Chlapčenská chatovačka

Uplynulý víkend sa na chatovačku vybrali chlapčenské stretká. Chatovačku sme začínali svätou omšou v oratku. Po nej nás Veliteľ Samo požiadal o pomoc. Dostali sme správu zo vzdialenej planéty, ktorú prepadli zombíci. Jej obyvatelia nás prosili o pomoc. Keďže však išlo o vzdialenú planétu, museli sme sa na ňu nejako dopraviť.

A tak sme sa pustili do zháňania surovín na výrobu rakety. Keď sa nám ich podarilo zohnať, vyrobili sme si raketu a vyleteli na záchrannú misiu na vzdialenú planétu (saleziánsku chatu na Kvetnici). Po príchode na ňu sme zistili, že počasie na tejto planéte nie je ideálne. Tak sme sa išli dnu navečerať a ubytovať. Po večery, keď sa počasie trochu umúdrilo, sme sa vybrali preskúmať okolie. Natrafili sme však na zombíkov okolo ktorých sme museli prejsť. Keď sme sa dostali cez zombie stráž, našli sme odkaz od miestnych obyvateľov. Po jeho prečítaní sme si uvedomili, že situácia je naozaj zlá o zombíci sú naozaj všade. A naozaj, po návrate do chaty sme zistili, že sa dostali aj do našej chaty a ukradli niektoré naše veci. Tak sme ich museli hľadať po tme, aby sme na seba neupútali ich pozornosť a nenakazili aj nás. To sa nám nakoniec podarilo a keď sme mali všetky svoje veci späť, mohli sme si ísť konečne odpočinúť, pretože nás čakal ešte náročný víkend.

V sobotu ráno sme sa prebrali do krásneho rána. Počasie bolo skvelé. No k týmto dobrým správam sa pridala aj zlá – zombíci cez noc zničili našu raketu. Tak sme ju museli opraviť. Nebolo to však také jednoduché. Opravár, ktorý nám jediný vedel poskytnúť suroviny na opravu našej rakety bol v lese plnom zombíkov. Museli sme sa opäť vyhýbať zombíkom, ktorí ho strážili a dostať sa k nemu teda nebolo jednoduché. No nakoniec sa nám to podarilo a raketa bola znovu funkčná. 

Keď sme už mali raketu funkčnú, zrazu sa ku nám z lesa vyrútil Veliteľ tímu Alfa. Bol rád, že sme konečne tu, že sme dostali jeho správu. Prezradil nám, že celý jeho tím zombíci zničili, ale že vie, že na planéte sa nachádza človek, ktorý má recept proti zombíkom. Išlo o istého Gádža. Ten sa ukrýval pred zombíkmi v miestnej štôlni (štôlni svätej Heleny). Tak sme sa za ním vybrali.

Gádžo od nás ale za liek proti zombíkom niečo chcel – pol milióna. A tak sme sa vybrali naspäť na chatu. Tam sme vyrábali rôzne kreatívne predmety, ktoré veliteľ Alfa spolu s veliteľom Samom oceňovali. Keď sa nám konečne podarilo vyrobiť dostatok tovaru a zarobiť potrebnú sumu, nastal obed.
Po obede sme sa opäť vybrali za Gádžom, aby sme mu dali peniaze a on nám vydal protiliek. Po príchode sme ale zistili, že protiliek nemá, má len recept na protiliek, ktorý si ale musíme vyrobiť sami, pretože on sám by nedokázal pozháňať všetky potrebné ingrediencie. A tak sme sa znovu vrátili na chatu, kde sme sa pustili do zháňania ingrediencií a do postupného varenia protilieku.

Podarilo sa nám pozháňať takmer všetky potrebné igrediencie. Nasledovala svätá omša a po nej opekačka. Potom sa už zvečerilo, čo znamená, že zombíci opäť začali vyliezať. A tak sme sa vybrali protiliek vyskúšať. Po krátkom boji sme zistili, že protiliek nefunguje. Čo bolo horšie, do boja so zombíkmi sa pustil aj veliteľ tímu Alfa, ktorý ale padol za obeť zombíkom. Pred smrťou nám ale stihol zanechať odkaz, ktorý nás poslal opäť za Gádžom, ktorý mal vedieť, prečo protiliek nefungoval. Gádža sme tentokrát nenašli v jeho štôlni. Keďže bola sobota večer, išiel na zábavu do Rožňavy (nie tej skutočnej = názvy rôznych miest boli rozvešané po okolí chaty).

Vrátili sme sa teda na chatu a vybrali sa za ním do „Rožňavy“. Gádža sme tam skutočne našli v dobrej nálade. Prezradil nám, že dôvodom, prečo liek nefungoval bol, že sme nemali všetky potrebné ingrediencie. Chýbal nám Urán. Gádžo nám prezradil, že tento Urán sa chystal vyťažiť jeho brat, ktorý býval v Kežmarku. A ak sa mu to ešte nepodarilo, bude sa nachádzať v lese stráženom zombíkmi. Gádžovho brata sme však nenašli, a tak nás čakala najťahšia úloha – priam skúška odvahy – ísť po samom do lesa a získať urán. Po tme sa tí odvážnejší vybrali cez les plného zombíkov, až k tajomnej postave hore. Tá nám dala za úlohu pomodliť sa tri zdravasy za duše v očistci (keďže sme v dušičkovom období). Po pomodlení sa každý z nás dostal jeden kus uránu a mohli sme sa vrátiť dole. Dole zatiaľ pri ohni gradovalo rozprávanie strašidelných (ale aj iných) historiek. Keď sme všetci odvážnejší podonášali úrán, pridali sme ho do kotlíka a nechali do rána variť. Snáď už ráno bude skutočný liek hotový. Potom sme sa vybrali spať.

