Ježiš vstal z mŕtvych!
Krstom ku Nemu patríme. Preto sa ná týka Jeho história, jeho životná cesta. Nosíme v sebe Jeho život.
Nech nám táto Veľká noc pomáha stávať sa svedkami Zmŕtvychvstalého Pána všade, kde sme. Aby sme prinášali Jeho svetlo na miesta, kde vládne tma, nádej ľuďom, ktorých ohrozuje zúfalstvo a lásku s odpustením tam, kde chce všetko prekričať nenávisť a hnev. Ježiš žije! A nás pozýva byť svedkami Jeho Zmŕtvychvstania v našom svete… :) Radostne a s chuťou. ;)
Milí farníci. Je tradíciou, že slávenie Veľkej noci je u nás spojené s požehnaním veľkonočných jedál. Pre tento čas, keď nemožno spoločne sláviť liturgiu vám ponúkame text modlitby požehnania v rodine, ktorú vykoná otec alebo matka (alebo niekto z členov domácnosti):
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen
Započúvajme sa do slov Evanjelia podľa Lukáša: (11, 9-13)
Ježiš povedal: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“.
Modlime sa:
Zvelebený si, Pane, náš Bože,
Ty všetko napĺňaš svojím požehnaním.
Ďakujeme za Tvoje dary,
ktoré majú slúžiť k zachovaniu nášho pozemského života.
Nauč nás ich prijímať z Tvojich rúk tak,
aby sa posilnila naša vzájomná láska
a aby všetko smerovalo k Tvojej oslave.
Skrze Krista, nášho Pána.
S dôverou sa spoločne modlime: Otče náš …
Pozdravme Pannu Máriu: Zdravas Mária … (alebo Pod Tvoju ochranu … )
Modlime sa v čase pandémie:
Všemohúci a milosrdný Bože,
zhliadni na našu bolestnú situáciu;
posilňuj svoje deti a otvor naše srdcia nádeji,
aby sme uprostred nás pociťovali tvoju Otcovskú prítomnosť.
Skrze nášho Pána, Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým
po všetky veky vekov. Amen.
Blížime sa ku Veľkonočnému Trojdniu, najväčším sviatkom liturgického roku. Liturgia týchto dní je veľmi bohatá. Poskytne nám množstvo rôznych podnetov a povzbudení. Kto by však chcel, môže si nájsť pár tichých minút a pokojne si premeditovať napríklad tento text od sv. Augustína (z Liturgir hodín, Posvätné čítanie, streda vo Veľkom týždni). Aj s príslušnými staťami sv. písma. Môže to byť vynikajúca duchovná príprava na hlbšie prežitie Veľkonočných sviatkov, aj dní, ktoré budú nasledovať po nich. :) Nech sa páči:
Z Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium
(Tract. 84, 1-2: CCL 36, 536-538)
Plnosť lásky
Drahí bratia, plnosť lásky, akou sa máme navzájom milovať, Pán definoval slovami: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ (Jn 15,13) Z toho vyplýva, čo hovorí ten istý evanjelista Ján vo svojom liste: „Ako Kristus položil za nás svoj život, tak aj my sme povinní dávať život za bratov“ (porov. 1Jn 3,16); teda vzájomne sa milovať, ako on miloval nás, keď za nás položil svoj život.
Veď už v Šalamúnových Prísloviach čítame: „Keď si sadneš jesť k stolu u veľmoža, dávaj pozor a všímaj si, čo ti predkladajú; a tak siahni rukou vo vedomí, že aj ty musíš také pripraviť.“ (porov. Prís 23,1) Lebo aký stôl veľmoža to je, ak nie ten, z ktorého sa prijíma telo a krv toho, čo položil za nás svoj život? A čo znamená sadnúť si k nemu, ak nie pokorne pristúpiť? A čo znamená dávať pozor a všímať si, čo ti predkladajú, ak nie rozjímať, ako si zasluhuje taký dar? A čo znamená tak siahnuť rukou, aby si vedel, že aj ty musíš také pripraviť, ak nie to, čo som už povedal: že ako Kristus položil za nás svoj život, tak aj my sme povinní dávať život za bratov? Tak to hovorí apoštol Peter: „Kristus trpel za nás a zanechal nám príklad, aby sme kráčali v jeho šľapajach.“ (1Pt 2,21) To znamená pripraviť také isté. To robili s horúcou láskou svätí mučeníci. A ak nemáme márne sláviť ich spomienky a pristupovať k Pánovmu stolu na tej istej hostine, na ktorej sa aj oni sýtili, musíme ako oni aj my také pripraviť.
