Archive for category: Články

Malá inšpirácia pre rodiny vo farnosti. Aj táto aktivita môže prispieť k tomu, aby sme boli spolu, aby sme sa lepšie poznali a učili sa rozvíjať Božiu rodinu, do ktorej si nás Pán pozval.

Na 11.8. 2024 pripadol pekný slnečný deň a spriatelené rodiny z farnosti Poprad-Veľká sme si zorganizovali celodenný výlet na Muránsky hrad. Počasie nám prialo, výstup bol nenáročný a nálada výborná. Zvlášť prekvapili aj naši vekovo najmladší farníci, ktorí sa ukázali ako skvelá partia. Pod hradom dobre padlo malé občerstvenie v tieni bufetu turistickej útulne :)

Samotný hrad je zrúcanina, v súčasnosti na ňom prebieha rekonštrukcia niekoľkých objektov (rukami dobrovoľníkov?), ako je napr. dom veliteľa, či čistenie studne jaskyniarmi a dobrovoľníkmi zo Speleoklubu Muránska planina. Pre zaujímavosť, pôvodná hĺbka studne predstavuje 76 m, speleológom sa ju podarilo vyčistiť do hĺbky 39 m.

Z hradu je úchvatný výhľad na celé okolie, pri prehliadke však treba dbať na zvýšenú opatrnosť, nakoľko hradby hradu sú strmé a zabezpečené iba provizórne. Na SV a JZ strane hradu sú vybudované vyhliadkové plošiny, z ktorých sú najkrajšie výhľady.

Na ceste naspäť sme využili možnosť navštíviť Sysľovisko Muránska planina. Pre deti bol zážitok vidieť sysle úplne zblízka, v ojedinelých prípadoch aj s možnosťou nakŕmiť ich priamo z ruky. Obľubujú najmä mrkvu, slnečnicové semená, suchý chlieb, či piškóty. 

Pri návšteve Muráňa sme, samozrejme, nezabudli ochutnať vynikajúce muránske buchty. Po túre padnú vhod. 

Takýto celodenný výlet utužil priateľstvo v našom farskom spoločenstve, preto sme sa rozhodli podnikať takéto výlety častejšie. Budeme radi, ak sa v budúcnosti pridajú ďalší, na 24.8. plánujeme navštíviť Zádielsku tiesňavu a Turniansky hrad. 

Srdečne pozývame!

MG

P.S.: Kto sa chce pridať, stačí sa v nedeľu po sv. omšiach spýtať :-)

v štýle kroniky jednotlivých dní.

15.7.2024 – pondelok

Myšlienka dňa „Nebojte sa rásť“

80 detí a skupina animátorov začínajúcich i pokračujúcich, zodpovednejších i zodpovedných spolu so saleziánmi z Veľkej (spolu 45).

Prvý deň tábora začal príchodom detí. (Jasné animátori sa predtým pripravili :-) ) Hneď po registrácii nasledovala krátka scénka, ktorá deti uviedla do témy tohtoročného tábora – Ján Pavol II. Animátori sa obliekli do dobových kostýmov a prostredníctvom vtipných dialógov sa snažili deťom priblížiť situáciu v dobe počas komunistov (tak trochu tragikomickú). Po scénke začala netradične veľká hra. Deti boli rozdelené do troch skupín: robotníci, obchodníci a tajná služba. Každá skupina mala svoje špecifické úlohy a možnosti. Robotníci mohli navštíviť rôzne stanoviská a plniť úlohy, obchodníci obchodovali s rôznymi predmetmi a tajná služba mala za úlohu zničiť diktátora. Deti si hru veľmi užívali, vzájomne spolupracovali a učili sa novým zručnostiam. Po skončení veľkej hry nasledovalo rozdelenie do malých skupiniek, kde mali deti možnosť sa navzájom lepšie spoznať.. Potom sme sa všetci presunuli do kostola, kde sa konala omša. Bola to krásna príležitosť zastaviť sa, poďakovať za tento deň, spoločne sa pomodliť a stráviť čas s Bohom. Po omši nasledoval chutný obed, ktorý všetkým dodal energiu na ďalšie aktivity. Po obede sa deti opäť rozdelili do malých skupiniek, kde pokračovali v spoznávaní sa a tvorení. Každá skupinka si vytvorila vlastný erb a vymyslela svoj vlastný pokrik, ktorý reprezentoval ich tímového ducha a kreativitu. Po týchto aktivitách nasledovala ďalšia scénka, ktorá opäť zaujala deti a pridala nový rozmer k téme tábora. Animátori sa opäť predviedli v skvelých rolách a deti boli nadšené. Následne sa všetci zapojili do malej hry, ktorej úlohou bolo vyriešiť šifru. Na záver dňa sme si všetci spoločne zaspievali táborovú hymnu, ktorá umocnila pocit jednoty a spolupatričnosti. Po hymne nasledovalo vyhodnotenie celého dňa. Deti odchádzali domov s úsmevom na tvári, plné radosti a očakávania, čo im prinesie ďalší deň v tábore.

