Na bledom plátne zimného večera sa vytvára obraz pokoja a tepla. Okolo stola sa tiahne priateľská atmosféra, kde sa stretávajú úsmevy a príbehmi sa prepletajú spomienky, sprevádzané vôňou čerstvo uvarenej kapustnice a vianočných špeciálov.
Je to tu zas, treba poznamenať.
Po roku sme sa opäť všetci stretli medzi stenami nášho milovaného oratka pri štedrovečernom stole. Niekto sa ostrihal, niekomu vlasy narástli. Pribudli nové tváre, iné sú zas už stálou súčasťou tejto dlhoročnej tradície. Naše duše duchovnou obnovou naladené na rovnakú vlnovú dĺžku, si posadali za jeden stôl, aby sme ako jedna veľká animátorská rodina mohli tieto krásne sviatky prežiť (aj) spolu.
,,Táto večera je pre vás, na znak vďaky za tento rok vašej služby,” boli slová nášho otca direktora – Maťa Kačmáryho, ktoré boli sladké sťa med s chutnými koláčikmi, ktoré zdobili naše stoly.
Úsmevy na tvárach nám vyčaroval program, ktorý si pripravili naši vysokoškoláci. No a keď ručičky ukazovali už privysokú hodinu, prišiel čas na otváranie darčekov od tajných ,,Ježiškov”.
Bol to vskutku večer plný napĺňania. Žalúdkov, ruksakov ba čo viac, našich krehkých duší. Ďakujeme a prajeme Vám v mene všetkých animátorov pokojné prežitie vianočných sviatkov!
Uplynulý víkend sa na chatovačku vybrali chlapčenské stretká. Chatovačku sme začínali svätou omšou v oratku. Po nej nás Veliteľ Samo požiadal o pomoc. Dostali sme správu zo vzdialenej planéty, ktorú prepadli zombíci. Jej obyvatelia nás prosili o pomoc. Keďže však išlo o vzdialenú planétu, museli sme sa na ňu nejako dopraviť.
A tak sme sa pustili do zháňania surovín na výrobu rakety. Keď sa nám ich podarilo zohnať, vyrobili sme si raketu a vyleteli na záchrannú misiu na vzdialenú planétu (saleziánsku chatu na Kvetnici). Po príchode na ňu sme zistili, že počasie na tejto planéte nie je ideálne. Tak sme sa išli dnu navečerať a ubytovať. Po večery, keď sa počasie trochu umúdrilo, sme sa vybrali preskúmať okolie. Natrafili sme však na zombíkov okolo ktorých sme museli prejsť. Keď sme sa dostali cez zombie stráž, našli sme odkaz od miestnych obyvateľov. Po jeho prečítaní sme si uvedomili, že situácia je naozaj zlá o zombíci sú naozaj všade. A naozaj, po návrate do chaty sme zistili, že sa dostali aj do našej chaty a ukradli niektoré naše veci. Tak sme ich museli hľadať po tme, aby sme na seba neupútali ich pozornosť a nenakazili aj nás. To sa nám nakoniec podarilo a keď sme mali všetky svoje veci späť, mohli sme si ísť konečne odpočinúť, pretože nás čakal ešte náročný víkend.
V sobotu ráno sme sa prebrali do krásneho rána. Počasie bolo skvelé. No k týmto dobrým správam sa pridala aj zlá – zombíci cez noc zničili našu raketu. Tak sme ju museli opraviť. Nebolo to však také jednoduché. Opravár, ktorý nám jediný vedel poskytnúť suroviny na opravu našej rakety bol v lese plnom zombíkov. Museli sme sa opäť vyhýbať zombíkom, ktorí ho strážili a dostať sa k nemu teda nebolo jednoduché. No nakoniec sa nám to podarilo a raketa bola znovu funkčná.
Keď sme už mali raketu funkčnú, zrazu sa ku nám z lesa vyrútil Veliteľ tímu Alfa. Bol rád, že sme konečne tu, že sme dostali jeho správu. Prezradil nám, že celý jeho tím zombíci zničili, ale že vie, že na planéte sa nachádza človek, ktorý má recept proti zombíkom. Išlo o istého Gádža. Ten sa ukrýval pred zombíkmi v miestnej štôlni (štôlni svätej Heleny). Tak sme sa za ním vybrali.
Gádžo od nás ale za liek proti zombíkom niečo chcel – pol milióna. A tak sme sa vybrali naspäť na chatu. Tam sme vyrábali rôzne kreatívne predmety, ktoré veliteľ Alfa spolu s veliteľom Samom oceňovali. Keď sa nám konečne podarilo vyrobiť dostatok tovaru a zarobiť potrebnú sumu, nastal obed. Po obede sme sa opäť vybrali za Gádžom, aby sme mu dali peniaze a on nám vydal protiliek. Po príchode sme ale zistili, že protiliek nemá, má len recept na protiliek, ktorý si ale musíme vyrobiť sami, pretože on sám by nedokázal pozháňať všetky potrebné ingrediencie. A tak sme sa znovu vrátili na chatu, kde sme sa pustili do zháňania ingrediencií a do postupného varenia protilieku.
