Bodka za prázdninami

/v , /od

V utorok 31. 8., v posledný deň prázdnin, chlapci z oratka a Veľkej vyrazili autobusmi na Mariánsky horu, kde sa uskutočnil už 36. ročník tradičnej Bodky za prázdninami. Témou tohtoročnej Bodky bolo: Jozef, neboj sa… Po príchode na Mariánsku horu sme začali netradične. Starší chlapci, sa dozvedeli niečo nové na workshopoch. Mladší si zahrali hru, kde získavali informácie o pápežovi Františkovi. Potom sme pokračovali už tradičnou divadelnou súťažou Grammy Bodkár. Úlohou bolo pripraviť a zahrať scénku na tohtoročnú tému Bodky. Chlapci z oratka obsadili krásne 3. miesto a chlapci z Veľkej obhájili titul a vyhrali 1. miesto. Po obede, spytovaní svedomia a čase na spoveď sme sa presunuli do baziliky na záverečnú svätú omšu, ktorú celebroval provinciálny vikár Peter Jacko. Po omši sme sa vrátili do Popradu. (Autor Jakub Magda)

Obhájili sme titul! To bolo prvé čo nám behalo v hlavách, keď porotcovia, medzi nimi aj otec provinciál don Peter Timko, vyhlásili meno strediska Poprad-Veľká ako víťaza tohtoročnej Bodky a predal nám „Grammy Bodkár“. Určite sa pýtate: „počkať, čože je to tá Bsodka?“. Odpoveď je v celku jednoduchá. Na Levočskej hore sa stretnú strediská saleziánskej chlapčenskej mládeže od Banskej Bystrice, ktorí mali tohto roku najpočetnejšiu výpravu, až po východ ku Michalovciam. Cieľom je pripraviť a nacvičiť čo najlepšiu, najtrefnejšiu a najvtipnejšiu scénku na rôzne témy. Tento ročník sa zvolila téma: Jozef, Neboj sa! Pre chlapcov je pripravený program ako predstavenie pripravených scénok, workshopy, príprava na sviatosť zmierenia a svätá omša. Deň nám začal už tradične stretnutím pred farou vo Veľkej, avšak menej tradičné bolo kontrolovanie teploty a nasadené rúška cestou na Bodku. Program začal tak isto netradične a to pozmeneným programom. Kvôli počasiu sme museli začať najprv Workshopmi, čo ale nebola nevýhoda pretože sme mohli načerpať množstvo informácii cez nepriaznivé počasie. Neskôr vďaka modlitbám a orodovaniu Levočskej Bohorodičky sa vyčasilo a počasie ustálilo. Vtedy organizátori, medzi nimi aj bývalý novici Michal Žák a Matej Ivi Ivanič rozhodli, že bude najlepšie prejsť k hlavnej časti Bodky a to predstavenie scénok . Konkurencia bola veľká. Medzi najpodarenejších určite patrili chlapci z Bardejova, Košickej kalvárie, ale aj naši Popradskí oratkári. Za menej tradičnú ale o to krajšiu časť Bodky bola aj cena publika, kedy strediská hlasovali za ich najobľúbenejšiu scénku. Po vyhlásení víťaza sa program posunul ďalej a to k dlho očakávanému obedu. Podávali sa párky a dlhoročný Bodkári vedia, že to nie je žiadna náhoda. Táto pochúťka je od nepamäti súčasťou tohto podujatia. Samozrejme, nie je nič lepšie a krajšie ako si po výbornom obede pozrieť na svoju dušu skrz spovedné zrkadlo a neskôr ju aj očistiť, čo je jednoduché pri takom množstve skvelých spovedníkov, z ktorých sa nie jeden ukázal aj u nás . Medzi takých patrí aj Don Jožko Knapp, ktorý po iné roky chodieval na bodku s Bardejovskou Poštárkou, ale tento rok sprevádzal košickú Kalvárku. Deň sme zakončili svätou omšou v Bazilike na Levočskej hore, ktorú celebroval don Peter Jacko. Omšu sprevádzali hudobníci, takže každý kto vedel aj nevedel, spieval. Na záver len jedna malá myšlienka, ktorú hovorieval Don Bosco a je úzko spätá s týmto dňom: „Dôverujte Panne Márii a uvidíte zázraky“. (Autor Jakub Jakubčák)

Foto Ondrej Magda

Cesta rozlišovania povolania

/v , /od

Aj v tomto školskom roku saleziáni otvárajú kurz „Cesta rozlišovania povolania“. Je určený mladým mužom maturantom, vysokoškolákom alebo už pracujúcim, ktorí seriózne rozmýšľajú o svojom celoživotnom nasmerovaní. Ide tam napr. o hľadanie odpovedí na otázky typu: Kam ma dobrý Boh volá? Do manželstva? Do seminára? Do rehole? Odpovede sa potom hľadajú v spoločenstve rovesníkov počas ročnej skúsenosti rozlišovania povolania. Táto cesta rozdelená na desať víkendových stretnutí raz za mesiac a duchovné cvičenia na záver kurzu. 


