Na akciu, na ktorú sa treba pekne nahodiť, sa už tešilo mnoho mladých, ale aj rodičov. Tento krát sme vytancovali parket v sále v Spišskej Teplici. Ples sa niesol v hudbe a radosti. Večer plný tancovania, bol ozvláštnený aj skvelým programom, napríklad hrou 5 sekúnd, kde si zasúťažila staršia aj mladšia kategória. Keďže je to hra najmä o reflexoch, bodovali práve mladí.. Zahrali sme si aj Kahoot a overili sme si čo všetko vieme o Katarínach. Keďže sa celý večer točil okolo Katarín, tak sme zablahoželali aj našim 3 oslávenkyniam. Mali vyhradený vlastný meninový tanec, ale neboli jediné, lebo súkromný tanec si aj vydobyli kráľ a kráľovná plesu Marko Ilavský a Katarína Petrenčiková. Energiu čo sme vynaložili na vášnivý tanec, sme nadobudli vďaka skvelej kapustnici. Dokonca sme sa mohli zúčastniť tomboly, kde sme mohli vyhrať lukratívnej ceny ako je napríklad kávička so saleziánom.
Deväťdňovou modlitbou – od 29. novembra do 7. decembra – sa chceme pripravovať na slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Tento rok nás deviatnikom prevedú sny dona Bosca s Pannou Máriou.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2023/11/2023_11_28_deviatnik_0.jpg328710Martin Kačmáryhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMartin Kačmáry2023-11-28 21:40:192023-11-28 21:44:38Deviatnik k sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie
O sexuálnom zneužívaní detí sa ťažko hovorí, ale ešte ťažšie je, ak sa o ňom mlčí.
Televízia LUX prichádza s 10-dielnou edukatívnou sériou videí k problematike sexuálneho zneužívania detí, ktorej súčasťou sú aj vzácne svedectvá obetí. Jednotlivé diely relácie a ich rámcový obsah sú vyskladané tak, aby ponúkli orientáciu pre veriacich ľudí, ktorých sa téma sexuálneho zneužívania detí rôznymi spôsobmi dotýka.
Kdekoľvek medzi nami sa môžu nachádzať páchatelia aj obete sexuálneho zneužívania, ich blízki, priatelia, známi, kolegovia a kolegyne, bratia a sestry. Na postoji každého jedného človeka záleží. Môžeme ním pomôcť alebo ublížiť. Neraz potrebujeme usmernenie, ako správne aplikovať vieru a kresťanské hodnoty v tejto problematike.
Počas víkendu od 10-12.11. sme sa zúčastnili Veľkého saleziánskeho hokejbalového turnaja v Košiciach. Náš spoločný tím tvorili chlapci z Veľkej a z oratka na Juhu.
V piatok sme začali slávnostnou svätou omšou a potom pokračoval program v telocvični, kde sa rozlosovali skupiny. V sobotu sme teda nastúpili na 3 zápasy, ktoré sme s prehľadom vyhrali postupne proti Bardejovu(6:2), novej Dubnici (4:3) a Michalovciam(8:2).
S dobrou náladou sme pokračovali na sobotňajší galavečer v podobe slávnostnej večere a zábavného programu. Napriek tomu, že sprchy neboli k dispozícii, sme si odvážne obliekli biele košele a išli takto reprezentovať naše stredisko.
V nedeľu ráno po svätej omši a raňajkách sme nastúpili na historicky prvé semifinále nášho tímu proti Banskej Bystrici. Stretnutie sa hralo vo vysokom tempe a nasadení, ale hráči nezabudli na FairPlay a boli k sebe vzájomne veľmi korektní. Nakoniec sa nám podarilo zvíťaziť veľmi dominantne 5:2. Po tomto stretnutí sme mali istú medailu, ale my sme chceli to najvyššie umiestnenie. Finálový zápas sa odohral vo veľmi dobrej diváckej atmosfére. Stav sa prelieval z jednej strany na druhú a raz víťazili Košice, raz Poprad. V riadnom hracom čase to skončilo remízou 4:4.
Nasledovali samostatné nájazdy, v ktorých mali väčšie šťastie chlapci z Košíc. Prvé minúty po skončení finále neboli pre nás ľahké. Na viacerých tvárach hráčov, ale aj fanúšikov bolo vidno slzy. Potom sme si ale uvedomili, že to bol historický úspech a strieborná medaila sa zapíše do Popradsko-saleziánsko-hokejbalových dejín a tak môžeme byť hrdí na túto partiu chlapcov, ktorí zaznamenali výnimočne úspešný výsledok.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2023/11/IMG_9125-scaled.jpeg17072560Martin Kačmáryhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngMartin Kačmáry2023-11-13 10:46:122024-01-09 18:09:19Striebro z hokejbalového turnaja v Košiciach
Milé žienky, zo srdca Vás pozývame na ďalší filmový večer do oratka, nechať sa pohladiť po duši.
