Ísť či neísť na cintorín? Ako to je teraz?

/v , , /od

Pre povzbudenie do týchto časov obmedzení citujem z listu jedného otca biskupa na Slovensku (mons. T.G.):

„Pane Ježišu, prosíme ťa, daj nám v tomto čase šíriaceho sa ochorenia pocítiť svoju uzdravujúcu lásku. Ty si počas svojho života uzdravoval chorých a poskytoval si útechu trpiacim.

Uzdrav celé ľudstvo z tejto choroby, ale aj zo sebectva, strachu, úzkosti a pýchy. Daruj nám svoju múdrosť a svoj pokoj. Požehnaj všetkých lekárov, zdravotníkov, kňazov i všetkých, ktorí sa starajú o zvládnutie tejto ťažkej situácie“.

Núdzový stav nás síce znovu uzatvára do rodín, ale nedovoľme, aby nás izoloval. Spoločenstvo „domácej cirkvi“ nech prináša posilu pre nás a je povzbudením pre druhých. Je tu opäť príležitosť vzájomne sa povzbudzovať vo viere, nádeji a láske, aby sme spoločnou modlitbou Liturgie hodín, modlitbou svätého ruženca, Korunky Božieho milosrdenstva alebo čítaním Svätého písma, obnovovali v sebe duchovný život.

Blížia sa dni, keď navštevujeme cintoríny a modlíme sa za našich zosnulých. Od Apoštolskej penitenciárie z Ríma sme na tento rok dostali usmernenie a dovolenie, že úplné odpustky, ktoré veriaci môžu obvykle získavať v prvých novembrových dňoch a obetovať ich za duše v očistci, bude teraz kvôli pandémii Covid-19 možné získať návštevou cintorína počas celého mesiaca november.

Starí, chorí a všetci, ktorí z vážnych dôvodov nemôžu vychádzať z domu a ísť na cintorín, môžu získať odpustky na diaľku.

Tu sú podmienky:

  1. Nech sa v duchu spoja so spoločenstvom Cirkvi,
  2. zrieknu sa akéhokoľvek hriechu, s úmyslom splniť zvyčajné podmienky – len čo to bude možné – (sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca)
  3. a pred krížom alebo obrazom Matky Božej sa pomodlia modlitby za zosnulých. (Môže to byť ruženec, korunka k Božiemu milosrdenstvu, alebo liturgia hodín za zosnulých…)

Aspoň toľko. Prajem vám požehnaný čas.

Čierna vlajka na kostole – sieť, ktorá chytá ryby – testovanie – robiť, čo sa dá.

/v , , /od

V poslednom čase sa mnohí ozývajú na sociálny sietiach i volajú mi na faru.

Jedni rozhorčene, že omše nie sú, a čo to máme za biskupov, ďalší, že na cintorín sa nedá, ako si to môže vláda dovoliť, iní, že im je ťažko bez omše, či spoločenstva a iní, že nakaziť sa dá všade, preto radšej ani na to testovanie nejdú, alebo na tom testovaní určite budú pozitívni, aj keď sú negatívni a ani to testovanie nie je na 100%, a najväčší tromf s dávkou cynizmu – že do toho si aj biskup zomrie… K tomu už len správy, že kde tu pribudli chorí v rodinách našich známych, či farníkov.  

Počúvam a súcitím, v duchu sa modlím. Ani ja nevidím, kto vírus má, či nemá, kto je šíriteľ, alebo nie je. Rád si vypočujem, že majú lepší návrh, ale nakoniec je z toho zmätok… lebo tam, alebo tí to robia ináč a mne by vyhovovalo to, či ono… Zaručený recept na prevenciu a ani testovanie zatiaľ nepovedal nik, možno iba nejakú výhodu pre seba. Do toho spomeniem niečo o  D- vitamíne, opatrnosti, či životospráve alebo o hygiene, dôvere, modlitbe a o skúsenosti dona Bosca v Turíne počas morovej epidémie. Tu akosi vidíme, že človek nie je sebestačný a pred stratou, či smrťou stráca istotu.

