Prímestský tábor Oratko 2023 (priebežne aktualizované)

PONDELOK 17.7.

Už dlho sme všetci odpočítavali dni do 17. júla. Dnes totiž nebol len taký obyčajný pondelok – v našom oratku sa predsa začal prímesťák! Už po príchode sme sa zoznámili s detektívom, ktorý nám ukázal zaujimavý vynález – stroj času. Hneď sme ho aj išli vyskúšať! Čo nás však v minulosti ako prvé privítalo bol veľký hrom, žiara, svetlo. Nevedeli sme, že čo to znamená, preto sme cestovali ďalej. Žena oplakávala, že niekto významný zomrel. Kto? Ako? Kedy? Prečo? Išli sme úplne na začiatok. V ďalekej minulosti, do ktorej sme sa preniesli, sme spoznali krásnu neznámu, ktorá čakala dieťa. V nemocnici ale nebolo žiadne miesto, tak sme spojili sily a postavili úplne nové krídlo pre ňu a pre ďalších chorých čakajúcich v uliciach. Jeden problém sme tak vyriešili, neznáma nám ale prezradila ešte niečo – jej manžel nemá prácu, a potrebujú nejakú získať, aby mali za čo kúpiť jedlo a oblečení. Všetci sme boli zvedaví, že čo sú vlastne zač a tak sme sa odhodlane pustili do pracovných pohovorov, aby sme mu pomohli nájsť prácu. Zistili sme, že v týchto končinách je zamestnať sa naozaj ťažké! Všetci zamestnávatelia boli neuveriteľne nároční. Naše hľadanie navyše skomplikovala búrka, a tak sme sa po opätovnom stretnutí rozhodli pokračovať v pátraní po tajomstvách záhadnej minulosti zajtra, keď si trochu oddýchneme.

UTOROK 18.7

Prebudili sme sa do druhého dňa primestkeho tábora. Plní energie sme sa opäť stretli v oratku a tešili sme sa na ďalší skvelý deň. Ráno nám detektív zopakoval, čo sa udialo predchádzajúci deň. Potom sme sa vybrali na cestu do minulosti. Dostali sme sa až k istej Alžbete, ktorá bola príbuznou našej od včera známej Márie. Tiež mala syna približne vo veku syna Márie. Alžbeta sa poznala aj s manželom Márie a prezradila nám, že bol tesár. Pracoval v dielni. My sme sa po jeho vzore tiež rozhodli pracovať a mohli sme si vybrať v ktorych zo širokej ponuky dielni sa niečo nové naučíme a vyrobíme. Následne sme mali svätú omšu a hneď nasledoval chutný obed. Po poobednej sieste a rekreácii sme sa opäť vydali na cestu za Alžbetou. Ona nám povedala, že jej syn už zomrel a tak sme sa museli vrátiť pár rokov dozadu, aby sme na púšti (Tajovského ihrisku) našli Jána Krstiteľa. On nám dal sa úlohu pripraviť cestu Pánovi. Získavali sme suroviny, ktoré sme následne vymieňali za dlaždice na cestu. Túto úlohu nám však znepríjemňovali farizeji. Keď už bola cesta dokončená, týchto farizejov sa nám podarilo priviesť pred Jana Krstiteľa. Obrátili sa a prijali jeho učenie i dali sa pokrstiť. Na konci k nám pristúpila záhadná postava, ktorá sa dala pokrstiť tiež. Pri jej krste z neba zaznel hlas: “Toto je môj milovaný syn.” Potom sme sa vrátili do oratka, kde sme detektivovi povedali, čo sme zažili. Tešíme sa na zajtrajší výletovy deň!

STREDA 19.7

Ako vyzeral tretí deň prímesťáku z pohľadu začínajúcej animátorky?

7:50 Kto 5 krát obehne ihrisko, dostane pol bodu pre svoju skupinku.

8:00 – 8:30 Si natretý opaľovákom? A ty? Ak nie, poď sem!

8:30 Spolu s detektívom sa presúvame do minulosti, aby sme získali ďalšie informácie o našom neznámom mužovi. Získavame informáciu, že sa toho viac môžeme dozvedieť v dedinke s názvom Emauzy. Ale ktorým smerom máme ísť? A tak sme sa vydali do mesta zisťovať, kde sa Emauzy nachadzajú. Šifra pri fontáne nás posiela k soche pred súdom a odtiaľ…opäť k fontáne? Aj napriek miernemu zmätku napokon získavame všetky časti puzzle a zisťujeme, kam sa máme vydať. Po namáhavej ceste sme na mieste. Pri bráne nás vítajú dvaja muži, učeníci- Lukáš a Kleofáš, ktorí nám odporúčajú ísť si po informácie na svätú omšu. Všetci sme vďační za chládok vo vnútri kostola.

11:45 Prečo na ten obed musíme čakať tak dlho? Aha, zabudla som…110 detí a 35 animátorov.