Podarilo sa nám pozháňať takmer všetky potrebné igrediencie. Nasledovala svätá omša a po nej opekačka. Potom sa už zvečerilo, čo znamená, že zombíci opäť začali vyliezať. A tak sme sa vybrali protiliek vyskúšať. Po krátkom boji sme zistili, že protiliek nefunguje. Čo bolo horšie, do boja so zombíkmi sa pustil aj veliteľ tímu Alfa, ktorý ale padol za obeť zombíkom. Pred smrťou nám ale stihol zanechať odkaz, ktorý nás poslal opäť za Gádžom, ktorý mal vedieť, prečo protiliek nefungoval. Gádža sme tentokrát nenašli v jeho štôlni. Keďže bola sobota večer, išiel na zábavu do Rožňavy (nie tej skutočnej = názvy rôznych miest boli rozvešané po okolí chaty).
Vrátili sme sa teda na chatu a vybrali sa za ním do „Rožňavy“. Gádža sme tam skutočne našli v dobrej nálade. Prezradil nám, že dôvodom, prečo liek nefungoval bol, že sme nemali všetky potrebné ingrediencie. Chýbal nám Urán. Gádžo nám prezradil, že tento Urán sa chystal vyťažiť jeho brat, ktorý býval v Kežmarku. A ak sa mu to ešte nepodarilo, bude sa nachádzať v lese stráženom zombíkmi. Gádžovho brata sme však nenašli, a tak nás čakala najťahšia úloha – priam skúška odvahy – ísť po samom do lesa a získať urán. Po tme sa tí odvážnejší vybrali cez les plného zombíkov, až k tajomnej postave hore. Tá nám dala za úlohu pomodliť sa tri zdravasy za duše v očistci (keďže sme v dušičkovom období). Po pomodlení sa každý z nás dostal jeden kus uránu a mohli sme sa vrátiť dole. Dole zatiaľ pri ohni gradovalo rozprávanie strašidelných (ale aj iných) historiek. Keď sme všetci odvážnejší podonášali úrán, pridali sme ho do kotlíka a nechali do rána variť. Snáď už ráno bude skutočný liek hotový. Potom sme sa vybrali spať.
Po krátkej noci nastalo ráno prvého dňa v týždni – nedele (pre nás len však tretieho a záverečného na tejto planéte). Hneď po prebudení nám rozcvičku dával Gádžo, ktorý vyzeral po prehýrenej noci na rožnavskej diskotéke veľmi namotivovane a ešte stále mal chuť tancovať – a tak sme sa k nemu pridali. Po rozcvičke nás čakali raňajky. Po raňajkách sme zistili, že zombíci opäť prenikli do našej chaty. Mali sme len jeden pohár uvareného protilieku a jednú zbraň.
A tak sme plnili vyzývačky – súperenie. Víťaz vyzývačky si vždy mohol zobrať jedného partáka, ktorý mu pomôže bojovať zo zombíkom. Ak zombíka trafíme, on zostane na chvíľku paralizovaný, a my mu musíme ešte strieknuť protiliek. Po veľa pokusoch sa nám podarilo zneškodniť takmer všetkých zombíkov. Tesne pred koncom ku nám prišlo elitné komando, ktoré zlikvidovalo posledného zombíka tak, že ho priviedlo do spoločenskej miestnosti a my sme ho prinútili vypiť protiliek. Zombíci boli teda zlikvidovaní a planéta oslobodená. My sme mohli začať sláviť víťaztvo. To sme slávili svätou omšou a chutným obedom, ktorý nám pripravila Mária Králiková. Po obede sme sa pustili do upratovania a keď bola chata uprataná, opustili sme planétu a vrátili sa naspäť do oratka.
Bol to víkend plný zážitkov, ale aj utužovania priateľstiev, budovania kolektívu ale aj prehlbovaniu vzťahu s nebeským Otcom. Už teraz sa tešíme na ďalšiu chatovačku. Veríme, že najneskôr na jar sa jej všetci dočkáme. Stretko Gumky-Chrumky už jednu chatovačku malo, stretko Povstalcov čaká ďalšia chatovačka už o mesiac a stretkonajmenších Apačov snáď na jar tiež ešte nejaké podobné dobrodružstvo zažije.
Tento víkend sa na chatovačku chystajú pre zmenu dievčatá. Prajeme im rovnako skvelú chatovačku, akú sme mali my.
Po pestrom letnom programe pre deti patril záver leta animátorom. V schránke (elektronickej) si našli pozvánku a informácie a tak si všetci na konci augusta zbalili svoje spacáky, krabičky poslednej záchrany a spísali závet. O tom, čo pekné zažili, sa môžete dočítať vo výpovedi účastníčky výpravy.
