Deviatnik k sv. Jánovi Boscovi – 4. deň

4. deň deviatnika – Don Bosco a horlivosť za spásu duší

Staráme sa o všetko možné aj nemožné. Vo všetkom sa vyznáme, máme potrebu k všetkému sa
vyjadriť, zamudrovať, všetko okomentovať. Veľa
ráz zbytočne aj o tom, čo ani nemôžeme ovplyvniť. A zabúdame na to najhlavnejšie — starať sa
o vlastnú dušu, o jej smerovanie do neba. Táto
starosť bola zverená do našich rúk. Je len na nás,
nakoľko prijmeme ponuku záchrany ponúkanú
Pánom Ježišom. A tak otázka: „Čo považuješ za
najdôležitejšie vo svojom živote?“, je namieste pre
každého z nás.

Pápež František:

„Ako púšť nie je prvým miestom,
na ktoré by sme chceli ísť, tak ani výzva k obráteniu nie je tou prvou vecou, ktorú by sme mali
chuť počúvať. Hovoriť o obrátení môže vyvolať
smútok; zdá sa to ťažko zlučiteľné s radostným
evanjeliom. No k tomuto dochádza vtedy, ak sa
obrátenie zužuje na morálnu snahu, takmer ako
by bolo iba ovocím nášho úsilia. Problém je práve tu, v zakladaní všetkého len na našich silách.
To nejde! Tu sa uhniezďujú dokonca aj duchovné smútky a frustrácia: chceli by sme sa obrátiť, byť lepšími, prekonať naše chyby, zmeniť sa, ale
cítime, že nie sme toho plne schopní, a napriek
dobrej vôli znovu upadáme. Prežívame rovnakú
skúsenosť ako sv. Pavol, ktorý písal: ‚Viem totiž, že
vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť
dobro, to mi je blízke, ale robiť dobro nie. Veď nerobím
dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem‘ (Rim 7, 18 — 19). Môže nám prísť na pomoc gréčtina s etymológiou evanjeliového slovesa ‚obrátiť
sa‘, metanoéin, ktoré znamená myslieť ponad, čiže
ísť ponad svet zvyčajného myslenia, za hranice
našich navyknutých mentálnych schém. Mám
na mysli práve tie schémy, ktoré všetko zužujú
na naše ja, na naše požadovačné snahy vystačiť si
sami.“ (Homília v Aténach, 5. decembra 2021)

Lekcia pre generála (1855)

Don Bosco bol raz na hostine u grófa Camburzana,
slávneho rečníka a poslanca v piemontskom parlamente. Často chodieval do toho domu a vždy ho prijali
ako priateľa a svätca. Počas obeda alebo po ňom sa
ho gróf či grófka vypytovali na duchovné záležitosti.
V ten večer sa však rozhovor účastníkov hostiny točil
zväčša okolo svetských záležitostí, lebo istý generál
vedel zaujať takú bojovú pozíciu, že slovami strieľal
len on a strhol na svoju stranu všetkých prítomných. Pri odchode všetci odprevádzali dona Bosca až k dverám a zasypávali ho otázkami. Aj generál, ktorý sa už
vzdával svojej palebnej pozície, s údivom počúval tieto
nové rozhovory. Chcel sa spýtať dona Bosca: „A čo by
ste odporúčali mne?“ Don Bosco nachvíľu zastal, ako
zvyčajne robieval vo vážnych momentoch, a potom
povedal: „Vy, ak máte rád dona Bosca, pomôžte mu
zachrániť vašu dušu!“ Tieto slová vyslovil tak vážne, že to všetkých prekvapilo a vyvolali mimoriadny
účinok. Don Bosco z toho domu odišiel, ale stal sa
potom predmetom veľkého obdivu všetkých. Najviac
bol dojatý generál, ktorý udivene, akoby bez seba, povedal: „Len don Bosco mi mohol dať toto napomenutie
a takým jasným spôsobom. Zdalo sa mi, že vo mne číta
ako v otvorenej knihe, lebo ja už naozaj roky nemyslím
na svoju dušu. Teraz sa však pousilujem zmeniť bojovú taktiku a stratégiu k novým bojom a víťazstvám.“

Modlitba k donovi Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.