Po krátkej noci nastalo ráno prvého dňa v týždni – nedele (pre nás len však tretieho a záverečného na tejto planéte). Hneď po prebudení nám rozcvičku dával Gádžo, ktorý vyzeral po prehýrenej noci na rožnavskej diskotéke veľmi namotivovane a ešte stále mal chuť tancovať – a tak sme sa k nemu pridali. Po rozcvičke nás čakali raňajky. Po raňajkách sme zistili, že zombíci opäť prenikli do našej chaty. Mali sme len jeden pohár uvareného protilieku a jednú zbraň.

A tak sme plnili vyzývačky – súperenie. Víťaz vyzývačky si vždy mohol zobrať jedného partáka, ktorý mu pomôže bojovať zo zombíkom. Ak zombíka trafíme, on zostane na chvíľku paralizovaný, a my mu musíme ešte strieknuť protiliek. Po veľa pokusoch sa nám podarilo zneškodniť takmer všetkých zombíkov. Tesne pred koncom ku nám prišlo elitné komando, ktoré zlikvidovalo posledného zombíka tak, že ho priviedlo do spoločenskej miestnosti a my sme ho prinútili vypiť protiliek. 
Zombíci boli teda zlikvidovaní a planéta oslobodená. My sme mohli začať sláviť víťaztvo. To sme slávili svätou omšou a chutným obedom, ktorý nám pripravila Mária Králiková. Po obede sme sa pustili do upratovania a keď bola chata uprataná, opustili sme planétu a vrátili sa naspäť do oratka.

Bol to víkend plný zážitkov, ale aj utužovania priateľstiev, budovania kolektívu ale aj prehlbovaniu vzťahu s nebeským Otcom. Už teraz sa tešíme na ďalšiu chatovačku. Veríme, že najneskôr na jar sa jej všetci dočkáme. Stretko Gumky-Chrumky už jednu chatovačku malo, stretko Povstalcov čaká ďalšia chatovačka už o mesiac a stretkonajmenších Apačov snáď na jar tiež ešte nejaké podobné dobrodružstvo zažije. 

Tento víkend sa na chatovačku chystajú pre zmenu dievčatá. Prajeme im rovnako skvelú chatovačku, akú sme mali my.

Všetky fotky z našej výpravy nájdete -> TU

Chata na Tepličke stretkiek 9 a AaA

Chatovačku sme zahájili odjazdom z oratka v piatok večer. Po mnohých zákrutách a kopcoch sme konečne dorazili do nášho cieľa – na chatu na Tepličke, kde nás už čakala prvá časť výpravy, ktorá zakúrila v chate. Nadchádzajúci večer sme strávili hraním spoločenských hier a rôznymi diskusiami.

Sobotu sme započali spoločnými raňajkami, po ktorých nás Miro nahnal do práce. Rúbalo sa drevo, opravovala strecha a robili sa terénne úpravy okolo potoka. Počas toho makal Ondrej v kuchyni a uvaril parádny guláš. Večer sme sa ešte vybrali von zahrať airsoft. Keď sme sa nastrieľali do sýtosti, následovalo čakanie na hlavnú atrakciu dňa – zažiť zmenu času. Tí, ktorých nezmohla únava, oslávili tento okamžik hlasným spevom a krikom vedľa chaty.

Nedeľa sa niesla v duchu turistiky. Doobeda sme boli na Dzurovej a poobede sme vyliezli na blízky kopec Opálené. Vrátili sme sa už za tmy a kým sme pripravili večeru, Miro nám oznámil že musí odísť. To by nebol až taký problém, ak by si so sebou nezobral autobatériu, ktorá napája všetky svetlá v chate. Najedli sme sa teda za svetla petrolejových lámp a padlo rozhodnutie, že by sme mali urobiť bengálske ohne. Plamene šľahali v ten večer na Tepličke dobré tri metre vysoko.

Ráno sme sa pobalili, najedli a upratali chatu a vybrali sme sa na cestu domov. Po hodine chôdze sme dorazili do Liptovskej Tepličky, skadiaľ nás autobus zobral domov, do Popradu.

Pozvánka na dievčenskú chatovačku

Na ďalekom východe, ríša za veľkým múrom čelí hrozbe. Pozývame všetky dievčatá oratka na chatovačku. Naber odvahu a ponor sa s nami do príbehu! Čaká ťa akčný víkend! Neváhaj osloviť aj kamošku.

