Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy pripravil modlitbový adventný kalendár. Na každý deň je pripravená unikátna modlitba so špecifickým úmyslom. Stačí naskenovať alebo kliknúť na QR kód a modliť sa. Text modlitby nie je dlhý, zvládneš to aj po ceste do práce alebo cez prestávku v škole. Skenuj, klikaj a modli sa:
So sviatkom sv. Cecílie sa v našom Oratku každoročne spája podujatie Cecilfest. V nedelu 18.11 2024 sme si vychutnali 10 čísel plných talentovaných hudobníkov, tanečníkov a dokonca aj divadelníkov.
Tento rok sa prostredie tradičného Cecilfestu zmenilo a súťažiaci vystupovali v malej divadelnej sále v Dome kultúry. Sála bola maximálne zaplnená divákmi a povzbudzujúcimi rodičmi, ktorí dotvárali atmosféru. Po každom vystúpení sa sálou niesla vlna potlesku. Špeciálne ocenenie porotcov dostali známi muzikanti z oratka, bratia Šilonovci, a dievčatá Tatianka Mrazová , Viki Kaletová a Sima Géciová s piesňou Nenahraditelná. Víťazom Cecilfestu sa stali Sedmokrásky so svojou scénkou „Česko Slovensko má talent“ spojenou so speváckym číslom. Ďakujeme každému, kto sa podieľal na organizácii tejto akcie.
V piatok večer započala cesta pre mnohých našich chlapcov – gréckych bojovníkov Sparty – ktorí sa po Paridovom a Hektorovom neúspešnom uzavretí Mieru kvôli uneseniu ženy gréckeho kráľa Agamemnóna rozhodli dobiť Tróju. Na pomoc si zavolali bájneho Achilla ktorý ich ponuku napokon prijal. Zúčastnili sa viacerých bojov a aj po prehrách sa nevzdávali. Dokonca ich neodradila ani smrť ich bojového vodcu Achilla. Postavili dreveného koňa ktorý sa stal osudovým pre Tróju. Ich cieľ zvíťaziť sa pre našich bojovníkov nakoniec stal realitou.
Príbeh Vám povedia aj fotky, ktoré môžete vidieť kliknutím TU
Pozývame všetkých animátorov, mladých (od 9.ročníka ZŠ), rodičov a spolupracovníkov na Katarínsku zábavu!💃 Môžete sa tešiť na zábavu pri tanci, pri dobrej hudbe🎶, na zábavný program a na chutnú večeru.🍷Neváhaj a príď si užiť večer!🥳Všetko dôležité nájdeš na plagáte. 👀
Blíži sa sviatok sv. Cecílie. Čo to znamená pre oratkárov? Je čas vytiahnúť hudobné nástroje🎻, rozvičiť si hlasivky🎙🎶 a rozhýbať boky!💃 Neváhaj a ukáž svoj talent⭐️, tentokrát v malej divadelnej sále v dome kultúry.
Prihlásiť sa môžeš pomocou linku https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScPrIfiAhUN4PTcjwFrRUYH7tl-MDMlV1ps6Ae6sGPbOJ2DYA/viewform?usp=sharing
Milý animátorský denníček! Viem, na naše zážitky sme ťa nechali čakať naozaj dlho, no školské povinnosti nás zasypali ako lavína. Aby sme im aspoň na chvíľu unikli, v piatok 15.10. sme učebnice z batohov vybrali a vymenili ich za oblečenie, spacák a zápisník.
Tá dobrodružnejšia polovica z nás víkendové dobrodružstvo začala na vlakovej stanici. Tí ostatní, ktorých kalendár upozorňoval okrem víkendovky aj na stretko, si splnili svoje animátorské povinnosti a nasadli do auta.
Nepopieram, cesta bola dlhá no v takej úžasnej partii ubehla rýchlo. Nakoniec sme sa zvítali a ubytovali na internáte saleziánskej školy v Žiline. Ocitli sme sa na palube výletnej lode Poseidon. Na chvíľu sa z nás stali osoby z rôznych kútov sveta a z rôznych spoločenských vrstiev – mohli sme sa porozprávať s anglickým lordom, profesorom botaniky, predavačkou či mladou cestovateľkou. Prvý večer plavby sme odštartovali večerou a tancovačkou. Zábavu prerušil varovný krik posádky – neďaleko vybuchla rádioaktívna bomba a my sa potápame. Radostná zábava a smiech sa v momente zmenili na boj o holý život. Žiaľ, nie všetci tento boj vyhrali.