Som rád, keď sa niekto do tohto ozve s tým, že má v srdci pokoj, lebo vie, že nikdy nemal život vo svojich rukách a to, čo stratil, určite nepotreboval pre šťastie vo večnosti. Rezonujú vo mne pritom slová sv. Pavla apoštola, ktorý píše do zmätočnej situácie kresťanom v Galácii. Hovorím však: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.“ (Gal 5, 16 – 25)

Čo si z toho zobrať do tejto reality?

Zatiaľ vnímam toto. Je čas modliť sa, uvažovať a robiť čo sa dá. Dnes sme s p. kostolníkom vyvesili čiernu vlajku na vežu. Odišiel otec diecézy – ktorý zastupoval Krista na našom území – mal plnú Kristovu moc, daroval svoj život diecéze a teraz ho odovzdal Nebeskému Otcovi. Viem, že tu na zemi ho zdokonalili skutky jeho dobroty a lásky, ale aj kríž, bolesť a utrpenie. Bol s nami zjednotený v Kristovi a to, čo mu chýba, máme pridať my cez modlitbu a skutky lásky. Tiež si uvedomujem, že teraz mám trochu času študovať, písať a posielať maily, či robiť stretká online. Vôbec ma to nenapĺňa pohodou a chuťou, ale ma to dúfam aspoň v pokore očisťuje. Opúšťam vychodené chodníky a učím sa kráčať „nanovo“. A ešte niečo môžem. Môžem ísť na testovanie. Myslím, že to má zmysel. Ak rybár nemá inú možnosť, tak použije aj takú sieť, ktorou sa vychytá zopár dravých rýb (ľudí čo majú veľkú „vírusovú nálož“), ktoré môžu zožrať tie malé a krehké. Neviem, či nie je iná možnosť. Na to sa potrebujú vyjadriť iní – tí, čo sú kompetentní. Pri tajto sieti (takomto testovaní) sa určite chytia aj také ryby, ktoré nikomu neuškodia. Pevne dúfam, že sa nenakazia a nezomrú. A ak v jazere zostane pár dravých veľkých rýb, ktorých sieť nechytila, tak ich bude predsa menej, ako keby sa sieť vôbec nepoužila. Sieť nemám v rukách a ani som ju nevyrobil. Majú ju v rukách tí, ktorí môžu touto sieťou aj ublížiť, ale ich úlohou bude aj toto ublíženie napraviť. Alebo sa navzájom počúvať a zjednotiť na najlepšom riešení. Čo mi zostáva? Modliť sa a ísť na testovanie, aby som náhodou niekoho nenakazil, a preto sa snažím aj o dobrú životosprávu a hygienu, aby som urobil, čo je v mojich silách. Ostatné potrebujem nechať do Božích rúk a hlavne sa modliť o múdrosť a lásku do sŕdc všetkých, aby sme sa nehrali na strašenie, či poceňovanie, alebo na vojnu. Verím, že Boh má prostriedky, ako nás previesť cez túto skúšku a verím, že sa mu oplatí dôverovať. Verím že aj tento krok, ktorí niektorí nazývajú dopredu chybným, bude školou. Neverím v záludnosť a zlomyseľnosť ľudí, lebo to by znamenalo ich vo svojom srdci súdiť a odsúdiť. Verím, že Boh vie zobudiť tých, ktorí vidia lepšie a majú v srdci čisté pohnútky a väčšiu lásku, aby zapojili svoje dary do služby životu a nie svojmu pohodliu, či krátkodobému zisku. Boh vie obrátiť aj zlo na dobro. Je dobré zostať na Jeho strane a nechať pôsobiť v sebe Jeho Ducha. Nedajme sa zotročiť strachu, lebo v ňom Boh prítomný nie je. A nezabudnime robiť to, čo je potrebné na budovanie jednoty a pokoja.