(Sophi M.)

Tu je link – fotoalbum z pondelka (Vanesa H.)

16.7. Utorok

Myšlienka dňa: „Nebojte sa byť tvoriví“

Druhý deň v tábore sa začal rannou modlitbou, ktorá bola zameraná na myšlienku dňa a to „Nebojte sa byť tvoriví“. V každej skupinke deti dostali kmeň od stromu a každé z nich prispelo jedným konárikom, ktorý predstavoval ich dar alebo talent. Tento symbolický akt mal prispieť k uvedomeniu si svojich jedinečných schopností, ktoré nám daroval Pán Boh. Hneď po modlitbe nasledovali turnaje, ktoré priniesli veľa zábavy a súťaživého ducha. Deti sa zúčastnili turnajov s názvami Roverino, Šatkové rugby a Hory a údolia. Každá hra mala svoje špecifické pravidlá a výzvy, ktoré deti museli prekonať, pričom si zlepšovali svoje športové zručnosti a učili sa spolupráci. Po skončení turnajov sa všetci presunuli do kostola na svätú omšu. Po omši nasledovala siesta, čas na oddych a regeneráciu síl, počas ktorej si deti mohli oddýchnuť a pripraviť sa na ďalšie aktivity. Popoludnie patrilo tvorivým dielňam, kde mali deti možnosť vybrať si z rôznych aktivít podľa svojich záujmov. Medzi ponúkané dielne patrili vyrábanie náramkov, henna tetovanie, pečenie, príprava limonád, výroba sviečok, maľovanie na kameň a mnoho ďalších. Deti sa s nadšením pustili do tvorby, využívali svoje talenty a učili sa novým zručnostiam. Každý si našiel niečo, čo ho bavilo, a výsledky ich práce boli naozaj úžasné. Druhý deň v tábore bol plný kreativity, súťaží a nových zážitkov.

(S. M.)

Tu je link – fotoalbum z utorka (V.H.)

17.7. streda

Myšlienka dňa: Nebojte sa tu byť pre druhých

Streda. Pre väčšinu našich animátorov to bol krízový deň, veľmi vhodný na to, aby sne si potrénovali, že na tábore sme hlavne pre druhých – práve vtedy vznikajú krásne chvíle a pekné priateľstvá. A keďže v dnešnom pláne bolo doobednejšie dohrávanie turnajov, únavu a silné emócie bolo vidno aj na deťoch – teda animátori mali mnoho príležitostí preukázať trpezlivosť a nezištnú dobrotu. Ráno, ako vždy, sme začali rannou modlitbou nielen nás, animátorov, ale aj detí v skupinkách. Pokračovali sme nástupom, scénkou zo života Jána Pavla II., hymnou a pokrikmi. Potom sme pokračovali už spomínanými turnajmi, pri ktorých sa deti zabavili a mnohí naplno prežívali nasedenie v zápasoch, vo výhrach i prehrách. Po nich, sme sa presunuli na svätú omšu a po nej nás čakal výborný obed. (Bola hrachová polievka a buchty s lekvárom, ak by si niekto chcel spraviť chuť…) A čo bolo po obede? Nechýbala obľúbená siesta, ktorú majú deti veľmi radi. Tancovali sa bansy, písala pošta animátorom, hrali sa hry, kalčeto ale aj pingpong. Po sieste sme sa presunuli na popoludňajší program. Začala sa pokladovka, ktorú deti zvládli na jedničku. Plnili sa stanovištia, ale aj šifra, ktorú dostali za splnenie pokladovky. Po nich sa všetci tešili na olovrant a na oddych, pretože na ďalší deň sme mali naplánovaný hutný program… Viac vám už prezradia deti osobne :-)

(Vivien)

Tu je link – fotoalbum zo stredy (V.H.)

