Články

Prímestský tábor 2025

Oleje? Koreniny? Látky? Koberce? A mnohé ďalšie veci, ktoré sa kričali na našich ihriskách od prvých minút pondelka.

To sme ešte nikto netušili, ako veľa ešte o nich budeme počuť. Naši mladí nádejníci sa vydali hľadať prácu v mestách krajiny Agrabah.

Medina, Maskat, Aden, Bakhara, Fudžajra, Nizwa, Dauha, Rijad, Salalah, Talfír sa stali pre tento týždeň domovom našich účastníkov.

Postupne sme spoznávali obyvateľstvo a situáciu v krajine. Najviac si našu pozornosť však získal mladý Aladdin (s jeho opičiakom Abu), ktorý bohatstvo ulice rozdával medzi chudobných. Jeho pozornosť, však získal ešte niekto ďalší. Krásna princezná Jasmína. Teda, Dália, ako sa nám najprv predstavila.

Aladdin bol odhodlaný urobiť všetko, aby získal srdce princeznej, ktorá ho oslovila svojou vonkajšou, no najmä vnútornou krásou. Zajatý sultánovým vezírom pri jej návšteve, bol Aladdin donútený vstúpiť do záhadnej jaskyne, aby Jaffarovi získal akúsi lampu. Jaffar nám však sľúbil bohatsvo, ktoré by nám mohlo pomôcť zaujať princeznú. Teda, to sme si aspoň myslali.

Poslepiačky sme sa vydali na miesto, kde sa tajomná jaskyňa ukrývala. Teraz ostávalo už len jedno, získať lampu. A neuverili by ste nám, ale napriek tme a náročným matematickým úlohám, sa nám to podarilo. Lampu sme dali Jaffarovi… ten nás však zradil. A tak sme zostali uväznení v jaskyni. Nie však na dlho. Už spomínaný opičiak Abu nám lampu priniesol späť. Nebola to však obyčajná lampa, ako sme si mysleli. Táto lampa v sebe ukrývala zázračného Džina, ktorý plnil svojim pánom 3 želania.

Takže už tušíte, ako sme sa dostali z jaskyne. Náš Aladdin však túžil veľmi ešte po jednej veci. A to získať srdce nádhernej Jasmíny. Vedel však, že ako chlapec z ulice nemôže žiadať o ruku princeznej, a tak požiadal Džina, aby z neho urobil princa. Na čele s novým princom Alim sme sa v slávnostnom sprievode vydali naspäť do paláca. Ak ste v teda v utorok medzi 12tou hodinou počuli hluk a humbuk, áno, to bol náš sprievod. Trúbky, farebné krepáky, kvetové náhrdelníky a mnoho ďalších prostriedkov na zaujatie obyvateľov paláca.

V paláci nás Sultán Sulejman aj so svojou dcérou prijali s otvorenou náručou. Nikto z prítomných nespoznal pravú totožnosť princa Aliho. Džin si však všimol menšie (alebo aj väčšie) nezrovnalosti pri etikete, a tak nám dohodil lekciu bontónu. Áno, milí rodičia, aj také veci sa diali na prímestskom tábore 2025.

V stredu náš princ Ali začal ešte intenzívnejšie pracovať na tom, aby očaril srdce mladej dámy Jasmíny. Zobral ju na nádhernú cestu svetom. Na ceste za nimi sme zdolalili cestu električkou do Tatier v lete(?!), ale aj rôzne iné úlohy ako odfotiť sa so skautom, pomôcť náhodným núdznym, nacvičiť choreografiu na hymnu, ale aj dôjsť na Hrebienok či ochutnať smokoveckú kyselku. Ktorá, ako sme sa dozvedeli, nie je obyčajnou vodou. Po chutnom gulášiku nás čakala duchovná aktivita. Teda hneď dve. Aktivita pre starších aj pre mladších. Ak sa vám napríklad doma ocitol návrh na erb vašej rodiny, aj to bolo jednou z úloh duchovnej aktivity.

