Rozlúčka s Tatrami

Naša cesta začína! Smerujeme na Popradské pleso. Šesťdesiat-centové poistenie vybavené, nohy pripravené a oratkári zozbieraní. Naša partia:

Dorazili sme k Popradskému plesu. Odolali sme kávičke pri chate a hneď sme sa vybrali na ďalšiu zastávku Veľké Hincovo pleso. U niektorých prišli už prvé krízy, keďže začala stúpačka.

A sme tu! (sčasti). Dali sme si veľkú prestávku pri najväčšom plese Tatier- Veľké Hincovo pleso. Betka s Katkou nás ponúkli koláčmi, keďže Katka mala krásne okrúhle narodeniny. Odzneli blahoželania („prajem ti, aby si bola šťastnejšia ako ja“) a obdivovanie tatier („ja nemôžem spracovať aké krásne sú tie hory, ako tá skala drží pokope, ako sa na každej štrbinke láma svetlo“…(veľmi voľná parafráza))

Niektorí predsa nemali dosť. Výhľad z plesa bol nádherný ale výhľad zhora NA pleso musí stáť zato. Tak sme pozdvihli hlavu a vydali sme sa za naším cieľom – Kôprovský štít.

Sme na vrchole! Náš cieľ sme oficiálne zdolali klepnutím legendárneho terča. Užívali sme si výhľady, občerstvili sme sa a nemohli odísť bez poriadneho photoshootingu. Zvyšná partia využila časť hraním UNO na Popradskom plese.

Mnohí si pomyslíte, že cesta dole bola najjednoduchšia časť túry. Ale práve tu začína tá vtipná časť: Áno cesta k Popradskému plesu bola príjemná, mohli sme si vychutnať posledné výhľady na hory. Stadiaľ sme veľkú časť cesty k zastávke behali len aby sme stihli električku, ktorá nás nepustí dovnútra (neboli sme jediní výletníci v Tatrách) Potom sme sa odviezli na Štrbské pleso, potom zubačkou na Štrbu. Tam sme si kúpili lístky na vlak, ktorí sme videli pri zastavovaní ako práve dorazil. Ale minútu potom čo sme k nemu dobehli, tam nebol. Nevadí. Výherný dopravný prostriedok, ktorý nás tento deň zobral domov bol autobus. Na rozlúčku s Tatrami nám nemohlo vyjsť lepšie počasie, partia bola skvelá. Užili sme si to!

Ak ste zvedaví na ďalšie fotky, kliknite TU.