Žehnám mojej farnosti i známym. Modlím sa a prosím o modlitbu,

Dominik V. sdb (správca farnosti v Poprade – Veľkej)

P.S.: Možno iba pár slov od prof. Krčméryho: https://www.youtube.com/watch?v=pjxm-qbJxTY

ZOMREL otec biskup ŠTEFAN SEČKA, SPIŠSKÝ DIECÉZNY BISKUP

/v , , /od

V nemocnici v Levoči dnes ráno ( 28,10.) zomrel spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka. Pohreb bude v utorok 3. novembra na Spišskej Kapitule. O 10:00 bude pohrebná svätá omša v Katedrále svätého Martina a po nej bude telo zosnulého biskupa pochované na cintoríne na Kapitule. Nech ho Pán pri sebe oslávi večnou slávnou.

Mons. Štefan Sečka sa narodil 6. júla 1953 v Spišskom Štvrtku. Základnú školu absolvoval v rodnej obci a ukončil ju v roku 1968. Po maturite v roku 1971 na SVŠ v Spišskej Novej Vsi, pokračoval v štúdiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 6. júna 1976 bol v Bratislave Mons. Júliusom Gabrišom.

Po kňazskej vysviacke v rokoch 1976-1978 absolvoval základnú vojenskú službu. V októbri 1978 nastúpil za kaplána do Spišskej Novej Vsi. Od 1. októbra 1980 bol kaplánom v Dolnom Kubíne. Prvého marca 1984 sa stal správcom farnosti v Liptovských Revúcach. Od roku 1980 pracoval v diecéznej Katechetickej komisii na príprave Katechizmu pre základné školy.

Prvého mája 1990 bol menovaný za vicerektora – ekonóma obnoveného Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí, kde pôsobil až do roku 2002. Pracoval v Presbyterskej rade a Kolégiu konzultorov, v Diecéznej i Slovenskej liturgickej komisii. Okrem služby ekonóma Kňazského seminára prednášal pedagogiku a katechetiku.

V roku 1992 mu Svätý Otec Ján Pavol II. udelil titul Monsignor. V rokoch 1995 – 1997 pokračoval v postgraduálnych štúdiách na Katolíckej univerzite v Lubline (PL), kde dosiahol licenciát teológie (ThLic). V rokoch 1997 – 2000 pokračoval v doktorandskom štúdiu, ktoré zavŕšil doktorátom teológie (ThDr.), a PhD, na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Téma dizertačnej práce bola Starostlivosť Cirkvi o mládež – výchova k zrelej viere (Náboženská skúsenosť stredoškolskej mládeže.)

V roku 2001 bol Mons. Sečka menovaný za garanta pre Pedagogiku a Katechetiku v Programe vzdelávania kňazov Spišskej diecézy.

Svätý Otec Ján Pavol II. menoval 28. júna 2002 Mons. Štefana Sečku za spišského pomocného biskupa s titulom cirkvi Sita. 27. júla 2002 bol konsekrovaný za biskupa v Katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí – Spišskej Kapitule. Hlavným konsekrátorom bol vtedajší diecézny biskup Mons. František Tondra, spolukonsekrátormi boli: Mons. Józef Henryk Nowacki, vtedajší apoštolský nuncius v SR, a Mons. Alojz Tkáč, vtedajší košický arcibiskup. Prvého augusta 2002 bol menovaný za generálneho vikára.

V novembri 2002 bol KBS ustanovený za prezidenta Slovenskej katolíckej charity. V roku 2003 bol menovaný KBS za predsedu Rady pre pastoráciu v zdravotníctve a v Slovenskej katolíckej charite, ako aj v Komisii pre klérus – Subkomisii pre permanentnú formáciu. Pôsobil ako odborný asistent na Katedre katechetiky a pedagogiky na Katolíckej univerzite, Teologickej fakulte, Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí. Štvrtého augusta 2011 bol Svätým Otcom Benediktom XVI. vymenovaný za spišského diecézneho biskupa. Úrad kánonicky prevzal 10. septembra 2011.

