Duchovná obnova mladých

Milý animátorský denníček!

Krása je vraj ukrytá v maličkostiach. A po tomto víkende ti môžem úprimne povedať, že to je pravda. Veselá iskrička v oku priateľa, ktorý sa zrazu vynoril spoza stromov na svojej tichej ceste lesom, lístie rôznych farieb, ktoré bolo všade, kam mi zablúdil zrak, či nenápadne vŕzganie schodov pod nohami človeka, ktorý sa snažil svojím pohybom nevyrušiť ostatných mi na tvári vyčarovali úsmev snáď miliónkrát.

Ale poďme späť na začiatok. V piatok po omši sa naše malé dobrodružstvo začalo mládežníckym večerom s témou Milujem oratko. Ak tvoje prvé myšlienky, milý denníček, smerovali k televíznej relácii s podobným názvom, nemýliš sa. Od pesničiek cez pantomímu, hluchý telefón či slepú mapu sme sa dostali až k takmer neuveriteľnému zvratu pri kolese šťastia. Bežne by som povedala, že ma prehra mrzí, ale v tejto partii bol výsledný bodový stav to posledné, na čo som sa sústredila.

S rodičmi a mladšími účastníkmi sme sa rozlúčili a všemožnými spôsobmi sme sa presunuli na našu milovanú chatu na Kvetnici. Súťaživá atmosféra nás ani tu neopustila a večerné hodiny nám rýchlo ubiehali pri našich obľúbených hrách. Tento čas sme zavŕšili hlboko v noci hrou parlament a aspoň na pár hodín sme sa ponorili do ríše snov, aby sme načerpali sily do ďalšieho dňa.

Ráno sme sa prebudili do ticha. Verím, drahý denníček, že si už pochopil účel nášho spoločného času na chate – prišli sme sa duchovne obnoviť, stíšiť sa a stráviť čas s Pánom. Tomu bol prispôsobený aj náš doobedný program. Po veľmi podnetnej prednáške sme sa rozišli do každého kúta chaty a do prírody, kde sme mali možnosť v samote premýšľať a reflektovať. A okrem toho to bol čas, v ktorom boli všetky tie všedné maličkosti zrazu viditeľnejšie a krajšie. Myslím, že nie iba pre mňa…

Čas s Pánom sme zavŕšili svätou omšou a zdieľaním pri výbornom koláčiku.

Pri odchode sa nám mysle zaplnili spomienkami spred pár rokov – tohtoroční prípravkari v tom čase práve začínali svoje prvé stretnutie. O tom, čo prežili, ti však porozprávať nemôžem. Raz, keď prípravku dotiahnu do úspešného konca, sa ich na to ale určite musíš spýtať!

Ale teraz je čas rozlúčiť sa. Môžem ti ale, denníček, sľúbiť, že to nebude nadlho. U nás sa predsa stále deje niečo, o čom ti môžeme porozprávať. Tak teda dovidenia!