12:15 Lukáš s Kéfasom nám rozprávajú, kde stretli nášho neznámeho prvýkrát – pri vode. A tak aj my odchádzame k vode, do Aquacity.

12:45 Kedy už konečne budeme na rade aj my?

13:00 – 15:30 Nevidel niekto moje dieťa? Pôjdete s nami na tobogány? Netop ho!… Aj napriek takýmto a podobným situáciám si to všetci naplno užívame a nechce sa nám odísť.

15:30 – 15:55 Nekonečné čakanie na sprchy. Znova…110 detí a 35 animátorov.

15:59 My to nestíhame. Nebavte sa!

16:00 Zvládli sme to! Už (takmer) všetci stojíme vonku a jeme olovrant.

16:50 Ešte raz spievame hymnu, scénka s rekapituláciou dnešných zistení, modlitba na záver a môže sa ísť domov! (teda na hodnotenie a plánovanie)

17:00 Aký úžasný a podarený deň! Je nádherne sa dávať a slúžiť deťom, lebo tá služba sa mi nejakým krásnym spôsobom vráti späť.

Vidíme sa zajtra!

ŠTVRTOK 20.7.

A je to tu! Štvrtý deň nášho úžasného prímesťáku, na ktorom nikdy nechýba kopec zábavy! Po našich obľúbených ranných hrách sme videli, ako nám Emauzskí učeníci ukazujú cestu za Ježišom. Aby sme spoznali viac zázrakov, musíme sa vybrať na miesto, kde sa diali – teda na turnaje. Tie boli plné emócií a hlavne dobrých pocitov z výhier. A už aj keď náhodou boli prehry, tak len práve tie nás motivovali k väčšej snahe zvíťaziť. Po náročných turnajoch sme sa povzbudili na duchu na svätej omši. Po nej sme si dali perfektný obed, na ktorom si každý pochutnal. Po obede nám apoštoli povedali, čoho všetkého boli svedkami a že ešte je aj viac ľudí, ktorí nám môžu prezradiť viac. Tak sme sa rozhodli ísť za nimi a zistiť viac. Osobnosti z krížovej cesti nás oboznámili s udalosťami, ktoré zažili spolu s naším neznámim – Ježišom. . Dosť sme sa na tom potrápili, keďže nám postavy nechceli toho veľa prezradiť. Po tejto hre sme sa spolu vrátili do nášho oratka, kde nás už čakali Lukáš a Kleofáš, ktorý sa nás pýtali, či sme niečo zistili počas hry. Konečne sme nazbierali dostatok informáciu na uzavretie prípadu…práve v tento moment náš detektív zmizol. Nevieme kam šiel, a uvedomili sme si, že nás celý tábor sprevádzal človek, o ktorom nič nevieme.

PIATOK 21.7.

Už poznáme človeka, koho sme hľadali a je to Ježiš Nazaretský. Lenže teraz hľadáme človeka, ktorý nám pomáhal spoznávať ho a nájsť jeho identitu. Ako by povedal učeník Lukáš – tak to je trapas. S naším detektívom zmizol aj zašifrovaný odkaz, ktorý sa objavil včerajší deň na našom plote. Na vine je jeden z jeho učeníkov, ktorý túto šifru predal za 30 strieborných a bol to prekvapivo Judáš. Keď sa šifra dala predať, dá sa iste aj odkúpiť. Tak sme si zarobili najkreativnejším spôsobom a to pripravovaním kebabov. Určite by sme si na nich pochutnali, ale obetavo sme ich predali, aby sme mohli získať šifru od obchodníka. Na ceste riešení šifry sme chodili po meste, kde nám dávali nápovedy Mária, Kleopas a Ján. Veľmi náročnými technikami sme nakoniec všetci odkaz vyluštili a ten znel takto – toľký čas som s vami a nespoznali ste ma. Stačilo sa už len zamyslieť. Detektív bol cely čas s nami a snažili sme sa niekoho spoznať, nášho neznámeho, nášho Ježiša. Len nespoznali sme ho. Lebo celý čas bol v podobe nášho detektíva. Cink! Počas celého tábora sa prostredníctvom detektíva a jeho prípadu šírilo do našich sŕdc evanjelium. Preto sme ho chceli šíriť ďalej, až do celého sveta! Pri poslednom boji sme priliepali zážitky z tohto veľkého detektívneho prípadu do rôznych krajín, aby sme ohlasovali Krista. Poslednou táborov svätou omšou sme sa pripravili na stretnutie s ním. A dočkali sme sa!. Zjavil sa a oficialne sme uzavreli prípad. Je pán času a večnosti (Nebolo vám čudné, že sme sa vedeli pohybovať v čase?). Bol medzi nami, a stále bude, či už v podobe detektíva, eucharistie, alebo dobrého priateľa. Na záver detektív vyhodnil skupinku Pintu za najviac nápomocných detektívou. Každá skupinka priložila ruku k tomu pátraciemu dielu a preto sme to aj všetci poriadne oslávili.