Čierna vlajka na kostole – sieť, ktorá chytá ryby – testovanie – robiť, čo sa dá.

V poslednom čase sa mnohí ozývajú na sociálny sietiach i volajú mi na faru.

Jedni rozhorčene, že omše nie sú, a čo to máme za biskupov, ďalší, že na cintorín sa nedá, ako si to môže vláda dovoliť, iní, že im je ťažko bez omše, či spoločenstva a iní, že nakaziť sa dá všade, preto radšej ani na to testovanie nejdú, alebo na tom testovaní určite budú pozitívni, aj keď sú negatívni a ani to testovanie nie je na 100%, a najväčší tromf s dávkou cynizmu – že do toho si aj biskup zomrie… K tomu už len správy, že kde tu pribudli chorí v rodinách našich známych, či farníkov.  

Počúvam a súcitím, v duchu sa modlím. Ani ja nevidím, kto vírus má, či nemá, kto je šíriteľ, alebo nie je. Rád si vypočujem, že majú lepší návrh, ale nakoniec je z toho zmätok… lebo tam, alebo tí to robia ináč a mne by vyhovovalo to, či ono… Zaručený recept na prevenciu a ani testovanie zatiaľ nepovedal nik, možno iba nejakú výhodu pre seba. Do toho spomeniem niečo o  D- vitamíne, opatrnosti, či životospráve alebo o hygiene, dôvere, modlitbe a o skúsenosti dona Bosca v Turíne počas morovej epidémie. Tu akosi vidíme, že človek nie je sebestačný a pred stratou, či smrťou stráca istotu.

Som rád, keď sa niekto do tohto ozve s tým, že má v srdci pokoj, lebo vie, že nikdy nemal život vo svojich rukách a to, čo stratil, určite nepotreboval pre šťastie vo večnosti. Rezonujú vo mne pritom slová sv. Pavla apoštola, ktorý píše do zmätočnej situácie kresťanom v Galácii. Hovorím však: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.“ (Gal 5, 16 – 25)

Čo si z toho zobrať do tejto reality?

Zatiaľ vnímam toto. Je čas modliť sa, uvažovať a robiť čo sa dá. Dnes sme s p. kostolníkom vyvesili čiernu vlajku na vežu. Odišiel otec diecézy – ktorý zastupoval Krista na našom území – mal plnú Kristovu moc, daroval svoj život diecéze a teraz ho odovzdal Nebeskému Otcovi. Viem, že tu na zemi ho zdokonalili skutky jeho dobroty a lásky, ale aj kríž, bolesť a utrpenie. Bol s nami zjednotený v Kristovi a to, čo mu chýba, máme pridať my cez modlitbu a skutky lásky. Tiež si uvedomujem, že teraz mám trochu času študovať, písať a posielať maily, či robiť stretká online. Vôbec ma to nenapĺňa pohodou a chuťou, ale ma to dúfam aspoň v pokore očisťuje. Opúšťam vychodené chodníky a učím sa kráčať „nanovo“. A ešte niečo môžem. Môžem ísť na testovanie. Myslím, že to má zmysel. Ak rybár nemá inú možnosť, tak použije aj takú sieť, ktorou sa vychytá zopár dravých rýb (ľudí čo majú veľkú „vírusovú nálož“), ktoré môžu zožrať tie malé a krehké. Neviem, či nie je iná možnosť. Na to sa potrebujú vyjadriť iní – tí, čo sú kompetentní. Pri tajto sieti (takomto testovaní) sa určite chytia aj také ryby, ktoré nikomu neuškodia. Pevne dúfam, že sa nenakazia a nezomrú. A ak v jazere zostane pár dravých veľkých rýb, ktorých sieť nechytila, tak ich bude predsa menej, ako keby sa sieť vôbec nepoužila. Sieť nemám v rukách a ani som ju nevyrobil. Majú ju v rukách tí, ktorí môžu touto sieťou aj ublížiť, ale ich úlohou bude aj toto ublíženie napraviť. Alebo sa navzájom počúvať a zjednotiť na najlepšom riešení. Čo mi zostáva? Modliť sa a ísť na testovanie, aby som náhodou niekoho nenakazil, a preto sa snažím aj o dobrú životosprávu a hygienu, aby som urobil, čo je v mojich silách. Ostatné potrebujem nechať do Božích rúk a hlavne sa modliť o múdrosť a lásku do sŕdc všetkých, aby sme sa nehrali na strašenie, či poceňovanie, alebo na vojnu. Verím, že Boh má prostriedky, ako nás previesť cez túto skúšku a verím, že sa mu oplatí dôverovať. Verím že aj tento krok, ktorí niektorí nazývajú dopredu chybným, bude školou. Neverím v záludnosť a zlomyseľnosť ľudí, lebo to by znamenalo ich vo svojom srdci súdiť a odsúdiť. Verím, že Boh vie zobudiť tých, ktorí vidia lepšie a majú v srdci čisté pohnútky a väčšiu lásku, aby zapojili svoje dary do služby životu a nie svojmu pohodliu, či krátkodobému zisku. Boh vie obrátiť aj zlo na dobro. Je dobré zostať na Jeho strane a nechať pôsobiť v sebe Jeho Ducha. Nedajme sa zotročiť strachu, lebo v ňom Boh prítomný nie je. A nezabudnime robiť to, čo je potrebné na budovanie jednoty a pokoja.

Žehnám mojej farnosti i známym. Modlím sa a prosím o modlitbu,

Dominik V. sdb (správca farnosti v Poprade – Veľkej)

P.S.: Možno iba pár slov od prof. Krčméryho: https://www.youtube.com/watch?v=pjxm-qbJxTY