Jeho biskupským heslom bolo “Crux Christi perficiat nos” (Kristov kríž nech nás zdokonalí)

https://www.mojakomunita.sk/web/spisska-dieceza/domov

Dnes má náš kostol vo Veľkej „narodky“. (“Slávnosť” posviacky chrámu)

/v , , /od

Úvod – hodnota a význam farského kostola

Farský kostol je Božím domom – domom Nebeského Otca pre farnosť – rodinu rodín, pre spoločenstvo Boha a človeka. Tu je farnosť v tomto pominuteľnom čase doma. Odtiaľto pramení život nových Božích detí – krstom sa stávame Božími synmi a dcérami (miesto kde sa krstí). Od oltára vzniká jednota a sila manželstva. Tu sa živia ľudia Božím slovom a Eucharistiou. Tu prichádzame, aby sme načerpali pokoj – aby sme sa s Bohom zmierili – aby nás uzdravil od smrti a od hriechu, ktorý ju spôsobuje. Tu nám do nášho vnútra, cez sviatosť zmierenia stvorí Nebeský Otec nové srdce – miesto kde v Trojici prebýva a žije. Tu sa stávame dospelými, zodpovednými a milujúcimi kresťanmi. Tu prichádzame, aby nás Boh premieňal – pripodobňoval a posilňoval nás na ceste k Nemu domov do večnosti. Odtiaľto sme posielaní, aby sme šli do svojich príbytkov i sveta šíriť dobro – radostnú zvesť. Kostol je miestom, ktoré formuje miestne spoločenstvo s Bohom – “živý chrám”, v ktorom pôsobí. Je miestom, ktoré zhromažďuje, posilňuje a premieňa… Každý jeho kameň – člen spoločenstva farnosti hovorí, že sme pospájaní v jeden organizmus…, ktorý má žiť…

Zvláštna atmosféra dneška

Dnes to vyzerá akosi ináč. Na narodeniny (slávnosť posviacky chrámu) nik neprišiel, hoci je kostol obnovený zvonku i zvnútra. Vlastne prísť ani nik nemohol… Je zákaz vychádzania kvôli epidémii, ktorá môže zabíjať. Prišiel iba farár. Sadol si na lavičku pred kostol. Pozrel na vežu, ktorá ukazuje smer života pre živých a na hodiny, ktoré ukazujú ako sa čas kráti. Do vývesky dal aktuálne oznamy – pre tých, čo chcú žiť. Čas zákazu verejných bohoslužieb by mal skončiť po 1.11., po Slávnosti všetkých svätých – po prvom testovaní na prítomnosť vírusu a možno aj lásky voči Bohu a Jeho príbytku. Potom nás čaká čas dušičiek – čas očisťujúcich sa duší.

Kostol je miestom, kde sa stretá nebo so zemou, kde Boh vstupuje do sŕdc tých, ktorí častokrát netušia, akú majú moc pomáhať a zachraňovať. Čas „dušičiek“ je časom pomoci tým, ktorí nám budú čochvíľa pomáhať z neba, ak im pomôžeme. Pomáhať však môžu iba živí či oživení – očistení od hriechu a naplnení láskou voči Bohu a blížnym. Bude náš chrám ešte živý? Bude, pokým Boh vo Veľkej môže počítať s človekom. Pokým môže prebývať v rodine – tam, kde rastú chrámové kamene, a tam, kde spoločenstvá žijú v jednote.

