entuziazmus, ktorý zapálil svetlo ich viery. Pomaly prišla únava, sklamanie, prvé pochybnosti a mnohé pochybenia. To isté sa stáva aj dnes. Teda svetlo viery v mnohých osobách začína zhasínať. Význam oleja v zásobe sa začína stávať veľmi zrejmý. Treba byť veľmi opatrný, pretože ak nie napojenie na zdroj oleja dostatočné, t.j. ak sa nevytvorí dostatočná zásoba, ktorá by dokázala trvalo dopĺňať olej do lampy, tak táto lampa zhasne. Olej je Božie slovo. Ak chýba tento pokrm, môže byť aj v rámci Cirkvi ešte nejaký čas vonkajšia nábožná prax. Ak ale chýba napojenie na Božie slovo, tak si uvedomme, že viera čoskoro zhasne. Keď sa úplne zotmie a nastane tma, čo sa stane? Človek zaspí a zaspia tak nemúdre ako aj múdre panny. Pomyslime na apoštolov. Počas premenenia Pána na hore Tábor – apoštoli zaspia. V Getsemanoch taktiež zaspia. Keď sa spí čo sa deje? Snívame! Namiesto toho, aby sme zveľaďovali Božie obrazy, tak sa rozmáhajú v nás naše
vlastné obrazy – sny ktoré produkuje naša vlastná fantázia. Nie je to naša realita? Hľa po všetkých týchto
momentoch, keď zaspíme nemáme k dispozícii olej, ktorý by živil lampu našej viery, riskujeme, že všetko navždy zhasne. Počúvajme, čo sa stane, keď príde ženích:

 O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘

O polnoci sa strhol krik: „Hľa ženích!“ Čo znamená toto odvolávanie sa na polnoc? Je to odvolanie sa na koniec sveta? Nie! Podobenstvo naďalej hovorí o tom, čo sa stáva teraz, keď ženích prichádza prvý krát do našich konkrétnych dejín života a nie dejín sveta. Polnoc – je odkazom na knihu Múdrosti 19. kapitoly. Tam autor hovorí o vyslobodení Izraela z egyptského otroctva. Hovorí tam, že pokiaľ veľké ticho obkolesilo celý svet, počas noci, keď noc bola v polovičke svojho trvania, Slovo všemohúceho zostúpilo na Zem, aby pomohla Izraelu aby odišiel z krajiny otroctva a vošiel do krajiny slobody. Odvolávanie sa na polnočnú hodinu v našom podobenstve odkazuje na príchod ženícha, ktorý prichádza oslobodiť ľudstvo zo všetkých svojich otroctiev zo všetkých nocí – násilia, nespravodlivosti, nenávisti, hnevov. Sú to noci, ktoré sú tvorené naším hriechom, naším egoizmom. Ženích
prichádza, aby nás vytiahol von, aby nás voviedol do úplne nového sveta.

Je to dôležité prijať tento príchod, pretože on príde aby nás oslobodil a voviedol na slávnosť svadobnej hostine. Ak sa necháme zaobaliť temnotou tohto sveta, ocitneme sa v ťažkej situácii. On prichádza, aby nás oslobodil. Hľa odkaz na polnoc a oslobodenie.

„Krik“ Je to výskot radosti toho, kto je nastavený na Jeho príchod. Na hlas evanjelia. Je to evanjelium, ktoré keď nás prijalo, tak nás oslobodzuje od všetkých našich otroctiev. Tí ktorí sú schopní rozpoznať ženíchov hlas a ukázať na neho sú proroci (t.j. schopní rozlišovať). Je to hlas Ducha prítomného v každom jednom z nás. Hlas Božieho syna. Hľa dôležitosť, prečo sa treba učiť rozlišovať tento hlas a prijať ženícha ktorý prichádza. Na tomto mieste ešte spomeňme človeka, ktorého lampa hasne a potrebuje doplniť olej. Je dnes veľmi potrebný hlas. ktorý bude kričať medzi nami (vo vnútri v Cirkvi), že je dôležité neustále dopĺňať si vlastný olej! Olej musí mať každý sám pre seba, pretože osobná viera nemôže byť nahradená vierou niekoho iného. Je to volanie pre kresťanov dnes: Buď opatrný, pretože ak neustále nedopĺňaš svoj olej Božím slovom (t.j. tam, kde sa jedine dá do svojho života nabrať
olej), ak nebudeš mať dosť tohto oleja, zhasneš v tme svojho života. Nakoniec sa ukáže ženích:

No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“

Posledný odsek podobenstva je dramatický, pretože Ježiš použije jazyk ktorý je tvrdý. Použije silné obrazy, pretože chce volať po vážnosti našich rozhodnutí v našom živote. Je to aj pozvanie k meditácii obrazu v ktorom sa má ukončiť aj naša história. Je to okamih druhého stretnutia so ženíchom. Definitívne stretnutie. Výsledok tohto druhého stretnutia záleží od toho, ako sme prijali ženícha počas jeho prvého príchodu. Je to pozvanie spýtať sa samých seba: „Bol si múdry? Prijal si ma, keď som Ťa prišiel oslobodiť aby som Ťa voviedol do Božieho kráľovstva? Alebo si si radšej zvolil nemúdrosť tohto sveta?“

Pozor – máme iba jeden jediný život! Neexistuje druhá možnosť. Na konci života sú už kocky hodené… Jeden známy taliansky autor povedal: „Dobrý Boh by nám mal dať možnosť žiť dva životy: Jeden na skúšku a druhý „naostro“. Nie, to nie je možné! Život je iba jeden – jediný a je dôležitý. Má dokonca večné dôsledky. Nemúdre panny keď prichádzajú, tak nachádzajú zatvorené dvere. Silný obraz. Prichádzajú už so zásobou oleja, aby lampa viery už viac nehasla ani do budúcnosti. Ale už žiadny olej netreba! Olej Božieho slova, ktoré malo živiť vieru slúži iba počas tohto života. Je pekné, čo hovorí Peter vo svojom druhom liste: „A vy dobre robíte, že hradíte naň ako na lampu, ktorá svieti v temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica.“ (2 Pt 1, 19)

Koho označuje ranná hviezda? Je to Kristus. Keď prestane svietiť ranná zornica, tak už nie je dôvod na to, aby sme mali lampy a olej Božieho slova. To slúži len pre tento svet. Nemúdre sa to dovtípia len potom, že to bolo v tomto živote v ktorom mali udržovať oheň viery – tam na druhom svete už nebude viera potrebná, lebo Boha budeme vidieť z tváre do tváre. Tento úryvok je adresovaný práve kresťanom, tým ktorí sú pokrstení! Tým, ktorí sú v ohrození, že ich lampy zhasnú hoci lampa mala viesť ich rozhodnutia. Ako vieme, že Matúš toto podobenstvo adresoval kresťanom? Lebo len kresťania, volajú Ježiša ako svojho Pána. Aj kresťania teda môžu zostať sklamaní. Urobili prvotné rozhodnutie pre Krista, avšak viera musí zostať napojená na zdroj. Týmto kresťanom Ježiš hovorí: „Nepoznám vás“. Prečo im hovorí: „Nepoznám vás?“ Pretože sa mu nepodobajú, pretože nie sú spoznateľní ako
kresťania. Žili mimo svetlo evanjelia. Nepodobajú sa Ježišovi, neodzrkadľujú tvár Božieho syna. Nepoznám Vás!

Ježiš nám dáva uvedomiť si dôsledky nášho rozhodnutia, keď odmietneme evanjelium. On prichádza počas tohto života uviesť Božie kráľovstvo, oslobodiť nás, urobiť nás šťastnými, priviesť nás do nového sveta. Ak sme nemúdri – nespolupracujeme, odmietneme jeho príchod, uprednostňujeme svet podľa seba, kde myslíme na seba samých, na vlastné záujmy, keď uprednostňujeme starý svet, nenecháme sa voviesť do nového sveta – tak nakoniec zostaneme mimo svadobnej hostiny… Vytvoríme si vlastný život podľa svojej „nemúdrosti“ a nakoniec budeme prinútení povedať: „Pomýlil som sa, môj život bol chybou“. To je dôvod Ježišovho záverečného konštatovania. Hovorí: „Bdejte, pretože neviete deň a hodinu – nie až vtedy keď zomrieme (!), ale dnes nepoznáte hodinu, keď
prídem so svojím evanjeliom, aby som Vás voviedol do skutočného života Božích detí. Teda buďte pripravení! Keď budete počuť hlas proroka: „Hľa, ženích prichádza!“ Hľa, v tom okamihu otvorte svoju myseľ svoje srdce, aby ste ho prijali. …

