Animátorská Tour de Východ

S koncom leta prišiel aj čas pre animátorov. Väčšina z nás strávila veľkú časť svojich prázdninových dní práve v oratku – prípravou táborov,akcií a kadečoho iného. Preto sa vedenie oratka (Pali) rozhodlo zorganizovať animátorsky výlet – príznačne pomenovaný „Tour de Východ“.

V pondelok, 22. augusta sme sa všetci sedemnásti pozbierali pri oratku a spoločne sa vybrali do (ne)ďalekých Košíc. Tam sme navštívili dve z miestnych stredísk: Luník IX a Tri Hôrky. Obedovú prestávku sme si spravili v nákupnom centre, kde nás aspoň klíma trochu schladila a takto najedení a spokojní sme pokračovali ďalej, do Michaloviec. To sme ale ešte netušili, že nás bude čakať syampatická zastávka v kukuričnom poli. Zopár z našich nadšencov totiž po ceste zbadalo neobyčajné mračná a krásnu oblohu a tak sme pri najbližšej benzínke zastali, vyhovorili sa, že Betke je zle (už 2. krát) a išli si búrku nafotiť do poľa.

Nakoniec sme sa predsa do Michaloviec dostali, a to k sestrám saleziánkam ktoré nám počas nášho výletu ochotne poskytli ubytovanie. V utorok doobeda sme podnikli prehliadku Centra Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, kde sme mali aj našu každodennú bohoslužbu. Ďalej naše kroky (alebo kolesá) viedli do Humenného, kde sme si pozreli tamojšie oratko, podarilo sa nám stretnúť Peťa Kanského, ktorý kedysi pôsobil v Poprade a podaktorí sme si aj zahrali florbal, alebo ligretto s domácimi. Vo tej horúčave nám však všetkým odľahlo, keď sme prišli na miestne kúpalisko, ktoré bolo síce skromnejšie, no aj s jedným bazénom a mini tobogánom nám úplne vystačilo. Lebo to predsa nie je o tobogáne, ale o ľudoch. Tento dlhý, no krásny deň sme zakončili večernou návštevou hvezdárne v Kolonickom sedle.

Stredajšie ráno sme začali trochu netradične, ale rovnako príjemne – svätou omšou. Potom sme vyrazili na „prechádzku“ (túru) na Morské oko a Sninský kameň. Po ceste naspäť sme si obišli Lom Beňatina a zastávku sme si spravili aj pri drevenom Chráme Michala archanjela v Inovciach. Večer sme strávili trošku menej dobrodružne – grilovačkou. Niektorí sme si čas krátili hraním badmintonu či volejbalu, ktoré sa však s ustupujúcim slnkom stávali čoraz náročnejšími. Posledný deň výletu – štvrtok bol skutočne oddychový. Po rannej omš, rozlúčke so sestrami saleziánkami a zastávke u miestnych saleziánov sme vyrazili, smer: Zemplínska Šírava. Kto mal dosť chuti a odvahy, ten sa aj okúpal. Niektorí to cítili zase na plavbu a tak si požičali loďku. Pred príchodom domov nás čakala už len jediná zastávka, saleziánske stredisko v Prešove.

Cieľom nášho výletu bolo prežiť spolu pár krásnych dní a utužiť vzájomné vzťahy medzi aktívnymi animátormi strediska, a teda dovolím si povedať, že sa nám to ozaj podarilo. Nabrali sme aj veľa inšpirácie od iných oratiek a podaktorí už určite máme aj vízie do budúcnosti pre naše – popradské oratko. Fotodokumentácia z nášho výletu sa dá vidieť v TU v Galérii. KG