Veľmi sa na Vás tešíme!
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2023/11/damske-kino.png10801080Gréta Galajdahttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngGréta Galajda2023-11-11 20:24:252023-11-11 20:24:27Pozvánka na dámske kino
Viete, aké vlastnosti má mať správna mladá žena? Dochvíľnosť, pôvab, slušnosť, nežnosť, múdrosť. Aby si naša hrdinka Mulan našla muža, a tým priniesla česť celej rodine Fa, musí zvládnuť skúšky u dohadzovačky. To znamená stať sa stelesnením ideálnej dámy, s čím sme sa jej snažili pomôcť aj my. No ani dlhá príprava v podobe rôznych dielničiek nestačila a návšteva dohadzovačky skončila katastrofou.
Aby toho nebolo málo, rodinu zasiahla ďalšia zlá správa. Húni zaútočili na Čínu. Z každej rodiny musí ísť jeden muž na vojnový výcvik. Pre rodinu Fa je to problém. Jediný muž v rodine, otec, je už starý a nevládze. A tak Mulan stojí pred ťažkým rozhodnutím – pustiť otca na istú smrť alebo riskovať svoju vlastnú? S našou podporou sa nakoniec rozhodne prezliecť sa za muža – menom Ping a hlásiť sa v armáde namiesto svojho otca.
Cesta nie je vôbec jednoduchá. Vonku je tma, zima, blato a ešte k tomu aj prší. Keď konečne dôjdeme na miesto, víta nás muž, ktorý sa nám predstaví ako generál Li Shang. A okrem neho nás tu čakajú naše batohy, vyhriata chata a večera. Výrok, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí je potvrdený. 47 ľudí na Kvetnici sa zdá nereálne, ale nakoniec mal každý kde spať. Po večeri nám Li Shang oznamuje, že je nás veľa a preto musíme vytvoriť 4 menšie podskupiny – každá dostane 2 veliteľky.
Ráno nemáme čas ani poriadne otvoriť oči a už sme prinútené vybehnúť von (do tej zimy, brrr) a behať, skákať, cvičiť,.. V myšlienkach už jediac lahodnú vianočku však zvládame aj túto krutú rozcvičku. Najbližšie hodiny nás čaká vojenský výcvik. Boj s mečmi, rukami, streľba z luku, nosenie ťažkých vedier (a najmä udržanie rovnováhy), bojová choreografia a iné stanoviská z nás vyžmýkali zvyšky energie z raňajok. Našťastie obed a oddych všetkým doplnili energiu na ďalší tréning.
Ale počkať! Generál Shang prichádza s veľmi vydeseným výrazom. Húni napredujú a my sa im musíme ísť postaviť. Generál sa v boji zraní a my pomaly začíname strácať nádej na výhru, čo i viac – na prežite. No v tom sa Mulan podarí prefíkaným plánom zachrániť generála a zároveň zavaliť Húnov lavínou. Nie je to však zadarmo a Mulan tiež zostáva zranená. To sa jej stáva osudným: Li Shang v tej chvíli zistí, že Mulan v skutočnosti nie je mužom. Podľa zákona má zomrieť. A hoci ju už v živote nechce vidieť, nechá ju ísť, lebo: “Život za život.”
Naše vojsko sa zatiaľ vydáva do cisárskeho mesta, kde pre nás cisárovná pripravila oslavu za to, že sme zem zbavili Húnov. Počas najväčšej zábavy vtrhne do paláca Mulan. Tvrdí, že videla Húnov; neumreli a sú na ceste, aby uniesli cisárovnú. Li Shang ju vysmeje a ide pokojne spať. My sa však pridávame na jej stranu a rozdelíme si nočné stráže.
Napriek všetkým našim snahám sa húnom podarí ukradnúť vlajku a uniesť cisárovnú. Ráno, keď sa to dozvieme, sa hneď vydávame na cestu. Našťastie sú Húni nepozorní a nechali nám nejaké stopy. Nakoniec spoločnými silami oslobodíme cisárovnú a Húnov zabijeme.