Sv. omša v kostole v Novom Smokovci mala svoje jedinečné čaro. O tom vám snáď aspoň trochu povedia fotky. Ja poviem len jedno. Už ste videli celý kostol od najmenšieho po najväčšieho ukazovať a spievať Budem ako strom? My hej, a táto pesnička sa nám mnohým na tomto mieste spojila s týmto táborom.

Beh na električku a sme späť v Poprade. Mali sme za sebou nádherný deň. A páčil sa nám všetkým až na vezíra Jaffara, ktorý Aladdina spoznal. Vedel, že z jaskyne, v ktorej ho nechal mohol uniknúť len pomocou lampy, a aby túto svoju teóriu overil, Jaffar napadol Aladdina, ktorý zostal nevládne ležať na zemi. Opäť iba Džin by ho mohol zachrániť z tejto situácie.

A samozrejme, že zachránil. Vo štvrtok Jaffar prichystal vzburu. Proti Aladdinovi i sultánovi. A na naše nešťastie, akokoľvek mocne sme v turnajoch bojovali. Jaffar s ukradnutou čarovnou lampou a Džinom sa stal novým sultánom a nastalo obdobie trpkej krutovlády a mnohí naši udatní bojovnívi (rozumej všetci) skončili vo väzení.

Jaffar nás donútil zarábať v dielničkach ťažké peniaze, ktoré sme potom ukladali do banky. Ako čas plynul nastala však zmena mysle u viacerých z nás a zatúžili sme po spravodlivej vláde sultána Sulejmána. Vrhli sme sa teda do záverečného boja proti Jaffarovi. Legenda vraví, že niektorým sa o korálkach sníva ešte aj dnes.

Úpenlivo sme sa snažili získať moc na porazenie Jaffara. Až kým sme neuvedomili, že Jaffarovi nemusíme moc brať, pretože keď sa stane všemocným, moc ho sama pohltí. A tak sa aj stalo. Keď sme mu všetku našu moc vrátili, stále jej nemal dosť. Chcel sa stať najlepším, najbohatším, najmocnejším. Jednoducho jednotkou. A tak si vybral želanie, ktoré sa mu stalo osudným. Stať sa džinom. A stalo sa. Lampa sa vrátila do rúk Aladdinovi a vládu nad Agrabahom opäť získal Sultán Sulejman. 

Už zostávala len jediná otázka. Čo s posledným želaním pred tým, ako sa náš Džin znovu vráti do väzenia svojej lampy?  Aladdin so svojím zlatým srdcom v tom mal jasno. „Želám si, aby si sa stal človekom.” To bolo posledné želanie nášho Aladdina, ktoré navždy oslobodilo jeho priateľa Džina z čarovnej lampy.

Naším pokladom možno neboli mince, striebro a zlato, ale naším pokladom sa stali naše priateľstvá, na ktoré sme mysleli či pri hrách, hymne alebo ranných modlitbách. Držte nám palce, aby naše srdcia zostali vždy blízko našim pokladom, či v krajine Agrabah alebo aj tu, na zemi.

Všetky fotky nájdete TU.

Animátorský výlet

Po pestrom letnom programe pre deti patril záver leta animátorom. V schránke (elektronickej) si našli pozvánku a informácie a tak si všetci na konci augusta zbalili svoje spacáky, krabičky poslednej záchrany a spísali závet. O tom, čo pekné zažili, sa môžete dočítať vo výpovedi účastníčky výpravy.

“Stretneme sa pri noviciáte o 16:20” – tak znel jasný pokyn, ktorý lákal k jedinému – nechať si balenie na nedeľu. Hovorí sa, že človek do tej istej rieky dva krát nevkročí, ale to, že balenie na poslednú chvíľu naozaj nie je pre mňa – to sa nenaučím asi nikdy. Po rýchlom nahádzaní vecí do batoha som sa vydala na miesto stretnutia. Pri noviciáte sme sa rozdelili do áut a pustili sme hudbu, čo hneď vytvorilo pravú atmosféru saleziánskej akcie! Večer sme odštartovali aktivitkami a rôznymi hrami. Nechýbala hudba a rozhovory o všetkom možnom.