Všetky potrebné informácie nájdete na plagáte alebo nižšie v prihláške. Prihlášku je potrebné odovzdať do 3.11. animátorkám stretiek alebo Betke Rečičárovej.

Prihláška:

Rozlúčka s Tatrami

Naša cesta začína! Smerujeme na Popradské pleso. Šesťdesiat-centové poistenie vybavené, nohy pripravené a oratkári zozbieraní. Naša partia:

Dorazili sme k Popradskému plesu. Odolali sme kávičke pri chate a hneď sme sa vybrali na ďalšiu zastávku Veľké Hincovo pleso. U niektorých prišli už prvé krízy, keďže začala stúpačka.

A sme tu! (sčasti). Dali sme si veľkú prestávku pri najväčšom plese Tatier- Veľké Hincovo pleso. Betka s Katkou nás ponúkli koláčmi, keďže Katka mala krásne okrúhle narodeniny. Odzneli blahoželania („prajem ti, aby si bola šťastnejšia ako ja“) a obdivovanie tatier („ja nemôžem spracovať aké krásne sú tie hory, ako tá skala drží pokope, ako sa na každej štrbinke láma svetlo“…(veľmi voľná parafráza))

Niektorí predsa nemali dosť. Výhľad z plesa bol nádherný ale výhľad zhora NA pleso musí stáť zato. Tak sme pozdvihli hlavu a vydali sme sa za naším cieľom – Kôprovský štít.

Sme na vrchole! Náš cieľ sme oficiálne zdolali klepnutím legendárneho terča. Užívali sme si výhľady, občerstvili sme sa a nemohli odísť bez poriadneho photoshootingu. Zvyšná partia využila časť hraním UNO na Popradskom plese.

Mnohí si pomyslíte, že cesta dole bola najjednoduchšia časť túry. Ale práve tu začína tá vtipná časť: Áno cesta k Popradskému plesu bola príjemná, mohli sme si vychutnať posledné výhľady na hory. Stadiaľ sme veľkú časť cesty k zastávke behali len aby sme stihli električku, ktorá nás nepustí dovnútra (neboli sme jediní výletníci v Tatrách) Potom sme sa odviezli na Štrbské pleso, potom zubačkou na Štrbu. Tam sme si kúpili lístky na vlak, ktorí sme videli pri zastavovaní ako práve dorazil. Ale minútu potom čo sme k nemu dobehli, tam nebol. Nevadí. Výherný dopravný prostriedok, ktorý nás tento deň zobral domov bol autobus. Na rozlúčku s Tatrami nám nemohlo vyjsť lepšie počasie, partia bola skvelá. Užili sme si to!

Ak ste zvedaví na ďalšie fotky, kliknite TU.

Pozvánka na rozlúčku s Tatrami

V sobotu 14.10. vás pozývame na rozlúčku s Tatrami. Spoločne budeme odchádzať o 8:30 s električkou na zastávku Popradské pleso. Odtiaľ na Hincovo pleso a pre zdatnejších bude k dispozícií aj Kôprovský štít. Návrat bude v popoludňajších hodinách.

Zastavil niekto Kubašanky pred hetrikom?

Na sviatok Sedem(7)bolestnej Panny Márie – 15. septembra 2023 sa uskutočnil v oratku 7. ročník ligrettového turnaja, na ktorom sa zúčastnilo 24 dvojíc mladých z oratka a Veľkej. Po úvodnej svätej omši (spájajú nás nielen karty, ale predovšetkým Boh) sme rýchlo zrekapitulovali pravidlá a ujasnili si fázy turnaja. Potom odzneli prvé výkriky: „Ligretto, štart!“ a vlna súťaživého adrenalínu sa začala.

Karty lietali, ruky makali, body sa rátali, stoly sa triasli – takto sa dá popísať atmosféra doplnená o zvukové efekty bojových výkrikov: či už žiaľu alebo skutočnej radosti z výhry. Do veľkého finále sa dostali 4 najstatočnejšie páry, ktoré zvládli tlak svojich konkurentov a prebojovali sa cez 3 kolá až k tomu finálovému. Pri tomto kole bola zostavená špeciálna komisia na rátanie bodov jednotlivým dvojiciam, jednotlivé páry teda nevedeli, ako sa im darí, a preto bol záverečný ceremoniál o to napínavejší.

Každý zažil chvíľku slávy, vyfotil sa pri ligrettovom fotokútiku s ligrettovou kartou či patrónkou tohto ročníka – Sedembolestnou Pannou Máriou, odniesol si ceny a veľký potlesk. ,,Mystery miesta“ obsadili Katka Gončarová a Marek Gončár (4. miesto), Lenka Hradiská a Peter Gnebus (3.miesto), a 2. miesto obsadili Mišo Rečicár a Mišo Nikerle. Putovný pohár Petra Kanského už po 3. roku poputuje do „Kubach“ k výherkyniam Veronike Nahálkovej a Dominike Lopuchovej – asi sa tam už udomácnil.