Preložil o. Marek Iskra
Zdroj: Fernando Armellini, 32a Domenica del Tempo Ordinario anno A,
https://www.youtube.com/watch?v=ia64EZQIJc4

Liturgia domácej Cirkvi 8.11. (32. nedeľa v cezročnom období “A”)

1. Úvodné obrady

Na stôl položte kríž alebo ikonu Kristovho kríža, zažatú sviecu, sochu alebo obraz Panny Márie či ikonu sv. Rodiny. Na stole sa môže namiesto zažatej sviece nachádzať aj zažatá petrolejová lampa, ktorá môže poslúžiť aj ako katechetická pomôcka pri zamýšľaní sa nad dnešným evanjeliom. Skratka V označuje otca, matku, prípadne podľa situácie niekoho iného, kto vedie liturgiu; skratka S označuje spoločné odpovede.

V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

S: Amen.

V: V dnešnú nedeľu sa schádzame v kruhu našej rodiny, ktorá je „malou cirkvou“, uprostred ktorej je prítomný živý Ježiš. On sám nás uisťuje o svojej prítomnosti, keď hovorí: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 20). Chceme sa v tejto chvíli ponoriť do jeho prítomnosti, ďakovať mu a chváliť ho za všetko čo sme dostali z Božej dobroty počas uplynulého týždňa. Tiež ho chceme prosiť o požehnanie a potrebné milosti do našich životov a do života našej rodiny.

Božie slovo dnešnej nedele nás pozýva hľadať a milovať Božiu múdrosť, vďaka ktorej sa stávame bdelými a vnímavými na príchod Ježiša – Ženícha medzi nás. Vďaka Božej múdrosti ho môžeme privítať s horiacou lampou nášho srdca tak, ako ho privítali múdre panny. Múdrosť žiarinevädne; ľahko ju zbadajú , čo ju milujú, nájdu ju tí, čo ju hľadajú.“ (Múd 6, 12)

S: „Premýšľať o nej je vrchol rozumnosti a kto kvôli nej bdie, rýchlo nadobudne istotu.“  (Múd 6, 15)

V: Pane, najskôr ťa vo chvíli ticha prosíme o odpustenie našich previnení. Zhliadni vo svojom milosrdenstve na nás a odpusť nám naše viny.

Chvíľa ticha

V: Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja.(Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)

V: Pane Ježišu, pozri na nás tu zhromaždených, veríme a vyznávame, že si s nami, ako si bol so svojimi učeníkmi pri Poslednej večeri. Ďakujeme ti za všetky dary, dobrodenia a milosti, ktoré sme počas uplynulého týždňa od teba dostali ako prejav tvojej lásky a štedrosti. Prosíme ťa, aby sme aj my boli štedrí a vnímaví pre potreby našich blížnych. Zošli na nás silu svojho Ducha, ktorý nám pomôže milovať ich a slúžiť im tak, ako ty miluješ nás. Ty žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom, v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

S: Amen.

2. Spoločná modlitba Žalmu 63 (ak je možné, môže sa spievať)

V: Po tebe túžia naše srdcia, Pane, Bože náš

Bože, ty si môj Boh, *
už od úsvitu sa viniem k tebe.
Za tebou prahne moja duša, *
za tebou túži moje telo;
ako vyschnutá, pustá zem bez vody,  
tak ťa túžim uzrieť vo svätyni *
a vidieť tvoju moc a slávu. S.
Veď tvoja milosť je lepšia než život; *
moje pery budú ťa oslavovať.  
Celý život ťa chcem velebiť *
a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. S.
Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša *
a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami.  
Na svojom lôžku myslím na teba, *
o tebe rozjímam hneď za rána. S.
Lebo ty si mi pomáhal *
a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. S.

3. Evanjeliový úryvok

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša(Mt 25, 1—13)

Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob.

Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘

Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy.

Tu nerozumné panny povedali múdrym: «Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.»

Ale múdre odvetili: «Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!»

No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili.

Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: «Pane, Pane, otvor nám!»

Ale on im povedal: «Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.»

Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“

V: Počuli sme slovo Pánovo.

S: Chvála tebe, Kriste.

4. Zamyslenie (Pre názornosť, sa môže poslúžiť zapálená olejová lampa)

V: Ježiš nám v tejto chvíli vyrozprával podobenstvo o desiatich pannách. Týmto podobenstvom nás pozýva k bdelosti a múdrosti nášho srdca. Čo to znamená bdieť? Kedy je naše srdce bdelé? A kde je prameň našej bdelosti? A čo znamená byť múdrym? Kedy môžem povedať, že som múdrym? (Je možné sa aj interaktívne opýtať niektoré z týchto otázok detí a nechať, aby aj oni mohli zareagovať a ponúknuť vlastné odpovede).

Bdelosť má svoj prameň v múdrosti. A múdrosť má svoj prameň v Božom slove, ktorým je sám Pán Ježiš. Žiť múdro znamená učiť sa žiť a milovať od Ježiša. Žiť múdro znamená počúvať, čo nám Ježiš hovorí a brať si od neho príklad. Múdre srdce, je ako horiaca lampa. Aby mohla horieť, ponajprv v nej musí byť olej. Čo je tým olejom? Olejom je Božie slovo a Božia milosť. V týchto dňoch, keď nemôžeme skoro vôbec ísť na sv. omšu do kostola, keď nemôžeme pristupovať k Eucharistii a prijať Ježiša v spôsobe chleba do nášho srdca, chceme ho ešte viac ako inokedy prijímať v živom slove evanjelia. Áno, naša duša sa sýti každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst. Boh Otec chce napĺňať lampu nášho srdca olejom svojho Slova, ktorým je živý Ježiš a tiež olejom svojej milosti.  Takto sa naše srdce stáva múdrym. No nestačí mať len olej v lampe. Je potrebný aj oheň, ktorý túto lampu zapáli. Ohňom, ktorý zapaľuje lampu nášho srdca je Boží Duch. Duch Svätý to robí tak, že premieňa a rozpaľuje túžby nášho srdca, aby boli túžbami peknými a veľkými, aby túžili po pekných a veľkých veciach; no čo je najdôležitejšie, aby túžili po samom Ježišovi, ktorého nám nebeský Otec chce každý deň darovať. Múdre panny z dnešného evanjelia si uchránili olej v lampách a preto ich srdce zostalo bdelé. Pretože boli múdre nedovolili, aby im niekto alebo niečo uhasil ich túžbu po Ženíchovi, ktorým je sám Ježiš.

Čo všetko v nás môže uhasiť túžbu po Ježišovi? (Môže sa nechať priestor na odpovede a zdieľanie).

(Ak niekto chce, môže sa podeliť o krátku myšlienku, ktorá ho oslovila z Božieho slova)

V: V tejto chvíli ticha si vzbuďme túžbu po Ježišovi. (Chvíľa ticha) Môžeme to urobiť aj tým, že si zaspievame pieseň.

(Je možné spolu zaspievať alebo aj zarecitovať pieseň JKS 300: „Ježiš, Ježiš príď ku mne.“ , alebo aj inú vhodnú pieseň)

1. Ježiš, Ježiš, príď ku mne, – ó, jak túžim po tebe! – Tys’ najdrahší priateľ môj, – príď do srdca, Ježiš môj, – príď do srdca, Ježiš môj!

2. Poteš srdce, zažeň žiaľ, – oheň lásky v ňom rozpáľ, – moja láska teba zve: – Ježiš, Ježiš, príď ku mne, – Ježiš, Ježiš, príď ku mne!

5. Vďaky a prosby

V: Teraz chceme chváliť Pána Boha a ďakovať mu za jeho dary a dobrodenia, ktoré sme od neho dostali, osobitne počas tohto týždňa.

Spoločne volajme: Chválime ťa a ďakujeme ti, Pane!

S: Chválime ťa a ďakujeme ti, Pane!