inšpirácia

Od kostola domov kráča ktosi popri stĺpe Nepoškvrnenej v modlitbe:  „Pane, daj nám na príhovor Nepoškvrnenej Márie, Matky Ticha, ticho do nášho srdca a milosť, aby sme včas dali prednosť Tebe pred klamstvami tohto sveta. Nech manželia vedia, že sú znakom Tvojej prítomnosti. Že si nesú zodpovednosť za to, ako Ťa ich a Tvoje deti budú milovať. Že vďaka sviatosti manželstva sú pohyblivým bohostánkom kdekoľvek, nech si myslia čokoľvek. Nech svedčia o Tvojej prítomnosti. Nech vedia, že Ty si verný a zostávaš pri nich aj vtedy, ak svoju vernosť porušia. A daj kňazom milosť, nech sú pokorní a múdri, aby zjavovali mladým i všetkým srdce Dobrého Pastiera. Nech vytvárajú spoločenstvo – jadro obnovy s tými, ktorí prijali Tvoje slovo, pre tých, ktorí sa stratili, alebo v Tvoju lásku ešte neveria. Pane daj, nech náš kostol nie je obieleným hrobom plným mŕtvych duší, ale miestom, odkiaľ oživuješ a uzdravuješ s nami a cez nás. Amen.“  

Niečo z histórie

V krátkosti:

Kostol je z 13. storočia. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v druhej polovici 17. storočia. Vitráže okien sú s tematikou: „Korunovácia Panny Márie“ a „Božie milosrdenstvo“. Navrhol ich akademický maliar Michal Trembáč a zhotovené boli v roku 2003.

Virtuálna prehliadka

Trochu viac:

Patrocínium: sv. Jána, evanjelistu

Vznik: okolo roku 1260

Poloha: v opevnenom areáli v centre mestskej časti

Historický región: Spiš

Stručný popis: dvojloďový ranogotický kostol s polygonálnym presbytériom, predstavanou západnou vežou, severnou sakristiou a dvojpodlažnou prístavbou

História
Kostol postavili niekedy v 60. rokoch 13. storočia (obec sa spomína prvýkrát v roku 1268) ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou.
Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Okolo roku 1370 bola loď zaklenutá na dva desaťboké piliere, čím sa jej dispozícia zmenila na dvojlodie.
Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. storočia, kedy severnú kaplnku nahradila dvojpodlažná prístavba, ktorej horná časť, pôvodne prístupná z lode, slúžila zrejme ako oratórium.
V 18. storočí bol celý objekt zbarokizovaný, pred južný portál doplnili predsieň a roku 1819 vstavali do západnej časti lode murovanú klasicistickú tribúnu.
V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia. V roku 2003 boli zhotovené nové vitráže okien.

Zaujímavosti


– Kostol predstavuje výraznú dominantu námestia.
– Špirko uvádza rozmery stavby bez veže 24,2 x 8,5 m.
– Z ranogotickej stavby sa zachovala zbarokizovaná veža a obvodové múry lode s južným ústupkovým portálom (vstupnou bránou) – ku ktorej je pristavená prístavba s neskôr doplnenými spovedelnicami.
– Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia. Kalichové hlavice stĺpikov sú zdobené reliéfom viničných listov, po oboch stranách samotného vstupu sú ľudské tváre – naľavo Adama a napravo Evy.
– Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. storočia a zamurovaný jednoduchý portál v južnej stene presbytéria.
– Bronzová krstiteľnica z dielne Johannesa Weigela zo Spišskej Novej Vsi pochádza z roku 1439.
– Neskorogotický krídlový oltár Panny Márie z roku 1480 je dnes v zbierkach Kresťanského múzea v Ostrihome.
– Stredoveké kostoly sa zachovali v ďalších mestských častiach mesta Poprad – Spišská Sobota, Stráže pod Tatrami či Matejovce, v samotnom Poprade, ako aj v okolitých obciach Veľká Lomnica, Mlynica, Gánovce či Veľký Slavkov.

Súčasný stav
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. V súčasnosti (r. 2020) je obnovený zvonku i zvnútra.

Bohoslužby: každý deň v týždni, aktuálne info o časoch sv. omší na stránke farnosti.

