Chlapčenský pobytový tábor (KAŽDÝ DEŇ AKTUALIZOVANÉ)

Na tomto odkaze vám budeme každý deň (vo večerných hodinách) prinášať čerstvé informácie z chlapčenského pobyťáku. Kompletný fotoalbum (taktiež denne aktualizovaný) nájdete v sekcii „Galéria“ alebo na tomto odkaze: https://eu.zonerama.com/salezianipoprad/Album/8596767

Nedeľa

Máme za sebou cestu na táborisko. Slovanské knieža Mojmír nás poslal na poriadnu Odyseu – veď na územie Avarov, ktorých sme odtiaľ úspešne vyhnali, sme prišli po približne šiestich hodinách. Namiesto oddychu sme si museli najprv poradiť s už spomínanými Avarmi. Chcelo to poriadny kus spolupráce všetkých 4 slovanských kmeňov – Mojmírovcov, Svätoplukovcov, Rastislavovcov i Pribinovcov, no čakala nás vytúžená odmena, keďže Avari pri snahe zachrániť holý život zanechali svoje zásoby v táborisku. Potom však prišlo vytriezvenie: Mojmír nás okamžite poslal do práce. Už sa stmievalo, keď sme museli zbierať z poľa klasy a z iného zas kamene, aby bolo pripravené na žatvu. Okrem toho s nami začal Mojmír jednať naozaj nehorázne: jeho stráž kradla každému kmeňu získanú úrodu. Rastislav, Mojmírov synovec, nás ihneď pochopil a prisľúbil pomoc. Azda sa jej zajtra dočkáme.

Pondelok

Spoločne s Rastislavom sme sa dohodli, že to takto ďalej nepôjde a že s Mojmírovou vládou musíme skoncovať. A keďže má Rastislav kontakty v čele Franskej ríše, podarilo sa mu vybaviť stretnutie s kráľom Ľudovítom, ktorý má do chodu našej ríše čo povedať. Mojmíra sa nám teda podarilo zvrhnúť a kráľom sa stal po Ľudovítovom zvolení Rastislav. Hneď sme začali ako národ prosperovať, avšak sme sa dostali do nepriazne franských kňazov, ktorí nás nepríjemné utláčali. Večer sme dokonca zistili, že medzi nás poslali aj svojho špeha, našťastie sme ho odhalili a zneškodnili.

Utorok

Ak sme to doteraz nespomenuli, tak sme silno veriaci ľudia, avšak nemáme svoj jazyk a tým liturgickým vôbec nerozumieme. Žiadali sme o pomoc Rím, no neúspešne, tak sme sa obrátili na priateľov z Byzantskej ríše. To sa však Frankom vôbec nepáčilo a pre výstrahu napadli našu pohraničnú dedinu. To však už prišli na naše územie Konštantín a Metod – bratia zo Solúna, ktorí by nám mali pomôcť s dorozumením sa.

Streda

Tí Solúnčania sú naozaj šikovní chlapíci. Okrem novej reči nás naučili kopu užitočných vecí o varení, remeslách či liturgii. Niet divu, že práve kvôli nim vyhlásil Rastislav historicky prvé Slovanské hry. Po nich nasledoval slávnostný galavečer. Všetko sme si náramne užili. Nič sa však nezaobíde bez problémov. Pošuškáva sa, že nám kvôli staroslovienčine, našej novej reči, hrozia ďalšie problémy od Frankov. Okrem toho musíme liturgiu stále sláviť v jednom z predpísaných jazykov.

Štvrtok

Konštantín a Metod mali výborný nápad – ísť si našu reč obhájiť pred toho najvplyvnejšieho človeka: pápeža. Cestou sme mali niekoľko problémov: zranenia, prepadnutie, ale keď nám Svätý Otec po dlhom presviedčaní dovolil používať staroslovienčinu ako liturgický jazyk, vedeli sme, že to stálo za to. Vrátili sme sa domov s nádejou, že nás čaká svetlá budúcnosť. No všetko bolo inak…

Piatok

Mysleli sme si, že tento deň bude posledným v našich životoch. Niet sa čomu čudovať, veď proti nám tiahla armáda celej Franskej ríše. Rýchlo sa im aj podarilo zajať Metoda. Podarilo sa nám však zabrániť najhoršiemu, Metoda sme počas protiútoku získali späť a mohli sme si dovoliť aj viac, no keďže sme mierumilovný národ, dohodli sme sa s Ľudovítom na prímerí, pričom sľúbil, že náš národ nechá vyznávať vieru v našom jazyku.