Pane, ďakujeme ti, že nás každý deň sýtiš svojím slovom a napĺňaš lampu nášho srdca svojou milosťou.

Pane, ďakujeme ti za našu rodinu, v ktorej prebývaš medzi nami.

Pane, ďakujeme ti za všetkých našich príbuzných a priateľov.

 Pane, ďakujeme ti za našu farnosť, za nášho pána farára (kaplána…) a za ich službu, vďaka ktorej zostávaš prítomný medzi nami.

– Pane, ďakujeme ti za všetkých lekárov, zdravotníkov a všetkých, ktorí sa starajú o chorých a zomierajúcich.

(Ak niekto chce, môže pridať vlastnú vďaku.)

V: Teraz chceme Pána Boha prosiť o potrebné dary a milosti pre nás i pre našich blížnych.

Spoločne volajme: Ježišu, zostaň našim Ženíchom a vypočuj naše prosby!

S: Ježišu, zostaň našim Ženíchom a vypočuj naše prosby!

Pane Ježišu, daj, aby sme sa vždy sýtili tvojim slovom, ktoré je chlebom nášho života.

Pane Ježišu, chráň nás od každého hriechu, aby v nás nezhaslo svetlo tvojej milosti.

Pane Ježišu, naplň nás svojim Duchom Svätým a rozpáľ naše srdcia túžbou po tebe.

Pane Ježišu, urob naše srdcia múdrymi a bdelými.

– Pane Ježišu, v tomto týždni sme sa v našej Spišskej diecéze rozlúčili so zosnulým diecéznym otcom biskupom Štefanom, prijmi ho sebe do nebeskej vlasti.

 Pane Ježišu, buď milostivý všetkým dušiam trpiacim v očistci a prijmi ich k sebe do Božieho kráľovstva.

(Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu.)

6. Modlitba Pána  (Členovia rodiny sa môžu chytiť za ruky.)

V: Teraz sa s dôverou a láskou obráťme na nášho nebeského Otca a modlime sa tak, ako nás to naučil sám Pán Ježiš.

S: Otče náš…

7. Požehnanie (Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na čelo znak kríža. Podobne manželia sa požehnajú vzájomne tak, že si dajú na čelo znak kríža. Pritom hovoria nasledujúce slová:)

(Meno) Žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.

V: Zakončíme našu domácu liturgiu tým, že Márii, Kráľovnej rodiny, zveríme našu rodinu, našu farnosť, celú Cirkev, našu vlasť i celé ľudstvo, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach.

S: Zdravas Mária… alebo Pod tvoju ochranu…

V: Dobrorečme Pánovi.

S: Bohu vďaka.

(Spišská diecéza o. R. Neupauer)

Kostol v Poprade Veľkej je otvorený cez týždeň od…

Farský kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu v Poprade Veľkej je otvorený cez týždeň od pondelka do piatku od 9:00 – 12:00 na súkromnú modlitbu a adoráciu.

Príď si urobiť poriadok vo svojom vnútri a pripraviť sa na ďalšie kroky s Pánom.

Ponúkame Vám priestor a čas na stíchnutie, aby sme mohli v našom živote žiť v súlade s Pánom – teda, aby sme svojim životom oslavovali Jeho dobrotu a veľkosť a dokázali šíriť krásu viery tam, kde ju nevidieť. Vhodné je prečítať si aj Božie slovo, nech rezonuje v našom srdci.

K adorácii si môžete prečítať niečo aj tu.

  • Nezabudnime na hygienické opatrenia, (rúško, dezinfekcia, odstupy, potvrdenie o negatívnom teste) 
  • Počas tohto času v priestore kostola nemôže byť naraz viac ako 7 ľudí (na 15m štvorcových t.j. u nás v každej 5 -tej lavici 1 osoba).
  • Služby počas otvorenia sú zabezpečené.
  • Táto ponuka platí na čas obmedzení konania hromadných podujatí v tomto období.

Online sv. omše v Poprade – Veľkej (v piatok 6.11. a v nedeľu 8.11.)

Mládežka o 16:30 v piatok 6.11. https://youtu.be/0-ADvXtMFuk

Nedeľná sv. omša o 9:30 8.11.: https://youtu.be/1G7cf6r3XnI