Deviatnik k sv. Jánovi Boscovi – 5. deň

5. deň deviatnika – Don Bosco a ťažkosti


Nie je zriedkavé počuť mladých ľudí, ako sa sťažujú na život a prejavujú nespokojnosť. Sú nespokojní s tým, ako vyzerajú; s tým, že ich nemá
nikto rád; s tým, že isté veci nedokážu; s tým, že
druhí niečo majú a im to chýba… V živote nemôžeme mať všetko tak, ako si vysnívame, a jednoducho musíme prijať, že jeho súčasťou sú ťažkosti. Na zvládnutie ťažkostí však nikdy nie sme
sami. Boh nám posiela do cesty ľudí, aby nám
pomohli, a zároveň aj my môžeme svojimi darmi
obohatiť tých, ktorí to v našom okolí potrebujú.


Pápež František:

„V Cirkvi zažívame skúsenosť
neúspechu mnohokrát: kňazi, katechéti, animátori sa často namáhajú, vynakladajú množstvo
energie, dávajú do toho všetko, a nakoniec nevidia výsledky, ktoré by korešpondovali s ich
úsilím. Hovorili o tom aj vaši „hovorcovia“ v prvých dvoch otázkach. Hovorili o spoločenstve,
v ktorom akoby viera trochu vybledla, nie veľa
veriacich sa aktívne podieľa na živote Cirkvi, vidieť kresťanov, ktorí sú niekedy unavení a smutní,
a mnohých mladých, ktorí po prijatí birmovky odchádzajú. Sviatosť rozlúčky, odchodu, ako som
povedal. Je to skúsenosť neúspechu, skúsenosť,
ktorá nás necháva prázdnymi a skľúčenými. Zočivoči tejto skutočnosti sa oprávnene pýtate: Čo
môžeme urobiť? Nechať sa premôcť pesimizmom
a nedôverou je, samozrejme, presne to, čo nemáte
robiť. Kresťania pesimisti, aké je to len škaredé!
Vy mladí nemôžete a nesmiete byť bez nádeje,
nádej je súčasťou vášho bytia. Mladý človek bez
nádeje nie je mladým, je to človek, ktorý príliš
rýchlo zostarol! Nádej je súčasťou vašej mladosti!
Ak nemáte nádej, uvažujete príliš vážne… Mladý
bez radosti a bez nádeje je človekom plným obáv
a nie je viac mladým. A keď mladý človek nemá
radosť, keď necíti dôveru v život, keď mladý stratí
nádej, kam sa vyberie hľadať kúsok spokojnosti,
kúsok pokoja? Bez dôvery, bez nádeje a radosti?
Sami viete o obchodníkoch so smrťou, o tých,
ktorí predávajú smrť, ktorí ponúkajú cestu vtedy,
keď ste smutní, bez nádeje, bez dôvery, bez odvahy! Prosím vás, nezapredajte svoju mladosť tým,
ktorí obchodujú so smrťou!“ (Príhovor mladým
v Cagliari, 22. septembra 2013)

Neboli vždy len ruže (1875)


Advokát Alojz Succi, majiteľ cukrárne v Turíne, známy svojimi kresťanskými čnosťami a dobročinnosťou,
v roku 1875 poprosil dona Bosca, aby sa mu svojím
podpisom zaručil, lebo si chcel vybrať z banky 40 000
lír. Don Bosco súhlasil, lebo vedel, že advokát je bohatý a často aj jemu preukázal dobrodenie. Po troch
dňoch však Succi zomrel. Zmenka vypršala a don
Bosco na to upozornil dedičov. „Boli sme práve pri večeri,“ hovoril kardinál Cagliero pri procese, „keď vošiel
don Rua a hovorí donovi Boscovi, že dedičia nevedia
a nechcú počuť o nijakej zmenke.“ Sedel som vedľa
dona Bosca. Jedol polievku a videl som, že medzi jednou a druhou lyžicou padali mu z čela do taniera kropaje potu, no jednako bez rozrušenia jedol svoj skromný pokrm.“ (Bolo to v januári a v jedálni sa nekúrilo.)
Keďže sa dedičia nedali nijako presvedčiť o stave vecí,
musel peniaze vyplatiť on. Až asi po desiatich rokoch
dostal naspäť skoro celú sumu, za ktorú sa zaručil svojím podpisom. (MB XI., 212)

Modlitba k donovi Boscovi

Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže,
ty si toľko pracoval pre spásu duší;
buď nám vodcom, aby sme hľadali
svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti,
premáhať náruživosti a ľudské ohľady.
Nauč nás milovať sviatostného Spasiteľa,
Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca,
rímskeho pápeža.
Vypros nám šťastnú hodinu smrti,
aby sme prišli k tebe do neba.
Amen.
Pripomeniem si úmysel,
na ktorý sa modlím tento deviatnik.