Spálené kalórie po aktívnom boji sme doplnili toastami a nealko drinkami ponúkanými v bare. Výťažok z týchto drinkov (aj keď to nebola žiadna prelomová suma) sme sa rozhodli venovať na splatenie našej strechy, ktorá ešte stále potrebuje (ne)malú pomoc dobrodincov. Tento turnaj sa ukončil poriadnou afterparty pre všetkých zúčastnených. Pomedzi tanečné kolá sme si zahrali aj niekoľko hier, či už GTKE twister (get to know eachother twister) alebo tanečné Just Dance súboje.

Ako dôkaz, že sme sa mali naozaj výborne, vám ponúkame VŠETKY FOTKY na prehliadnutie plus video záznam nástupu finálovej štvorky k víťaznému stolu.

Animátorský výlet

Po pestrom letnom programe pre deti patril záver leta animátorom. V schránke (elektronickej) si našli pozvánku a informácie a tak si všetci na konci augusta zbalili svoje spacáky, krabičky poslednej záchrany a spísali závet. O tom, čo pekné zažili, sa môžete dočítať vo výpovedi účastníčky výpravy.

“Stretneme sa pri noviciáte o 16:20” – tak znel jasný pokyn, ktorý lákal k jedinému – nechať si balenie na nedeľu. Hovorí sa, že človek do tej istej rieky dva krát nevkročí, ale to, že balenie na poslednú chvíľu naozaj nie je pre mňa – to sa nenaučím asi nikdy. Po rýchlom nahádzaní vecí do batoha som sa vydala na miesto stretnutia. Pri noviciáte sme sa rozdelili do áut a pustili sme hudbu, čo hneď vytvorilo pravú atmosféru saleziánskej akcie! Večer sme odštartovali aktivitkami a rôznymi hrami. Nechýbala hudba a rozhovory o všetkom možnom.

Po nie veľmi dlhej noci (vďaka Mária – náš živý budík!) sme sa prebudili do nádherného (v preklade veľmi horúceho) dňa ktorý patril výletu. Spoznali sme krásy Stebnickej Magury a na záver sme si kúpili nanuky v Zborove (pozdravujeme Petra, ktorý z tejto malebnej dedinky pochádza – ak je človek smädný, zdá sa priam nekonečná :)). Deň sme zakončili opäť príjemnou večernou zábavou a aktivitami v skupinkách – spoločne sme hľadali spôsob a zariadenie, vďaka ktorému sa vajíčko, ktoré vyhodíme z okna nerozbije. Jednej skupinke sa to dokonca aj podarilo! Po aktivitke nasledovala veľmi intenzívna debata, ktorá nám odhalila význam skrytý za všetkým čo sme robili. Donútilo nás to zamyslieť sa a celý tento večer v nás zanechal naozaj silné emócie. Po rýchlej výprave na neďalekú lúku za hviezdami, ktoré bohužiaľ vidno nebolo tak ako sme si predstavovali, sme sa opäť vybrali spať.

Ráno začalo hudobne– Mária (teraz už pre zmenu poverená úlohou zobudiť nás) pustila hudbu a zodpovedne obehla všetky izby. Miro Jaroš je už stály hosť na našich akciách, a tak sme si zatancovali na obľúbený bans leta 2023 – Moje telo! Deň následne pokračoval našou návštevou Poštárky a svätou omšou. Vrátili sme sa na chatu na skvelý obed, pripravený šéfkuchárom Palinkom a po obede sme rýchlo pobalili veci a navštívili sme atrakciu východu, ktorou nie je nič iné, než kúpalisko vo Svidníku! Saleziáni nás pozvali na zmrzlinu (vďaka!), nacvičili sme zostavu v skokoch do vody a zahrali sme si plážový volejbal. Deň nakoniec hudobne aj skončil. Takmer celý  večer sme pretancovali a na záver sme si pozreli film, ktorý svojou myšlienkou vytvoril úvod do duchovnej obnovy.

Posledné ráno bolo pokojnejšie ako tie predtým. Všetci si vychutnávali záverečné chvíle, Markovu praženicu či vianočku s džemom. Program bol jasný – duchovná obnova a upratovanie. Prednáška, ktorú si Maťo pripravil nám odovzdala nádherný odkaz do našich životov a vďaka svätej spovedi sme odišli naplnení pokojom. Náš šéfkuchár zakončil výlet cestovinami (mňam!) a niekoľkými keksíkmi. Chatu sme  upratali a vydali sa na cestu domov. Pán sa o nás staral, tak ako vždy, a prvý nepríjemný dážď celého výletu nás stretol až na ceste domov. Celou cestou nás okrem iného sprevádzala hudba z Frozen a Baštrng, a tak nám cesta zbehla naozaj rýchlo. Nabití energiou a radosťou z týchto dní sa už všetci tešíme na ďalší rok v našom spoločenstve!

Všetky fotky z našej akcie nájdete TU!

Pozvánka na otvorenie Oratka 2023

Srdečne pozývame deti a mladých, rodičov a starých rodičov, všetkých priaznivcov a sympatizantov na slávnostné otvorenie Oratka v novom školskom roku 2023/24, ktoré bude v piatok 8. septembra o 15:00.

