Prímestský tábor 2025
Oleje? Koreniny? Látky? Koberce? A mnohé ďalšie veci, ktoré sa kričali na našich ihriskách od prvých minút pondelka.
To sme ešte nikto netušili, ako veľa ešte o nich budeme počuť. Naši mladí nádejníci sa vydali hľadať prácu v mestách krajiny Agrabah.
Medina, Maskat, Aden, Bakhara, Fudžajra, Nizwa, Dauha, Rijad, Salalah, Talfír sa stali pre tento týždeň domovom našich účastníkov.
Postupne sme spoznávali obyvateľstvo a situáciu v krajine. Najviac si našu pozornosť však získal mladý Aladdin (s jeho opičiakom Abu), ktorý bohatstvo ulice rozdával medzi chudobných. Jeho pozornosť, však získal ešte niekto ďalší. Krásna princezná Jasmína. Teda, Dália, ako sa nám najprv predstavila.
Aladdin bol odhodlaný urobiť všetko, aby získal srdce princeznej, ktorá ho oslovila svojou vonkajšou, no najmä vnútornou krásou. Zajatý sultánovým vezírom pri jej návšteve, bol Aladdin donútený vstúpiť do záhadnej jaskyne, aby Jaffarovi získal akúsi lampu. Jaffar nám však sľúbil bohatsvo, ktoré by nám mohlo pomôcť zaujať princeznú. Teda, to sme si aspoň myslali.
Poslepiačky sme sa vydali na miesto, kde sa tajomná jaskyňa ukrývala. Teraz ostávalo už len jedno, získať lampu. A neuverili by ste nám, ale napriek tme a náročným matematickým úlohám, sa nám to podarilo. Lampu sme dali Jaffarovi… ten nás však zradil. A tak sme zostali uväznení v jaskyni. Nie však na dlho. Už spomínaný opičiak Abu nám lampu priniesol späť. Nebola to však obyčajná lampa, ako sme si mysleli. Táto lampa v sebe ukrývala zázračného Džina, ktorý plnil svojim pánom 3 želania.
Takže už tušíte, ako sme sa dostali z jaskyne. Náš Aladdin však túžil veľmi ešte po jednej veci. A to získať srdce nádhernej Jasmíny. Vedel však, že ako chlapec z ulice nemôže žiadať o ruku princeznej, a tak požiadal Džina, aby z neho urobil princa. Na čele s novým princom Alim sme sa v slávnostnom sprievode vydali naspäť do paláca. Ak ste v teda v utorok medzi 12tou hodinou počuli hluk a humbuk, áno, to bol náš sprievod. Trúbky, farebné krepáky, kvetové náhrdelníky a mnoho ďalších prostriedkov na zaujatie obyvateľov paláca.
V paláci nás Sultán Sulejman aj so svojou dcérou prijali s otvorenou náručou. Nikto z prítomných nespoznal pravú totožnosť princa Aliho. Džin si však všimol menšie (alebo aj väčšie) nezrovnalosti pri etikete, a tak nám dohodil lekciu bontónu. Áno, milí rodičia, aj také veci sa diali na prímestskom tábore 2025.
V stredu náš princ Ali začal ešte intenzívnejšie pracovať na tom, aby očaril srdce mladej dámy Jasmíny. Zobral ju na nádhernú cestu svetom. Na ceste za nimi sme zdolalili cestu električkou do Tatier v lete(?!), ale aj rôzne iné úlohy ako odfotiť sa so skautom, pomôcť náhodným núdznym, nacvičiť choreografiu na hymnu, ale aj dôjsť na Hrebienok či ochutnať smokoveckú kyselku. Ktorá, ako sme sa dozvedeli, nie je obyčajnou vodou. Po chutnom gulášiku nás čakala duchovná aktivita. Teda hneď dve. Aktivita pre starších aj pre mladších. Ak sa vám napríklad doma ocitol návrh na erb vašej rodiny, aj to bolo jednou z úloh duchovnej aktivity.
Sv. omša v kostole v Novom Smokovci mala svoje jedinečné čaro. O tom vám snáď aspoň trochu povedia fotky. Ja poviem len jedno. Už ste videli celý kostol od najmenšieho po najväčšieho ukazovať a spievať Budem ako strom? My hej, a táto pesnička sa nám mnohým na tomto mieste spojila s týmto táborom.
Beh na električku a sme späť v Poprade. Mali sme za sebou nádherný deň. A páčil sa nám všetkým až na vezíra Jaffara, ktorý Aladdina spoznal. Vedel, že z jaskyne, v ktorej ho nechal mohol uniknúť len pomocou lampy, a aby túto svoju teóriu overil, Jaffar napadol Aladdina, ktorý zostal nevládne ležať na zemi. Opäť iba Džin by ho mohol zachrániť z tejto situácie.
A samozrejme, že zachránil. Vo štvrtok Jaffar prichystal vzburu. Proti Aladdinovi i sultánovi. A na naše nešťastie, akokoľvek mocne sme v turnajoch bojovali. Jaffar s ukradnutou čarovnou lampou a Džinom sa stal novým sultánom a nastalo obdobie trpkej krutovlády a mnohí naši udatní bojovnívi (rozumej všetci) skončili vo väzení.
Jaffar nás donútil zarábať v dielničkach ťažké peniaze, ktoré sme potom ukladali do banky. Ako čas plynul nastala však zmena mysle u viacerých z nás a zatúžili sme po spravodlivej vláde sultána Sulejmána. Vrhli sme sa teda do záverečného boja proti Jaffarovi. Legenda vraví, že niektorým sa o korálkach sníva ešte aj dnes.
Úpenlivo sme sa snažili získať moc na porazenie Jaffara. Až kým sme neuvedomili, že Jaffarovi nemusíme moc brať, pretože keď sa stane všemocným, moc ho sama pohltí. A tak sa aj stalo. Keď sme mu všetku našu moc vrátili, stále jej nemal dosť. Chcel sa stať najlepším, najbohatším, najmocnejším. Jednoducho jednotkou. A tak si vybral želanie, ktoré sa mu stalo osudným. Stať sa džinom. A stalo sa. Lampa sa vrátila do rúk Aladdinovi a vládu nad Agrabahom opäť získal Sultán Sulejman.
Už zostávala len jediná otázka. Čo s posledným želaním pred tým, ako sa náš Džin znovu vráti do väzenia svojej lampy? Aladdin so svojím zlatým srdcom v tom mal jasno. „Želám si, aby si sa stal človekom.” To bolo posledné želanie nášho Aladdina, ktoré navždy oslobodilo jeho priateľa Džina z čarovnej lampy.
Naším pokladom možno neboli mince, striebro a zlato, ale naším pokladom sa stali naše priateľstvá, na ktoré sme mysleli či pri hrách, hymne alebo ranných modlitbách. Držte nám palce, aby naše srdcia zostali vždy blízko našim pokladom, či v krajine Agrabah alebo aj tu, na zemi.
Všetky fotky nájdete TU.
