Vysviacka a primície Andreja Dominika

/v , /od

Tu si môžete pozrieť primície cez YouTube.

15. a 16.jún 2024 sú dva dátumy, ktoré priniesli radosť a povzbudenie v rozmeroch, ktoré nebývajú ani všedné a ani pravidelné.

Rodák z Veľkej – Andrej Dominik – po 6-tich rokoch štúdia a prípravy v seminári na Spišskej kapitule, prijal posvätný rád presbyterátu 2. stupňa, ľudovo – kňazskú vysviacku, z rúk diecézneho biskupa Mons. Františka Trstenského.

V sobotu ho sprevádzali Veličania na Kapitule, kde sa okrem iného dozvedel aj miesto svojho prvého kňazského pôsobenia – v Oravskej farnosti Zákamenné. V nedeľu vyvrcholila slávnostná chvíľa vo Veľkej dlho predtým pripravovanými primíciami. Zbor – v ktorom dali dokopy sily starší i mladí nacvičil repertoár spevov podľa priania primicianta. Šuňavčania (odkiaľ pochádza časť rodiny primicianta) prišli v krojoch a vo veci ho sprevádzali z rodeného domu, kde bolo požehnanie liturgického odevu a kalicha a rodičia dali primiciantovi svoje rodičovské požehnanie. Počas sprievodu do kostola z oblohy padalo požehnanie vo forme jemného dažďa. Do kostola sa zmestili hostia a zopár asertívnych veriacich. Vonku však boli pripravené veľkoplošné obrazovky a lavičky z Klubu Veličanov, takže zídení veriaci mali dostatok miesta, aby mohli počuť, vidieť a do slávnosti sa plnohodnotne zapojiť.

Na slávnosti koncelebrovalo niečo viac ako dvadsať kňazov. Slávnostnú kázeň mal don Marián Zachar v ktorej spomenul Andrejovu cestu za povolaním a daroval mu pár povzbudení, ktoré povzbudili aj nás. Boli tri – spomenie si niekto?

  • Obeta – Abrahám je pozvaný obetovať vytúženého syna… Prečo Pán žiada od nás veci, ktoré sa nám zdajú nemožné? … Ako to skončilo? … Pán chce dať niečo nové… Ak Pán niečo žiada, chce dať niečo viac, niečo čo potrebujeme, ale to sami to nevieme získať… Preto sa potrebujeme učiť obetovať. Iba kňaz môže pochopiť, čo znamená byť kňazom… ( hovoriť s Kristom: Toto je moje Telo, ktoré sa obetuje za vás…“)
  • Modlitba. Ide o vzťah medzi Otcom a Synom…, ktorý nás spája s Otcom. Stretnutie s Ježišom a cez neho s Otcom… Náš život sa má stať modlitbou, aby ľudia mohli v nás stretať Ježiša. (Silné chvíle modlitby osobné, v Eucharistii, v adorácii).
  • Ľudskosť. Práve ľudskú prirodzenosť si Pán vyvolil, aby prejavil svoju Božskosť. Byť normálnym človekom znamená byť svätým. V našej ľudskosti sa malá ľudská láska stretá s Božou… Zostať ľudským a Božím – nie superhrdinom, nie spĺňať predstavy iných, ale Božie o človeku… o spoločenstve, o priateľstve, našej ceste.

Treba pripomenúť, že celú oslavu farníci mladí i starší sprevádzali nielen modlitbou a záujmom, ale aj prípravou. Na farskom – saleziánskom dvore postavili 4 veľké stany s posedením, kde sa mohlo občerstvi asi 500 návštevníkov. Pozvaní hostia s rodinou mali obed v reštaurácii Prestige (bývalý Cin-Cin). Pri organizovaní bolo vnímať radosť a štedrosť Andrejovej rodiny ale aj všetkých zúčastnených.

Nech Pán napĺňa všetkých odhodlaním  kráčať spolu napriek mnohým odlišnostiam a predstavám, ktoré máme, veď jednota nie je produktom ľudského snaženia, ale ovocím pôsobenia Božieho Ducha v otvorených srdcia skrze dary, ku ktorým nás Pán volá.

Pred dvanástimi rokmi bol Andrej na vysviacke Mariána, … kto bude nasledovať kroky Andreja?

Nech Pán požehná túto farnosť na krásny manželstvách, rodinách i duchovných povolaniach – do zasväteného života i do kňazstva. Žatva je veľká, ale robotníkov je mál… Preto proste Pána žatvy…

DV

Tu by sa zišlo zopár fotiek :-)