Púť do Medžugoria počas mariánskeho leta

/v , /od

Termín: 10.-16.9.2023,

42 pútnikov, cestovka Awertour, sprievodca o. Peter Valent,

organizátor púte p. Ing. Jozef Švagerko v spolupráci s don Dominikom Vinšom (správcom farnosti).

Najprv z histórie

Medžugorie po preskúmaní cirkevnými autoritami je v súčasnosti pútnickým miestom so svätyňou, kde ľudia putujú, aby si uctili Matku Božiu.

Pokým je všetko v zhode s učením a vierou katolíckej Cirkvi, sa púte môžu organizovať. Nateraz však nie je uzatvorené skúmanie zjavení, ktoré prebiehajú od roku 1981.

Definitívne stanovisko bude až po ukončení týchto zjavení. Zatiaľ svedectvá zjavení majú hodnotu ľudského posolstva.

Farnosť Medžugorie sa nachádza 25 km južne od Mostaru. Je zverená do správy otcov františkánov z Hercegoviny. Prvé zjavenie sa udialo 24.júna 1981. Odvtedy sa život farnosti zmenil. Nielen vizionári, ale aj farníci a pútnici sa stali svedkovia a spolupracovníci Panny Márie, ktorá sa rozhodla každého prijať a zo zvláštneho dôvodu viesť. Prvé zjavenie sa udialo na vrchu Crnica niekoľko sto metrov nad miestom zvaným Podbrdo. Panny Mária sa zjavila ako mladá žena s dieťaťom v náručí a dávala znamenie mladým, aby sa priblížili. Išlo o 6 vizionárov: Ivanka Ivankovičová, Mirjana Dragičevičová, Vicka Ivankovičová, Ivan Dragičevič, Ivan Ivankovič a Milka Pavlovičová. Na druhý deň sak nimi pripojila Marija Pavlovičová a Jakov Čolo. Títo vizionári sa modlili s Pannou Máriou a zhovárali sa s ňou. Milka Pavlovičová a Ivan Ivankovič potom už Pannu Máriu Nikdy nevideli. U ostatných sa opakujú zjavenia denne, či spoločne alebo aj osobne oddelene podľa toho, kde sa nachádzajú.

3. deň (26.6.1981) zaznelo posolstvo – ktoré je aktuálne dodnes: Pokoj, pokoj, pokoj a len pokoj! Pokoj musí zavládnuť medzi Bohom a ľuďmi a medzi ľuďmi navzájom.

Tieto zjavenia prilákali ľudí z okolia a potom aj zďaleka, aby sa začali spolu modliť. Celé to však bolo náročné, lebo začalo prenasledovanie vizionárov i pútnikov a kňazov, ktorí spravovali toto miesto. Páter Jozef Zofko – vtedajší farár, bol uväznený na 50 dní. Potom ho komunisti odsúdili bez viny – na 3 a pol roka väzenia. Napriek tomu sa z Medžugoria stalo pútnické miesto. Za prvých 20 rokov navštívilo toto miesto 20 miliónov pútnikov. Toto miesto sa stalo jedným z najväčších stredísk modlitby na svete. Mnohí tu našli vieru a pokoj.

Základné posolstvo

Celé povzbudzovanie a posolstvo svetu je vo výzve: pokoj, viera, obrátenie, modlitba, pôst.

Panna Mária:

„Drahé deti, pozývam vás k osobnému obráteniu. Toto je čas pre vás! Bez vás Boh nemôže uskutočniť svoj plán.

Drahé deti, deň čo deň sa v modlitbe stále viac približujte k Bohu.

Dávam vám zbraň proti vášmu Goliášovi. Tu je vašich 5 kameňov:

  1. Modlitba srdcom – ruženec
  2. Svätá omša
  3. Sväté písmo
  4. Pôst
  5. Mesačná svätá spoveď

Farníci a pútnici sa majú stať najprv svedkami zjavení a posolstiev Panny Márie a potom sa majú stať spolupracovníkmi na zmierení s Bohom a obrátení sveta.

Niečo z nášho putovania

Zo skúsenosti možno povedať, že toto miesto je mimoriadne pokojné miesto, plné láskavých ľudí, ktorí vytvárajú ovzdušie radosti, prijatia a pokoja.

Naša skupina bola ubytovaná v hoteli Luna, ktorý bol príjemný, čistý a s ústretovým personálom.

Cesta v autobuse bola náročnejšia. Odchod bol z Popradu-Veľkej od kostola o 13:00. K brehom Jadranského mora na Makarskú Riviéru to trvalo 17 hodin. Hneď ráno sme mali svätú omšu v pútnickom prímorskom mieste Vepric – ktoré vybudovali na 50. výročie Lurdských zjavení.

Následne 9 hodín pri mori v letnom ovzduší dodalo pútnikom sily a po pár kilometroch sme sa dostali na Medžugoria. Na druhý deň sme ráno o 5:00 putovali na Križevac, aby sme si vykonali krížovú cestu a zavnímali kúsok námahy a darovali obetu na úmysly osobné i farské. Na vrchu je postavený kríž z roku 1933. Kúsok pod týmto krížom medzi 13. a 14. zastavením je pomník pátrovi Jozovi Zovkovi, ktorý prešiel na tomto mieste do večnosti. Je chválihodné, keď niekto svoju cestu a krížovú cestu s Pánom nemá odlišnú – lebo práve táto cesta vedie do neba.

Ústredný program bol vždy večer. Pod svätou omšou bol čas na modlitbu ruženca a sviatosť zmierenia, počas svätej omše sa vytvorilo spoločenstvo, kde pri oltári bolo viac ako 100 kňazov a viac ako 1000 pútnikov. Po svätej omši bolo požehnanie predmetov pre modlitbu a pobožnosti, potom modlitba za uzdravenie a v niektoré dni aj adorácia.

V stredu sme si pozreli krásne miesto neďaleko Medžugoria – Kravice. Vyskúšali sme kúpanie v studenom jazere, čo padlo vhod ako dobré občerstvenie uprostred horúčavy. Po večernom programe si pútnici mohli vypočuť výklad a priblíženie toho, čo sa deje v Medžugorí vyše 40 rokov.

Vo štvrtok na sviatok Povýšenia svätého kríža, sme sa pomodlili bolestný ruženec pri výstupe k miestu 1. zjavenia na Podbrde. Poobede sme si pozreli Mostar, ktorý zažil vojnové obdobie nedávno – pred 30-timi rokmi. V meste vyhaslo mnoho životov a padlo mnoho pamiatok, mostov a budov. Nakoniec tu zavládol pokoj, postupne sa znovu vystavali domy, opravili pamiatky a medzi nimi aj slávny most, ktorý spája moslimský a kresťanský breh jedného mesta.

Piatok sme už išli naspäť – cestou plnou spomienok a duchovného úžitku… a možno myšlienok na blízku budúcnosť, v ktorej nás budú čakať menšie, či väčšie zápasy.

Kiežby sa naše malé putovania premenili na jedno veľké, ktoré skončí v krásnom spoločenstve v nebi.