Pre deti a mladých budú pripravené hry a rôzne zaujímavé aktivity. Uskutoční sa krátke stretnutie pedagogicko-výchovných skupín, stretiek, do ktorých je možné sa pripojiť a zapísať na nasledujúci školský rok. Program vyvrcholí slávnostnou svätou omšou o 18:00, po ktorej bude nasledovať občerstvenie pre všetkých prítomných, detí, mladých aj rodičov. Tešíme sa na Vás

Prímestský tábor Oratko 2023 (priebežne aktualizované)

PONDELOK 17.7.

Už dlho sme všetci odpočítavali dni do 17. júla. Dnes totiž nebol len taký obyčajný pondelok – v našom oratku sa predsa začal prímesťák! Už po príchode sme sa zoznámili s detektívom, ktorý nám ukázal zaujimavý vynález – stroj času. Hneď sme ho aj išli vyskúšať! Čo nás však v minulosti ako prvé privítalo bol veľký hrom, žiara, svetlo. Nevedeli sme, že čo to znamená, preto sme cestovali ďalej. Žena oplakávala, že niekto významný zomrel. Kto? Ako? Kedy? Prečo? Išli sme úplne na začiatok. V ďalekej minulosti, do ktorej sme sa preniesli, sme spoznali krásnu neznámu, ktorá čakala dieťa. V nemocnici ale nebolo žiadne miesto, tak sme spojili sily a postavili úplne nové krídlo pre ňu a pre ďalších chorých čakajúcich v uliciach. Jeden problém sme tak vyriešili, neznáma nám ale prezradila ešte niečo – jej manžel nemá prácu, a potrebujú nejakú získať, aby mali za čo kúpiť jedlo a oblečení. Všetci sme boli zvedaví, že čo sú vlastne zač a tak sme sa odhodlane pustili do pracovných pohovorov, aby sme mu pomohli nájsť prácu. Zistili sme, že v týchto končinách je zamestnať sa naozaj ťažké! Všetci zamestnávatelia boli neuveriteľne nároční. Naše hľadanie navyše skomplikovala búrka, a tak sme sa po opätovnom stretnutí rozhodli pokračovať v pátraní po tajomstvách záhadnej minulosti zajtra, keď si trochu oddýchneme.

UTOROK 18.7

Prebudili sme sa do druhého dňa primestkeho tábora. Plní energie sme sa opäť stretli v oratku a tešili sme sa na ďalší skvelý deň. Ráno nám detektív zopakoval, čo sa udialo predchádzajúci deň. Potom sme sa vybrali na cestu do minulosti. Dostali sme sa až k istej Alžbete, ktorá bola príbuznou našej od včera známej Márie. Tiež mala syna približne vo veku syna Márie. Alžbeta sa poznala aj s manželom Márie a prezradila nám, že bol tesár. Pracoval v dielni. My sme sa po jeho vzore tiež rozhodli pracovať a mohli sme si vybrať v ktorych zo širokej ponuky dielni sa niečo nové naučíme a vyrobíme. Následne sme mali svätú omšu a hneď nasledoval chutný obed. Po poobednej sieste a rekreácii sme sa opäť vydali na cestu za Alžbetou. Ona nám povedala, že jej syn už zomrel a tak sme sa museli vrátiť pár rokov dozadu, aby sme na púšti (Tajovského ihrisku) našli Jána Krstiteľa. On nám dal sa úlohu pripraviť cestu Pánovi. Získavali sme suroviny, ktoré sme následne vymieňali za dlaždice na cestu. Túto úlohu nám však znepríjemňovali farizeji. Keď už bola cesta dokončená, týchto farizejov sa nám podarilo priviesť pred Jana Krstiteľa. Obrátili sa a prijali jeho učenie i dali sa pokrstiť. Na konci k nám pristúpila záhadná postava, ktorá sa dala pokrstiť tiež. Pri jej krste z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný syn.“ Potom sme sa vrátili do oratka, kde sme detektivovi povedali, čo sme zažili. Tešíme sa na zajtrajší výletovy deň!

STREDA 19.7

Ako vyzeral tretí deň prímesťáku z pohľadu začínajúcej animátorky?

7:50 Kto 5 krát obehne ihrisko, dostane pol bodu pre svoju skupinku.

8:00 – 8:30 Si natretý opaľovákom? A ty? Ak nie, poď sem!

8:30 Spolu s detektívom sa presúvame do minulosti, aby sme získali ďalšie informácie o našom neznámom mužovi. Získavame informáciu, že sa toho viac môžeme dozvedieť v dedinke s názvom Emauzy. Ale ktorým smerom máme ísť? A tak sme sa vydali do mesta zisťovať, kde sa Emauzy nachadzajú. Šifra pri fontáne nás posiela k soche pred súdom a odtiaľ…opäť k fontáne? Aj napriek miernemu zmätku napokon získavame všetky časti puzzle a zisťujeme, kam sa máme vydať. Po namáhavej ceste sme na mieste. Pri bráne nás vítajú dvaja muži, učeníci- Lukáš a Kleofáš, ktorí nám odporúčajú ísť si po informácie na svätú omšu. Všetci sme vďační za chládok vo vnútri kostola.

