Leto sa síce pomaly končí, ale na tábory sa nedá aj tak zabudnúť! Teraz môžeme spomínať spoločne aj s fotkami, ktoré nájdete na nižšie uvedenom linku. Nájdete tam fotky z prímestského ale aj oboch pobytových táborov.
V nedeľu 15.8 sa skoro ráno naši animátori vybrali na tvrdú cestu za zocelením. Po celom roku venovaniu sa mládeži si pre zmenu práve pre nich vysokoškolskí animátori pripravili poriadne “tvrdú” akciu.
Prvé, čo bolo preverené, bola ich kondička, výdrž, odhodlanie a zmysel pre orientáciu, keď boli zo Svitu a Šuňavy poslaní do cieľa ich destinácie pešo. Cesta na Liptovskú Tepličku pod silnou žiarou slnka bola únavná, no napokon všetci trafili.
Ako druhé prišla na rad samotná duša, ktorej sa dostalo očistenia počas prednášky a silencia duchovnej obnovy.
Neminula ich ani brigáda, po ktorej táto chata vyzerala ako nová. Nekonečné umývanie, kosenie, prášenie a zametanie sa s nimi tiahlo celé doobedie.
Skupinky boli však v noci poslané do terénu, aby rozlúštili šifru nočnej hry.
Lesom sa brodili aj počas vojny a svoje atletické schopnosti využili pri turnajoch, ktoré nemohli chýbať. Rovnako tak ani strategická hra “6452”, kedy si animátori skúšali získať mestá v ďalekej budúcnosti. Batérie, elektrina, vojaci alfa, beta a mnoho iných vymožeností.
Nezničila ich ani úloha pripraviť si obed ako za straých časov. Spoločnými silami zabili sliepku, pripravili ju, vykopali metrovú jamu, do ktorej nahádzali horúce kamene a lopúchy, aby sa zabalené mäso mohlo pod tlakom zeminy opiecť. ,,Nikto sa neotrávil, takže to bolo super.” – účastníčka FeA
Zocelení na duchu, tele i myšlienkach sa v stredu poobede pobrali spoločne domov, šíriť radostnú zvesť a nové poznatky ďalej do sveta.
Dievčatá sa konečne opäť zobudili do slnečného rána. Keďže sme včera večer boli na párty pri príležitosti narodenín Rapunzel, tak sme deň začali rozčesávaním jej dlhých vlasov a zahrali si posledné zápasy ligy. Potom nám však uniesli Eugena, ktorý len večer predtým priznal kým naozaj je. Rapunzel nevedela, kde ho nájsť a potom ju dohnala matka Goethel, ktorá ju odvliekla späť do veže. Zostávalo nám jediné. Zachrániť Eugena a s ním zachrániť Rapunzel. Vybojovali sme náš veľký boj a šťastne odišli na obed a naspäť domov.
Ráno sme sa pobalili a pripravili na posledný boj, v ktorom nás sprevádzal Pavol. Nakoniec Pavla popravili, no nám to odovzdalo krásne posolstvo toho, ako sa Pavol obrátil a slúžil Bohu až do konca i cez ťažké chvíle… Čakal nás dobrý obed a cesta naspäť. Všetci sa už tešíme sa domov :)
Ranný program sme ako nezvyčajne naštartovali ligou. Chlapci potom potrápili svoje inštinkty pri hre zvanej Efezroom, kde hľadali indície na otvorenie truhličiek. Poobede sme sa po väčšine času pohybovali dnu vzhľadom na počasie. Dnu sme mali omšu a po omši sme si zahrali aj nejaké hry. A deň prešiel ako voda. Teraz sa už chalani pripravujú na skúšku odvahy, po ktorej si všetci s chuťou a dobrým pocitom po celom dni pospíme.
Konečne sa dostávame do mesta! Rapunzel má narodeniny a my sme to akurát stihli k jej lietajúcim svetlám. Pred obedom nás čakali dielne, ktoré sme si veľmi užili. Vyrábali sme, tancovali a naučili sa aj niečo o divadle. Po dobrom obede sa síce rozpršalo, ale nás to nerozhodilo a turnaje sme hrali aj vnútri. Piškvorky, sadenie zemiakov a dokonca aj súboj drakov! Pekný deň sme ukončili narodeninou oslavou pre našu Rapunzel.
Od prvých pohľadov v nedeľňajšie poobedie až po posledné objatia v piatok popoludní, všetci účastníci (birmovaneckého tábora) prešli naozaj dlhú, občas náročnú a hlavne zaujímavú cestu – Cestu pútnika.
Už v prvé chvíle strávené v tábore zavládla dobrá nálada a príjemná atmosféra. Prejavilo sa to hneď pri prvej hre, ktorú sme hrali v tme a museli sme sa spoľahnúť jeden na druhého. Po rozdelení do tímov, po zoznamovačkách a po večernej modlitbe pri ohni sme si mohli ísť spokojne ľahnúť.
Každé ráno, teda aj to pondelkové, sme začínali rozcvičkou, po ktorej nasledovali ranné modlitby v skupinkách a raňajky. Úvodná scénka odštartovala v celku úspešné turnaje. Poludnie sme strávili slávením svätej omše a jedením obeda. Neskôr sme súťažili na stanoviskách, ktoré boli zamerané na šikovnosť. Deň sme zakončili spoločnou modlitbou.