Preto si pri tomto stole nespomíname na nich tak ako na ostatných, čo odpočívajú v pokoji a my sa za nich modlíme, ale skôr tak, že sa oni budú modliť za nás, aby sme vytrvalo išli v ich šľapajach; veď dokázali tú lásku, o ktorej Pán povedal, že väčšej niet. Lebo svojim bratom preukázali to isté, čo sami prijali z Pánovho stola.
Tým nechcem povedať, že by sme sa mohli vyrovnať Kristovi Pánovi, aj keby sme preňho podstúpili mučeníctvo až do krvi. On mal moc dať svoj život a zasa si ho vziať (porov. Jn 10,18). My však nežijeme, dokiaľ chceme, a umierame, aj keď nechceme. Keď on zomrel, hneď v sebe zabil smrť, my sa v jeho smrti vyslobodzujeme zo smrti. Jeho telo nevidelo porušenie, naše si až po porušení na konci vekov skrze neho oblečie neporušenosť. On nás nepotreboval, keď nás mal spasiť; my bez neho nemôžeme nič urobiť (porov. Jn 15,5). On je pre nás, ratolesti, viničom, my bez neho nemôžeme mať život.
A napokon: aj keby bratia zomierali za bratov, nijaký mučeník nevylieva krv na odpustenie bratových hriechov, ako to urobil on za nás. Ale tým pre nás neurobil niečo, čo by sme mali nasledovať, ale za čo máme ďakovať. A pokiaľ mučeníci vyliali svoju krv za bratov, potiaľ preukázali to isté, čo prijali z Pánovho stola. Milujme sa teda navzájom, ako aj Kristus miluje nás (porov. Jn 13,34; Gal 2,20) a vydal seba samého za nás (porov. Ef 5,2).
Otázky do ústrania:
– ako, kedy konkrétne ja „dávam život“ za mojich blížnych (doma, v škole, v oratku atď…).
– v čom sa ešte snažím „napodobňovať“ nášho Majstra z Nazaretu (toto robte na moju pamiatku)? V čom sa mi darí, s čím mám ťažkosti, keď HO mám „vyznať“, zachovať sa ako „správny“ kresťan?
– čo posilňuje moju vieru a nádej vo večný život? Čo, kto mi pomáha žiť ako „veľkonočný“ človek, ktorý má nádej, že aj v mojom živote utrpenie Veľkého piatku aj tichú bezmocnosť Bielej soboty Ježiš raz premení na nekončiacu sa veľkonočnú radosť v Nebi?
– Ako sa táto nádej (že jestvuje večný život v Nebi) prejavuje v mojom terajšom živote? V tom, ako sa teraz správam k „mojim“ ľuďom okolo mňa?
Za dobré a pekné – môžem Bohu poďakovať osobnou modlitbou vďaky
Za zlé – vzbudím si úprimnú ľútosť. Kto chce, môže využiť ponuku sviatosti zmierenia – viď info na tému sv. spovedí v týchto dňoch.
Tento deň slávime veľmi pekný sviatok – Zvestovanie Pána. Boh si pýta dovolenie od človeka, Márie. Je obdarovaná krásnymi darmi už od prvej chvíle jej existencie. Tým doteraz najkrajším darom je, že má čisté srdce. Nie je v ňom ani kúsok nedôvery, reptania proti Bohu – teda ani tieň hriechu. Nie je to iba jej snaha, ale v prvom rade prijatý dar čistého srdca – srdca, kde môže prebývať Boh. A to, čo slávime dnes je, že Nebeský Otec posiela svojho posla – archanjela Gabriela, aby ju poprosil o prijatie Jeho Syna – aby sa stala matkou Jeho Syna. Nerozumie tomu… a ani nik z ľudí, by to nepochopil, čo to vlastne Boh chce. Ten, ktorý nemá telo, nežije telesne, chce, aby bola matkou Jeho Syna. No tým, že jej srdce je naklonené v dôvere a naplnené voči Bohu láskou, dokáže pozvanie prijať. Stáva sa svedkom Božej životodárnej lásky. Vďaka jej ÁNO si každý rok (25.3.) pripomíname, že dnes sa Boh stal človekom. Nie na Vianoce, ale 9 mesiacov skôr. Tu je začiatok Božej prítomnosti v ľudskej prirodzenosti. Boh si „obliekol ľudskosť“ – má ľudské telo a ľudskú dušu. Neobsadil iného človeka, nevyvolil si niekoho iného. Syn – Božská osoba prijala pod srdcom Panny ľudskosť. Od tejto chvíle boží Syn má božskú i ľudskú prirodzenosť. To, čo je ľudské sa mu stalo vlastným.
