Deviatnik k Panne Márii Pomocnici
Dnešným dňom začína novéna k Panne Márii Pomocnici, ktorá je okrem iného aj patrónkou nášho oratória na sídlisku Juh. V nasledujúcich dňoch budú na našom webe pribúdať texty, ktoré pripravili bratia saleziáni. Odporúčame sledovať aj Youtube kanál “saleziani”, kde budú zamyslenia spracované aj v audiovizuálnej podobe. Prvé video zo série nájdete na konci článku.
Antonio Boccia
svetový koordinátor saleziánov spolupracovníkov
Ako saleziáni spolupracovníci s radosťou prijímame pozvanie Hlavného predstaveného prispieť k uskutočneniu tejto novény k tohtoročnému sviatku Márie Pomocnice. Saleziáni spolupracovníci ponúknu svoje svedectvá v životných podmienkach, v ktorých sa nachádzajú, pričom zdôraznia tohtoročné témy. Bude to náš príspevok k modlitbe k Márii za tieto konkrétne úmysly. Ako saleziáni nemôžeme nebyť oddaní Márii Pomocnici, zvlášť v tomto mesiaci jej sviatku.
Prvý deň
Svätá Mária, Kráľovná pokoja – počúvaj hrôzy vojny Mária vie, čo to znamená držať v náručí telo syna, nespravodlivo zabitého ľuďmi, ktorí prepadli násiliu a nedokážu sa zastaviť. Obráťme sa teda k nej tak, ako keď vystrašené deti bežia k mame, k tej, ktorá pod krížom očakávala Zmŕtvychvstalého, aby priniesol dar Božieho pokoja.
PRÍBEH
Videl som, ako do kostola váhavo a neistým krokom vošiel muž. Kľakol si do poslednej lavice, priložil ruky k tvári a rozplakal sa. Neočakávane vstal a vstúpil do spovednice. Pokľakol si a po chvíli váhania, cez slzy povedal: “Mám na rukách krv. Bolo to počas postupu, uprostred tejto absurdnej vojny. Každý deň zomrel jeden z mojich ľudí. Hlad bol hrozný. Povedali nám, aby sme nikdy nevstupovali do domov bez pušky v ruke, pripravení strieľať pri prvom náznaku vzbury… Tam, kam som vošiel, stál starý muž a blonďavé dievča so smutnými očami.
“Chlieb! Dajte mi chlieb!” požiadal som ich. Dievča sa zohlo, myslel som, že chce vziať zbraň, bombu. Tak som rozhodne vystrelil. Keď som prišiel bližšie, uvidel som ako dievča zvieralo v ruke kúsok chleba. Zabil som 14-ročné dievča, nevinné dievča, ktoré mi chcelo pomôcť. Nemôžem na to zabudnúť. Môže mi Boh odpustiť?”
KOMENTÁR HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO
Vo svete je dnes mnoho vojen. Podľa dôveryhodných zdrojov v súčasnosti prebieha až 25 konfliktov s veľmi podobnými dôsledkami: úmrtia, ľudské obete, nútená migrácia, utečenci, sociálne rozpory, zničené krajiny a veľa utrpenia pre tých, ktorí zostali. Každá vojna je nielen neospravedlniteľná, ale aj nezmyselná a neľudská. Saleziánska rodina dona Bosca nie je len
divákom tejto tragédie. Sme povolaní potvrdiť projekt lásky, dobročinnosti a harmónie, ktorý začleňuje. Musí sa bez váhania uskutočniť prostredníctvom humanitárnej pomoci a iných prejavov bratskej solidarity. Musí sa však vedieť vyjadriť aj prostredníctvom starostlivosti o naše medziľudské vzťahy v znamení bezpodmienečného prijatia. Každé malé gesto, ktoré
urobíme s „vľúdnosťou“, môže pomôcť budovať mier pre všetkých. Vľúdnosť, tá čnosť, ktorej učil sv. František Saleský, a ktorá uvádza lásku do praxe, zohrieva srdce a získava duše.
SALEZIÁNSKY ODKAZ
Na konci prvej svetovej vojny, ktorá trvala dlhé štyri roky, venoval hlavný predstavený don Paolo Albera celý okružný list téme vľúdnosti. „Čnosť vľúdnosti vyžaduje, aby človek ovládal živosť svojej povahy, potláčal každý náznak netrpezlivosti a zakázal jazyku vysloviť jediné hanlivé slovo na adresu osoby, s ktorou komunikuje. Vyžaduje odmietnuť násilie v správaní, návrhoch a činoch“. Donovi Alberovi sa zdalo nemožné, aby vychovávateľ nemal „pohľad plný pokoja a dobroty, ktorý je zrkadlom úprimne vľúdnej duše a jedinečne túži urobiť šťastným každého, kto sa k nemu priblíži.“
SVEDECTVO ZO SALEZIÁNSKEHO SVETA
Volám sa Olena Ponomarenko, som koordinátorka Združenia saleziánov spolupracovníkov z Odesy na Ukrajine. Našu skupinu tvorí dvanásť ľudí, z ktorých štyria odišli do Poľska, teraz tam pomáhajú utečencom z Ukrajiny. Vojna trvá už viac ako mesiac. Každý nový deň počúvame hrozné správy o smrti našich ľudí, o Mariupole, strašných vraždách v Buči a podobne. Našťastie sa nám tu podarilo otvoriť sklad humanitárnej pomoci a to ma odvádza od všetkých tých hrôz, o ktorých počúvame. Robím kancelársku prácu: tlačím dokumenty, karty pre dobrovoľníkov a to ma odvádza od toho, čo teraz cítime, a tiež od zlých myšlienok, ktoré mi prichádzajú na myseľ, najmä od myšlienok na pomstu. Snažím sa nepodľahnúť emóciám a viac dôverovať Bohu.
Tento rok som prežívala pôst mimoriadnym spôsobom. Som gréckokatolíčka a svätá omša pre mňa teraz čoraz viac ukazuje triumf zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Tak ako vtedy, po strašných mukách, po smrti vstal Pán zmŕtvych, tak aj teraz verím, že po všetkých týchto strašných smrtiach, po tejto hrôze, ktorú teraz prežívame, Ukrajina opäť povstane. Je to práve vzkriesenie, ktoré mi dáva silu do budúcnosti. Život ide ďalej a hlavne v týchto chvíľach sa nesmieme nechať odradiť. V marci mala naša
skupina formačné stretnutie. Študujem na Ukrajinskej katolíckej univerzite, pokračujem v počúvaní prednášok online, pretože študujem, aby som sa stala učiteľkou kresťanskej etiky. Doma naďalej žijem svoj každodenný život a naďalej sa venujem svojim obľúbeným výšivkám a rozhodla som sa pestovať aj kryštály soli. Musím povedať, že táto situácia mi ukázala, aká silná a priateľská je naša saleziánska rodina. Ďakujem vám všetkým za pochopenie, podporu, modlitby. A ak myslíme na budúcnosť, keď pošleme nepriateľov preč z našej zeme, pozývame vás všetkých do Odesy – jedinečného mesta. Takže: do skorého videnia!
ZVERENIE SA MÁRII
Prijmi nás pod svoj plášť, drahá Matka, a urob z nás tvorcov pokoja, nie pokoja s vlajkami, heslami, ani slzavými fotografiami. Urob nás tvorcami pokoja, ktorý sa rodí z prebodnutého srdca tvojho Syna, ktorého si ako mnohé matky aj dnes videla nespravodlivo odsúdeného na kríži a ktorého si mŕtveho držala v náručí.
