Duchovné cvičenia animátorov 29.10-1.11.

Milý animátorský denníček!

Čas jesenných prázdnin sme, rovnako ako minulý rok, strávili na duchovných cvičeniach na chate pri obci Poluvsie.

Vo štvrtok ráno sme nasadli na vlak. Tedaaa tí z nás, ktorí vedia čítať pokyny a čas na hodinkách. Úspešne sme zvládli prestup na osobák a vystúpili sme v Poluvsí. Odtiaľ sme sa pešo dostali na chatu. Naše navigačné schopnosti majú značné medzery, takže sme šli cez dva kopce, susednú dedinu a ohradu pre zvieratá (neboj sa, nič nás nezjedlo ani nenaháňalo).

Duchovné cvičenia sme začali omšou a obedom. Po nich sme šli na krátku prechádzku. Za tie roky s nami, milý denníček, už asi tušíš, čo tieto Mirove slová znamenali. Nie, nebolo to pár minút, pár stoviek metrov ani návrat pred západom slnka. Ale bol to krásny čas a priestor zaujímavých rozhovorov.

Po výbornej večeri sme si prvýkrát vytiahli svoje zápisníky a Biblie a pustili sme sa do témy, v ktorej sa niesli najbližšie dni – do znamení v Jánovom evanjeliu.

A v tomto sme pokračovali až do nedeľného obeda. Striedali sa chvíle spoločnej modlitby, omší, prednášok a ústrania – času, keď každý z nás v tichosti uvažoval nad tým, čo práve jemu daná udalosť v Písme hovorí. Počasie, aj keď chladné, nám dovolilo tráviť chvíle aj uprostred jesennej prírody. Tá je v tomto kraji, drahý denníček, skutočne nádherná.

Boli to dni plné otázok a odpovedí, objavovania Boha a aj vlastného vnútra, no aj čas odpočinku od toho, čím žijeme v realite bežných dní.

Nedeľný obed znamenal návrat do trochu viac svetskej reality. Silencium (čas, keď sme čo najtichšie a rozprávame len to nevyhnutné) skončil a chata sa naplnila naším smiechom a rozhovormi. A aj hlukom vysávača a všetkého ostatného, čo patrí k upratovaniu.

Onedlho sme poslednýkrát prešli bránou – od chaty sme sa vydali na cestu späť do civilizácie. Navonok rovnakí, no vo vnútri trochu zmenení.