Utorok bol vyhradený pre výlet do dedinky Lačnov a do jaskyňe s názvom Zlá diera. Cesta cez les spestrená rôznymi úlohami sa mohla zdať náročná, ale každý člen ju zvládol. V jaskyni sme absolvovali asi 45 minútovú pútavú prehliadku. Naspäť do tábora sme sa vracali cez Lačňovský kaňon. Túra to bola nádherná, no taktiež aj vyčerpávajúca. Večer sme strávili ešte hraním hier a unavení sme si poľahali do postelí.
Príbeh pokračoval a náš pútnik sa ocitol v situácií, kedy získal rytierskú výzbroj. Úlohou skupiniek bolo vytvoriť brnenie, štít, helmu, meč a plniť úlohy na stanoviskách. Vyhladnutí sme si pochutnali na šiškách a po sieste sme mali možnosť vyskúšať si, aké to je žiť život dospelého človeka. Na začiatku to vyzeralo jednoduché, avšak postupne sme prichádzali na to, že je ťažké zariadiť si život tak, aby sme stihli všetko, čo by sme chceli . Večerná hra nás donútila sa zamyslieť nad tým, čo je v našom živote naozaj dôležité.
Nasledujúci deň trval dlhšie ako predošlé dni. Už hneď po raňajkách sme museli spojiť naše hlavy dokopy a uniknúť z escape room, ktorá nám dala všetkým zabrať. Pred obedom sme rýchlo dohrali turnaje a neskor sme hrali hru, pri ktorej sme sa museli sústrediť na cesty, ktoré boli náročnejšie, pretože v živote tá ľahšia cesta nemusí byť ta správna.A keďže sme sa už blížili ku koncu a náš putovník prešiel bránou nádeje zakončili sme deň poriadnou diskotékou a hrami. Počas diskotéky nás čakalo jedno prekvapenie. Skúška odvahy. Všetci sme ju zvládli – niektorí lepšie, niektorí aj s krikom. Po tomto dlhom večeri sme si konečne išli oddýchnuť.
V posledný deň nášho tábora sme mali po raňajkách možnosť zamyslieť sa nad tým, čo všetko nám Pán Boh dal cez uplynulý týždeň, zapísať si naše myšlienky a zážitky do zápisníka a poďakovať Bohu v malej „kaplnke”. Po skončení svätej omše a vyhodnotení tábora sme sa posledný krát naobedovali. Pred odchodom sme sa ešte rýchlo pofotili a keď už bolo všetko vypratané a vybavené pobrali sme sa domov.
Všetky hry a všetky myšlienky mali silné posolstvá, ktoré nás určite posunuli dopredu na našej ceste smerom k Bohu. Občas sa síce mohlo stať, že niekto zle odbočil alebo si nedal pozor kade kráča, ale vždy sa aj s Božou pomocou vrátil na správnu cestu, v ktorej sa bude snažiť pokračovať aj teraz – po skončení tábora.
Stredajšie ráno bolo úplne iné ako tie predošlé. Bolo upršané a sychravé. No vstali sme a počasie sa umúdrilo. Čakali nás stanovištia, na ktorých sa všetky skupinky prestriedali. Potom sme sa pobrali do lesa, kde sme spoznávali apoštolov. Poobede nás čakala ďalšia behacia aktivita. Boli sme aj svedkovia Šavlovho krstu, pri ktorom prijal meno Pavol. Tešíme sa na ďalšie zážitky :)
V utorok večer sme si mysleli, že Flynna úplne vyliečili kúzelné vlasy našej Rapunzel. On sa však stále necítil úplne vo svojej koži a preto sme sa rozhodli ho trochu rozveseliť. Náš deň bol naplnený zábavnými aktivitami, úlohami a tvorbou scénok. Flynn sa konečne pousmial, no stále to nebolo ono. Poobede vyšlo slnko, tak sme nazbierali pár byliniek a pripravili mu dobrý liek. Deň sme ukončili duchovnou obnovu, aby sme vyliečili aj naše duše. To Flynnovi veľmi pomohlo, po skúške odvahy sa nám priznal so svojím veľkým tajomstvom.
Tajomným hosťom z pondelkového večera bol mladý muž – Flynn, ktorému z tašky mu vypadla kráľovská koruna. Tú Rapunzel skryla a dohodla sa s ním, že ju vráti, len ak jej pomôže dostať sa do mesta za jej vysnívanými lietajúcimi svetlami. Všetky sme sa teda pripravili na cestu a vyrazili. Čakala nás túra cez krásnu prírodu a na obed prestávka v hostinci plnom banditov. Dokonca aj stráže, ktoré prenasledujú Flynna nám už boli za pätami. Banditi nás chceli zadržať, kým prídu, ale Rapunzel ich presvedčila, nech nás nechajú ísť. Flynn jej predsa pomáha splniť si sen a určite aj oni majú niečo, po čom veľmi túžia. Stráže nás však dobehli a Flynna poranili, takže nám Rapunzel prezdradila tajomstvo o jej kúzelných vlasoch so schopnosťou liečiť. Keďže sa nám podarilo ujsť a zachrániť nášho sprievadcu, mohli sme ísť spokojne spať pred ďalším dňom.
