Slovko kňaza – Integrálna výchova

Ako rásť tak, aby sme žili naplno to, čo sme dostali? Potrebujeme každý deň objavovať a obnovovať vnímanie toho, kto sme a k čomu nás Pán volá.

Je zaujímavé čítať exhortáciu pápeža Františka o povolaní k svätosti (Gaudete et exultate) a zároveň o povolaní manželov a rodičov (Amoris Laetitia). Na túto cestu sa podujal aj don Marián Valábek, ktorý pre tých, čo majú záujem, každý deň posiela slovko. Ak by ste chceli byť medzi nimi aj vy, stačí ak nám pošlete svoju e-mailovú adresu (na adresu: fara.poprad-velka@saleziani.sk).

A teraz slovko, (ktoré pomáha ladiť srdce do pozvania, ktoré dostávame od Nebeského Otca.)

Kto začína bez dôvery, ten už dopredu prehral polovicu bitky a navyše zakopáva svoje talenty

Integrálna výchova detí je «vážna povinnosť» a zároveň «prvotné právo» rodičov. Nie je to len úloha alebo záťaž, ale aj základné a nenahraditeľné právo, ktoré sú povolaní brániť a o ktorom si nik nesmie nárokovať, že im ho odníme. Štát ponúka službu vzdelávania subsidiárnym spôsobom, sprevádzajúc to poslanie rodičov, ktoré nemôžu delegovať;  majú právo slobodne vybrať typ vzdelania – prístupný a kvalitný – ktorý mienia dať svojim deťom podľa vlastných presvedčení. Škola nenahrádza rodičov, len ich dopĺňa. Toto je základný princíp: «Každý ďalší spolupracovník vo výchovnom procese musí konať v mene rodičov, s ich súhlasom a do istej miery aj z ich poverenia». V týchto časoch však «vznikla trhlina medzi rodinou a spoločnosťou, medzi rodinou a školou, a dohoda o výchove sa porušila; výchovné spojenie spoločnosti a rodiny sa tak dostalo do krízy».

Cirkev je prostredníctvom primeranej pastoračnej činnosti povolaná spolupracovať na tom, aby rodičia dokázali plniť svoje výchovné poslanie. Musí to robiť tak, že im bude vždy pomáhať, aby zhodnotili svoju špecifickú úlohu a spoznali, že tí, ktorí prijali sviatosť manželstva, stávajú sa skutočne [zasvätenými] služobníkmi výchovy, pretože pri formovaní svojich detí budujú Cirkev, a tým prijímajú povolanie, ktoré im Boh ponúka.(porov. AL 84-85)

Slovo nás jasne pozýva „čeliť úkladom diabla“ (Ef 6, 11) a zastaviť „všetky ohnivé šípy zloducha“ (Ef 6, 16), ktorý sa prejavuje aj v oblasti výchovy. Nie sú to poetické slová, pretože naša cesta k svätosti je aj neustálym bojom. Kto to nechce uznať, bude vystavený nezdaru alebo priemernosti. Pre zápas máme mocné zbrane, ktoré nám dáva Pán.

Ak to zanedbáme, ľahko nás zvedú falošné prísľuby zla, lebo – ako hovorieval svätý páter Brochero: „Čo na tom, že diabol nám sľubuje slobodu a predhadzuje nám všetky svoje dobrá, keď sú to dobrá falošné a otrávené…?“

Na tejto ceste sú rozvoj dobra, duchovné dozrievanie a rast v láske hlavnou protiváhou zla. Nik neodolá, ak sa rozhodne zotrvať v mŕtvom bode, ak sa uspokojí s málom, ak prestane snívať, že Bohu ponúkne krajšie sebadarovanie. O to horšie, ak prepadne porazeneckému duchu, pretože „kto začína bez dôvery, ten už dopredu prehral polovicu bitky a navyše zakopáva svoje talenty… (porov. GetE 162-163) 

don Marian Valábek