Boh sám ukazuje, že človek nevzniká až po určitom štádiu vývoja, ale od chvíle „Áno“ – tu je začiatok (počiatok – počatie človeka). A ďalším krásnym posolstvom je, že človek sa má narodiť z lásky, nie zo žiadostivosti, či z násilia… A práve preto sa Boh stal človekom, aby zahojil rany všetkých, ktorí svoje „Áno“ nepovedali v láske – teda v spolupráci – v súlade s Božou láskou. Aby uzdravil všetkých, ktorí nevedia, alebo zabudli, že darcom života i zdravia je Boh… a človeka si k tejto spolupráci pozýva. … a dokonca aj vtedy, keď niekoho zranil, alebo niekomu ublížil. Darca života sa teda rozhodol, že chce zobrať naše rany na seba, aby nás svojimi ranami uzdravil…
Nech Pán vstúpi do všetkých nedostatkov, bolestí, slabostí, zlých rozhodnutí, do všetkých neprávostí, zneužití, …. do každého hriechu, aby ho uzdravil – a aby každý človek zažil dotyk jeho uzdravujúcej a oslobodzujúcej lásky. Aby každý pochopil, že život má svoju dôstojnosť a je chránený Božím právom.
Nech v tento deň dobrý Boh vstúpi do všetkého, čo je choré, zbité, odsúdené, … Nech prinesie život v plnosti každému, kto si ho praje.
On chce pôsobiť aj dnes. dovoľme mu to.
Ak by niekto chcel túto tému niekto rozvíjať – literatúry je mnoho i podujatí. Nezabudnime však na Toho, kto tu má hlavné slovo.
Ponuka:
Je zaujímavé, že tento deň je u nás na Slovensku spojený so sviečkou manifestáciou – s témou odvahy. Podujatie bude dnes o 19:00 online na youtube. Tu je možnosť získať link.
Už túto nedeľu 7.3.2021 Vás pozývame spoločne sa pomodliť krížovú cestu o 15:00, prostredníctvom nášho youtube kanála Saleziáni Poprad.
Link nájdete TU: (prenos bude k dispozícii v nedeľu)
https://www.youtube.com/channel/UCpMHAOIZNVdZDtfoxub6GXA
Po krížovej ceste však program nekončí! Pozývame vás všetkých aj na diskusiu s Nikom Chirkovom, ktorého si môžete pamätať z čias, keď bol novicom. Diskusia začne o 16:00 hod. po krížovej ceste, cez ZOOM alebo youtube. Dozvieme sa viac o misii v Jakutsku, o činnosti tohto diela, ich radostiach aj trápeniach, pre ktoré potrebujú našu pomoc prostredníctvom tohtoročného projektu Tehlička.
Tešíme sa na vás!
Ahojte priatelia,
opäť tu máme možnosť podporiť misijné dielo vďaka projektu Tehlička. Tohtoročným zámerom je pomôcť dielu v Jakutsku. Dom v Aldane, ktorý bol počiatkom misijnej činnosti v Jakutsku, je v havarijnom stave a nutne potrebuje rekonštrukciu. Aby mohol byť miestom, kde mladí môžu stretnúť Don Bosca.
Najviac je potrebná vaša láska, či už vo forme modlitby alebo zhmotnená vo forme finančnej pomoci. Na stránke https://www.tehlicka.sk/ v sekcii „Spoznajme“ si môžete nájsť veľa zaujímavostí o Jakutsku a v sekcii „Pomôžme“ nájdete zopár nápadov ako za zapojiť. Zbierku je možné sledovať aj na sociálnych sieťach SAVIO.