Po niekoľkohodinovom trápení sa odvážnej skupinke preživších podarilo doplávať na neďaleký ostrov a vypustiť svetlicu, aby nás niekto zachránil. Našťastie, naše signály zbadala iná loď a priplávala po nás. Po namáhavom boji s prírodnými živlami sme všetci veľmi rýchlo zaspali zaslúženým spánkom v jej kajutách.
Presne viem, čo si teraz myslíš – ráno sme vstali a oslavovali našu záchranu. No musím ťa sklamať, ráno vyzeralo úplne inak…Zobudili sme sa na nepríjemný zvuk sirény, z ktorého nám skoro praskli ušné bubienky. Rýchlo sme sa prezliekli a vydali sme sa zistiť, čo tento rámus znamená. Privítala nás posádka v ochranných odevoch, rukaviciach a s rúškom na tvári. To mohlo znamenať jediné…
Výbuch nespôsobil iba otrasy a veľké vlny, ale okrem nich sa rozšírila aj neznáma nebezpečná nákaza, ktorá sa prejavuje trasením rúk. Aby sme eliminovali riziko nákazy, kým nájdeme protiliek, spravili sme bezpečnostné opatrenia – rozdelili sme sa do tímov a zviazali sme si ruky. Takto chránení sme sa vydali plniť dôležitú misiu – zistiť DNA vírusu a objaviť protiliek.
Môžeš mi veriť, zapotili sme sa viac ako pri úniku z lode. Napokon sa nám podarilo objaviť DNA, vytvoriť protiliek a rovno ho aj otestovať – našťastie bol náš výskum úspešný a mohli sme sa znova slobodne pohybovať. Tento úspech sme oslávili výborným obedom, volejbalom a rôznymi aktivitami. Budovanie partie sme zvládli na jednotku.
Keďže animátorstvo nie je len o skvelom kolektíve animátorov, poobede sme sa presunuli k inej oblasti animátorského života – k stretkám. Dozvedeli sme sa, na čo všetko máme dbať pri výbere tém a aktivít na stretká a pod dohľadom Niky sme to skúsili previesť aj do praxe. Som si istá, že ti nemusím hovoriť, kto založil saleziánov. Áno, práve na don Bosca a jeho život sme sa zamerali v ďalšej z aktivít, ktoré nás čakali. Všetci sme museli prehľadať najtajnejšie zákutia mozgových závitov, aby sme dokázali poskladať jeho životný príbeh. Spoločnými silami sa nám to napokon podarilo a mohli sme sa presunúť k hlavným častiam večera – sv. omši a večeri.
Ráno sme sa plní síl stretli na raňajkách. Nedeľné doobedie sa nieslo v znamení ďalšieho aspektu animátorského života. Vieš o čom hovorím? Trochu ti napoviem… začína na D a končí na uchovný život. V osobnej modlitbe a aj na spoločnej omši sme Bohu poďakovali za krásny spoločný čas a prosili si veľa síl do ďalšej animátorskej služby.
Víkendovku sme ukončili slávnostným nedeľným obedom a po ňom nastal čas na našu najmenej obľúbenú aktivitu – balenie, lúčenie a cestu domov. Milý denníček, sme na konci rozprávania. Verím, že si cez neho prežil všetky naše zážitky aspoň v duchu a že sa tešíš na zážitky, o ktoré sa s tebou podelíme nabudúce. Zatiaľ ahoooj!
Misionárky z Francúzska cestujú po Amerike a šíria Božie slovo v okolitých indiánskych kmeňoch. Aj keď to občas vyzerá biedne, nestrácajú odvahu a nádej a plánujú cestu do ďalšieho, ešte neobjaveného kraja. Vtom sa k nim priam rúti mladá slečna s jednou prosbou. S prosbou, ktorá sestrám Bernadete a Augustíne prináša veľkú radosť. Táto mladá dáma, Tekakwitha, chce spoznať Ježiša a stať sa jednou z nich. Po slávení svätej omše sa teda rozhodne prijať krst.
Sestry plnia svoju misiu a je načase navštíviť nepoznané kmene. Kráčajú do neznáma, keď ich Tekakwitha doháňa s ďalšou prosbou. Jej srdce túži po tom, aby sa k nim mohla pridať. Ony bez váhania súhlasia. Je teda potrebné navštíviť kmeň jej otca a požiadať ho o dovolenie.