Podrobnosti sa dajú dozvedieť u najbližšieho saleziána, prípadne na stránke www.cestapovolania.sk. V tomto roku bude vedúcim kurzu don Karol Maník SDB.

OTVORENIE ORATKA

/v , /od

Pozývame všetkých mladých, našich oratkárov i priaznivcov popradského strediska na spoločné otvorenie oratka a zahájenie nového školského roku 2021/2022.

Nezabudnite si: rúško, dobrú náladu a kamarátov, ktorým by ste chceli oratko ukázať.

Tešíme sa na vás 5.9. o 15:00!

Animované oratko na Juhu

/v , /od

Od pondelka 23. do piatku 26. augusta v čase 15:00-17:15 nás v priestoroch nášho mládežníckeho strediska na Juhu čaká Animované oratko pre deti a mladých. Chystáme rôzne hry a aktivity na našich vonkajších ihriskách pre všetkých, ktorí prídu. :) Netreba prihlášku, neplatí sa žiadny poplatok. Keďže aktivity budú iba vonku, nie sú potrebné ani testy. Kvôli aktuálnemu kovid automatu však budeme priebežne robiť zoznam prítomných účastníkov. Podmienkou je dodržiavanie pravidiel oratória. Nech sa páči. :)

ŽELEZNÝ ANIMÁTOR

/v , , /od

V nedeľu 15.8 sa skoro ráno naši animátori vybrali na tvrdú cestu za zocelením. Po celom roku venovaniu sa mládeži si pre zmenu práve pre nich vysokoškolskí animátori pripravili poriadne “tvrdú” akciu.

Prvé, čo bolo preverené, bola ich kondička, výdrž, odhodlanie a zmysel pre orientáciu, keď boli zo Svitu a Šuňavy poslaní do cieľa ich destinácie pešo. Cesta na Liptovskú Tepličku pod silnou žiarou slnka bola únavná, no napokon všetci trafili.

Ako druhé prišla na rad samotná duša, ktorej sa dostalo očistenia počas prednášky a silencia duchovnej obnovy.

Neminula ich ani brigáda, po ktorej táto chata vyzerala ako nová. Nekonečné umývanie, kosenie, prášenie a zametanie sa s nimi tiahlo celé doobedie.
Skupinky boli však v noci poslané do terénu, aby rozlúštili šifru nočnej hry.

Lesom sa brodili aj počas vojny a svoje atletické schopnosti využili pri turnajoch, ktoré nemohli chýbať. Rovnako tak ani strategická hra “6452”, kedy si animátori skúšali získať mestá v ďalekej budúcnosti. Batérie, elektrina, vojaci alfa, beta a mnoho iných vymožeností.

Nezničila ich ani úloha pripraviť si obed ako za straých časov. Spoločnými silami zabili sliepku, pripravili ju, vykopali metrovú jamu, do ktorej nahádzali horúce kamene a lopúchy, aby sa zabalené mäso mohlo pod tlakom zeminy opiecť. ,,Nikto sa neotrávil, takže to bolo super.” – účastníčka FeA

Zocelení na duchu, tele i myšlienkach sa v stredu poobede pobrali spoločne domov, šíriť radostnú zvesť a nové poznatky ďalej do sveta.

Posledný táborový deň: Na vlásku s Laurou Vicuňou

/v , , /od

Dievčatá sa konečne opäť zobudili do slnečného rána. Keďže sme včera večer boli na párty pri príležitosti narodenín Rapunzel, tak sme deň začali rozčesávaním jej dlhých vlasov a zahrali si posledné zápasy ligy. Potom nám však uniesli Eugena, ktorý len večer predtým priznal kým naozaj je. Rapunzel nevedela, kde ho nájsť a potom ju dohnala matka Goethel, ktorá ju odvliekla späť do veže. Zostávalo nám jediné. Zachrániť Eugena a s ním zachrániť Rapunzel. Vybojovali sme náš veľký boj a šťastne odišli na obed a naspäť domov.

Posledný táborový deň: V tieni meča – Pavol z Tarzu

/v , , /od

Ráno sme sa pobalili a pripravili na posledný boj, v ktorom nás sprevádzal Pavol. Nakoniec Pavla popravili, no nám to odovzdalo krásne posolstvo toho, ako sa Pavol obrátil a slúžil Bohu až do konca i cez ťažké chvíle… Čakal nás dobrý obed a cesta naspäť. Všetci sa už tešíme sa domov :) 

Štvrtý deň Tábora: V tieni meča – Pavol z Tarzu

/v , , /od

Ranný program sme ako nezvyčajne naštartovali ligou. Chlapci potom potrápili svoje inštinkty pri hre zvanej Efezroom, kde hľadali indície na otvorenie truhličiek. Poobede sme sa po väčšine času pohybovali dnu vzhľadom na počasie. Dnu sme mali omšu a po omši sme si zahrali aj nejaké hry. A deň prešiel ako voda. Teraz sa už chalani pripravujú na skúšku odvahy, po ktorej si všetci s chuťou a dobrým pocitom po celom dni pospíme. 

