Deviatnik k sv. Jánovi Boscovi – 3. deň

3. deň deviatnika – Don Bosco a láska k povolaniam

Mnoho sa dnes rozpráva o nedostatku duchovných povolaní a hľadajú sa príčiny tohto stavu.
Základný problém väzí v nedostatku viery. Je to
neschopnosť a neochota uveriť, že Boh nás môže
urobiť šťastnejšími ako všetky ponuky dnešného
sveta, ktoré nemusia byť ani zlé. Kríza viery spôsobuje krízu dôvery a rozhodnutia sa pre veci,
ktoré nás presahujú. Otázka duchovných, rehoľných a misijných povolaní je otázkou budúcnosti
Cirkvi: Kto bude ohlasovať Krista mladým o dvadsať rokov, kto ich bude spovedať, vysluhovať sviatosti? Pán povoláva stále!

Pápež František:

„Pri stretnutí s Pánom sa niekto
môže cítiť priťahovaný povolaním k zasvätenému
životu alebo posvätnému kňazstvu. Je to odhalenie, ktoré nadchýna, no zároveň ľaká; človek
sa totiž cíti povolaný byť ‚rybárom ľudí‘ na loďke
Cirkvi a nato je potrebné úplné sebadarovanie
a záväzok vernej služby evanjeliu a bratom. Také
rozhodnutie zahŕňa riziko zanechať všetko, aby
sme nasledovali Pána a úplne sa mu zasvätili,
aby sme sa stali spolupracovníkmi na jeho diele. Mnohé vnútorné prekážky nám môžu brániť uro-
biť toto rozhodnutie. Najmä v istých silne sekularizovaných spoločnostiach, v ktorých — zdá sa
— už niet miesta pre Boha a pre evanjelium, sa
človek možno zľakne a prepadne ‚únave nádeje‘.
A predsa niet väčšej radosti ako riskovať život pre
Pána! Osobitne vám, mladým, chcem povedať: nebuďte hluchí voči Pánovmu povolaniu! Ak vás volá na túto cestu, nevytiahnite veslá naspäť do loďky, ale dôverujte mu. Nedajte sa nakaziť strachom, ktorý nás paralyzuje pred veľkými výškami, ku ktorým nás Pán pozýva. Pamätajte stále, že tým, čo
zanechali svoje siete a loďku, aby ho nasledovali,
Pán sľubuje radosť z nového života, ktorá napĺňa
srdce a oduševňuje na ceste.“

(Posolstvo na 56. svetový deň modlitieb za duchovné povolania, 2019)

Problém povolania (1872)

V roku 1872 sa don Bosco stretol s generálnym predstaveným rehoľníkov sv. Františka z Paoly. Bol to veľmi vzdelaný človek. Don Bosco ho úctivo pozdravil
a povedal mu: „Páter, zaiste máte veľa starostí ako hlavný predstavený.“ „Málo, alebo skoro nič, je nás len niekoľko.“ „Koľko máte novicov?“ „Ani jedného.“ „A koľko študentov?“ „Ani jedného.“ „Ako to? A vy sa nesnažíte zamedziť tomu, aby nezanikla taká slávna
rehoľa, ktorá má také zásluhy o Cirkev a ktorá ešte nesplnila úlohu, ktorú jej vytýčil jej zakladateľ a o ktorej
jestvujú ešte mnohé proroctvá, ktoré sa majú splniť?“ „Nemáme povolania!“ „Keď nemôžete nájsť povolania
v Taliansku, choďte do Francúzska, do Španielska, do
Ameriky… a tam nájdete niektorých, ktorí sa k vám pridajú, aby vzrastala taká slávna rehoľa, do ktorej patríte. Za to máte veľkú zodpovednosť a budete
z toho skladať Bohu účty. Aké námahy, aké trápenie
musel podstúpiť jej svätý zakladateľ sv. František
z Paoly, keď ju chcel založiť! A vy by ste pripustili, aby
vyšli nazmar toľké modlitby, toľké námahy a toľké nádeje?“ Pri týchto slovách don Bosco zaujal taký vážny
a veliteľský postoj a hovoril tak dôrazne, že dobrý generálny predstavený sa triasol ako prváčik, keď nevie
úlohu. Prisľúbil, že sa pousiluje, aby získal nové povolania. Neopísateľnou láskou miloval don Bosco všetky rehoľné spoločnosti. (MB X., 368)

Modlitba k donovi Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.