Za víťazstvo poďakujeme počas záverečnej Svätej Omše. Ešte jedna vec! – vraví cisárovná. Má pre nás prekvapenie. Mulan dostáva meč a my prstienky, aby sme nezabudli na naše dobrodružstvo.
Napokon sa Mulan vracia k otcovi, ktorý sa už na ňu nehnevá. Práve naopak, je hrdý. A aj pre nás nadišiel čas, aby sme sa vrátili k rodičom. Či budú na nás hrdí, keď uvidia tú kopu špinavých vecí, neviem. No aj keby nie – stálo nám to za to.
Uplynulý víkend sa na chatovačku vybrali chlapčenské stretká. Chatovačku sme začínali svätou omšou v oratku. Po nej nás Veliteľ Samo požiadal o pomoc. Dostali sme správu zo vzdialenej planéty, ktorú prepadli zombíci. Jej obyvatelia nás prosili o pomoc. Keďže však išlo o vzdialenú planétu, museli sme sa na ňu nejako dopraviť.
A tak sme sa pustili do zháňania surovín na výrobu rakety. Keď sa nám ich podarilo zohnať, vyrobili sme si raketu a vyleteli na záchrannú misiu na vzdialenú planétu (saleziánsku chatu na Kvetnici). Po príchode na ňu sme zistili, že počasie na tejto planéte nie je ideálne. Tak sme sa išli dnu navečerať a ubytovať. Po večery, keď sa počasie trochu umúdrilo, sme sa vybrali preskúmať okolie. Natrafili sme však na zombíkov okolo ktorých sme museli prejsť. Keď sme sa dostali cez zombie stráž, našli sme odkaz od miestnych obyvateľov. Po jeho prečítaní sme si uvedomili, že situácia je naozaj zlá o zombíci sú naozaj všade. A naozaj, po návrate do chaty sme zistili, že sa dostali aj do našej chaty a ukradli niektoré naše veci. Tak sme ich museli hľadať po tme, aby sme na seba neupútali ich pozornosť a nenakazili aj nás. To sa nám nakoniec podarilo a keď sme mali všetky svoje veci späť, mohli sme si ísť konečne odpočinúť, pretože nás čakal ešte náročný víkend.
V sobotu ráno sme sa prebrali do krásneho rána. Počasie bolo skvelé. No k týmto dobrým správam sa pridala aj zlá – zombíci cez noc zničili našu raketu. Tak sme ju museli opraviť. Nebolo to však také jednoduché. Opravár, ktorý nám jediný vedel poskytnúť suroviny na opravu našej rakety bol v lese plnom zombíkov. Museli sme sa opäť vyhýbať zombíkom, ktorí ho strážili a dostať sa k nemu teda nebolo jednoduché. No nakoniec sa nám to podarilo a raketa bola znovu funkčná.
Keď sme už mali raketu funkčnú, zrazu sa ku nám z lesa vyrútil Veliteľ tímu Alfa. Bol rád, že sme konečne tu, že sme dostali jeho správu. Prezradil nám, že celý jeho tím zombíci zničili, ale že vie, že na planéte sa nachádza človek, ktorý má recept proti zombíkom. Išlo o istého Gádža. Ten sa ukrýval pred zombíkmi v miestnej štôlni (štôlni svätej Heleny). Tak sme sa za ním vybrali.
Gádžo od nás ale za liek proti zombíkom niečo chcel – pol milióna. A tak sme sa vybrali naspäť na chatu. Tam sme vyrábali rôzne kreatívne predmety, ktoré veliteľ Alfa spolu s veliteľom Samom oceňovali. Keď sa nám konečne podarilo vyrobiť dostatok tovaru a zarobiť potrebnú sumu, nastal obed. Po obede sme sa opäť vybrali za Gádžom, aby sme mu dali peniaze a on nám vydal protiliek. Po príchode sme ale zistili, že protiliek nemá, má len recept na protiliek, ktorý si ale musíme vyrobiť sami, pretože on sám by nedokázal pozháňať všetky potrebné ingrediencie. A tak sme sa znovu vrátili na chatu, kde sme sa pustili do zháňania ingrediencií a do postupného varenia protilieku.