Zbierku môžete podporiť darovaním online, zdieľaním výzvy na sociálnych sieťach alebo vytvorením vlastnej výzvy na jej podporu. Okrem toho je možné prispieť vkladom či prevodom finančného daru na číslo účtu IBAN: SK6911000000002620852641, variabilný symbol 2103035001.
Verejná zbierka potrvá od 17. februára 2021 do 14. apríla 2021. Avšak je možné ju finančne podporiť do 31. októbra 2021.
Za každú podporu ďakujeme.
Tento rok začal vzácny – milostivý čas – pôstne obdobie od 17.2. 2021
Pôst má pomôcť človeku k tomu, aby bol schopný otvoriť sa pre Boha, ktorý chce konať v nás i cez nás – chce žiť a pracovať s nami.
Máme teda čas pokánia a pôstu, aby sme dokázali viac prežívať svoju identitu ako Boží synovia a dcéry, ako manželia, ako kňazi, ako zasvätené osoby – ktorých úlohou je spolupracovať na rozvíjaní Božej rodiny a premene sveta.
Čo k tomu potrebujeme? Ducha modlitby a ducha pokánia. Modliť sa a naprávať svoje zlyhania – z prežívania falošnej identity. Potrebujeme posilniť svojho ducha modlitbou a pokáním.
Na inšpiráciu – tri dôležité nástroje pôstu:
Dnešná myšlienka na pôst: „Mnohí stratili vieru buď preto, že celkom stratili ducha modlitby, alebo aj preto, že ho nikdy nemali a ani ho nemajú, ak sa nemodlia“. JÁN Z KRONŠTADTU (pravoslávny biskup, divotvorca 19.stor.)
Mať ducha modlitby, znamená modliť sa, byť v kontakte a dialógu s Bohom. Sú určité modlitby, ktoré nás vovádzajú do spoločenstva, ktoré sa modlí – to je liturgická modlitba, liturgia domácej cirkvi, modlitba ruženca (v pôste predovšetkým bolestného ruženca), modlitba korunky Božieho milosrdenstva, modlitba krížovej cesty. Patrí sem rozjímavé čítanie Božieho slova – počúvanie, vychutnávanie si toho, čo Boh hovorí o sebe, o nás… Cieľom je mať ducha modlitby – byť v neustálom spojení s Kristom.
Pre povzbudenie do modlitby nájdete niečo aj ponukách našej farnosti liturgiu domácej Cirkvi na nedele (napríklad) , online prenosy sv.omši, sv. ruženca vo štvrtok o 20:00, krížovej cesty v nedele a v piatky o 15:00,
Dobrá strava pre modlitbu je Božie slovo – tu je jedna z možností.
Áno. Hriech nestačí oľutovať a vyspovedať sa z neho. Toto je potrebné, aby nám bolo odpustené – čo je veľmi dôležité. Ísť na sviatosť zmierenia je potrebné vždy, keď máme na duši ťažký hriech – lebo vtedy sme duchovne mŕtvy. Vtedy žiadne dobro, ktoré konáme, nás nespasí. Potrebujeme odpustenie.
Po hriechu zostávajú dôsledky, ktoré je potrebné naprávať, našou úlohou je urobiť to, čo je v našich silách. K tomu slúžia skutky pokánia. Napraviť, poupratovať po tom, čo sme napáchali. Dovoliť, aby vstúpila Božia láska cez naše myšlienky, slová a skutky tam, kde jej je nedostatok.
Námet môžeme čerpať z pomôcky Izba miestom neba (najmä pre mladých)
alebo z jednoduchej dynamiky pre rodiny: NINIVE POKÁNIE RODÍN – 40 dní pokánia (spoločný desiatok ruženca za odprosenie našich hriechov – v manželstve, v rodine, …; skutok pokánia – každý deň si manžel zapíše skutok pokánia za svoju manželku… a manželka za manžela, či za svoje deti a deti si zapisujú skutok pokánia alebo modlitbu za svojich rodičov či súrodencov; skutky pôstu – obmedzovať sa v prijímaní jedla a pôžitkov pre oči a uši, – zriekanie niečoho, čo nás aspoň trochu bolí – vtedy to má zmysel. Tieto skutky obetujme cez ruky Panny Márie ako prosbu za obnovenie rodiny, spoločenstva…)
Veľmi pekná ponuka je na stránke tehlicka.sk
Pre deti a mladých je veľmi pekná ponuka Katolíckeho katechetického a pedagogického centra
__________
Nakoniec pridávame aktualizované info z TK KBS
a to, že Biskupi píšu veriacim spoločné povzbudenie pred začiatkom Pôstu (TK KBS)
Milí veriaci, nedovoľme si stratiť a ani obrať o tento vzácny čas!