Vydávame sa na únavnú cestu, pripravené čeliť nejednej prekážke. Prichádzame do dediny Mohawk, Tekakwithinho rodného kmeňa, a tu sa deje niečo strašné. Náčelník nás chce upáliť, ale jeho dcéra Tekakwitha ho zastaví. On, celý bez seba, že po toľkých rokoch opäť vidí svoju dcéru, usporadúva veľkú hostinu. Hráme rôzne hry a spolu sa radujeme.
Po veľkom odpočinku, keďže sme v rodnom kmeni u Tekakwithy a ona nám chce ukázať niečo zo svojej kultúry, učíme sa vyrábať totemy, indiánske čelenky, náramky a náhrdelníky, a hlavne, ako správne strieľať z luku.
Dostávame výborný indiánsky obed a Tekakwitha navrhuje, aby sme spoločne zatancovali ich tradičný tanec. Počas neho misionárkam a Tekakwithi spod plášťa vypadáva ukrytý kríž. Súkmeňovci sa na nás rozbiehajú a my sa ponáhľame až k hranici, kde nás zastavuje mýtnik. Nemáme peniaze, a tak plníme mnoho úloh, ale keď sa vrátime, mýtnik je preč. A aby toho nebolo málo, náčelník so súkmeňovcami nás dobieha a začína sa veľký boj. Je to náročné, ale nakoniec sa nám ich podarí poraziť a získavame priepustku cez hranicu. Náčelník sa vzdáva svojej jedinej dcéry.
Oslavujeme naše víťazstvo. Boj sa síce končí, ale naša misia tu ešte len začína. Spolu cestujeme do Kanady, kde Tekakwitha začína svoj nový život – život misionárky, pripravená slúžiť pravému a jedinému Bohu.
Na záver letného plenárneho zasadnutia generálnej rady hlavný predstavený saleziánov kardinál Ángel Fernández Artime oznámil tému Hesla na rok 2025, ktorá bude niesť názov: „Ukotvení v nádeji, pútnici s mladými“.
Téma bola vybraná v spolupráci medzi hlavným predstaveným kongregácie a jeho vikárom, donom Stefanom Martogliom, ktorý prevzal riadenie Kongregácie od 17. augusta do 29. generálnej kapituly (16. februára – 12. apríla 2025). Ako vysvetlil samotný hlavný predstavený v predstavení Hesla, text napísaný „dvoma pármi rúk“ sa týka výberu témy a jej prezentácie. Vlastný komentár k Heslu vypracuje výlučne don Martoglio. Ten ho tiež oficiálne predstaví Dcéram Márie Pomocnice kresťanov a celej saleziánskej rodine – ako zvyčajne v posledných decembrových dňoch.
Základnými predpokladmi, ktoré ovplyvnili obsah témy, sú dve významné výročia, ktoré pripadajú na budúci rok: Jubilejný rok 2025, ktorý vyhlásil Svätý Otec František bulou „Spes non confundit“ (Nádej nezahanbuje, Rim 5, 5) a 150. výročie prvej saleziánskej misijnej výpravy, ktorú vyslal don Bosco do Argentíny.
„Toto všetko nás viedlo k myšlienke, že jadrom Hesla na rok 2025 musí byť ‚nádej‘ a cesta, po ktorej pôjdeme s mladými. To odôvodňuje názov: ‚Ukotvení v nádeji, pútnici s mladými‘,“ napísal desiaty nástupca dona Bosca.
Kardinál Fernández Artime a páter Martoglio v úvode prezentácie Hesla dávajú niekoľko tipov a radia, ako sa pripraviť na prežívanie nadchádzajúceho roka kresťanským a saleziánskym spôsobom, pričom čerpajú obsah z pápežskej buly a odvolávajú sa aj na slová nádeje (prežívanej, realizovanej, často zranenej) mladých ľudí na celom svete.
Predstavenie Hesla na rok 2025
Foto: Samuel Hvizdoš
Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.
Do Vianoc máme naplánovaných 7 stretnutí mamičiek na materskej. Srdečne pozývame nové i stále členky. Príďte si oddýchnuť, načerpať, jednoducho príjemne stráviť čas spolu s nami!
Blahorečenie slovenského saleziána kňaza Titusa Zemana, mučeníka z obdobia komunistickej totality, prebehlo v sobotu 30. septembra 2017 v Bratislave-Petržalke. Miesto, kde don Titus a jeho spoločníci prekračovali rieku Moravu označuje kameň, ktorý osadili 11. septembra 2024.