Podarilo sa nám pozháňať takmer všetky potrebné igrediencie. Nasledovala svätá omša a po nej opekačka. Potom sa už zvečerilo, čo znamená, že zombíci opäť začali vyliezať. A tak sme sa vybrali protiliek vyskúšať. Po krátkom boji sme zistili, že protiliek nefunguje. Čo bolo horšie, do boja so zombíkmi sa pustil aj veliteľ tímu Alfa, ktorý ale padol za obeť zombíkom. Pred smrťou nám ale stihol zanechať odkaz, ktorý nás poslal opäť za Gádžom, ktorý mal vedieť, prečo protiliek nefungoval. Gádža sme tentokrát nenašli v jeho štôlni. Keďže bola sobota večer, išiel na zábavu do Rožňavy (nie tej skutočnej = názvy rôznych miest boli rozvešané po okolí chaty).
Vrátili sme sa teda na chatu a vybrali sa za ním do „Rožňavy“. Gádža sme tam skutočne našli v dobrej nálade. Prezradil nám, že dôvodom, prečo liek nefungoval bol, že sme nemali všetky potrebné ingrediencie. Chýbal nám Urán. Gádžo nám prezradil, že tento Urán sa chystal vyťažiť jeho brat, ktorý býval v Kežmarku. A ak sa mu to ešte nepodarilo, bude sa nachádzať v lese stráženom zombíkmi. Gádžovho brata sme však nenašli, a tak nás čakala najťahšia úloha – priam skúška odvahy – ísť po samom do lesa a získať urán. Po tme sa tí odvážnejší vybrali cez les plného zombíkov, až k tajomnej postave hore. Tá nám dala za úlohu pomodliť sa tri zdravasy za duše v očistci (keďže sme v dušičkovom období). Po pomodlení sa každý z nás dostal jeden kus uránu a mohli sme sa vrátiť dole. Dole zatiaľ pri ohni gradovalo rozprávanie strašidelných (ale aj iných) historiek. Keď sme všetci odvážnejší podonášali úrán, pridali sme ho do kotlíka a nechali do rána variť. Snáď už ráno bude skutočný liek hotový. Potom sme sa vybrali spať.
Po krátkej noci nastalo ráno prvého dňa v týždni – nedele (pre nás len však tretieho a záverečného na tejto planéte). Hneď po prebudení nám rozcvičku dával Gádžo, ktorý vyzeral po prehýrenej noci na rožnavskej diskotéke veľmi namotivovane a ešte stále mal chuť tancovať – a tak sme sa k nemu pridali. Po rozcvičke nás čakali raňajky. Po raňajkách sme zistili, že zombíci opäť prenikli do našej chaty. Mali sme len jeden pohár uvareného protilieku a jednú zbraň.
A tak sme plnili vyzývačky – súperenie. Víťaz vyzývačky si vždy mohol zobrať jedného partáka, ktorý mu pomôže bojovať zo zombíkom. Ak zombíka trafíme, on zostane na chvíľku paralizovaný, a my mu musíme ešte strieknuť protiliek. Po veľa pokusoch sa nám podarilo zneškodniť takmer všetkých zombíkov. Tesne pred koncom ku nám prišlo elitné komando, ktoré zlikvidovalo posledného zombíka tak, že ho priviedlo do spoločenskej miestnosti a my sme ho prinútili vypiť protiliek. Zombíci boli teda zlikvidovaní a planéta oslobodená. My sme mohli začať sláviť víťaztvo. To sme slávili svätou omšou a chutným obedom, ktorý nám pripravila Mária Králiková. Po obede sme sa pustili do upratovania a keď bola chata uprataná, opustili sme planétu a vrátili sa naspäť do oratka.
Bol to víkend plný zážitkov, ale aj utužovania priateľstiev, budovania kolektívu ale aj prehlbovaniu vzťahu s nebeským Otcom. Už teraz sa tešíme na ďalšiu chatovačku. Veríme, že najneskôr na jar sa jej všetci dočkáme. Stretko Gumky-Chrumky už jednu chatovačku malo, stretko Povstalcov čaká ďalšia chatovačka už o mesiac a stretkonajmenších Apačov snáď na jar tiež ešte nejaké podobné dobrodružstvo zažije.
Tento víkend sa na chatovačku chystajú pre zmenu dievčatá. Prajeme im rovnako skvelú chatovačku, akú sme mali my.
Chatovačku sme zahájili odjazdom z oratka v piatok večer. Po mnohých zákrutách a kopcoch sme konečne dorazili do nášho cieľa – na chatu na Tepličke, kde nás už čakala prvá časť výpravy, ktorá zakúrila v chate. Nadchádzajúci večer sme strávili hraním spoločenských hier a rôznymi diskusiami.