18.7. štvrtok

Myšlienka dňa: „Nebojte sa ísť“

Vo štvrtok si deti museli privstať trochu skôr, pretože nás čakal výlet. Začali sme nástupom, pokrikmi a scénkou, ktorá znázorňovala príchod Jána Pavla II. na Slovensko. A tak sme sa vybrali na miesto, ktoré navštívil aj on – na Mariánsku horu v Levoči. Autobus nás doviezol do Levoče, kde sme začali rannou modlitbou v skupinkách. S deťmi sme sa rozprávali o tom, ako nám Boh pomáha prekonávať strach. Výstup na horu bol spestrený stanovišťami. Každé jedno reprezentovalo krajinu, ktorú navštívil Ján Pavol II. Deti plnili jednoduché úlohy – napr. povedať čo najviac nárečových slov, vylúštiť vety z egyptského či majského písma a ďalšie. Po zdolaní nášho výstupu sme si poriadne oddýchli a splnili poslednú úlohu – modlitba jedného desiatku ruženca v skupinkách. Nasledovala sv. omša, po nej chutný obed a siesta. No to nebol koniec – čakala nás veľká hra pripravená na spôsob turnajov. Hrali sa 3 hry – Cornhole, Capture the flag a Chyť loptu do siete. Deti sa poriadne zabavili, no už na nás všetkých prišla únava. Výlet sme teda zakončili scénkou o odchode Jána Pavla II. zo Slovenska a autobus nás doviezol späť domov. Tento dlhý deň sme ukončili spoločnou záverečnou modlitbou, v ktorej bolo za čo ďakovať :-)

(Evka L.)

Tu je link na fotoalbum zo štvrtka (V.H.)

19.7. piatok

Myšlienka dňa „Nebojte sa mať radi ľudí okolo seba.“

Posledný deň tábora začal vzrušujúcou pokladovou hrou. Deti sa vydali na dobrodružnú cestu po Veľkej, kde museli plniť rôzne úlohy na stanovištiach. S nadšením riešili hádanky. Deti spolupracovali a všetci si hru veľmi užívali. Po pokladovej hre nasledovala svätá omša, ktorá bola príležitosťou poďakovať za všetky prežité chvíle v tábore. Po omši bol chutný obed, ktorý všetkým dodal energiu na ďalšie aktivity. Nasledovala siesta, počas ktorej mali deti možnosť si oddýchnuť a zvoliť si, čo chcú robiť. Niektorí si hádzali ringo alebo loptu, iní písali poštu svojim animátorom alebo sa zapojili do tancovania bansov. Bolo to uvoľnené a radostné popoludnie plné smiechu a priateľstva. Po sieste prišiel na rad program, na ktorý sa všetci tešili celý tábor. Deti hrali proti animátorom v rôznych súťažiach, presťahovanie lanom, biela a čierna… Hneď potom nasledovala očakávaná oblievačka, kde sa nešetrilo vodou. Všetci, od detí po animátorov, boli poriadne pooblievaní a vládla neopísateľná atmosféra radosti a osvieženia. Na vyhodnotenie tábora prišli aj rodičia s koláčikmi, aby sa pozreli na výsledky a úspechy svojich detí. Po vyhodnotení a odovzdaní cien bol otvorený program, kde sa tancovalo, bavilo a všetci si užívali posledné chvíle v tábore. Hudba, smiech a tanec naplnili tábor a vytvorili krásne spomienky, ktoré si deti ponesú so sebou. Posledný deň v tábore bol plný radosti, priateľstva a zážitkov, ktoré zostanú v srdciach detí i animátorov ešte dlho po jeho skončení. Tento tábor bol nezabudnuteľným dobrodružstvom a všetci sa už teraz tešia na ďalší rok.