Praktické informácie

Nájdete na stránkach:
http://popradvelka.fara.sk/, https://salezianipoprad.sk/ (stránka sa buduje)

Kontakt na farský úrad: 052/ 776 84 74, mobil 0919 147 900,

Literatúra:
– Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
– Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
– Togner, M. – Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris – Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
– Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
– Judák, V. – Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009 (kód patrocínia 4061), http://popradvelka.fara.sk/multimedia/virtualna-prehliadka/ ; https://www.poprad.sk/sakralne-pamiatky.phtml?id5=19982

D.V. sdb

Úplné odpustky pre duše v očistci (podľa nových usmernení)

/v , /od

Dávame vám do pozornosti oficiálny preklad dokumentu – dekrétu Apoštolskej penitenciárie, ktorým sa upravujú podmienky získania úplných odpustkov pre zomrelých počas tohtoročného novembra. 

Apoštolská penitenciária s osobitným poverením pápeža Františka ustanovila, že toho roku úplné odpustky pre tých, ktorí navštívia cintorín a pomodlia sa za zosnulých, ktoré bežne platia len pre dni od 1. do 8. novembra, môžu byť presunuté na ďalšie dni, až do konca novembra. Tieto dni si veriaci môžu ľubovoľne vybrať a nemusia súvisle nasledovať za sebou. Súvisí to so zaistením bezpečnosti veriacich.

Dekrét hovorí aj o úplných odpustkoch z 2. novembra, pri príležitosti Spomienky na všetkých verných zosnulých, ktoré môžu získať tí, čo nábožne navštívia chrám alebo kaplnku a pomodlia sa Otče náš a Verím v Boha. Tieto môžu byť presunuté z 2. novembra nielen na predošlú alebo nasledujúcu nedeľu alebo na sviatok Všetkých svätých, ale aj na iný deň v mesiaci november, podľa slobodného rozhodnutia jednotlivých veriacich.

Okrem toho starí, chorí a všetci, ktorí z vážnych dôvodov nemôžu vychádzať z domu, a to aj z dôvodu obmedzení nariadených verejnou autoritou v čase pandémie, môžu získať odpustky na diaľku. Stačí ak sa v duchu spoja so spoločenstvom Cirkvi, zrieknu sa akéhokoľvek hriechu s úmyslom splniť – akonáhle to bude možné – tri ďalšie zvyčajné podmienky (sviatostná spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca) a pred obrazom Pána Ježiša alebo Panny Márie sa pomodlia zbožne modlitby za zosnulých. Môžu to byť napríklad:

  • ranné chvály alebo vešpery z Liturgie hodín za zosnulých,
  • svätý ruženec,
  • korunka Božieho milosrdenstva
  • alebo iné modlitby za zosnulých, ktoré sa veriaci radi modlia,
  • alebo sa zahĺbia do meditačného čítania jedného z evanjeliových úryvkov ponúkaných v liturgii za zosnulých,
  • alebo vykonajú skutok milosrdenstva, obetujúc Bohu bolesti a útrapy vlastného života.

_____________________

Sviečka za nenarodené deti. Pozývame Vás 2. novembra, aby ste si zapálili sviečku v oknách u seba doma alebo na cintoríne (po uvoľnení opatrení), či pri pamätníku nenarodeným deťom a k modlitbe. Tento rok je možné „zapáliť“ aj virtuálne sviečku na internete. Kúpou sviečky podporíte činnosť a projekty Fóra života. Cena jednej sviečky je 1 euro. Viac informácii nájdete na plagátikoch, alebo na stránke www.sviecka.forumzivota.sk.

Píše nám otec provinciál

/v /od

List provinciála Saleziánov dona Bosca na Slovensku spolubratom, saleziánskej rodine a mladým k aktuálnej epidemickej situácii

Drahí spolubratia, členovia saleziánskej rodiny a mladí našich stredísk,

už po druhýkrát sme všetci vstúpili do nezvyčajného a tentokrát ešte náročnejšieho obdobia, v ktorom stojíme zoči voči niečomu, čo dobre nevidíme ani nepoznáme. Vidíme však, že to v spoločnosti vytvára veľa nejasností, neistoty, strachu a tentoraz i hnevu a podráždenosti. Viac ako v jarnej vlne. Týmto listom vás nechcem ani zaťažiť ani poučovať, len túžim vyjadriť to, čo by možno chcel dnes vyjadriť aj don Bosco: prežívajme túto situáciu ako dobrí kresťania a čestní občania!