Umelecké spracovanie pamätníka pripravil Cyril Uhnák, kompozíciu vytvoril Peter Köveš. Tvoria ho dva žulové kamene pochádzajúce zo Slovenska. Vrchný, dvojfarebný kameň pripomína míľnik alebo hraničný kameň. Na jeho vrchnej časti je zasadený malý krížik z čiernej žuly, symbolizujúci obetu, námahu a riziko, ktoré podstupovali. Povrch kameňa je upravený tak, aby mohol slúžiť na slávenie Kristovej obety. Spodný kameň je zo žltej žuly, plní úlohu podstavca pre tento symbolický pamätník. Ide o hmatateľnú pripomienku odvahy a duchovnej sily, ktoré v týchto náročných časoch formovali činy dona Titusa a jeho spoločníkov.
V časoch totalitného komunizmu, keď bola sloboda viery potláčaná, Slovensko zažilo mnoho príbehov odvahy a viery. Medzi nimi vyniká obeta dona Titusa Zemana, saleziána, ktorý nasadil svoj život, aby pomohol svojim spolubratom. Jeho životný príbeh nie je len svedectvom o odvahe, ale aj o nezlomnej viere a hlbokej oddanosti Bohu.
Don Titus, inšpirovaný vnútorným hlasom Ducha Svätého, sa rozhodol pomáhať mladým spolubratom utiecť do zahraničia, aby mohli pokračovať v štúdiách a duchovnej formácii. Navzdory veľkému riziku organizoval úteky cez rieku Moravu do Rakúska. Hoci cesta bola plná nástrah, po prvých úspechoch v ňom rástla viera, že jeho činy sú súčasťou Božieho plánu.
Napriek tomu prišiel okamih, keď sa aj v jeho odvážnom srdci začali objavovať pochybnosti. Po uskutočnení druhej výpravy, keď narazil na nespočetné problémy s vízami, sa začali ozývať hlasy plné pochybností – bol to skutočne Boží plán? Alebo len jeho snaha o falošné hrdinstvo? „Čo keby ma dostali do rúk?“ písal v liste priateľovi. Táto dilema ho sužovala, no no krátko na to pri slúžení svätej omše dostal odpoveď, ktorú hľadal: „Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3,16). V tej chvíli pochopil, že aj pozvanie k prípadnej obete života je Božou odpoveďou na jeho pochybnosti pred Bohom.
Don Titus vedel, čo ho čaká, ak by bol chytený – mučenie, väzenie, možno aj smrť. A predsa sa rozhodol pokračovať, pretože v tom videl vyšší zmysel – lásku k svojim bratom a vernosť svojmu poslaniu. Jeho tretia výprava bola však poslednou. Zajatý, mučený a ponižovaný, don Titus zakúsil najhoršie, čo totalitný režim mohol ponúknuť. Napriek nesmiernej bolesti, ktorú mu spôsobovali, jeho viera zostala neochvejná.
Svedectvá o jeho mučení sú srdcervúce. Stratil sluch, bol bitý, topený vo výkaloch, týraný do takej miery, že jeho telo a duša doslova zápasili o prežitie. No aj v týchto najtemnejších chvíľach si zachovával vnútornú slobodu a vieru. Jeho ruženec, zložený zo zrniek chleba, symbolizoval každý jeho výsluch a mučenie – vyše 50-krát bol Titus skúšaný, no nikdy nikoho nezradil.
Spolutrpiteľ don Andrej Dermek si spomína na jeden z najkrajších momentov ich spoločného utrpenia: „Pozreli sme sa na seba a usmiali sme sa… Obaja sme vedeli, pre koho trpíme, pre Krista.“ Tento úsmev, napriek všetkému, čo prežili, bol dôkazom ich nezlomnej viery a odovzdanosti Bohu.
Na fotografii sa nachádza pravdepodobné miesto prechodu cez rieku Moravu, ktoré sa spája s činnosťou dona Titusa Zemana. V týchto miestach, v katastri obce Malé Leváre niekoľkokrát prekračoval rieku s cieľom pomôcť rehoľníkom uniknúť z komunistického režimu, aby mohli slobodne pokračovať v štúdiách a duchovnej formácii.
Titus Zeman bol odsúdený na 25 rokov ako „nepriateľ štátu“, no aj v tých najhorších podmienkach naďalej slúžil svojim spoluväzňom. Nielenže ich duchovne povzbudzoval, ale aj konkrétne pomáhal, kde to bolo možné. Jeho život a utrpenie sú živým dôkazom Ježišových slov: „Niet väčšej lásky, ako keď niekto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13).