11:45 Prečo na ten obed musíme čakať tak dlho? Aha, zabudla som…110 detí a 35 animátorov.

12:15 Lukáš s Kéfasom nám rozprávajú, kde stretli nášho neznámeho prvýkrát – pri vode. A tak aj my odchádzame k vode, do Aquacity.

12:45 Kedy už konečne budeme na rade aj my?

13:00 – 15:30 Nevidel niekto moje dieťa? Pôjdete s nami na tobogány? Netop ho!… Aj napriek takýmto a podobným situáciám si to všetci naplno užívame a nechce sa nám odísť.

15:30 – 15:55 Nekonečné čakanie na sprchy. Znova…110 detí a 35 animátorov.

15:59 My to nestíhame. Nebavte sa!

16:00 Zvládli sme to! Už (takmer) všetci stojíme vonku a jeme olovrant.

16:50 Ešte raz spievame hymnu, scénka s rekapituláciou dnešných zistení, modlitba na záver a môže sa ísť domov! (teda na hodnotenie a plánovanie)

17:00 Aký úžasný a podarený deň! Je nádherne sa dávať a slúžiť deťom, lebo tá služba sa mi nejakým krásnym spôsobom vráti späť.

Vidíme sa zajtra!

ŠTVRTOK 20.7.

A je to tu! Štvrtý deň nášho úžasného prímesťáku, na ktorom nikdy nechýba kopec zábavy! Po našich obľúbených ranných hrách sme videli, ako nám Emauzskí učeníci ukazujú cestu za Ježišom. Aby sme spoznali viac zázrakov, musíme sa vybrať na miesto, kde sa diali – teda na turnaje. Tie boli plné emócií a hlavne dobrých pocitov z výhier. A už aj keď náhodou boli prehry, tak len práve tie nás motivovali k väčšej snahe zvíťaziť. Po náročných turnajoch sme sa povzbudili na duchu na svätej omši. Po nej sme si dali perfektný obed, na ktorom si každý pochutnal. Po obede nám apoštoli povedali, čoho všetkého boli svedkami a že ešte je aj viac ľudí, ktorí nám môžu prezradiť viac. Tak sme sa rozhodli ísť za nimi a zistiť viac. Osobnosti z krížovej cesti nás oboznámili s udalosťami, ktoré zažili spolu s naším neznámim – Ježišom. . Dosť sme sa na tom potrápili, keďže nám postavy nechceli toho veľa prezradiť. Po tejto hre sme sa spolu vrátili do nášho oratka, kde nás už čakali Lukáš a Kleofáš, ktorý sa nás pýtali, či sme niečo zistili počas hry. Konečne sme nazbierali dostatok informáciu na uzavretie prípadu…práve v tento moment náš detektív zmizol. Nevieme kam šiel, a uvedomili sme si, že nás celý tábor sprevádzal človek, o ktorom nič nevieme.

PIATOK 21.7.

Už poznáme človeka, koho sme hľadali a je to Ježiš Nazaretský. Lenže teraz hľadáme človeka, ktorý nám pomáhal spoznávať ho a nájsť jeho identitu. Ako by povedal učeník Lukáš – tak to je trapas. S naším detektívom zmizol aj zašifrovaný odkaz, ktorý sa objavil včerajší deň na našom plote. Na vine je jeden z jeho učeníkov, ktorý túto šifru predal za 30 strieborných a bol to prekvapivo Judáš. Keď sa šifra dala predať, dá sa iste aj odkúpiť. Tak sme si zarobili najkreativnejším spôsobom a to pripravovaním kebabov. Určite by sme si na nich pochutnali, ale obetavo sme ich predali, aby sme mohli získať šifru od obchodníka. Na ceste riešení šifry sme chodili po meste, kde nám dávali nápovedy Mária, Kleopas a Ján. Veľmi náročnými technikami sme nakoniec všetci odkaz vyluštili a ten znel takto – toľký čas som s vami a nespoznali ste ma. Stačilo sa už len zamyslieť. Detektív bol cely čas s nami a snažili sme sa niekoho spoznať, nášho neznámeho, nášho Ježiša. Len nespoznali sme ho. Lebo celý čas bol v podobe nášho detektíva. Cink! Počas celého tábora sa prostredníctvom detektíva a jeho prípadu šírilo do našich sŕdc evanjelium. Preto sme ho chceli šíriť ďalej, až do celého sveta! Pri poslednom boji sme priliepali zážitky z tohto veľkého detektívneho prípadu do rôznych krajín, aby sme ohlasovali Krista. Poslednou táborov svätou omšou sme sa pripravili na stretnutie s ním. A dočkali sme sa!. Zjavil sa a oficialne sme uzavreli prípad. Je pán času a večnosti (Nebolo vám čudné, že sme sa vedeli pohybovať v čase?). Bol medzi nami, a stále bude, či už v podobe detektíva, eucharistie, alebo dobrého priateľa. Na záver detektív vyhodnil skupinku Pintu za najviac nápomocných detektívou. Každá skupinka priložila ruku k tomu pátraciemu dielu a preto sme to aj všetci poriadne oslávili.