Ako dobrí kresťania pozerajme sa na túto situáciu s vierou, tak akoby sme videli Neviditeľného, ktorý je tu vo všetkom s nami. V spoločnej i osobnej modlitbe sa s dôverou zverujme do Jeho rúk, z ktorých načerpáme vnútorný pokoj, radosť a optimizmus, tak typické pre našu charizmu. Modlitba udrží našu vieru v „dobrej imunite“ proti všetkým pesimizmom, pochybnostiam a zlosti, ktorá sa u niektorých ľudí v tomto období vyplavuje. Ona nám pomôže vnášať do našej krajiny pokoj, ktorý si svet sám dať nemôže. Zároveň bude v nás prebúdzať i kreativitu ako nezostať uzavretými sami v sebe a ako svojimi postojmi šíriť radostnú zvesť evanjelia, ako byť „dobrým samaritánom“, ktorého spomína aj Svätý Otec František vo svojej najnovšej encyklike, a ktorý je citlivý na potreby druhých a „vidí“, kde je treba pomôcť. Ukážme svojimi postojmi, že nevyhnutné obmedzenia sa nemusia len pasívne strpieť, alebo byť neustále spochybňované, ale že môžu byť ďalšou obrovskou príležitosťou ako vytvárať hlbším spôsobom spoločenstvo. Spoločenstvo s Bohom i medzi nami navzájom! Veď ani Pán Ježiš neodstránil, ale prijal obmedzenia a limity našej ľudskej prirodzenosti, aby nám ukázal, že skutočná sloboda a šťastie nie je v neobmedzenosti, ale v spoločenstve s Otcom i s bratmi a sestrami, ktorí sa milujú tak, ako nás miloval On.

Ako čestní občania teda buďme zodpovední za seba i za ostatných okolo nás a hľadajme veľmi konkrétne spôsoby múdrej, obozretnej a slobodu rešpektujúcej služby, ktorá vychádza z lásky. Pole nezištného dobrovoľníctva je v aktuálnej situácii naozaj veľmi veľké! Spomeňme si ako don Bosco s mamou Margitou a chlapcami na Valdoccu nezisťovali, kto je zodpovedný za situáciu opustených mladých alebo za šíriacu sa choleru, ani sa nedožadovali pomoci od štátu, ale sami veľmi podnikavo, hoci i s nedostatočnými prostriedkami, sa v službe obetavo darovali tým, ktorí to potrebovali. Veľmi sa teším z toho, ako ste už vo viacerých komunitách a strediskách pohotovo zareagovali na požiadavku spolupráce zo strany štátnych orgánov. Buďme v tom naďalej veľkodušní, pružní a tvoriví! Každý nech v slobode zváži čo mu jeho sily, vek či zdravotný stav dovoľuje, ale nezostaňme uzavretí v strachu alebo nespokojnosti. V modlitbe na vás všetkých pamätám a požehnávam všetko čo robíte pre šírenie Božieho kráľovstva v tomto čase skúšky.

V Bratislave, 24. októbra 2020

Peter Timko sdb

provinciál

Nedeľná sv.omša z Veľkej (online o 9:30)

/v , /od

V nedeľu 25.10. o 9:30 sa pokúsime odvysielať sv. omšu online – bez účasti ľudu.

Čítať ďalej

Pozvánka na Among Us

/v , /od
https://www.facebook.com/OratkoUsmev

Misijný sen don Bosca pokračuje …

/v , /od

V roku 1875 don Bosco uskutočnil svoju veľkú túžbu, ktorú dlho nosil vo svojom srdci. Vyslal don Cagliera s prvou výpravou na misie do latinskej Ameriky. Odvtedy misijný zápal stále horí a minulý rok sme oslávili 150 výročie tejto udalosti i výpravy. Odchádzajúci saleziánski misionári dostávajú pri svojom misijnom poslaní kríž s veľavravným nápisom a hlbokým významom.