Sobotu sme započali spoločnými raňajkami, po ktorých nás Miro nahnal do práce. Rúbalo sa drevo, opravovala strecha a robili sa terénne úpravy okolo potoka. Počas toho makal Ondrej v kuchyni a uvaril parádny guláš. Večer sme sa ešte vybrali von zahrať airsoft. Keď sme sa nastrieľali do sýtosti, následovalo čakanie na hlavnú atrakciu dňa – zažiť zmenu času. Tí, ktorých nezmohla únava, oslávili tento okamžik hlasným spevom a krikom vedľa chaty.
Nedeľa sa niesla v duchu turistiky. Doobeda sme boli na Dzurovej a poobede sme vyliezli na blízky kopec Opálené. Vrátili sme sa už za tmy a kým sme pripravili večeru, Miro nám oznámil že musí odísť. To by nebol až taký problém, ak by si so sebou nezobral autobatériu, ktorá napája všetky svetlá v chate. Najedli sme sa teda za svetla petrolejových lámp a padlo rozhodnutie, že by sme mali urobiť bengálske ohne. Plamene šľahali v ten večer na Tepličke dobré tri metre vysoko.
Ráno sme sa pobalili, najedli a upratali chatu a vybrali sme sa na cestu domov. Po hodine chôdze sme dorazili do Liptovskej Tepličky, skadiaľ nás autobus zobral domov, do Popradu.
https://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2023/11/7V7A0852-2-scaled.jpg17072560Veronika Nahálkováhttps://salezianipoprad.sk/wp-content/uploads/2020/10/logo_oratko_s_okrajom_mensie.pngVeronika Nahálková2023-11-01 15:27:582023-11-01 15:28:00Chata na Tepličke stretkiek 9 a AaA
Na ďalekom východe, ríša za veľkým múrom čelí hrozbe. Pozývame všetky dievčatá oratka na chatovačku. Naber odvahu a ponor sa s nami do príbehu! Čaká ťa akčný víkend! Neváhaj osloviť aj kamošku.
Všetky potrebné informácie nájdete na plagáte alebo nižšie v prihláške. Prihlášku je potrebné odovzdať do 3.11. animátorkám stretiek alebo Betke Rečičárovej.
Naša cesta začína! Smerujeme na Popradské pleso. Šesťdesiat-centové poistenie vybavené, nohy pripravené a oratkári zozbieraní. Naša partia:
Dorazili sme k Popradskému plesu. Odolali sme kávičke pri chate a hneď sme sa vybrali na ďalšiu zastávku Veľké Hincovo pleso. U niektorých prišli už prvé krízy, keďže začala stúpačka.
A sme tu! (sčasti). Dali sme si veľkú prestávku pri najväčšom plese Tatier- Veľké Hincovo pleso. Betka s Katkou nás ponúkli koláčmi, keďže Katka mala krásne okrúhle narodeniny. Odzneli blahoželania („prajem ti, aby si bola šťastnejšia ako ja”) a obdivovanie tatier („ja nemôžem spracovať aké krásne sú tie hory, ako tá skala drží pokope, ako sa na každej štrbinke láma svetlo”…(veľmi voľná parafráza))
Niektorí predsa nemali dosť. Výhľad z plesa bol nádherný ale výhľad zhora NA pleso musí stáť zato. Tak sme pozdvihli hlavu a vydali sme sa za naším cieľom – Kôprovský štít.
Sme na vrchole! Náš cieľ sme oficiálne zdolali klepnutím legendárneho terča. Užívali sme si výhľady, občerstvili sme sa a nemohli odísť bez poriadneho photoshootingu. Zvyšná partia využila časť hraním UNO na Popradskom plese.
Mnohí si pomyslíte, že cesta dole bola najjednoduchšia časť túry. Ale práve tu začína tá vtipná časť: Áno cesta k Popradskému plesu bola príjemná, mohli sme si vychutnať posledné výhľady na hory. Stadiaľ sme veľkú časť cesty k zastávke behali len aby sme stihli električku, ktorá nás nepustí dovnútra (neboli sme jediní výletníci v Tatrách) Potom sme sa odviezli na Štrbské pleso, potom zubačkou na Štrbu. Tam sme si kúpili lístky na vlak, ktorí sme videli pri zastavovaní ako práve dorazil. Ale minútu potom čo sme k nemu dobehli, tam nebol. Nevadí. Výherný dopravný prostriedok, ktorý nás tento deň zobral domov bol autobus. Na rozlúčku s Tatrami nám nemohlo vyjsť lepšie počasie, partia bola skvelá. Užili sme si to!
