Posledný deň posledného prímestského tábora

/v , , /od

“Nakresli mi ovečku!“ Zneli slová Malého princa k letcovi, ktorý bol úplne prekvapený zo stretnutia s týmto mladíkom v africkej púšti. Určite nečakal, že vďaka pokazenému lietadlu stretne takého priateľa. Hneď sa spoločne vydali hľadať studňu v hĺbke púšte. Vodu našli naozaj v poslednej chvíli, Malý princ už bol na konci svojich síl. Letec ho nechal oddychovať a vrátil sa k oprave svojho lietadla. Nemôžu predsa na púšti ostať naveky. 

Malý princ však rozmýšľal podobne. Nemôže tu ostať naveky, musí sa vrátiť k svojej ruži. Letca pri studni čakal len list na rozlúčku. Pribehol naozaj v poslednej chvíli, predtým ako had poslal Malého princa na jeho poslednú cestu. Posledným darom pre letca bol smiech jeho priateľa, ktorý bude môcť počuť vždy, keď sa pozrie večer na hviezdy. Musí však pozerať srdcom, lebo ako vieme, len srdcom vidíme dobre…

Viac fotiek tu: https://drive.google.com/drive/folders/1VECynn5hU6Tv2499sgvtDF7ZFaPPs6Mj?usp=sharing

Podujatie realizovala Domka – združenie saleziánskej mládeže, stredisko Poprad.