Dievčenský pobytový tábor 2023

Milý čitateľ,

mala som príležitosť byť členkou posádky na čele s kapitánom Lordom Paulusom a odvážnou dievčinou Bellou. Každý deň bol naplnený nezabudnuteľným udalosťami. Čelili sme strachu z neznámeho sveta a nekonečného mora. Ale túžba získať poklad a vietor, ktorý sa opieral do plachiet, nás posúvali stále vpred. Čo bolo pokladom, ktorý sme našli? Aká bola naša plavba? Ak si prečítaš môj lodný denník, čoskoro sa to dozvieš.

Pondelok 3.7 denník námorníčky

DOBRODRUŽSTVO

Vykročili sme k neznámemu tajomstvu a naše dobrodružstvo začalo. Precestovali sme vlakom dlhú trasu, až kým sme sa dorazili do pobrežného mestečka navštíviť Bellinu tetu, pracujúcu v hostinci. Zoznámili sme sa s jej priateľkami, hostincom, s členmi našej výpravy a so zvykmi tohto kraja. Keďže nás bolo naozaj veľa, rozdelili sme sa do 4 skupín a každá skupina niesla názov slávnej lode- Periton, Batavia, Santana, Rebecca. Zrazu prišla do hostinca čudná kapitánka – nevedela vydržať ani chvíľu bez alkoholu (museli sme jej dokonca namiešať nápoj), všade rozhadzovala svoje veci a vyzerala veľmi zmätene. Nevšímali sme si ju a spoznávali sme sa medzi sebou, až jej posol nepriniesol listinu s čiernym znamením. Kapitánka po prvom pohľade na ňu spadla na zem a skolabovala! (čierne znamenie znamená, že osoba sa má dostaviť na popravisko). S Bellou a jej priateľkami sme zostali z toho zaskočené. Naša zvedavosť nemohla nechať záhadu tejto kapitánky neobjavenú! Prehľadali sme jej izbu a našli sme truhlicu obviazanú reťazou a zámkami. Pátrali sme ďalej a našli sme indície, ktoré nás zaviedli až ku kľúčom od našej truhlice. Po krásnom ,ale náročnom prvom dni sme sa pomodlili a zaspávali s otázkou, čo za poklad kapitánkina truhlica skrýva…

Utorok 4.7. denník námorníčky

PLAVBA

Nadšene sme vstávali do prvého rána v našom hostinci a nemohli sme sa dočkať, ako zistíme obsah kapitánkinej truhlice. Prvá výzva bola vybrať z množstva kľúčov tie správne, ktoré pasujú do 4 zámkov. Po veľkolepom odhalení truhlice sme nevytiahli žiadne bohatstvo ale 4 útržky mapy (Zavedú nás k pokladu?!) .To bol ten prvý moment, kedy nám napadlo vydať sa na ďalekú plavbu. Lenže vtedy sme ešte nemali žiadne skúsenosti – nikto z nás ešte nezažil honbu za pokladom po šírom mori. Potrebovali sme sa niečo naučiť, získať nejaké zručnosti a tvrdo sa pripraviť. Vybrali sme sa do najbližšej dediny získať potrebné suroviny- laná, plachty, siete, potraviny. Žiadne z nich však neboli zadarmo. Vydobyli sme si ich splnením úloh a výziev. Materiál sme teda získali, no schopnosti nám stále chýbali! Naučili sme sa ako zošiť potrhané plachty, viazať uzly na lanách, vytvoriť kompas, pomenovať súhvezdia… Hraním rôznych turnajov sme taktiež nabrali silu. Zostávalo už len poskladať posádku. Hlavná námorníčka Bella spoločne s kapitánom Lordom Paulusom do nej slávnostne vyvolili 48 najodvážnejších dievčat. Plavba zahájená! Oslávili sme to spoločne rôznymi hrami. Neskoro večer nočná hliadka začula podozrivé rozhovory. Statočné dievčatá museli prejsť komnatami v podpalubí aby zachytili informácie z týchto rozhovorov. Opakovali sa tieto slová –prepad, piráti, zrada. Vtedy sme ešte netušili čo veľké a strašné sa na nás chystá…

