Prípravkárov už niet! Kde zmizli?
víkendovka animátorov z oratka
Milý denník popradských animátorov,
je piatok 26.5., pre mnohých smrteľníkov obyčajný deň, no pre našich prípravkárov ani zďaleka. Po sv. omši v kostole sv. Cyrila a Metoda ich totiž čakalo to, na čo sa celý rok intenzívne pripravovali – animátorská skúška. Kým sa úpenlivo snažili dostať zo seba všetky nazbierané vedomosti, my sme sa pobrali pešo na Kvetnicu, aby sme sa poriadne pripravili na večerný obrad prijatia nových animátorov do našej rodinky.
Priebeh nasledovný:
19:30 aranžujeme jedáleň
19:40 Maruška vyberá faklistov (držačov faklí pri obrade) a vysvetľuje nám úlohy
21:50 večeriame, lebo… lebo
22:10 ,,Ešte raz, čo mám vlastne robiť?“
22:13 prichádzajú prví úspešní absolventi a zároveň ex-prípravkári, pre ktorých sme to tu všetko chystali
Keď sa nazbierali všetci, mohol začať oficiálny program. Každý z absolventov si od nášho plamienka odpálil sviečku a tým symbolicky prebral štafetu na tomto behu za Don Boscom. Prebehlo slávnostné odovzdanie dekrétov i animátorských krížikov a párty mohla začať!
23:19 cool buchanie
23:35 “som sviňka ritipinka, som sviňka ritipinka…”
0:14 smiech, smiech a ešte raz, smiech
Zažmúrila som oči a zrazu bolo 7:40 a my sme sa po krátkej noci začali zliezavať na program. Čakala nás prednáška s našou hosťkou – Anežkou Karľou. Spolu s ňou sme mohli rozlišovať growth&fixed mindset v našom stredisku. Dokonca sme dostali aj pár šikovných rád, ako robiť veci tak, aby nás naše chyby posúvali vpred.
Keď nám už mozgové bunky odchádzali, vybrali sme sa, milý denník, vonku na poriadnu hráčsku nakladačku. Šatky, líšky, buldog, kráľu kráľu, hop. Všetky tieto hry 5krát minimálne. Očakávam zajtra svalovicu.
Deň končíme pri táboráčiku s gitarkou a pesničkami, čo ti poviem, skutočná romantika.
28.5. Zobúdzam sa o 7:39, číslam na budíku však neverím. O dosť viac vo mne totiž prevláda pocit vypľutej rezanky ako pocit animátorky, ktorá má byť o 20 minút ustrojená dole na omši. So saleziánskou presnosťou som ale predsa len získala nejaký čas k dobru.
Na omši je ozaj cítiť, že si nesieme v srdci tie krásne momenty z tejto víkendovky. Tímové pokriky, hromadné objatia či spojenie všetkých rúk za slov Otčenáša.
Ó a ak by si mi neveril, denníček, všetky fotodôkazy budú: TU!