“Stretneme sa pri noviciáte o 16:20” – tak znel jasný pokyn, ktorý lákal k jedinému – nechať si balenie na nedeľu. Hovorí sa, že človek do tej istej rieky dva krát nevkročí, ale to, že balenie na poslednú chvíľu naozaj nie je pre mňa – to sa nenaučím asi nikdy. Po rýchlom nahádzaní vecí do batoha som sa vydala na miesto stretnutia. Pri noviciáte sme sa rozdelili do áut a pustili sme hudbu, čo hneď vytvorilo pravú atmosféru saleziánskej akcie! Večer sme odštartovali aktivitkami a rôznymi hrami. Nechýbala hudba a rozhovory o všetkom možnom.
Po nie veľmi dlhej noci (vďaka Mária – náš živý budík!) sme sa prebudili do nádherného (v preklade veľmi horúceho) dňa ktorý patril výletu. Spoznali sme krásy Stebnickej Magury a na záver sme si kúpili nanuky v Zborove (pozdravujeme Petra, ktorý z tejto malebnej dedinky pochádza – ak je človek smädný, zdá sa priam nekonečná :)). Deň sme zakončili opäť príjemnou večernou zábavou a aktivitami v skupinkách – spoločne sme hľadali spôsob a zariadenie, vďaka ktorému sa vajíčko, ktoré vyhodíme z okna nerozbije. Jednej skupinke sa to dokonca aj podarilo! Po aktivitke nasledovala veľmi intenzívna debata, ktorá nám odhalila význam skrytý za všetkým čo sme robili. Donútilo nás to zamyslieť sa a celý tento večer v nás zanechal naozaj silné emócie. Po rýchlej výprave na neďalekú lúku za hviezdami, ktoré bohužiaľ vidno nebolo tak ako sme si predstavovali, sme sa opäť vybrali spať.
Ráno začalo hudobne– Mária (teraz už pre zmenu poverená úlohou zobudiť nás) pustila hudbu a zodpovedne obehla všetky izby. Miro Jaroš je už stály hosť na našich akciách, a tak sme si zatancovali na obľúbený bans leta 2023 – Moje telo! Deň následne pokračoval našou návštevou Poštárky a svätou omšou. Vrátili sme sa na chatu na skvelý obed, pripravený šéfkuchárom Palinkom a po obede sme rýchlo pobalili veci a navštívili sme atrakciu východu, ktorou nie je nič iné, než kúpalisko vo Svidníku! Saleziáni nás pozvali na zmrzlinu (vďaka!), nacvičili sme zostavu v skokoch do vody a zahrali sme si plážový volejbal. Deň nakoniec hudobne aj skončil. Takmer celý večer sme pretancovali a na záver sme si pozreli film, ktorý svojou myšlienkou vytvoril úvod do duchovnej obnovy.
Posledné ráno bolo pokojnejšie ako tie predtým. Všetci si vychutnávali záverečné chvíle, Markovu praženicu či vianočku s džemom. Program bol jasný – duchovná obnova a upratovanie. Prednáška, ktorú si Maťo pripravil nám odovzdala nádherný odkaz do našich životov a vďaka svätej spovedi sme odišli naplnení pokojom. Náš šéfkuchár zakončil výlet cestovinami (mňam!) a niekoľkými keksíkmi. Chatu sme upratali a vydali sa na cestu domov. Pán sa o nás staral, tak ako vždy, a prvý nepríjemný dážď celého výletu nás stretol až na ceste domov. Celou cestou nás okrem iného sprevádzala hudba z Frozen a Baštrng, a tak nám cesta zbehla naozaj rýchlo. Nabití energiou a radosťou z týchto dní sa už všetci tešíme na ďalší rok v našom spoločenstve!
Jedného krásneho dňa prišiel nápad urobiť Matelkovský prímestský tábor cez letné prázdniny, aby sme sa aj počas nich videli. Nakoľko sú prázdniny dlhé treba aj naše ratolesti zamestnať aktivitami. Tešili sme sa na prímesťák. Každý deň sme začali svätou omšou. V prvý deň nám don Miro pripomenul dôležitosť putovania a nasledovania Ježiša Krista. Druhý deň sme si vypočuli o rozsievačovi a o tom, aké je dôležité, aby rodičia viedli svoje deti k Bohu, pretože oni sú rozsievačmi. Tretí deň sa k nám prihovoril don Vlado o podobenstve nebeského kráľovstva.
Deti aj maminy sa počas trojdňového tábora vyšantili pri rôznych hrách ako hádzanie loptičiek do krabice, prekážkový beh s pingpongovou loptičkou, kreslenie kriedami, montesori štipcovanie, plastelínovanie a mnohé iné. Spoločne sme sa ponaháňali pri hre Chyť svoju mamu a pri hre Líšky a vlky, ktoré mali veľký úspech. Najmenšie bábatka častokrát využívali tábor na doobedný šlofík. Domov sme odchádzali naplnení Božím pokojom a s úsmevom na tvári. Verím, že matelkovských táborov bude ešte mnoho. – Kristína Hudáková
