Teenagerský / birmovanecký tábor

Od prvých pohľadov v nedeľňajšie poobedie až po posledné objatia v piatok popoludní, všetci účastníci (birmovaneckého tábora) prešli naozaj dlhú, občas náročnú a hlavne zaujímavú cestu – Cestu pútnika.

Už v prvé chvíle strávené v tábore zavládla dobrá nálada a príjemná atmosféra. Prejavilo sa to hneď pri prvej hre, ktorú sme hrali v tme a museli sme sa spoľahnúť jeden na druhého. Po rozdelení do tímov, po zoznamovačkách a po večernej modlitbe pri ohni sme si mohli ísť spokojne ľahnúť.

Každé ráno, teda aj to pondelkové, sme začínali rozcvičkou, po ktorej nasledovali ranné modlitby v skupinkách a raňajky. Úvodná scénka odštartovala v celku úspešné turnaje. Poludnie sme strávili slávením svätej omše a jedením obeda. Neskôr sme súťažili na stanoviskách, ktoré boli zamerané na šikovnosť. Deň sme zakončili spoločnou modlitbou.

Utorok bol vyhradený pre výlet do dedinky Lačnov a do jaskyňe s názvom Zlá diera. Cesta cez les spestrená rôznymi úlohami sa mohla zdať náročná, ale každý člen ju zvládol. V jaskyni sme absolvovali asi 45 minútovú pútavú prehliadku. Naspäť do tábora sme sa vracali cez Lačňovský kaňon. Túra to bola nádherná, no taktiež aj vyčerpávajúca. Večer sme strávili ešte hraním hier a unavení sme si poľahali do postelí.

Príbeh pokračoval a náš pútnik sa ocitol v situácií, kedy získal rytierskú výzbroj. Úlohou skupiniek bolo vytvoriť brnenie, štít, helmu, meč a plniť úlohy na stanoviskách. Vyhladnutí sme si pochutnali na šiškách a po sieste sme mali možnosť vyskúšať si, aké to je žiť život dospelého človeka. Na začiatku to vyzeralo jednoduché, avšak postupne sme prichádzali na to, že je ťažké zariadiť si život tak, aby sme stihli všetko, čo by sme chceli . Večerná hra nás donútila sa zamyslieť nad tým, čo je v našom živote naozaj dôležité.

Nasledujúci deň trval dlhšie ako predošlé dni. Už hneď po raňajkách sme museli spojiť naše hlavy dokopy a uniknúť z escape room, ktorá nám dala všetkým zabrať. Pred obedom sme rýchlo dohrali turnaje a neskor sme hrali hru, pri ktorej sme sa museli sústrediť na cesty, ktoré boli náročnejšie, pretože v živote tá ľahšia cesta nemusí byť ta správna.A keďže sme sa už blížili ku koncu a náš putovník prešiel bránou nádeje zakončili sme deň poriadnou diskotékou a hrami. Počas diskotéky nás čakalo jedno prekvapenie. Skúška odvahy. Všetci sme ju zvládli – niektorí lepšie, niektorí aj s krikom. Po tomto dlhom večeri sme si konečne išli oddýchnuť.

V posledný deň nášho tábora sme mali po raňajkách možnosť zamyslieť sa nad tým, čo všetko nám Pán Boh dal cez uplynulý týždeň, zapísať si naše myšlienky a zážitky do zápisníka a poďakovať Bohu v malej „kaplnke”. Po skončení svätej omše a vyhodnotení tábora sme sa posledný krát naobedovali. Pred odchodom sme sa ešte rýchlo pofotili a keď už bolo všetko vypratané a vybavené pobrali sme sa domov.

Všetky hry a všetky myšlienky mali silné posolstvá, ktoré nás určite posunuli dopredu na našej ceste smerom k Bohu. Občas sa síce mohlo stať, že niekto zle odbočil alebo si nedal pozor kade kráča, ale vždy sa aj s Božou pomocou vrátil na správnu cestu, v ktorej sa bude snažiť pokračovať aj teraz – po skončení tábora.