Streda 5.6 denník námorníčky

ZRADA

Toto ráno sa nieslo v napätí. Medzi nami je niekto, kto plánuje otočiť kormidlom a obrátiť smer našej plavby a prekaziť nám plány.  Kto je zradca? Stále dookola nám v hlave znela táto otázka. Vedúce lodí (animátorky) začali čeliť veľkým podozrievaniam a obviňovaniam, na ktoré im akákoľvek obhajoba nestačila. Potrebovali sme však naše podozrenia overiť. Na lodi sme objavili veľa plagátov s pirátmi a menami a vďaka tejto detektívnej hre sme obžalovali 4 animátorky. Keď sme sa dohadovali o rozsudku, karty sa zrazu zamiešali. Napadli nás piráti, ktorí neboli nik iný ako Belline kamarátky! Bellu veľmi zranilo, keď videla ako ju najlepšie kamošky zradili. Zajali jej tetu, a kapitána Lorda Paulusa. S pirátmi sme ale vyjednávali: Dokým bude viet naša vlajka a vlajka všetkých skupiniek loď je naša! A tak sme bojovali s pirátmi o vlajky. Spočiatku sa nám darilo, vyhrávali sme nad nimi ale tesne pred koncom nastal obrad- odznel výkrik pirátky Maríny – POVSTANIE. Z našich základní vybehli ďalšie zradkyne s vlajkami a piráti sa oficiálne zmocnili našej lode. Utrpeli sme veľkú porážku. Pod ich krutou nadvládou sme trpeli, museli sme vykonávať nepríjemné činnosti (najväčší vrchol bol, keď nás tie pirátky hádzali do blata). Snažili sme sa ich odlákať falošnou mapou, aby sa vydali opačným smerom ale skúsení piráti nato prišli a zahájili morskú vojnu. Vďaka predošlému tvrdému výcviku sa nám ich ale podarilo premôcť. Čakala nás ešte nečakane ťažká výzva–odpustiť Beliným kamarátkam, ktoré sa dali na stranu pirátov a po tomto boji prišli za Bellou aby sa ospravedlnili. Bella našla v sebe silu odpustenia a kamošky sa obrátili na stranu dobra. Víťazstvo dobra nad zlom sme oslávili lodným bálom. Môžeme ,,pokojne“ pokračovať v plavbe…

Štvrtok 6.7.  denník namorníčky

OSTROV

Vidíme ostrov!! Pevnina!! Nezobúdzali nás slnečné lúče, ani vánok, ani zvuky vĺn, alebo hlas zobúdzajúcej sa posádky, ale výkriky lodnej hliadky. Kapitán zavelil vylodenie. Spustili sme kotvu a vybrali sme na expedíciu opusteného ostrova. Zásoby sa nám už minuli, a tak sme museli spracovať všetko čo ostrov ponúkal a prežiť na ňom. Naučili sme sa žiť s prírodou a pozorovali sme ju. Aby sme prežili vybudovali sme si prístrešky, založili oheň a pripravili sme si samostatne pokrm. Zrazu sme v diaľke zazreli osobu blížiacu sa k našej malej osade. Pribehol k nám človek zvaný Ben Gun. Bol celý nadšený, že po toľkých rokoch vidí stvorenie z mäsa a kostí. Vypočuli sme si jeho príbeh. Bol to bývalý pirát, ktorý sa roky plavili po mori, raboval okolité lode. Jeho cieľom a zmyslom života bolo naháňať označené krížiky na mapách. Na jednej z výprav stroskotal na tomto opustenom ostrove a mal tak naozaj veľa času na uvažovanie. Zistil že jeho život neviedol správnym smerom. Tento ostrov jeho dušu značne obnovil. Prezradil nám, že mu pomohol Boh. Rozhodli sme sa tiež duchovne obnoviť. Prešli sme si otázkami na zamyslenie, spytovaním svedomia a svätou spoveďou. Posilnení duchovne sme nabrali vieru a silu na cestu za pokladom. Poďme! Počkať, počkať.. Mapa je rozdelená na 4 kúsky a potrebujeme ju zošiť. Keďže sme boli opustenom ostrove a niť nebolo možné kúpiť v obchode, potrebovali sme suroviny potrebné na výrobu nite. Po celovečernom snažení sme získali niť a mapu zošili.

Piatok 7.7.  denník námorníčky

POKLAD

Na mape boli 4 krížiky. Ktorý je ten správny?  Na našej ceste sme sa teda rozdelili. Každá skupinka sa vydala za jedným krížikom. Na miestach sme objavili časti odkazu a po spojení odkazov nám už miesto bolo zakopanej truhlice známe. Rýchlo sme sa tam vyhrali. Došli sme na miesto a Bella vykopala nás vytúžený poklad. Ale viete kto na nás v tichosti čakal? Naši starý známi – piráti! Napadli nás a ukradli nám truhlicu. Vzdávať sa ale nikdy nebolo naše. Vzali sme naše zbrane a bojovali sme zo všetkých síl proti pirátom. Spojili sme sily a po dlhom a namáhavom boji sme zvíťazili. Piráti za zachovali prvý krát férovo a definitívne zložili zbrane. Večer nás teda čakala oslava! Rozdali sme si posledné listy a animátorky predviedli menšie divadelné predstavenie. Blížilo sa vyhodnotenie. Skupinky Periton a Rebecca mali v mešcoch najviac diamantov a preto vyhrali ocenenie najlepšie skupinky námorníkov. Všetci námorníci sa radovali rovnako z pokladu a užívali si posledné oslavy pred plavbou domov.

Sobota 8.7.  denník námorníčky

NÁVRAT

Dnes sme sa vrátili s pokladom domov. Získali sme mnoho cenných veci. Prídeme bohatší len o veľké množstvo zlata? Je to to najcennejšie čo sme získali? Určite nie. Do truhlice sa počas tábora ukladalo omnoho väčšie vzácností. Spomienky, krásne zážitky, nové zručnosti, a hlavne nové priateľstvá a vzťahy. Kde je tvoj poklad, tam bude i tvoke srjce.

Počas plavby sa vyhotovili nádherné fotky, link: FOTKY