Po nie veľmi dlhej noci (vďaka Mária – náš živý budík!) sme sa prebudili do nádherného (v preklade veľmi horúceho) dňa ktorý patril výletu. Spoznali sme krásy Stebnickej Magury a na záver sme si kúpili nanuky v Zborove (pozdravujeme Petra, ktorý z tejto malebnej dedinky pochádza – ak je človek smädný, zdá sa priam nekonečná :)). Deň sme zakončili opäť príjemnou večernou zábavou a aktivitami v skupinkách – spoločne sme hľadali spôsob a zariadenie, vďaka ktorému sa vajíčko, ktoré vyhodíme z okna nerozbije. Jednej skupinke sa to dokonca aj podarilo! Po aktivitke nasledovala veľmi intenzívna debata, ktorá nám odhalila význam skrytý za všetkým čo sme robili. Donútilo nás to zamyslieť sa a celý tento večer v nás zanechal naozaj silné emócie. Po rýchlej výprave na neďalekú lúku za hviezdami, ktoré bohužiaľ vidno nebolo tak ako sme si predstavovali, sme sa opäť vybrali spať.

Ráno začalo hudobne– Mária (teraz už pre zmenu poverená úlohou zobudiť nás) pustila hudbu a zodpovedne obehla všetky izby. Miro Jaroš je už stály hosť na našich akciách, a tak sme si zatancovali na obľúbený bans leta 2023 – Moje telo! Deň následne pokračoval našou návštevou Poštárky a svätou omšou. Vrátili sme sa na chatu na skvelý obed, pripravený šéfkuchárom Palinkom a po obede sme rýchlo pobalili veci a navštívili sme atrakciu východu, ktorou nie je nič iné, než kúpalisko vo Svidníku! Saleziáni nás pozvali na zmrzlinu (vďaka!), nacvičili sme zostavu v skokoch do vody a zahrali sme si plážový volejbal. Deň nakoniec hudobne aj skončil. Takmer celý  večer sme pretancovali a na záver sme si pozreli film, ktorý svojou myšlienkou vytvoril úvod do duchovnej obnovy.

Posledné ráno bolo pokojnejšie ako tie predtým. Všetci si vychutnávali záverečné chvíle, Markovu praženicu či vianočku s džemom. Program bol jasný – duchovná obnova a upratovanie. Prednáška, ktorú si Maťo pripravil nám odovzdala nádherný odkaz do našich životov a vďaka svätej spovedi sme odišli naplnení pokojom. Náš šéfkuchár zakončil výlet cestovinami (mňam!) a niekoľkými keksíkmi. Chatu sme  upratali a vydali sa na cestu domov. Pán sa o nás staral, tak ako vždy, a prvý nepríjemný dážď celého výletu nás stretol až na ceste domov. Celou cestou nás okrem iného sprevádzala hudba z Frozen a Baštrng, a tak nám cesta zbehla naozaj rýchlo. Nabití energiou a radosťou z týchto dní sa už všetci tešíme na ďalší rok v našom spoločenstve!

Všetky fotky z našej akcie nájdete TU!

Matelkovský prímestský tábor 2023

Jedného krásneho dňa prišiel nápad urobiť Matelkovský prímestský tábor cez letné prázdniny, aby sme sa aj počas nich videli. Nakoľko sú prázdniny dlhé treba aj naše ratolesti zamestnať aktivitami. Tešili sme sa na prímesťák.
Každý deň sme začali svätou omšou. V prvý deň nám don Miro pripomenul dôležitosť putovania a nasledovania Ježiša Krista. Druhý deň sme si vypočuli o rozsievačovi a o tom, aké je dôležité, aby rodičia viedli svoje deti k Bohu, pretože oni sú rozsievačmi. Tretí deň sa k nám prihovoril don Vlado o podobenstve nebeského kráľovstva.

