Májová obnova animátorov z Veľkej

V divočine – bez elektriny, signálu, teplej vody, plynu, … na Tepličke.

Celé sa to začalo vetou: ,,Keď som slúžil omšu v Strážach, bol tam jeden miništrant, ja, 4 babky a jedna organistka.’’ Ktorú vyslovil don Ľuboš.
Podobne vyzerala aj naša posádka na čarokrásnej Liptovskej Tepličke. Rozdiel bol iba vo vekovom priemere. Neskôr sa k nám pridal aj Ondro, ktorý dofrčal na bicykli až z Veľkej.
Večer sa niesol v znamení sv. omše, švédskych stolov a obľúbeného Ligretta. Nasledoval desiatok ruženca, umytie sa v potoku a mohli sme ísť spať.
Ráno bolo príjemné a pochutnali sme si na párkoch. Na prednáške sme sa dozvedeli, že Duch Svätý je najvzácnejší dar, ktorý ako kresťania môžeme dostať. Ale aj to, že nie je iba Tešiteľ ale aj Učiteľ, vďaka ktorému máme živý vzťah s Bohom. Potom sme sa rozliezli do prírody a trávili čas osamote s našim Stvoriteľom. Niektorí z nás si išli zaspievať ku potoku, iní hľadali miesto v prírode bez pavúkov, ale hlavné bolo, že sme sa všetci dokázali stíšiť, pripraviť sa na sviatosť zmierenia a následne na svätú omšu. Poobede nenasledovala siesta, práve naopak, umývali sme riad a hrali hry – Zumbi-zumbi ha-ha, vyklepávačka a biges.
Pred západom slnka začala animátorka Lucka chystať oheň a okolo šiestej sme už mohli opekať. Napriek tomu, že nás bolo menej a mnohí animátori nemohli prísť, prežili sme skvelé 2 dni v prírode, z ktorých budeme ešte dlho čerpať.

Peťa H.