Tešíme sa aj na deň farnosti, ktorý býva 1.9.. Dúfame, že sa podarí naštartovať stretká a krúžky, aby deti mohli rásť ďalej v priateľstve navzájom i s Pánom, ktorý nás pozýva rozvíjať vzťahy v Jeho rodine.

A na záver aspoň jedna z myšlienok sv. Jána Pavla II.: Sloboda nie je to, že robím, čo sa mi chce, ale to, čo robiť mám…

Prajeme všetkým krásny zvyšok prázdnin, krásne zážitky a dobroty Nebeského Otca.

(S.M.)

Tu je link na fotoalbum z piatka (V.H.)

Predposledná júnová nedeľa (23.6.2024) je časom, v ktorom sa tradične niečo končí a niečo začína. Známky na vysvedčenia sú už uzatvorené, pravidelné stretká a krúžky už skončili, prichádza pár dní na upratovanie doma, v škole, odovzdávanie kníh… očakávanie na vysvedčenia a doladenie prázdninových plánov. V tomto čase je veľmi správne zastaviť sa a poďakovať Pánovi za požehnanie a sprevádzanie v uplynulom školskom roku a poprosenie si o potrebné milosti na regeneráciu a ochranu duše i tela pre tým, čo by bolo opakom.

Pri svätých omšiach sme zaspievali Te Deum a pripomenuli sme si, ako nás Pán sprevádza a po čom najviac túži – teda, aby sme spoznali jeho veľkú lásku a plán, ktorý má s našim životom.

Popoludnie patrilo stretnutiu rodín, mladých i farníkov, ktorí mali trochu času a cenia si, že môžeme vytvárať Božiu rodinu aj neformálnym spôsobom. Pomaly býva zvykom, že nám Pán daruje na toto pekné stretnutie pekný čas a saleziáni chatu s pekným okolím na Kvetnici.

Dospeláci so saleziánmi pripravili miesta na sedenie, grily na opekanie a prístrešky, ktoré ochránili pred silným letným slnkom. O 14:00 sa postupne ľudia začali schádzať a spoločenstvo pri rozhovoroch a pokojnej atmosfére prežívať dar vzájomnej prítomnosti

Začínajúci animátori spolu so staršími pripravili stanoviská pre deti, aby si zasúťažili a zaskákali, alebo vyskúšali adrenalínovú lanovku.

Radosť zo stretnutia bola veľká, lebo namiesto do plánovaného času 17:00-18:00 mnohí zostali až do večera, keď sa pomaly začalo zmrákať.

Ďakujeme Pánovi i všetkým, ktorí robia malé kroky zo svojho sveta k tomu spoločnému :-) Bolo veľmi pekné, že sa osmelili aj rodiny prvoprijímajúcich a birmovancov a prišli :-) Učme sa byť darom jeden pre druhého.

Matka budúceho svätého Carla Acutisa ponúka cenné rady pre katolíckych rodičov

·        Carlo bol na strednej škole otvorene veriaci. Napriek tomu ho spolužiaci nezavrhli. Ako to?

Niektorí ľudia si myslia, že byť veriaci je niečo, čo vám berie, ale v skutočnosti je to niečo, čo vám dáva. Problémom je neistota, ktorú má dnes väčšina mladých ľudí. Je to neistota, ktorá je aj dôsledkom ich vzdelania. Myslia si, že musia mať najnovší smartfón, značkové oblečenie, inak upadnú do depresie. Alebo si myslia, že musia podstúpiť plastickú operáciu, pretože sa im nepáči ich nos alebo telo. Podľa môjho názoru je veľa krásnych dievčat a ničia sa tým, že si nechávajú robiť plastické operácie. 

Ak je vaša sebaistota len na základe týchto skutočností a nevediete duchovný život, potom nemáte pochopenie pre večný život. Žijete, akoby ste boli len telom a mali len svojich päť zmyslov. Určite to vytvára veľkú neistotu. 