Skôr ako si to môžete pozrieť, pokúsim sa to opísať. Lebo to hlavné je očiam neviditeľné ?
Vo Veľkej sa koná celodenná adorácia 3 krát v roku: 15.2, 11.5. a 23.9. Dni na adoráciu sú rozdelené vrámci diecézy tak, aby nezostal ani jeden deň v roku bez verejnej úcty Ježišovi, ktorý sa daruje a zjednocuje s nami v Eucharistii.
Dnes 15.2.2021 je naša farnosť na rade. V kostole je zima (0 – stupňov Celzia), navyše zákaz zhromažďovania i organizovania verejných akcií – kvôli pandémii. Kostoly môžu byť síce otvorené, ale ľudia do nich nemôžu byť pozývaní. Pán kostolník pripravil všetko potrebné a naši šikovní technici Richard a Dano zabezpečili online prenos. Ochotní farníci sa prihlásili cez našu webovú stránku (ktorú spravuje za našu farnosť Ondrej), aby sa zabezpečilo bdenie aspoň na diaľku cez obrazovku – čím sme vytvorili živú reťaz adorátorov. Je to čas modlitby, čítania Božieho slova, počúvania, ticha s Ježišom – ktorý býva aj vo Veľkej, v každej rodine, spoločenstve, v manželstve, v srdci každého, kto ho prijal. Skláňame sa pred Jeho prítomnosťou v kúsku chleba, pozeráme sa na Ježiša v Eucharistii. Monštrancia aj svojim umelecký stvárnením hovorí – že „tu uprostred je viac, ako vidíš“. Je to Boh, ktorý nevládne násilím a manipuláciou, či cez vonkajšie efekty, ale poníženou láskou a tichosťou v premenenom chlebe. To je viac ako všetko ostatné. Napriek jeho tichosti, nik nemá silnejšie slovo – lebo je sám Slovom. Nik ho nepredbehne – lebo je prvý. A nik nemá silnejší argument – lebo má posledné slovo – definitívne. Tam uprostred monštrancie je prítomná sila, skrze ktorú bol stvorený svet, skrze ktorú je svet udržiavaný a skrze ktorú je zachraňovaný. Je to Niekto – kto o sebe povedal, že je tichý a pokorný srdcom a z lásky k nám sa stáva pokrmom, aby sme sa my mohli stať tým, čo prijímame – súčasťou Krista – Jeho tajomným telom … Cirkvou. On je naším životom.
Takto sa stáva adorácia prípravou na prijatie tejto silnej lásky… je to vlastne ladenie srdca s Ježišom – aby medzi ním a nami nebolo žiadne protirečenie, aby mohol konať v nás i cez nás… Mocou Svojej lásky, ktorá vstupuje do srdca, ktoré stíchlo a odložilo všetky svoje roztržitosti – prácu, plány a myšlienky nabok – môže konať, tvoriť – aj z ničoho…
15-ta hodina dňa je časom, keď si uvedomujeme zavŕšenie obety prvej svätej omše – Ježiš zomiera a dáva nám svoj život. V túto hodinu sa rodí Cirkev – pretože Ježiš dáva svoj život tým, ktorí v neho uverili a prijali jeho dar – pri poslednej večeri pozýva – vezmite a jedzte… Tesne pred touto hodinou zvŕšenia zaznievajú Jeho posledné slová z kríža. Evanjelista Ján opisuje túto udalosť ako očitý svedok: „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“. (Jn 19, 25-27)
Tento príbeh som si uvedomil práve dnes v kostole pred 15. hodinou. V kostole, ktorý je zasvätený tomuto Jánovi – apoštolovi a evanjelistovi. Akoby sv. Ján chcel Veličanov povzbudiť, že je tu a nezabúda na nikoho, kto tu býva. Majstrovsky použil znaky kostola, aby prehovoril miestnej cirkvi. Dnes som sa teda stal svedkom krásnej súhry znakov – povedal by som zázraku. V spomínanom čase som si všimol ako cez vitrážové okná, ktoré navrhol akademický maliar p. Michal Trembáč (+12.2.2015) prenikali z neba jasné lúče slnka. Jedno okno znázorňuje milosrdnú Božiu lásku – cez srdce Ježiša dovnútra kostola prenikajú lúče milosrdenstva. A druhé naznačuje Zoslanie Ducha Svätého – na Máriu a Cirkev. Prenikavé svetlo Ducha Svätého – dokonalej lásky napĺňa Máriu a Cirkev. Cez jej červený žiarivý odev (čo je znakom plnosti Božieho Ducha – plnosti vyžarujúceho života) prechádzajú červené lúče svetla a dotýkajú sa oltára – miesta, kde sa spája nebo so zemou. Postupne sa približujú k monštrancii – k Eucharistickému Ježišovi. Toto svetlo jednoty lásky- Matky a Božieho Ducha hladí Ježiša, ktorý odovzdáva život: „Žena, hľa tvoj syn! … Hľa tvoja matka!“… Po pár minútach sa svetlo z monštrancie stráca ako vtedy na Kalvárii… Svetlo vošlo do temnoty smrti – no posledné slovo nemala smrť, ale Život… Tento príbeh sa sprítomňuje pri každej svätej omši… no občas veľmi zarezonuje. Keď sa svetlo dotkne srdca. Ďakujem Ti Ježiš za dnešnú adoráciu.
DV
P.S.: kúsok z toho „zázraku“ môžete vidieť na zázname adorácie medzi 6:38:00 – 6:51:00
Všimnite si premenu svetla bieleho na červené akonáhle sa dotkne monštrancie…
Drahí bratia a sestry,
v našom živote sú vzácne výročia, ktoré sa stávajú výzvou. Výzvou zastaviť sa, stíšiť sa a zamyslieť i veľkodušne „chváliť slávnych mužov“ – pre ich činy, múdrosť, udatnosť a obetavosť – ako nám to pripomínajú už starozákonné knihy (porovnaj Knihu Sirachovcovu 44,1-5,12).
Výročia a jubileá sú v našich životoch dôležité na oživenie pamäti, ocenenie hodnôt, možnosť poďakovať, prejaviť ochotu a pokračovať v začatom diele.
K významným výročiam v živote Cirkvi na Slovensku patrí aj storočnica vysviacky troch biskupov v Nitre 13. februára 1921: Mariána Blahu pre Banskobystrickú diecézu, Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišskú diecézu.
Dobová tlač nazvala túto radostnú skutočnosť „takým veľavýznamným historickým dňom, akým bol deň, v ktorom dal Štúr Slovákom slovenčinu za jednotný národný jazyk“. Pri vysviacke biskupov išlo o závažný medzník v usporiadaní náboženského života na území Slovenska v rámci prvej Česko-Slovenskej republiky. V tomto usporiadaní vidieť aj úsvit vzniku budúcej Slovenskej cirkevnej provincie (1977).
Dôvera vložená do nových biskupov bola v nasledujúcich rokoch v celom rozsahu naplnená. Stali sa nielen správcami, ale predovšetkým otcami zvereného ľudu. Ich plné nasadenie za dobro veriacich bolo cítiť v mnohých oblastiach života, no najmä v duchovnej oblasti. Očividne nastala obroda náboženského života. Nevídaný rozmach dosiahlo – okrem iného – misijné hnutie, keď sa Slovensko stalo jednou z popredných krajín Európy v podpore misií. Budovanie duchovných i hmotných hodnôt prinieslo bohaté ovocie. Už po uplynutí niekoľkých rokov a z mnohých ďalších žila Cirkev nasledujúce desaťročia, ba žije až doteraz. Ich náboženské úsilie bolo, žiaľ, najmä u Božieho služobníka Jána Vojtaššáka poznačené neprajnosťou zo strany nastupujúceho ateistického režimu, nespravodlivým súdom a dlhým väznením.
Keď si s vďačnosťou pripomíname vysviacku troch slovenských biskupov ako významný historický medzník, nemôžeme nevidieť jeho korene, ktoré siahajú až do cyrilo-metodského obdobia. Nitra totiž bola zvolená pred sto rokmi ako miesto konsekrácie biskupov práve pre svoju historickosť, ako „mesto Metodovo“, a pôsobenie týchto biskupov bolo pokračovaním v brázde cyrilo-metodskej misie.