Štvrtý deň tábora: Na vlásku s Laurou Vicuňou

/v , , /od

Konečne sa dostávame do mesta! Rapunzel má narodeniny a my sme to akurát stihli k jej lietajúcim svetlám. Pred obedom nás čakali dielne, ktoré sme si veľmi užili. Vyrábali sme, tancovali a naučili sa aj niečo o divadle. Po dobrom obede sa síce rozpršalo, ale nás to nerozhodilo a turnaje sme hrali aj vnútri. Piškvorky, sadenie zemiakov a dokonca aj súboj drakov! Pekný deň sme ukončili narodeninou oslavou pre našu Rapunzel.

Teenagerský / birmovanecký tábor

/v , , , /od

Od prvých pohľadov v nedeľňajšie poobedie až po posledné objatia v piatok popoludní, všetci účastníci (birmovaneckého tábora) prešli naozaj dlhú, občas náročnú a hlavne zaujímavú cestu – Cestu pútnika.

Už v prvé chvíle strávené v tábore zavládla dobrá nálada a príjemná atmosféra. Prejavilo sa to hneď pri prvej hre, ktorú sme hrali v tme a museli sme sa spoľahnúť jeden na druhého. Po rozdelení do tímov, po zoznamovačkách a po večernej modlitbe pri ohni sme si mohli ísť spokojne ľahnúť.

Každé ráno, teda aj to pondelkové, sme začínali rozcvičkou, po ktorej nasledovali ranné modlitby v skupinkách a raňajky. Úvodná scénka odštartovala v celku úspešné turnaje. Poludnie sme strávili slávením svätej omše a jedením obeda. Neskôr sme súťažili na stanoviskách, ktoré boli zamerané na šikovnosť. Deň sme zakončili spoločnou modlitbou.

Utorok bol vyhradený pre výlet do dedinky Lačnov a do jaskyňe s názvom Zlá diera. Cesta cez les spestrená rôznymi úlohami sa mohla zdať náročná, ale každý člen ju zvládol. V jaskyni sme absolvovali asi 45 minútovú pútavú prehliadku. Naspäť do tábora sme sa vracali cez Lačňovský kaňon. Túra to bola nádherná, no taktiež aj vyčerpávajúca. Večer sme strávili ešte hraním hier a unavení sme si poľahali do postelí.

Príbeh pokračoval a náš pútnik sa ocitol v situácií, kedy získal rytierskú výzbroj. Úlohou skupiniek bolo vytvoriť brnenie, štít, helmu, meč a plniť úlohy na stanoviskách. Vyhladnutí sme si pochutnali na šiškách a po sieste sme mali možnosť vyskúšať si, aké to je žiť život dospelého človeka. Na začiatku to vyzeralo jednoduché, avšak postupne sme prichádzali na to, že je ťažké zariadiť si život tak, aby sme stihli všetko, čo by sme chceli . Večerná hra nás donútila sa zamyslieť nad tým, čo je v našom živote naozaj dôležité.

Nasledujúci deň trval dlhšie ako predošlé dni. Už hneď po raňajkách sme museli spojiť naše hlavy dokopy a uniknúť z escape room, ktorá nám dala všetkým zabrať. Pred obedom sme rýchlo dohrali turnaje a neskor sme hrali hru, pri ktorej sme sa museli sústrediť na cesty, ktoré boli náročnejšie, pretože v živote tá ľahšia cesta nemusí byť ta správna.A keďže sme sa už blížili ku koncu a náš putovník prešiel bránou nádeje zakončili sme deň poriadnou diskotékou a hrami. Počas diskotéky nás čakalo jedno prekvapenie. Skúška odvahy. Všetci sme ju zvládli – niektorí lepšie, niektorí aj s krikom. Po tomto dlhom večeri sme si konečne išli oddýchnuť.

V posledný deň nášho tábora sme mali po raňajkách možnosť zamyslieť sa nad tým, čo všetko nám Pán Boh dal cez uplynulý týždeň, zapísať si naše myšlienky a zážitky do zápisníka a poďakovať Bohu v malej „kaplnke”. Po skončení svätej omše a vyhodnotení tábora sme sa posledný krát naobedovali. Pred odchodom sme sa ešte rýchlo pofotili a keď už bolo všetko vypratané a vybavené pobrali sme sa domov.

Všetky hry a všetky myšlienky mali silné posolstvá, ktoré nás určite posunuli dopredu na našej ceste smerom k Bohu. Občas sa síce mohlo stať, že niekto zle odbočil alebo si nedal pozor kade kráča, ale vždy sa aj s Božou pomocou vrátil na správnu cestu, v ktorej sa bude snažiť pokračovať aj teraz – po skončení tábora.