Keď žijeme eucharistickým životom, dosiahneme naplnenie lásky. Je to život úspešný, ako by povedal Carlo, pretože sme na prvé miesto postavili Boha. Môžete získať Nobelovu cenu, ale bez dosiahnutia tohto cieľa ste zlyhali.

·        Čo sa stane, ak budeme žiť bez duchovného života?

Z dlhodobého hľadiska takýto život spôsobuje veľké problémy. Prečo vidíme medzi mladými ľuďmi toľko depresií? Pretože sa nevenujú hodnotám a nemajú duchovný pohľad. Nekladú si žiadne otázky, chcú sa len zabávať a žijú len pre márne potešenie. Takto sa problémy utlmujú, ale keď sa stane niečo vážne, je to katastrofa. Nie sú na nič pripravení, nedokážu nájsť odpovede, ktoré by mali nejaký zmysel.

Odpovede, ktoré majú zmysel, vám môže dať len Kristus. On jediný zomrel a bol vzkriesený. Ako povedal svätý Pavol: “Ak by nebolo vzkriesenia, potom je naša viera márna.” (1 Kor 15, 13-14).

·        Aký vplyv má podľa vás nadmerné používanie smartfónov a technológií na ľudí?

Čoraz častejšie vidím deti, ktoré nemajú v očiach žiadne svetlo. Možno je to preto, že trávia toľko času s videohrami a smartfónmi. Zdá sa, že sú bez života. Carlo si to všimol u niekoľkých detí, ktoré poznal a ktoré sa neustále venovali hrám.

Nedávno sa môj manžel prechádzal v Assisi pred veľkým hradom. Narazil na skupinu tínedžerov, bolo ich asi 60, ktorí sedeli v úplnom tichu. Nikto sa medzi sebou nerozprával. Všetci pozerali do svojich telefónov. Manžel urobil fotografiu a poslal mi ju, bolo to naozaj znepokojujúce.

Vďaka tomu chápeme, že tieto nástroje nám berú aj krásu vzťahu. Nezabúdajme, že Trojica je vzťah: Otec, Syn a Duch Svätý. Sme stvorení na to, aby sme boli vo vzájomnom vzťahu. Keď nám to technológia berie, je to proti našej prirodzenosti. Niet divu, že to spôsobuje problémy, dokonca aj tie psychické. 

·        Myslíte si, že všetky technológie, ktoré dnes máme, odvádzajú pozornosť od modlitby, čo spôsobuje aj fakt, že sa ľudia menej modlia?

Carlo hovorieval, že čas sa nesmie strácať na veci, ktoré Boh nechce. Každá minúta, ktorá uplynie, je o minútu menej pre naše osobné posvätenie. Preto maximalizujme svoj čas pre večnosť.

·        Ako Carlo používal svoj mobilný telefón?

Keď Carlo žil, nemali sme smartfóny, ale mali sme Messenger (on si Messenger vypínal). Skutočnosť je taká, že bol nesmierne zaneprázdnený všetkými svojimi aktivitami, výstavami a prácou katechétu, kedy nemal času nazvyš. Svoj mobilný telefón teda používal minimálne. 

·        Čo si Carlo myslel o videohrách?

Carlo dostal PlayStation, keď mal 8 rokov. Čítal o deťoch v USA, ktoré skončili na klinikách na „detoxikácii“, pretože ich závislosť od videohier dosiahla krajnú hranicu. U niektorých sa objavili problémy s epilepsiou. Preto sa veľmi skoro rozhodol, že sa bude hrať len jednu hodinu týždenne. Vynútil si to a vždy to dodržiaval. To svedčí o cnosti striedmosti, ktorá je jednou zo siedmich cností, podľa ktorých Cirkev vyhlasuje niekoho za svätého. Cnosť striedmosti nám hovorí, aby sme správne využívali tieto dobré veci. Takže aj PlayStation, Xbox, Gameboy ak nie sú príliš násilné (pretože existujú hry, ktoré sú podľa mňa satanské) môžu byť aj pozitívne. 

Carlo by však povedal: „Nemôžeme sa nechať zotročiť týmito technológiami. Musíme ich mať pod kontrolou.”