Da Mihi Animas Coetera Tolle: je motto, ktoré od počiatku charakterizovalo synov Dona Bosca. Táto krátka saleziánska modlitba, nadobúda v misijnom kontexte zvláštne svetlo: zanechať všetko, aj vlastnú krajinu, istoty, kultúru, aby sa bezvýhradne venovalo tým, ku ktorým sme poslaní, aby sme boli pre nich nástrojmi ich spásy.

Duch Svätý, ktorý schádza na Dobrého Pastiera, ako to bolo v rieke Jordán, schádza teraz na Krista prítomného v pastoračnom dynamizme Cirkvi. Celá misijná aktivita bez Ducha Svätého, bez jeho svetla, bez jeho rozlišovania, bez jeho sily a bez jeho svätosti, sa redukuje len na sériu prázdnych aktivít, len konaných na vzdialených miestach.

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého” (Mt 28,19) je srdcom misijného mandátu Vzkrieseného. Text dáva mandát robiť zo všetkých osôb Ježišových učeníkov: Grécky text podčiarkuje mathêteúsate, „robiť učeníkov”, čo je oveľa viac ako ako docete (vyučovať), a ktorý sa realizuje prostredníctvom ďalších troch slovies (v.18-19): „Daná”, „krstite” a „učte”. Evanjelizácia vyžaduje postoj „Cirkvi, ktorá vychádza”, aby prišla k všetkým, ponúkajúc plnosť Božieho daru, prostredníctvom slov a skutkov. Slová, ktoré učia všetko to, čo nám Učiteľ zjavil. Skutky: všetko kreatívne výchovno-pastoračné „misionárske konanie”, plné iniciatívy, ktoré prináša dôstojnosť a ľudskosť najchudobnejším mladým, ale najmä ponúkajúc najväčšie zo všetkých diel: ponorenie do sviatostnej milosti krstu, ktoré prináša všetkým osobám, ponoriť sa do plnosti života Božieho tajomstva v jednote Otca, Syna i Ducha Svätého.

Poprad podporuje misie

/v , /od

Milá saleziánska rodina, animátori a sympatizanti saleziánskeho diela. Po misijnej nedeli sa naša saleziánska komunita vo Veľkej dohodla, že budeme solidárni s bratmi saleziánmi a ich spoločenstvami na misiách a zašleme im podporu z nášho komunitného rozpočtu. Kto by mal záujem pridať svojou trošku na tento úmysel, môže tak urobiť spolu s nami a svoju čiastku zaslať cez bratov-kňazov po sv. omšiach do 30.10. 2020.  Ostatní môžu kedykoľvek prispieť svojím milodarom na nižšie uvedený účet. Nech nás Pán za to zahrnie požehnaním a novými misijnými povolaniami ?.

S pozdravom člen misijného dobrovoľníckeho tímu don Pavol Nizner, sdb

Saleziánsky misijný účet:

IBAN: SK08 1100 0000 0026 2985 2138
(Tatra banka)
Saleziáni don Bosca – Slovenská provincia
Miletičova 7, 821 08 Bratislava

Vaše príspevky použijeme na:

  • podporu našich misií v Jakutskej republike (Ruská federácia) a Azerbajdžane
  • prípravu a vysielanie misijných dobrovoľníkov
  • podporu našich misionárov: Anton Odrobiňák – Ekvádor, Stanislav Somora – Keňa, Pavol Minarčic – Albánsko, Peter Pagáč – Veľká Británia, Andrej Porubčin – Rusko
  • podporu misijných projektov, s ktorými sa na slovenské misijné oddelenie obracajú misionári z rôznych častí sveta
  • podporu výchovnej práce s Rómami
  • misijnú animáciu na Slovensku

Ak by ste si priali váš dar usmerniť na konkrétny účel, napíšte nám to do správy pre prijímateľa.

Srdečná vďaka za vašu veľkodušnosť.