Teen- tábor alebo birmovanecká duchovná obnova

Pokus o malú rekapituláciu.

Pred i počas prázdnin sa podarilo dať dokopy tím animátorov spolu s kuchármi a pani doktorkou, ktorí darovali svoj čas našim birmovancom. V rámci prípravy sme ukončili témy evanjelizácie (úvod + 5 tém) a pokúsili sme sa vytvoriť priestor, aby prijaté vedomosti mohli upevniť a viac prijať do svojho života. Témy boli tieto:

Prečo som tu;
Hĺbka Božej lásky;
Pokánie, uzdravenie, odpustenie;
Odovzdanie života Ježišovi;
Radosť a hrdosť na to, že som katolík.

Sú akýmsi základom pre každého kresťana, ak chce žiť život, ktorý prijal v krste a potom posilnil v ďalších sviatostiach. Bez tohto základu sa nedá aktivovať dar – život s Bohom (teda nefunguje a nechutí). Pri príprave na birmovku je obnova povinnou súčasťou. Tu si môžu dať mnohí aj odpoveď na otázku, prečo nestačí príprava ako bývala voľakedy napr. iba o vedomostiach… alebo o zábave, či dokonca o odstáti radu na pobirmovanie…

Témy sme rozdrobili do príbehu pútnika Kristiana, ktorý žije v mesta Skaza (voľakedy Skazka – prekl. Rozprávka … teda v súčasnom meste sa niečo pokazilo). Objavuje, že v ňom nemôže zostať, pretože túžba jeho srdca je väčšia, ako ponuka mesta – zisk, práca, zábava, rodina a zákony – či pravidlá, ktoré musí dodržiavať.

V spisoch, ktoré zanechal vo svojom dome utečenec s menom Verný (Fido), si Kristián tajne nechal Bibliu a pri jej čítaní objavil, že aj on musí odísť… do Nebeského mesta, pretože je cieľom jeho srdca. Svoj sen uskutočnil. Opustil ženu, deti (nechceli s ním ísť) i mesto a vykročil do neznáma – za túžbou jeho srdca a s knihou, ktorá mu ukazovala cestu. Pochopil, že Boh a Jeho volanie je viac, ako všetko, čo môžem získať na tomto svete.

Na ceste zažili veľa nebezpečenstiev i sklamaní. Dokonca podľahol mylným predstavám o šťastí. Napr. že šťastie závisí iba od jeho snahy a presnom dodržiavaní príkazov a zákazov – bolo to pri výstupe na Horu príkazov, alebo je závislé od zábavy.

Niektoré zákony sú dobré, aj zabaviť sa je dobré, ale slobodu dáva Božia milosť… preto máme sviatosť zmierenia a Božiu pomoc. Pre dosiahnutie Nebeského mesta však nestačí iba čisté srdce, ale potrební sú aj dobrí priatelia a Božia Pomoc, ktorú získal v Božej výstroji (pozri Ef 6, 10-24).

Pochopil, že na tomto svete nie je preto, aby sa tu zabavil, trochu popracoval a umrel. Preto nemôže naplniť jeho srdce ani zábava, ani práca, či peniaze… Ak príde skúška, tak sa ukáže, čo ho podrží – kde je poklad jeho srdca a kto má nad ním moc. To sme si skúsili pri skúške odvahy.

Nakoniec sa mu podarilo na ceste do Nebeského mesta pokračovať. Kristián zistil, že už nemôže váhať – stále sa rozhodovať medzi dobrom a zlom, potrebuje uvažovať, ako používať slobodu lepšie – ako čo najlepšie spoznávať dobro a vyberať si pri rozhodovaní to najlepšie – podľa Božieho slova a dobrých (Božích) priateľov. Iba títo pomôžu a sú nablízku v čase núdze.

Zdá sa, že obnova sa podarila, určite nebolo všetko super, ale radosť a pokoj tam boli. Bol s nami aj Ježiš, ktorý nám každú chvíľu dokazoval, že nás má rád a má moc nad tým, čo mu zverujeme: miesto, počasie, naše ťažkosti, … i všetkých, ktorých sa tento tábor týkal. Časom sa ukáže aj ovocie. Spoznali sme svoje hranice, závislosti, hriechy, ktoré dokázali niektorí odovzdať vo svätej spovedi. … Mnohým trochu svitlo, že Ježiš miluje každého človeka láskou, ktorú potrebuje – tou skutočnou, ktorá sa nezastaví ani pri bolesti … ani pred mučením či smrťou. Veľkosť a hĺbka Božej lásky je dobrou – najlepšou odpoveďou na túžbu človeka po šťastí.

Na koniec ostáva otázka, čo s tými, ktorí neboli?

Odpoveď je jednoduchá, čaká ich to a je vecou birmovancov, rodičov a birmovných rodičov, aby si našli čas a navrhli spôsob, ako obnovu – teda záver prvej etapy uskutočnia (miesto, spôsob, s akým tímom). Ak niekto prijal záväzok za dieťa v krste a tiež záväzok v príprave na sviatosti, potrebuje vedieť, že má spoluúčasť na príprave. Na začiatku si každý prečítal a podpísal, o čo pôjde. Nie je to nič navyše, alebo prehnané, je to iba základ toho, čo treba zvládnuť, aby prijaté dary vo sviatostiach v našom živote aj fungovali. Asi sme pochopili, že niektoré veci potrebujeme ináč usporiadať, keď sa nedajú robiť naraz. Tu si môžeme pripomenúť záväzok (cez tento odkaz). Nevešajme hlavu, hľadajme porozumenie a spôsoby, sme na ceste a potrebujeme kráčať spolu. Modlime sa, aby sa otvárala cesta i srdcia. … Niektoré veci idú cez bolesť a cez modlitbu na kolenách… Kto sa pridá?

Malé povzbudenie pre rodičov.