Keďže sme inteligentní a stvorení na Boží obraz, musíme technológie ovládať. Ak vám tieto veci berú slobodu, stávajú sa nástrojmi diabla. Mládež si potom nevytvára vzťahy s inými ľuďmi a nemajú ani sekundu na to, aby sa modlili alebo premýšľali.

·        Čo poviete rodičom, ktorých deti opustili vieru?

Svätý Ján Bosco hovorieval, že keď máte malú rastlinku a vidíte, že rastie krivo, musíte ju narovnať malými drevenými paličkami. Je to oveľa ťažšie urobiť, keď rastlinka vyrástla. Potrebujete zvláštnu milosť. 

Chybou mnohých rodičov je, že sa denne nemodlia so svojimi deťmi, keď sú malé, a to ráno a večer, pred jedlom, alebo sa s deťmi nemodlia ruženec. Rodičia musia byť prvými katechétmi. Mali by čítať biblické príbehy a príbehy svätých. Musia hovoriť o schválených zjaveniach Cirkvi, ako sú Fatima, Lurdy a Pontmain.

A posledná vec: Nevzdávajte sa. Keď rodičia krstia svoje deti, prisahajú pred Bohom, že ich budú vychovávať v kresťanskej viere. 

Minule som v kostole videla pani, ktorá ma zastavila, aby mi povedala, že jej dcéry vo veku 16 a 14 rokov už nechcú chodiť do kostola a kňaz jej povedal, aby ich nenútila. To je chyba. Tento kňaz totiž zrejme neverí, že aj keď tínedžeri chodia na omšu v zlej nálade a bez toho, aby chceli, náš Pán vždy koná vo sviatostiach. Predovšetkým, kým naše deti nedovŕšia 18 rokov, musíme nad nimi uplatňovať určitú autoritu. Keď dovŕšia 18 rokov, môžu sa rozhodnúť, čo budú robiť, dovtedy ich však priveďte na svätú omšu. Táto pani úplne rezignovala, akoby už neostávalo nič iné a to nie je správne.

·        Akým ďalším chybám by sa mali rodičia vyhnúť?

Rodičia sa musia naučiť povedať „nie“. Stále hovoriť „áno“ je chyba. Je vedecky dokázané, že dospievajúci ešte nie sú úplne vyvinutí. Ich mozog je stále vo fáze vývoja so synapsiami, ktoré ešte nie sú úplne prepojené. 

Ďalším problémom je, keď sa tínedžeri zapájajú do randenia príliš skoro. Našou úlohou je vychovávať a viesť naše deti. 

Smartfóny, internet a televízia nemôžu byť opatrovateľkami detí. Mať deti znamená prinášať obete. To málo času, ktoré mám, im musím venovať a tráviť s nimi kvalitný čas. Možno nie je dôležitá kvantita času, ale kvalita.

Rodičia nechávajú svoje deti na internete už od šiestich rokoch. Chápete, že vzhľadom na pornografiu, ktorá existuje na internete, je to deštruktívne. V Taliansku urobili štúdiu, podľa ktorej sa na ňu pozerajú deti od 6 a 7 rokov až do 16 rokov: 80 % z nich sa pozerá na pornografické stránky. Premýšľajte o tom, ako ich to ničí.

Rodičia sa musia naučiť, ako obmedziť internet pomocou systémov, ktoré kontrolujú stránky, na ktoré naše deti chodia. Rodičia sa musia prebudiť, pretože sa zdá, že mnohí sú ako „Šípková Ruženka“ v lese. Toľko rodičov nie je schopných čeliť tejto technológii, kedy mnohých zastihli nepripravených. V právnom systéme existuje príslovie: „Nevedomosť nie je ospravedlnením“. To isté platí aj pre vzdelávanie našich detí. 

Rodičia musia byť pozornejší, stratili sme schopnosť používať rozum. Rodičia sú prvými vychovávateľmi. Nemôžete len tak poslať svoje deti na faru a myslieť si, že tam sa vyrieši každý problém.

Zdroj: Mother of Soon-to-Be-Saint Carlo Acutis Offers Tips for Catholic Parents| National Catholic Register (ncregister.com)

Z angl. originálu preložila: Jesika Senderáková

prevzaté: slovenskydohovorzarodinu.sk