V popradskej komunite nastali zmeny

Na konci školského roka sa saleziánska rodina v Poprade rozlúčila s dvoma bratmi, don Ľubošom Stebnickým SDB, ktorý bol pod Tatrami od roku 2017 a od roku 2020 zastával funkciu direktora komunity, a don Pavlom Piatrovom SDB pôsobiacim u nás od roku 2020 ako vedúci oratória. Božie cesty zaviali oboch spolubratov na „ďaleký východ“. Don Ľuboš sa vracia do rodného Humenného, kde bude rovnako ako v Poprade direktorom komunity, don Pali zas zažije misijnú skúsenosť – pôsobiť bude v Aldane na Sibíri.

Obom bratom sa chceme aj touto cestou poďakovať za všetko, čo dielu v Poprade odovzdali a do služby v nových pôsobiskách im vyprosujeme plnosť Božích milostí.

Dva odchody vynahrádzajú dva príchody. Novými členmi komunity sa stali koadjútor Ján Drgoň SDB, ktorý k nám prišiel z Dubnice nad Váhom, a novokňaz Miroslav Podstavek SDB, s ktorým sme sa krátko po príchode do Popradu zhovárali.

Aké boli tvoje pocity, keď si sa dozvedel, že budeš pôsobiť v Poprade?

„Nebola to pre mňa samozrejmosť. Po ukončení teologického vzdelania spočiatku nebolo jasné, kam pôjdem. Posledné dve letá som strávil v Banskej Bystrici, ktorá mi prirástla k srdcu. Aj to vyzeralo, že budem pokračovať tam, tento rok sa však začal spomínať Poprad ako ďalšia možnosť a v máji som sa dozvedel, že naozaj prídem tu. Napriek tomu, že sa plány možno trochu zmenili, som sa od začiatku tešil na túto výzvu a vnímam ju ako dar.“

V Poprade si už strávil jeden rok, absolvoval si tu noviciát. Aké máš spomienky na Poprad?

„Poprad si pamätám ako duchovne hlboké prostredie plné ľudí hľadajúcich Pána Boha, ktorí nezanevreli na vieru. Prísť na miesto, kde majú ľudia ešte stále potrebu žiť s Pánom Bohom, bola pre mňa veľmi oslovujúca skúsenosť. Prostredie pod Tatrami a ľudia sú mi teda dobre známi. Preto ma potešila možnosť vrátiť sa na miesto noviciátu, tentokrát však s úlohou pastoračnej činnosti, čo počas noviciátu nebolo natoľko intenzívne.“

Budeš zastávať pozíciu vedúceho oratória. Čo považuješ v tejto službe za najväčšiu výzvu a na čo sa naopak tešíš?

„Aby som to upresnil, oficiálne je vedením pastorácie poverený direktor. Ja však budem vykonávať väčšinu činnosti práve v oratóriu. Momentálne spracovávam, čo bude tou najväčšou výzvou, zisťujem, kde sa stredisko vlastne nachádza. Vidím to však tak, že hlavnou výzvou bude sprostredkovať cestu pre živý vzťah s Bohom pre všetkých ľudí v stredisku, či už deti, animátorov alebo rodiny. Ak sa toto podarí, bude to veľkou výhrou pre celé stredisko. Počas prvých dní som však vnímal, že ľudia sú práve tomuto otvorení a dokonca po tom aj túžia. Ďalšou výzvou bude vytvoriť prostredie jednotnej saleziánskej rodiny medzi oratóriom na Juhu a farnosťou vo Veľkej. Teším sa na krásne kopce (smiech), ale hlavne na živú pastoračnú službu, sviatostné kňazstvo a stretnutia s mladými. Verím, že budeme spoločne kráčať za Kristom a hľadať Božiu vôľu, ktorá sa snaží vteliť do tohto diela.“

Miroslav Podstavek pochádza zo Žiliny, má 35 rokov a saleziánov pozná vďaka komunite v jeho rodnom meste už od detstva. Po ukončení štúdia elektrotechniky na Žilinskej univerzite v Žiline absolvoval saleziánsku formáciu, najskôr ako kandidát v Košiciach, následne ako novic v Poprade, ponovic v Žiline, asistent v Košiciach – Troch Hôrkach a študent teológie v Taliansku. Kňazom je od júna tohto roka.