Dnešný deň sa v univerzálnej Cirkvi slávi ako sviatok svätých Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. Veď oni svojím významom presiahli dobu, v ktorej pôsobili. Vytvorili hodnoty dodnes nábožensky a kultúrne formujúce a stvárňujúce národy Európy, ba i sveta. Ich posolstvo v čase zrodu kresťanskej Európy bolo – osobitne pre slovanské národy – zvlášť potrebné a ostáva aktuálne až do súčasnosti.
Oživotvorenie cyrilo-metodských hodnôt je inšpiratívne aj pre dnešného človeka, v časoch, keď sa zdanlivo končí a zaniká tradičná kultúra, pribúdajú pocity neistoty, úzkosti a vyprázdnenosti. Solúnski bratia sú aj dnes poslami nádeje. Potvrdzujú, že náboženské, kultúrne a duchovné úsilie má svoj zmysel,
a že je to dlhodobý proces „odovzdávania a prijímania“. Mali by sme sa k ich posolstvu v plnej miere a v správnej podobe vrátiť ako k fundamentu, ktorý má svoju stabilitu. Slová pápeža sv. Jána Pavla II. – vyrieknuté 30. júna 1995 pred tristotisícovým zástupom prevažne mladých, v Nitre-Janíkovciach – stále platia: „Drahí priatelia, uvedomte si, aký neoceniteľný je dar, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k vám po dlhej ceste generácií od čias svätého Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zveľaďujte.“
Drahí bratia a sestry, zveľaďujeme dar viery aj tým, že sa budeme k náboženským hodnotám hlásiť v nasledujúcich dňoch pri sčítaní obyvateľstva.
„Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach,“ povedal Pán Ježiš v evanjeliu (Matúš 10,32). Využime, každý osobne, aj túto príležitosť, aby sme potvrdili svoju prináležitosť ku Kristovi a k jeho Cirkvi.
Zároveň si pripomeňme, že naša viera nemôže zostať iba „na papieri“, ale má sa uskutočňovať konkrétnym spôsobom:
– v modlitbe, bohoslužbe, v praktizovaní lásky k Bohu a k blížnemu, v prejavoch telesného aj duchovného milosrdenstva.
Nastávajúci čas je možnosťou hovoriť o viere, pozývať k nej tých, ktorí sa vzdialili, intenzívnejšie svedčiť o pôsobení Boha v našich životoch;
aby svet aj naším prostredníctvom počul o jeho láske, aby sa nielen skrze naše slová, ale najmä skutky dozvedel o jeho dobrote.
Veľa sme od Pána Boha dostali: veľkodušne, bezodplatne, štedro. Pripomeňme si to, a prijatú veľkodušnosť a štedrosť aj my odvážne prejavujme.
„Modlitbou nezmeškáš, almužnou neschudobnieš“, učili naši rodičia. Praktizujme to aj v dnešnej dobe. Robme, čo je v našich silách, aby nik nezostal pozadu, vylúčený, skartovaný – ako nám to pripomína Svätý Otec –, aby sa na nikoho nezabudlo.
Aj pri očakávanom sčítaní – drahí bratia kňazi, milí veriaci –, buďme vo farnostiach ochotne nablízku tým, ktorí nemajú k dispozícii moderné technológie. Pomôžme najmä seniorom a bratom a sestrám, ktorí môžu mať obavy, či ťažkosti s elektronickými prostriedkami. Vydávajme v každej situácii vynachádzavé, živé svedectvo o viere, ktorú sme od predchádzajúcich generácií prijali, o nádeji a láske, ktoré uchovávame v našich srdciach.
Na záver sa modlíme so zomierajúcim svätým Konštantínom-Cyrilom, ktorého deň narodenia pre nebo (štrnásty február 869) si dnes pripomíname:
„Pane, Bože môj, zachovaj verné stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nie súceho a nehodného svojho sluhu. Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby. […] Všetkých spoj do jednoty, učiň ho ľudom znamenitým, jednomyseľným v pravej viere […] spravuj ich svojou mocnou pravicou, skry ich pod ochranu svojich krídel, aby všetci chválili a slávili tvoje meno“ (porovnaj: Život Konštantína, osemnásta kapitola).
V úsilí o zachovanie týchto hodnôt vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi.
(Prečítať namiesto homílie na Šiestu nedeľu v Cezročnom období, 14. februára 2021)