Deti aj maminy sa počas trojdňového tábora vyšantili pri rôznych hrách ako hádzanie loptičiek do krabice, prekážkový beh s pingpongovou loptičkou, kreslenie kriedami, montesori štipcovanie, plastelínovanie a mnohé iné. Spoločne sme sa ponaháňali pri hre Chyť svoju mamu a pri hre Líšky a vlky, ktoré mali veľký úspech. Najmenšie bábatka častokrát využívali tábor na doobedný šlofík. Domov sme odchádzali naplnení Božím pokojom a s úsmevom na tvári. Verím, že matelkovských táborov bude ešte mnoho. – Kristína Hudáková

Okrem toho ponúkame aj to, čo o nás povedali v rádiu Lumen – čas 11:29.

Všetky fotky nájdete: TU

Prípravkárov už niet! Kde zmizli?

víkendovka animátorov z oratka

Milý denník popradských animátorov,

je piatok 26.5., pre mnohých smrteľníkov obyčajný deň, no pre našich prípravkárov ani zďaleka. Po sv. omši v kostole sv. Cyrila a Metoda ich totiž čakalo to, na čo sa celý rok intenzívne pripravovali – animátorská skúška. Kým sa úpenlivo snažili dostať zo seba všetky nazbierané vedomosti, my sme sa pobrali pešo na Kvetnicu, aby sme sa poriadne pripravili na večerný obrad prijatia nových animátorov do našej rodinky.

Priebeh nasledovný:

19:30 aranžujeme jedáleň

19:40 Maruška vyberá faklistov (držačov faklí pri obrade) a vysvetľuje nám úlohy

21:50 večeriame, lebo… lebo

22:10 ,,Ešte raz, čo mám vlastne robiť?“

22:13 prichádzajú prví úspešní absolventi a zároveň ex-prípravkári, pre ktorých sme to tu všetko chystali

Keď sa nazbierali všetci, mohol začať oficiálny program. Každý z absolventov si od nášho plamienka odpálil sviečku a tým symbolicky prebral štafetu na tomto behu za Don Boscom. Prebehlo slávnostné odovzdanie dekrétov i animátorských krížikov a párty mohla začať!

23:19 cool buchanie

23:35 “som sviňka ritipinka, som sviňka ritipinka…”

0:14 smiech, smiech a ešte raz, smiech

Zažmúrila som oči a zrazu bolo 7:40 a my sme sa po krátkej noci začali zliezavať na program. Čakala nás prednáška s našou hosťkou – Anežkou Karľou. Spolu s ňou sme mohli rozlišovať growth&fixed mindset v našom stredisku. Dokonca sme dostali aj pár šikovných rád, ako robiť veci tak, aby nás naše chyby posúvali vpred.

Keď nám už mozgové bunky odchádzali, vybrali sme sa, milý denník, vonku na poriadnu hráčsku nakladačku. Šatky, líšky, buldog, kráľu kráľu, hop. Všetky tieto hry 5krát minimálne. Očakávam zajtra svalovicu.

Deň končíme pri táboráčiku s gitarkou a pesničkami, čo ti poviem, skutočná romantika.

28.5. Zobúdzam sa o 7:39, číslam na budíku však neverím. O dosť viac vo mne totiž prevláda pocit vypľutej rezanky ako pocit animátorky, ktorá má byť o 20 minút ustrojená dole na omši. So saleziánskou presnosťou som ale predsa len získala nejaký čas k dobru.

Na omši je ozaj cítiť, že si nesieme v srdci tie krásne momenty z tejto víkendovky. Tímové pokriky, hromadné objatia či spojenie všetkých rúk za slov Otčenáša.

Ó a ak by si mi neveril, denníček, všetky fotodôkazy budú: TU!